Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611203564
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3611203564.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného R. proti povinnému U.
(t.č. vymazaný z obchodného registra) o vymoženie 5,90 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske zo dňa 01. februára 2016, č.k. 4Er/443/2011-12 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h)
v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi E.. A.. E. Y., so sídlom v X.
B., L. XX, trovy exekúcie v sume 41,75 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 04.07.2011, doručeným súdnemu

exekútorovi dňa 08.07.2011, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy
5,90 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie R., pobočka V. zo
dňa 23.02.2011 č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.04.2011. Súd
poveril vykonaním exekúcie dňa 21.07.2011 E.. A.. E. Y., súdneho exekútora so sídlom v X. B.. Poverený
súdny exekútor doručil súdu dňa 24.11.2015 podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že
povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume

41,75 eur. Súd sa oboznámil s podaním súdneho exekútora a s výpisom z obchodného
registra na povinného a zistil, že povinný bol dňa 13.05.2014 vymazaný ex offo z obchodného registra.
Dôvodom zániku povinného bolo jeho zrušenie bez likvidácie uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 26.09.2013, č.k. 29CbR/219/2011-39, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.11.2013. Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58
ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zastaviť. Podľa

právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveného v uznesení zo dňa 15.08.2012,
sp. zn. 6MCdo/13/2012: „Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký
majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod
zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom
z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie.

Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho
nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou
zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku);
v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku);

porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.11.2011, sp. zn. 3MCdo/10/2011.“ Z
pripojeného výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinný dňa 13.05.2014 zanikol výmazom zobchodného registra ex offo. S povinným teda nie je možné v konaní pokračovať. Keďže povinný
zanikol bez právneho nástupcu, nie je možné v konaní pokračovať ani s jeho právnym nástupcom.
Keďže k zániku povinného došlo bez likvidácie, povinný nemal v čase svojho zániku žiaden majetok. Z

uvedeného dôvodu súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie. Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v
sume 41,75 eur, vrátane DPH. Súd sa následne zaoberal tým, ktorého z účastníkov má zaviazať
nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 203

ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože
exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne
právne posúdenie veci. Uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra bol povinný ex offo vymazaný
z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je dôvod pre zastavenie

exekučného konaniaanieskutočnosť,žespoločnosťbolazrušenábezlikvidácie.Strataspôsobilostibyť
účastníkom konania robí exekúciu neprípustnou, a preto mala byť vyhlásená za neprípustnú a následne
zastavená. Primárnou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti
byť účastníkom a nie zrušenie spoločnosti bez likvidácie a z nej vyvodená nemajetnosť povinného. Súd
pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť,

musí dbať na to, aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení
exekúcie. Povinný bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už z obchodného registra vymazaný, a
teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z dôvodu
jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie
súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojomuznesení,č.IIIÚS432/08-16zodňa16.12.2008.Vzhľadom
na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,
zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti
rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016), preto odvolací súd, vzhľadom k
prechodným ustanoveniam § 470 ods. 2 CSP vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie.

6. Podľa ust. § 202 ods. 4 O.s.p. (účinný do 30.06.2016), odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie
je prípustné.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) odvolací súd odmietne odvolanie,
ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie

nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť.

10. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolací súd odvolanie
oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že

dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

11. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, vzhľadom k tomu,
že napadnuté rozhodnutie bolo na súde prvej inštancie vydané vyšším súdnym úradníkom, samotnýmpodaním odvolania došlo k jeho zrušeniu podľa § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. a o trovách exekúcie
musí byť opätovne rozhodnuté súdom prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).