Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/393/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915210622
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6915210622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRimavskáSobotasudkyňouJUDr.MargitouŽilkovouvprávnejvecinavrhovateľkyT.W.,A..

XX. XX. XXXX, W. S. Q. U., Ž. XXX/XX, zast. JUDr. Evou Fükőovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej
Sobote, Hviezdoslavova 3 proti 1/ označenému otcovi dieťaťa Q. W., A.. XX. XX. XXXX, W. S. Q. M. XXX
a 2/ mal. T.J. Y. W., A.. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote o určenie otcovstva a úpravu a práv a povinností
rodičov k mal. dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Q. W., A.. XX. XX. XXXX je otcom mal. Y. W., narodeného dňa XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote z
matky T. W., nar. XX. XX. XXXX.

Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok.

Otec dieťaťa je povinný platiť na dieťa a to do rúk matky počnúc dňom 15. 06. 2014 výživné vo výšky
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Sumy sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

Nedoplatok na výživnom za dobu od 15. 06. 2014 do 30. 09. 2016 v sume 420,51 eur je otec povinný
zaplatiť v splátkach po 25,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným počnúc prvým mesiacom
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec dieťaťa je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každú párnu sobotu od 15.00 hod do 18.00 hod. za
prítomnosti matky.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Navrhovateľka dňa 04. 08. 2015 podala návrh na určenie otcovstva k mal. Y. W. a úpravu práv a
povinností rodičov k dieťaťu, pričom žiadala určiť, že označený otec je otcom maloletého a tohto zveriť
do jej výchovy a osobnej starostlivosti, označeného otca zaviazať na platenie výživného počnúc dňom
narodeniamaloletéhopo90,-eurmesačne(napojednávanízmenilasvojnávrhtak,žežiadaotcadieťaťa
zaviazať na platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa vzhľadom na jeho pomery). Nedoplatok na výživnom navrhla zaplatením v splátkach po 25,- eur

mesačne a súčasne navrhla úpravu styku a to každú párnu sobotu od 15.00 hod do 18.00 hod. za jej
prítomnosti. Návrh odôvodnila tým, že s označeným otcom dieťaťa sa zoznámila v roku 2013. Spočiatku
bol vzťah harmonický a začali aj zdieľať spoločnú domácnosť. Po zistení jej tehotenstva aj prisľúbil, že
si ju vezme, avšak k tomu nedošlo. Maloleté dieťa sa narodilo 15. 06. 2014, vzhľadom na zlý zdravotnýstav bolo po narodení hospitalizované a označený otec odmietol uznať otcovstvo s odôvodnením, že
choré dieťa nechce. Po prepustení maloletého z nemocnice ju aj s dieťaťom v októbri 2014 vyhodil
zo spoločnej domácnosti. V rozhodnom čase udržiavala intímny styk výhradne s označeným otcom, s

ktorým plánovala dlhodobú budúcnosť.

2) Pri svojom výsluchu uviedla, že si je na 100 % istá, že označený otec je otcom dieťaťa, lebo pred
ním asi jeden rok nemala pohlavný styk so žiadnym mužom. Spočiatku bol ku nej dobrý, ale potom
spolužitie prerušili. Návrh na určenie otcovstva nepodala skôr preto, lebo ho milovala a čakala, že sám

uzná otcovstvo. Okrem mal. Y. má ešte 5 mesačné dieťa I., ktorej otcom je tiež Q. W., ale ani u tohto
dieťaťa otcovstvo neuznal. Toto dieťa splodili z dôvodu, že chceli pupočníkovú krv pre mal. Y., ktorý je
veľmi chorý. Z predchádzajúceho vzťahu má ešte dve mal. deti vo veku 8 a 10 rokov. Je nemajetná a
poberá 298,- eur rodičovský príspevok a prídavky na deti a na dve staršie deti výživné 54,- eur mesačne
od bývalého druha. Na výživné jej označený otec doteraz nič nezaplatil. Bola s ním aj dohodnutá, že
pôjdu na matriku, avšak dostavila sa tam len ona a tiež veľa času trávila v nemocnici v Bratislave kvôli

zdravotnému stavu mal. dieťaťa Y..

3) Označený otec sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti. Tento sa dňa 08. 06. 2016 písomne vyjadril tak, že otcovstvo k mal. Y.
W. uznáva. Po narodení otcovstvo neuznal, ale nie z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou, ale preto,

že sa dopočul, že navrhovateľka mala intímny vzťah aj s inými mužmi. Neskôr otcovstvo nezapieral, lebo
v dieťati videl podobnosť s ním a dieťa navštevuje. Výživné je schopný platiť len v zákonom stanovenej
minimálnej výške, lebo poberá len dávky v hmotnej núdzi.

4) Kolízny opatrovník navrhol návrhu tak, ako to preniesla zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní,

vyhovieť.

5) Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením rodného listu mal. dieťaťa, výpisu
zo zdravotnej dokumentácie mal. dieťaťa, písomného vyjadrenia označeného otca z 08. 06. 2016, výpisu
z Registra obyvateľov na označeného otca, oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská

Sobota aj s potvrdeniami ohľadom evidencie označeného otca a poberaní dávok v hmotnej núdzi a vec
posúdil takto:

6) Navrhovateľke sa dňa 15. 06. 2014 narodil mal. Y. W.. V rodnom liste otec zapísaný nie je.
Navrhovateľka za otca dieťa označuje Q. W., proti ktorému návrh podala, tento však otcovstvo síce

podľa jeho písomného vyjadrenia uznáva, k tomuto uznaniu však nedošlo ani pred matričným úradom,
ani pred súdom, keďže menovaný sa na súd nedostavil. Nedošlo teda k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov pred matričným úradom alebo súdom.

7) Podľa § 94 ods. 1 Zák. o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže

dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

8) Navrhovateľka na základe ust. § 94 ods. 1 Zák. o rod. podala na súd návrh o určenie otcovstva.

9) Podľa § 94 ods. 2 Zák. o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

10) Rozhodujúcim obdobím v danom prípade podľa § 94 ods. 2 Zák. o rod. je obdobie od 19. 08. 2013
do 17. 12. 2013.

11) Odporca sa písomne vyjadril tak, že uznáva, že je otcom mal. Y. W..

12) Preto súd podľa § 94 ods. 1 a 2 Zák. o rod. určil, že označený otec Q. W. je otcom mal. Y. W. a
rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

13) Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloletédieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

14) Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15) Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16) Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17) Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný planiť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

18) Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19) Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20) Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

21) Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22) Súd podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti

navrhovateľky,ktoráhobudezastupovaťaspravovaťjehomajetok.Vzhľadomnavekdieťaťaa napostoj
otca k dieťaťu, ktoré podľa výpovede navrhovateľky ani nenavštevuje, v súčasnosti zverenie dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky jediným vhodným riešením.

23) Pokiaľ ide o výživné, súd priznal výživné od narodenia dieťaťa, pretože na základe výpovede

navrhovateľky a písomného vyjadrenia otca považoval toto za dôvody hodné osobitného zreteľa, keď
vzhľadom aj na určitú dobu spolužitia je pochopiteľné, že navrhovateľka dúfala, že dôjde k uznaniu
otcovstva, tiež nezanedbateľným faktorom je zlý zdravotný stav dieťaťa, vyžadujúci častú hospitalizáciu
atedazameraniesanapotrebychoréhodieťaťajeurčiteveľkápsychická záťaž,vyžadujúcasústredenie
na iné veci, ako súdne konanie, a preto súd uznal tieto dôvody ako vedúce k tomu, že navrhovateľka

nepodala skôr návrh na určenie otcovstva.

24) Pri určení výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že otec dieťaťa má ešte vyživovaciu
povinnosť k mal. Q. H., nar. XX. XX. XXXX a mal. D. H., nar. XX. XX. XXXX, je už 4 roky nezamestnaný
a poberá len dávky v hmotnej núdzi. Nebolo preukázané, že by nejakým spôsobom prispieva k

starostlivosti o dieťa. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na
deti spolu 298,- eur. Na základe týchto skutočností (napriek tomu, že u maloletého sú zvýšené výdavky
vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav) súd zaviazal otca dieťaťa na platenie výživného v minimálnej
výške, t. j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré od 01.07. 2013 (a aj v súčasnosti) činí 27,13 eur (§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení
neskorších predpisov).

25) Vzhľadom na pomery otca dieťaťa súd rozhodol na návrh navrhovateľky tak, že nedoplatok na
výživnom za obdobie od narodenia dieťaťa do 30. 09. 2016 je otec dieťaťa povinný zaplatiť v splátkach
po 25,- eur mesačne, ktoré splátky súd považoval za primerané vzhľadom k celkovej výške nedoplatku
420,51 eur.

26) V zmysle ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, upraví súd styk rodičov, rozhodol súd v zmysle návrhu navrhovateľky a upravil
styk otca s dieťaťom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom prihliadol aj na vek dieťaťa
a jeho zdravotný stav.

27) O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z

účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
11) Odporca sa písomne vyjadril tak, že uznáva, že je otcom mal. Y. W..

12) Preto súd podľa § 94 ods. 1 a 2 Zák. o rod. určil, že označený otec Q. W. je otcom mal. Y. W. a
rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Po právoplatnosti tohto rozsudku súd oznámi jeho výsledok Matričnému úradu Rimavská Sobota.