Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. marec 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15Er/1484/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712217805
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8712217805.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, pobočka
Poprad, 1. mája 4053/24, IČO 30807484 proti povinnému U. E., K.. XX.XX.XXXX, o vymoženie 668,35
eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, Exekútorský úrad Humenné,
Kukorelliho 1505/50, Humenné, pod Ex 6614/2012, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,07 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného podaný u súdneho exekútora dňa 26.11.2012 sa proti povinnému začalo
exekučné konanie o vymoženie istiny 668,35 eur s prísl. a trov exekúcie. Podkladom na vykonanie

exekúcie (exekučným titulom) je právoplatné a vykonateľné Rozhodnutie č. 700-3011626312-GC04/12
zo dňa 14.08.2012, ktoré vydal oprávnený. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa
14.12.2012.

Dňa 21.12.2015 poverený exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel. Súdny exekútor si v súvislosti so zastavením

exekúcie uplatnil trovy exekúcie v sume 59,15 eur.

Súd následne lustráciou v súdnom registri zistil, že povinný zomrel dňa 03.03.2014 a konanie po
poručiteľovi prebehlo na Okresnom súde Poprad pod č.k. 11D/75/2014 a bolo uznesením zo dňa
02.06.2014 zastavené pre nemajetnosť povinného s právoplatnosťou ku dňu 22.06.2014.

Podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Na základe citovanej právnej úpravy a uvedeného súd exekúciu I. výrokom uznesenia zastavil, keďže

povinný po začatí exekúcie zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Súd
rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku v súlade s judikatúrou
NajvyššiehosúduSRnapr.vkonaniachsp.zn.7MCdo5/2011,5MCdo10/2011,2MCdo10/2012,ktorými
sa Najvyšší súd SR stotožnil s názorom Generálneho prokurátora SR, podľa ktorého, ak v priebehu
exekučného konania dôjde k úmrtiu povinného a dedičské konanie sa skončí zastavením z dôvodu
nemajetnosti, súd má zastaviť exekúciu podľa cit. ustanovenia.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu
môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd

nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
„vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie cit. právnej úpravy II. výrokom tohto uznesenia, podľa
§§ 14, 15 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 196 Exekučného
poriadku. Keďže súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku,
pretože vykonával úkony exekučnej činnosti, trovy exekúcie si uplatnil a exekúcia bola zastavená

pre nemajetnosť povinného, súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej sume 33,19 + 20 % DPH, spolu v sume
39,83 eur, hotové výdavky na poštovnom podľa § 22 vyhlášky v sume 9,80 eur + 20 % DPH, spolu
v sume 11,76 eur a poplatky za súčinnosť bánk 0,40 eur + 20 % DPH, spolu v sume 0,48 eur. Spolu
priznaná náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi činí sumu 52,07 eur. Uvedené hotové výdavky súd

považoval za primerané vzhľadom k rozsahu vykonávanej exekúcie. Súdny exekútor riadnym spôsobom
preukázal, že je registrovaným platiteľom DPH.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 2,80, ktoré bude vynaložené na
predloženie uznesenia o zastavení exekúcie na vyznačenie právoplatnosti a vrátenie poverenia. Podľa

§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku má súdny exekútor nárok na náhradu trov, ktoré sú potrebné
na účelné vymáhanie nároku. Súd má za to, že úkony vyznačenie právoplatnosti uznesenia o
zastavení exekúcie a vrátenie poverenia nie sú úkonmi potrebnými na účelné vymáhanie pohľadávky
oprávneného. Vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie je úkonom potrebným pre
súdneho exekútora z hľadiska ukončenia jeho veci a uplatnenia svojich trov exekúcie. Oprávnený by

tak súdnemu exekútorovi hradil poštovné, ktoré nebolo vynaložené na vymáhanie jeho pohľadávky,
ale na uspokojenie trov súdneho exekútora. Naviac uznesenie o zastavení exekúcie sa doručuje aj
oprávnenému, tento si môže sám požiadať o vyznačenie právoplatnosti. Pokiaľ ide o úkon vrátenia
poverenia, súd má za to, že v zmysle § 60 Exekučného poriadku ide len o splnenie povinnosti súdneho
exekútora vrátiť súdu listinu, ktorú súd vydal a ktorá súdneho exekútora oprávňovala na jednotlivé úkony

znamenajúce zásah do majetkových a iných práv povinného. V žiadnom prípade sa nejdená o úkon
smerujúci k účelnému vymáhaniu nároku, a preto aj hotové výdavky (poštovné) vynaložené na tento
úkon neznáša oprávnený, ale samotný súdny exekútor.Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov uplatnených ako náklady
administratívy vo výške 3,10 eur. Podľa ustanovenia § 25 vyhl. 288/1995 Z.z. je v odmene súdneho
exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa názoru súdu aj náhrada hotových výdavkov vynaložených na administratívu je tým zahrnutá v
odmene súdneho exekútora. Ustanovenie § 22 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. má na mysli hotové výdavky
vynaložené s vykonávaním exekučnej činnosti t.j. s úkonmi smerujúcimi k vymoženiu pohľadávky
priznanej exekučným titulom. Výdavky na spotrebný materiál však nemožno za takéto považovať, sú
to potreby na vykonávanie kancelárskej - administratívnej činnosti súdneho exekútora a preto na ich

náhradu nemožno aplikovať ustanovenie § 22 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z., ale ako je uvedené vyššie ich
náhradu je potrebné spojiť s odmenou súdneho exekútora.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd rozhodol tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde ku
Krajskému súdu v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak bolo podané odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno ho odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Proti II. výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.