Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/567/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411215492
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6411215492.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcovJUDr.MáriePodhorovejaJUDr.PetraPriehodu,vprávnejvecižalobcuGENERALFACTORING,
a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706, konajúca prostredníctvom advokáta
konateľa Mgr. Branislava Jakubčáka, proti žalovaným 1/ K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. I., K. 4, 2/ N.

X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I., Ul. XX. augusta XX/XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom
Krchnákom, so sídlom v Banskej Štiavnici, Križovatka 4, za účasti HLAS SPOTREBITEĽA, Občianske
združenie, so sídlom vo Zvolene, Ul. J. Bánika 2009/2, adresa pre doručovanie Banská Bystrica, P. O.
BOX81(do30.06.2016),onávrhunazaplateniesumy12.922,19€spríslušenstvom,oodvolanížalobcu
a žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Cb/10/2012-210
zo dňa 02. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a
2/ rade trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu žalovaných v 1/ a 2/ rade JUDr. Petra
Krchnáka vo výške 1.782 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na číslo účtu právneho
zástupcu žalovaných č. 1600101555/0200, vedený vo VÚB, expozitúra Banská Štiavnica p o t v r d
z u j e .

Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomokresnýsúdnávrhžalobcuzamietol.Určil,žezmluvnápodmienka
uvedená v bode 18.1 Všeobecných obchodných podmienok, účinných v čase uzavretia Zmluvy o

splátkovom úvere zo dňa 10.10.2005 a Dohody o ručení zo dňa 10.10.2005, uzavretej medzi účastníkmi
konania v znení: „Banka a Klient sa v zmysle § 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
dohodli na uzatvorení tejto rozhodcovskej zmluvy, a to formou rozhodcovskej doložky k Zmluve, v
nasledujúcom znení: 18.1.1 Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z
Bankových obchodov, spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou, vystavenou Klientom v
prospechBanky,akoajspory,ktorévzniklialebovzniknúzoZmlúv,upravujúcichpodmienkyvykonávania

Bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie,
bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd“. je neplatnou pre neprijateľnosť takejto zmluvnej
podmienky. Zároveň súd rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovaným v 1/ a 2/ rade trovy konania k rukám ich právneho zástupcu spolu vo výške 1.782 €.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli rozsudok okresného súdu žalovaní v 1/ a 2/ rade vo
výroku o náhrade trov konania. V odvolaní uviedli, že majú za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali neuznanie úkonu právnej pomoci :
vyjadrenie žalovaných k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16. 07. 2014, išlo o priamu reakciu žalovaných
na vyjadrenie žalobcu zo dňa 08. 04. 2014, ktoré im bolo súdom doručené. Z tohto pohľadu to bol

bez pochyby úkon potrebný na účelné bránenie práva odporcov v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p..
Argument okresného súdu o tom, že toto vyjadrenie mohol predniesť ústne na pojednávaní, neobstojí ani
z pohľadu rovného postavenia účastníkov v konaní, resp. rovnosti „zbraní“ účastníkov, keď toto pravidlo
umožňuje účastníkovi vyjadriť sa k písomnému vyjadreniu druhej strany tiež písomne, nielen ústne na
pojednávaní. Z rovnakých dôvodov považujú za účelný úkon aj vyjadrenie žalovaných z 08. 12. 2014,

ktorý tiež okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov neuznal. Navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust.
§ 220 O. s. p. zmenil napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným
náhradu trov prvostupňového konania v sume 2.587,65 € podľa vyčíslenia odporcov v podaní zo dňa
10. 02. 2015. Zároveň žiadali nahradiť trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spolu
vo výške 295,53 €.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade uviedol, že tieto úkony nemožno
právnepovažovaťzaúčelné,atoanizhľadiskaichobsahu,rozsahuaďalšiehopostupuvkonaní.Obsah
týchto vyjadrení bolo možné predniesť na najbližšom pojednávaní, kedy by takýmto postupom žalovaní
neutrpeli žiadnu ujmu v konaní. Nešlo o úkony, ktorých obsah by z akéhokoľvek dôvodu nebolo možné
súdu oznámiť neskôr (neopakovateľné úkony). Zmienka o rovnosti zbraní a reakcií na konanie žalobcu

je v tejto veci bezpredmetná, nakoľko sa posudzuje účelnosť konania na strane žalovaných, nie to, na
čo títo údajne reagovali. Navrhol, aby odvolací súd návrhu žalovaných nevyhovel.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj žalobca písomným podaním zo dňa 20. 03.
2015, ktoré podanie toho istého dňa podal na Pošte Bratislava 1, pričom podanie podal proti rozsudku

okresného súdu v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal žalovaných

na zaplatenie spoločne a nerozdielne podľa podanej žaloby zo strany žalobcu, alternatívne navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu v celosti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Žalovaní v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
okresného súdu ako vecne správny s výnimkou v časti trov konania, ktoré odvolaním napadli žalovaní.

6.Vdôsledkupodanýchodvolaníkrajskýsúd,akosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.-Civilného
sporového poriadku - ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 CSP a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu
vo výroku týkajúceho sa uloženej povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovaným trovy konania vo výške 1.782

€ podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil a podľa ust. § 386 CSP
písm. a) odvolanie žalobcu, ako oneskorene podané, odmietol.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť
nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle
vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania (okrem
iného) je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom je napádaný výrok rozsudku v časti priznanej

výšky náhrady trov konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, účastníkovi konania nemožno odňať
nadobudnuté právo na preskúmanie veci v časti trov konania, nielen čo do nároku, ale aj čo do výšky,
keďže toto právo nadobudol do 30. 06. 2016 už v rámci začatého odvolacieho konania. Retroaktivita
nového právneho predpisu v tomto prípade nie je vhodná a ani účelná, lebo by nerešpektovalalegitímne očakávania dotknutých osôb rozhodnúť o náhrade trov ako celku (nároku aj výške). Odvolací
súd poukazuje na to, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí požiadavka
právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz spätného

(retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Z tohto všeobecného pravidla je
však možné vyvodiť výnimky rôznej povahy a intenzity, odôvodnené mierou ospravedlnenia zásahov do
užexistujúcichprávnychvzťahov,nachádzajúcichsanarozhranípravejanepravejretroaktivity.Vsúlade
s už uvedeným, retroaktivita ako stav spätného pôsobenia právnych noriem, je principiálne neželaným a
ústavne nekonformným javom; ignorovať ho však nemožno vtedy, ak spätné pôsobenie právnych noriem

môže uľahčiť fungovanie spoločenských vzťahov (rozhodnutie PL. ÚS 30/2015). Odvolací súd je toho
názoru, že je v súlade s čl. 2 ods. 1, 2, s čl. 3 CSP a ustálenou praxou ÚS SR, ohľadom retroaktivity
právnych noriem, aby krajský súd, ako súd odvolací, v takomto prípade posúdil rozhodnutie o trovách
konania ako celok, t. j. rozhodnutie o nároku aj o výške trov konania, a ak sú správne, aby rozhodnutie
okresného súdu potvrdil. V časti výšky trov konania totiž v prípade retroaktivity, všeobecný záujem
neprevyšuje nad ujmou na právnej istote dotknutých osôb, pretože v prípade rozhodnutých vecí dokončí

konanie krajský súd, ako súd odvolací a nemusí v časti výšky trov konania pred súdom prvej inštancie,
postupovať vec okresnému súdu na rozhodnutie podľa § 262 ods. 2 CSP. S poukazom na ust. § 470
ods. 4 CSP krajský súd, ako súd funkčne príslušný, posúdiť odvolanie v časti výšky trov konania (ktoré
bolo prípustné do 30. 06. 2016).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ktorý bol v čase rozhodovania súdu platnou
a účinnou právnou normou pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Úspešným účastníkom konania,

a to žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania, pričom vo vzťahu k výške priznaných
trov konania sa dôsledne riadil ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Okresný súd nepriznal žalovaným v 1/ a 2/ rade trovy,
ktoré im vznikli titulom trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to vyjadrenie zo

dňa 16. 07. 2014 a zo dňa 08. 12. 2014, nakoľko tieto trovy konania súd nepovažoval za účelne
vynaložené s odôvodnením, že k skutočnosti, ktorú uvádzal právny zástupca vo vyjadrení, mohol uviesť
na pojednávaní. Takéto posúdenie odvolaní súd považuje za vecne správne, keď je nepochybné z
obsahu spisu, že okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 10. 09. 2014, pričom spolu s
predvolaním bolo právnemu zástupcovi žalovaných zaslané aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 08. 04. 2014,

ktoré žalobca zaslal súdu v zmysle uznesenia súdu z pojednávania zo dňa 07. 04. 2014, pričom však
súd žalovaných žiadnym spôsobom nevyzýval na písomné vyjadrenie k podaniu žalobcu, rovnako tak
to bolo aj u podania žalovaných zo dňa 08. 12. 2014. Odvolací súd v zhode s názorom okresného
súdu konštatuje, že tieto úkony právnej služby nemožno považovať za účelne vynaložené z dôvodu, že
skutočnosti, ktoré sú uvedené v písomných vyjadreniach žalovaných, mohli žalovaní prostredníctvom

svojhoprávnehozástupcuuviesťpriamonapojednávaní. Okresnýsúdtedasprávnevyhodnotilúčelnosť
týchto podaní tak, že náhradu trov za tieto dva úkony právnej služby nemožno žalovaným v 1/ a 2/
rade priznať, nakoľko neboli účelne vynaložené. Neobstojí námietka žalovaných uvedená v ich odvolaní,
vzťahujúcasakrovnostizbraníúčastníkov.Účastnícimalimožnosťsakpísomnémuvyjadreniužalobcov
vyjadriť, túto možnosť aj využili, avšak trovy konania v súvislosti z ich písomnými vyjadreniami, na

ktoré súdom vyzvaní neboli, nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania pri aplikácii §
142 ods. 1 O. s. p.. Rovnosť postavenia účastníkov konania súdom prvého stupňa pri rozhodovaní o
trovách konania nebola žiadnym spôsobom porušená, keď súd trovy titulom trov právneho zastúpenia
za dva úkony právnej služby, a to písomné vyjadrenia, nepovažoval za trovy potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť

dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu vecnej správnosti preto odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania potvrdil.12. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak :
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

13. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu bol doručený právnemu
zástupcovižalobcudňa05.03.2015.Protitomutorozsudkužalobcaprostredníctvomprávnehozástupcu

podal odvolanie podaním zo dňa 20. 03. 2015, ktoré toho istého dňa bolo zaslané na prepravu
prostredníctvom Slovenskej pošty, podané na Pošte Bratislava 1. Zákonná 15 dňová lehota na podanie
odvolania žalobcovi uplynula dňom 19. 03. 2015 (štvrtok), a keďže žalobca podal odvolanie proti
rozsudku okresného súdu až dňa 20. 03. 2015, t. j. po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, podal
odvolanie proti rozsudku okresného súdu oneskorene. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu
proti rozsudku okresného súdu odmietol v zmysle § 386 písm. a) CSP.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže každá strana vo veci mala len čiastočný úspech, odvolací súd
vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).