Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206415
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716206415.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľky C. S., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX,
XXX XX C., štátna občianka Slovenskej republiky, toho času bytom XX A. J. J., V., R. T., zastúpenej
zástupcom D.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XX, XXX XX C. proti I. S., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom O. XX, XXXX A., B. S., toho času Q., O., štátny občan O., takto

r o z h o d o l :

Súd v y h l a s u j e,že nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania.

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.05.2016 podala navrhovateľka na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáha
rozvodu manželstva s I. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XX, XXXX A., B. S., toho času Q., O.,
štátnym občanom O.. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila poukázaním na skutočnosť, že manželstvo
s menovaným uzavrela dňa 08.03.2010 v meste A. na B., kde mali na adrese O. XX, XXXX A. spoločné
posledné bydlisko, z ich manželstva nepochádzajú spoločné deti. V lete roku 2011 navrhovateľka odišla

domov na Slovensko, za účelom upokojenia situácie medzi ňou a manželom, nakoľko ten sa voči nej
správal agresívne. Od toho momentu manžel prestal navrhovateľku kontaktovať a akokoľvek na ňu
reagovať. Od známych sa navrhovateľka dozvedela, že manžel sa odsťahoval späť k svojej rodine do
Q.. Po čase sa navrhovateľka zamestnala vo R. T. ako opatrovateľka, kam za prácou odcestovala, našla
si nového priateľa D. J., s ktorým v súčasnosti žije v jednej domácnosti vo V., pričom má s ním dieťa.

2. Na výzvu súdu zo dňa 05.09.2016 navrhovateľka uviedla, že na územie Slovenskej republiky sa vrátila
po pobyte na B. dňa 07.11.2011, pričom za prácou odišla do R. T. dňa 14.01.2012. Na územie Slovenskej
republiky sa vracia dvakrát do roka, pričom naposledy tu bola v rozmedzí od 23.04.2016 do 07.05.2016.

3. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť

výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.
120 ods. 2.

4. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v

manželských veciach (ďalej len „nariadenie“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva
majú právomoc súdy členského štátu (a) na ktorého území:- majú manželia obvyklý pobyt, alebo,
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam

má "domicil";
(b) ktorého štátnymi občanmi sú obaja manželia alebo ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, ak tam majú obaja
manželia svoj „ domicil“.

5. Podľa čl. 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa
tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného

členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

9. Po posúdení skutočností týkajúcich sa veci súd zistil, že predmetom návrhu navrhovateľky je
rozvod manželstva medzi účastníkmi konania, z ktorých navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej
republiky a manžel štátnym občanom O., na základe čoho možno uzavrieť, že sa jedná o vec s

medzinárodným prvkom.

10.Navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky, manžel navrhovateľky je štátnym občanom
O., ktorý nie je členom Európskej únie. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva skutočnosť, že účastníci konania
nemali spoločné bydlisko na území v Slovenskej republiky, to mali určitý čas na B. v meste A., kde boli

aj zosobášení dňa 08.03.2010. Spoločné bydlisko mali účastníci konania v tomto meste až do leta roku
2011, kedy navrhovateľka odišla na Slovensko, čím opustila spoločnú domácnosť.

11. V danom prípade sa teda jedná o konanie, ktorého účastníkom je jednak občan členského štátu
Európskej únie a jednak občan štátu, ktorý nie je členom Európskej únie. Poukazujúc na vyššie

uvádzané skutočnosti súd dospel k záveru, že na danú situáciu je možné aplikovať Nariadenie rady
(ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorého predmetom je okrem iného právomoc a uznávanie rozhodnutí
v občianskych veciach týkajúcich sa rozvodu, rozluky a anulovania manželstva. Princíp právomoci v
článku 3 ustanovuje ucelený systém právomoci na určenie súdu členského štátu, ktorý má právomoc

konať, pričom nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd
v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný na samotné konanie, keďže túto otázku už
ponecháva vnútroštátnym procesným normám. Pokiaľ ide o manželské vecí, tak tam sa neuplatňuje
žiadny všeobecný princíp právomoci, ale namiesto toho nariadenie v čl. 3 obsahuje viaceré princípy
právomoci, pričom tieto princípy sú alternatívne, čo znamená, že žiadny z nich nie je nadradený inému

a rovnako tak ani žiadny z nich nemá prednosť iným. Tieto princípy sú tiež výlučné v tom zmysle, že
manžela, ktorý má obvyklý pobyt v členskom štáte alebo ktorý je štátnym občanom členského štátu
možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s nariadením. Súd na základe skutočností, ktoré
uviedla navrhovateľka v podanom návrhu zistil, že navrhovateľka má síce hlásený trvalý pobyt na adrese
Z. XXX, XXX XX C., Slovenská republika, avšak obvyklý pobyt resp. domicil má od 14.01.2012 vo R.

T., kde odišla za prácou, pričom v súčasnosti je miestom jej obvyklého pobytu mesto V., XX A. J. J..
Na okraj súd poznamenáva, že za domicil je potrebné považovať miesto, na ktorom je osoba fyzicky
prítomná a ktoré považuje za svoj domov resp. skutočný, pevný a hlavne stály domov, do ktorého sa
osoba zamýšľa vrátiť, a to aj napriek skutočnosti, že v určitom okamihu prebýva mimo neho. Pre právneúčely je osoba s takým miestom stále spojená, a to buď z dôvodov, že toto miesto je jej domovom alebo
preto,žetotakurčilodanéprávo.Kuvedenémuzáverudospelsúdajspoukazomnavyjadreniezástupcu
navrhovateľky, podľa ktorého navrhovateľka chodieva na Slovensko dvakrát za rok podľa časových

možností, pričom naposledy tomu tak bolo od 23.04.2016 do 07.05.2016. Z návrhu ďalej vyplýva, že
manžel navrhovateľky mal obvyklý pobyt do leta roku 2011, kedy bola s ním v kontakte na adrese ich
posledného spoločného bydliska na B., na adrese O. XX, XXXX A., pričom však v súčasnosti sa má
podľa vyjadrení navrhovateľky zdržiavať v Q., kde sa narodil.

12. Berúc do úvahy vyššie uvádzané skutočnosti súd konštatuje, že navrhovateľka žiadnou tvrdenou
skutočnosťou nepreukázala, že by mala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej šesť
mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania, resp. že účastníci konania mali obvyklý pobyt na
území Slovenskej republiky, keď ani jeden z nich tu nebýva. Na základe toho súd dospel k záveru, že
nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie vo veci, nakoľko si ju nemôže založiť na žiadnom princípe
uvedenom v tomto nariadení, pričom právomoc konať vo veci rozvodu účastníkov konania má súd vo

Veľkej Británii.

13. Súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora z 29. Novembra 2007 (návrh na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta domstolen - Švédsko) - Kerstin Sundelind Lopez/
Miguel Enrique Lopez Lizazo (Vec C-68/07) z ktorého vyplýva: Články 6 a 7 nariadenia Rady (ES) č.

2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000,
zmenenéhoadoplnenéhonariadenímRady(ES)č.2116/2004z2.decembra2004pokiaľideozmluvyso
Svätou stolicou, sa majú vykladať v tom zmysle, že ak v rámci rozvodového konania nemá odporca svoj
obvyklý pobyt v členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom členského štátu, nemôžu súdy členského

štátu založiť svoju právomoc rozhodnúť v tomto konaní na svojom vnútroštátnom práve, ak podľa článku
3 tohto nariadenia majú právomoc súdy iného členského štátu.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností možno potom dospieť k záveru, tunajší súd si nemohol
založiť svoju právomoc na vnútroštátnom práve, nakoľko podľa článku 3 nariadenia má právomoc konať

vo veci súd iného členského štátu v tomto prípade príslušný súd Spojeného kráľovstva Veľkej Británie
a Severného Írska.

15. Nakoľko sa za daného stavu jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že podľa názoru súdu nemožno vec postúpiť

súdu iného štátu.

16. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Pri zastavení konania treba rozhodnúť o náhrade trov konania, teda treba zisťovať procesné
zavinenie zastavenia konania. V danom prípade mal súd za to, že žiadna zo strán procesne nezavinila

zastavenie konania, keďže navrhovateľka len využila svoju zákonnú možnosť podať návrh na rozvod
manželstva. Zároveň však toto zavinenie nemožno pričítať ani manželovi navrhovateľky. Preto súd
rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku. tohto uznesenia a žiadnemu z účastníkov
konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 256 C.s.p. a contrario).
Článok 7 ods. 2 Ústavy SR

Článok 3 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003
Článok 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003
§ 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z.
§ 161 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu, a to písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).