Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/166/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315215492
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4315215492.5

Rozhodnutie

Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou v právnej veci navrhovateľky: W. Y., W..
XX.X. XXXX, F. Q. U. XXX proti odporcovi: R. Y., W.. X.X. XXXX, M. F. Q. U. XXX t.č. na neznámom
mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Mgr. Angelikou Piskalíkovou, vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu Nové Zámky, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode k Y.. W., W.. X.X. XXXX, R., W.. XX.XX. XXXX E. U., W.. X.X. XXXX v konaní zastúpené

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo W.Š. Y., C. F., W.. XX.X. XXXX a R. Y., W.. X.X.XXXX, uzatvorené dňa 21.6. 1997 v
Leviciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Levice vo zväzku XXVI., ročník 1997, strana
295, por.č. 112 r o z v á d z a .

Y.. W., W.. X.X. XXXX, Y.. R., W.. XX.XX. XXXX E. Y.. U., W.. X.X. XXXX sa na čas po rozvode z v

e r u j ú do osobnej starostlivosti matke.

Obidvaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu každému z mal. detí sumou zodpovedajúcou 30% sumy

aktuálneho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 25.teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasanávrhomsúdudoručenýmdňa 28.8.2015domáhalarozvodumanželstvasodporcom.
Zároveň žiadala mal. deti pochádzajúce z manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany

odporcu určiť výživné podľa úvahy súdu. V návrhu ako i na pojednávaní poukázala na to, že s odporcom
od roku 2014 spolu nežijú. V čase spolužitia vo väčšom množstve požíval alkohol pod vplyvom bol k
nej verbálne agresívny. Vyčítal jej, že sa nestará o deti. Bol na ňu žiarlivý i keď počas ich spolužitia inú
známosť nemala. Hádali sa i pre nedostatok financií, keďže ani jeden nepracoval a žili len zo sociálnych
dávok. Asi rok a pol pred podaním návrhu odporca odišiel do českej republiky s tým, že si ide hľadať
prácu. Neskôr jej uviedol, že ich vzťah už nemá význam. Do miesta bydliska sa nevrátil. Žiadnou formou

navrhovateľku nekontaktuje, o deti sa nezaujíma a na ich výživu neprispieva. K odporcovi nemá citový
vzťah. Asi osem mesiacov má známosť s iným mužom.

Súd rozhodol v neprítomnossti opatrovníka odporcu, ktorý bol riadne a včas predvolaný, neúčasť
neospravedlnil.Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva rodičov navrhol mal. deti zveriť do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať. Zo strany otca navrhol výživné určiť
vo výške 30% sumy životného minima pre každé dieťa.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Manželia uzatvorili manželstvo dňa 21.6. 1997 v Leviciach. Predmanželskú známosť udržiavali od 14

rokovsvojhoveku,nakoľko saspoznalivdetskom domove, vktoromobaja boliumiestnaní.Zozačiatku
( po ukončení ústavnej starostlivosti ) bývali u strýka odporcu. Z manželstva sa narodili štyri deti : Y.,
W.. XX.X. XXXX, W., W.. X.X. XXXX, R.W., W.. XX.XX. XXXX E. U., W.. X.X. XXXX. Spočiatku bolo
manželstvo usporiadané i keď si odporca občas vypil. Neskôr však začal požívať alkohol vo zvyšnej
miere v dôsledku čoho bol na navrhovateľku agresívny verbálne i fyzicky. Začal ju upodozrievať z nevery.
Hádky vznikali i z dôvodu nedostatku financií, keďže ani jeden z manželov nepracoval. Rok a pol pred

začatím konania odišiel odporca do českej republiky hľadať si zamestnanie. Do spoločnej domácnosti
sa však nevrátil, žiadne financie navrhovateľke nezasielal. O rodinu sa nezaujíma žiadnou formou.
Navrhovateľka asi osem mesiacov udržiava známosť s iným mužom.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 .

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je formálne, trvalo a
vážne rozvrátené a neplní si žiadnu z funkcií predpokladaných zákonom o rodine v inštitútu manželstva.
Manželia spolu nežijú, nehospodária, vzájomne si nepomáhajú, nie je plnená ani biologická funkcia
manželstva. Minimálne od roku 2014 odporca s navrhovateľkou a svojimi deťmi neudržiava žiaden

kontakt. Za daného stavu nie je predpoklad, že by došlo k reparácii dlhodobo nerušených manželských
vzťahov, keď navrhovateľka obnovenie spolužitia s odporcom kategoricky odmieta, udržiava vážnu
známosť s iným mužom. S poukazom na vyššie uvedené, súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov
konania rozviedol.

Podľa § 113 odsek 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 155 odsek 3 O.s.p. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným

nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z
osobitného predpisu.

Y.. W. E. R. navštevujú základnú školu. Stravujú sa v školskej jedálni, kde matka platí minimálny poplatok
s poukazom na hmotnú núdzu. Y.. U. navštevuje materskú školu, za ktorú sa platí 6-10,-EUR mesačne.

Deti sú zdravé, osobitné zájmy nemajú.

Matka s deťmi býva v rodinnom dome, ktorý má v podnájme. Mesačne uhrádza 100,-EUR nájomné
vrátane energií. V spoločnej domácnosti s ňou býva i jej priateľ, ktorý je nezamestnaný. Matka poberá
dávky v hmotnej núdzi vo výške 222,40 EUR a rodinné príadkvy pre tri mal. deti ( 23,52 EUR pre jedno

dieťa ). Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Z dôvodu neznámeho pobytu otca, súdu sa jeho súčasný príjem nepodarilo zistiť. Šetrením však
bolo zistené, že v slovenskej ani českej republike nie je registrovaný v databáze sociálnej poisťovne
ako zamestnanec resp. SZČO. Nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani nie je vedený v evidencii

nezamestnaných.Súd na čas po rozvode mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matke prihliadnuc na skutočnosť, že od
prerušenia spolužitia s otcom detí ich starostlivosť zabezpečuje výlučne sama na požadovanej úrovni
a zároveň súd prihliadol i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Na čas po rozvode sú obaja rodičia

oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď žiaden z rodičov nebol obmedzený resp.
pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností.

Zo strany otca s poukazom na jeho neznámu výšku príjmu súd určil výživné v súlade s § 62 odse 3

Zákona o rodine. Jedná sa o tzv. „minimálne výživné“, ktoré je povinný si plniť každý rodiť bez ohľadu
na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v súlade s § 144 O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie o rozvod
manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska

účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnenýmôžepodaťnávrhna výkonrozhodnutiaalebonavykonanie exekúciepodľaosobitného

predpisu.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť
príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma
svoje predošlé priezvisko.