Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220566
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713220566.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT

FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus,
právne zastúpený: BBH advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36
713 066, proti žalovanému: S. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. B. XXXX/XX, XXX XX W., t. času
bytom U. X, XXX XX Š., občan SR, o zaplatenie sumy 1.604,59 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.544,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne od 23. 08. 2013 do zaplatenia, pričom súd p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť dlh v splátkach po
70,00 € mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého

25-teho dňa v mesiaci, až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo len jednej splátky.

Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku podľa Zmluvy o bežnom účte zo dňa 19. 12. 2007 v spojení
s Cenníkom VÚB, a. s., platný od 01. 12. 2007 v časti bodu 10.2.3 Cenníka - upomienka o nezaplatení

dlžnej sumy, účtuje sa pri odoslaní upomienky - 400,-- Sk (13,28 €) za neprijateľnú zmluvnú podmienku
a teda neplatnú.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 88,32 € za zaplatený súdny poplatok
a v sume 174,84 € na náhradu trov právneho zastúpenia, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu v
lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodaldňa26.08.2013žalobunaOkresnýsúdGalanta,ktorousadomáhalzaviazaťžalovaného
zaplatiť mu sumu 1.604,59 € s príslušenstvom. Vec bola dňom 03. 12. 2013 odstúpená tunajšiemu

súdu ako súdu miestne príslušnému. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný uzavrel so Všeobecnou
úverovou bankou, a. s. (VÚB) dňa 19. 12. 2007 Zmluvu k bežnému účtu, predmetom ktorej okrem iného
bolo poskytovanie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému
povolené prečerpanie formou realizácie platobných príkazov žalovaného na prevod alebo výber v
hotovosti z účtu odporcu aj vtedy, ak nebude existovať odporcova pohľadávka z účtu, ktorá vznikne
v dôsledku pripisovania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu. Žalovaný sa zaviazal splácať
povolené prečerpanie formou započítavania pohľadávky a to vždy v momente vzniku pohľadávky

žalovaného na jeho účte v rozsahu, v akom sa pohľadávky kryjú. Dňa 14. 08. 2012 došlo k postúpeniu
pohľadávky na žalobcu. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok na vrátenie povoleného prečerpania,
žalobca ku dňu 14. 05. 2013 evidoval pohľadávku vo výške 2.123,85 €. Žalobca si uplatňuje zákonnýúrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z istiny pohľadávky zo sumy 1.604,59 € a to o 23. 08. 2013
až do zaplatenia.

Súd vo veci rozhodol dňa 14. 04. 2014 platobným rozkazom tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 24. 11. 2014, voči vydanému
platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, že v čase do 01. 11. 2014 bol
nezamestnaný a nie je schopný celý dlh zaplatiť naraz. Uviedol, že má záujem a dohodnúť na zaplatení
dlhu v splátkach. K podanému odporu sa žalobca vyjadril písomným podaním doručené tunajšiemu

súdu 15. 06. 2015, v ktorom poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom odpor neodôvodnil a ani
nepoprel existenciu navrhovateľom uplatnenej pohľadávky. Uvádza informáciu o svojej finančnej situácii.
Keďže žalovaný kontaktoval v apríli 2015 žalobcu, došlo k dojednaniu o tom, že môže dlh zaplatiť v
splátkach po 67,00 € mesačne, pričom výška mesačných splátok bola stanovená práve žalovaným a
žalobcatútovýškusplátokplneakceptoval.Žalobcamázato,žepodanýodpornespĺňazákonompodané
náležitosti, pretože nie je riadne odôvodnený vo veci samej a preto žiadal, aby súd odpor v zmysle

§ 174 ods.3 písm. b/ O. s. p. uznesením odmietol. Pokiaľ súd tak nebude postupovať, žiadal, aby súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Súd konštatuje, že z obsahu podaného odporu vyplýva žiadosť žalovaného o umožnenie plniť dlh v
splátkach. Súd tak môže rozhodnúť v súlade s ustanovením § 160 ods.1 O. s. p. Určenie lehoty na

plnenie je podstatnou náležitosťou výroku súdneho rozhodnutia a O. s. p. súdu neumožňuje v rámci
podaného odporu rozhodnúť len v časti povolenia splátok. Preto súd konštatuje, že ak obsah odporu
smeroval proti platobnému rozkazu v časti určenia lehoty na plnenie, možno ho považovať za odpor
vo veci samej a preto súd nepostupoval navrhovaným spôsobom zo strany žalobcu a nepristúpil k
odmietnutiu odporu podaného bez odôvodnenia vo veci samej.

Žalobca bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k súdnemu prieskumu zmluvy vrátane jej príloh z
hľadiska ochrany žalovaného ako spotrebiteľa, ktorú ochranu súd poskytuje ex offo. Žalobca bol najmä
vyzvaný k presnej špecifikácii žalovaného dlhu a najmä vyjadriť sa k účtovaným poplatkom. Žalobca
písomným podaním doručené tunajšiemu súdu dňa 22. 02. 2016 uviedol, že zmluvným podkladom

žalobného nároku bola Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexi účtu, uzavretej
dňa 06. 11. 2007 medzi VÚB a žalovaným. Predmetom zmluvy okrem iného bol tzv. kontokorentný
úver, poskytnutý do výšky 25.000,-- Sk (829,85 €) s počiatočným dátumom čerpania od 19. 08.
2008. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB ako aj Cenník
a žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil, že bol s nimi oboznámený a súhlasil s nimi. V

súlade s VOP potom VÚB účtovala okrem iného podľa platného Cenníka aj poplatok za spracovanie
exekúcie a poplatok za upomienku. K poplatku za spracovanie exekúcie žalobca poukázal na článok
22 Cenníka VÚB, ktorá sa týkala náhrady nákladov vzniknutých VÚB pri poskytovaní informácií o
záležitostiach klienta v súlade s § 92 ods. 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Poplatky za upomienku
predstavujú náhradu nákladov vzniknutých banke zaslaním upomienky, zaslaním negatívnej informácie

do úverového registra, sledovaním správania odporcu. V súvislosti so špecifikáciou žalovaného dlhu
žalobca uviedol, že predkladá prehľad, z ktorého vyplýva obrat na bežnom účte žalovaného, ako aj
zostatokkudňu14.08.2012,t.j.kudňupostúpeniapohľadávky.K03.02.2012boldlhvovýške1.604,59
€. Ďalejžalobcapoukázalnato,že vkladyžalovanéhonabežnýúčetniesúklasickésplátkyúveru,preto
nemožno špecifikovať celkovú sumu, ktorú žalovaný uhrádzal na úvere. V tomto prípade je rozhodujúci

stav na bežnom účte, ktorý sa pri vkladoch zvyšuje a pri výberoch znižuje, resp. aj v dôsledku žalobcom
pripisovaných úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania. Čo sa týka čerpania úveru, tento si určuje klient
podľa svojich potrieb. K čerpaniu úveru dochádza až po vyčerpaní vlastných finančných prostriedkov na
bankovom účte. Kontokorentný úver je typ úveru uzavretý na dlhé obdobie bez pravidelnej mesačnej
anuitnej splátky, úver sa spláca priebežne bezhotovostnými alebo hotovostnými vkladmi na účet, nie

pevne stanovenou splátkou. V súlade s predpismi občianskeho práva došlo k postúpeniu pohľadávky
na žalobcu dňa 14. 08. 2012, o čom bol žalovaný informovaný oznámením pôvodného veriteľa zo dňa
23. 08. 2012, čo žalobca deklaroval poštovým podacím hárkom zo dňa 30. 08. 2012. Na žalobcu bola
postúpená pohľadávka v celkovej výške 1.749,45 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.604,59 € a
úrokov z omeškania vo výške 144,86 €. Žalobca si vo svojom žalobnom návrhu vzhľadom na svoje

dispozičné právo uplatňuje len sumu pripadajúcu zostatku nesplatenej istiny vo výške 1.604,59 €. Pred
podaním žaloby žalobca niekoľko krát kontaktoval žalovaného na mimosúdnu dohodu vrátane možnosti
dohodnúť sa na splátkovom kalendári. Žalovaný však nevyužil možnosti ponúkané žalobcom, preto
žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Správanie žalovaného počas celého obdobiabolo pasívne. Prisľúbil uhradiť peňažný záväzok v splátkach, avšak vždy to zostalo len v rovine jeho
sľubu. Z predloženého prehľadu účtu ďalej vyplýva, že Zmluva o kontokorentnom úvere bola veriteľom
vypovedaná dňa 14. 11. 2011, kedy sa stal celý záväzok žalovaného splatným. Žalobca poukázal na

to, že premlčacia doba na vymáhanie dlhu začala plynúť od 15. 11. 2011 a keďže žaloba bola podaná
dňa 23. 08. 2013, premlčacia doba neuplynula. Ďalej žalobca uviedol, že Zmluva o kontokorentnom
úvere sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, t. j. ide o absolútny obchod. Okrem
toho v zmluve v záverečných ustanoveniach sa taktiež uvádza, že právne vzťahy zmluvou neupravené
sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Rovnako vo Všeobecných obchodných

podmienkach v článku 4, bod 4.10.5 je uvedené, že pri využití povoleného prečerpania sa práva a
povinnosti spravujú Zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o kontokorentnom úvere
obsahuje všetky náležitosti právnou úpravou v danom čase požadované pre daný typ spotrebiteľského
úveru. Žalobca konštatoval, že vzhľadom na to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania predstavuje
tzv. absolútny obchod, je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka
(žalobca poukázal na vybrané súdne rozhodnutia - uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co

224/2011 zo dňa 27. 11. 2012, rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob 176/2011 zo dňa 24. 05.
2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 57/2007 a iné). Preto si žalobca v súlade s predpismi
obchodného práva uplatnil príslušenstvo pohľadávky, t. j. úrok z omeškania a to odo dňa splatnosti dlhu,
t. j. od 14. 11. 2011. Ku dňu podania žaloby žalobca vyčíslil pevnou čiastkou úrok z omeškania (t. j. ku
dňu 23. 08. 2013 z nesplatenej istiny 1.604,59 €) a následne si požadoval úrok z omeškania od dátumu

spísania žaloby, t. j. od 23. 08. 2013.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 08. 03. 2016 a to v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí boli
predvolaní riadne a včas, obaja svoju neúčasť ospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania. Z
toho dôvodu boli splnené podmienky ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p. Súd sa oboznámil s podanou

žalobou a pripojeným listinnými dokladmi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov
a služieb Flexi účet dňa 19. 12. 2007. Predmetom zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a
možnosť zriadenia a používania produktov a služieb Flexi účtu podľa výberu v zmysle platného Cenníka.

Boli dojednané produkty a služby a to bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene SKK, a platobná
karta a to medzinárodná PK Maestro, služba Nonstop banking - mobil banking. Ďalej bolo dojednané,
že čas obsahu zmluvy je určená Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB pre depozitné produkty,
Obchodnými podmienkami VÚB pre vydanie a používanie medzinárodnej platobnej karty Maestro -
Dobrý anjel a Cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Majiteľ účtu podpísaním zmluvy

vyhlásil a potvrdil, že sa s dokumentmi oboznámil, porozumel im a súhlasí s nimi. Zmluva bola uzavretá
nadobuneurčitúavzáverebolodojednané,žeprávnevzťahyzmluvouneupravenésariadiapríslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími záväznými predpismi platnými v SR.

Žalovaný formulárovou žiadosťou požiadal o poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 25.000,-- Sk,

písomným potvrdením zo dňa 19. 07. 2008 bolo potvrdené, že kontokorentný úver vo výške 25.000,-- Sk
bol schválený. Žalovanému bolo zaslané oznámenie o nastavení kontokorentného úveru s počiatočným
dátumom 20. 07. 2008, s konečným dátumom 31. 12. 2009 s limitom 25.000,-- Sk. Ďalej mu bolo
oznámené, že je povinný mesačne zasielať kreditné obraty vo výške 12.500,-- Sk na bežný účet, čo
predstavuje50%nastavenéholimitu.ZavyužívanieFlexidebetubankakukoncukalendárnehomesiaca

zúčtuva debetné úroky. Pri opakovanom neplnení podmienok môže VÚB pristúpiť k zníženiu alebo
zrušeniu nastaveného limitu Flexi debetu na bežnom účte (čl. 141 až 143).

Podľa prehľadu histórie transakcií na bežnom účte (čl. 138, 139) došlo na účte žalovaného dňa 21. 07.
2008 k pripísaniu debetnej čiastky 15.000,-- SKK a zostatok na účte k uvedenému dňu bol evidovaný

vo výške - 16.356,86 €. V ďalšom boli evidované debetné a kreditné položky, kde v rámci debetných
položiek okrem príkazov žalovaného boli odpisované z účtu sumy za úroky, poplatky.

Z listinného dokladu (čl. 150) vyplýva, že ku kontokorentnému úveru mala byť žalovanému zaslaná
výpoveď dňa 14. 11. 2011. Podľa prehľadu transakcií na účte (čl. 139) k 01. 12. 2011 bol evidovaný

celkový nedoplatok - 921,42 € a k 03. 02. 2012 celkový nedoplatok 1.604,59 € (vrátane účtovania
poplatkov a debetného úroku).Žalobca predložil súdu Všeobecné obchodné podmienky VÚB pre depozitné produkty s účinnosťou
od 24. 11. 2012 (čl. 10 až 19). V bode 4.10 je uvedená časť - povolené prečerpania na bežných
účtoch - a) pre spotrebiteľov zriadených do dňa 10. 06. 2010. Podľa bodu 4.10.4 je banka oprávnená

kedykoľvek vypovedať povolené prečerpanie („PP“). Výpovedná lehota je 2 mesačná a začína plynúť
odo dňa nasledujúceho po doručení výpovede. Podľa bodu 4.10.10, po zriadení PP sa klient zaväzuje
dodržiavať povinnosti - a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku finančné
prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte, b) zaplatiť úroky
z uskutočneného PP, c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie finančných prostriedkov na bežný účet.

Podľa predloženého Cenníka VÚB, a. s. - občania, platný od 01. 12. 2007 (čl. 172) položka 10.2.3
- upomienka o nezaplatení dlžnej sumy (v časti úvery) je v sume 400,-- Sk (13,28 €). Podľa položky
22 - ostatné služby bod 1) - poskytovanie správ o záležitostiach týkajúcich sa klienta súdu vrátane
notára, pre účely OSK, pre potreby súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, pre potreby
správcu alebo predbežného správcu v konkurznom a vyrovnávacom konaní, audítorom pri činnosti

stanovenej zákonom o bankách. Ide o náhradu nákladov, ktoré vznikli VÚB pri poskytovaní informácií
o záležitostiach klienta v súlade s ustanovením § 92 ods.9 zákona o bankách - 500,-- Sk (16,60 €).

Podľa výpisu prehľadu na účte (čl. 139) bol bankou zarátaný ako debet - poplatok za spracovanie
exekúcie vo výške 500,- Sk dňa 01. 12. 2008, poplatok za upomienku vo výške 400,-- Sk dňa 18. 12.

2008, poplatok za upomienku vo výške 13,28 € dňa 19. 01. 2009, poplatok za spracovanie exekúcie vo
výške 16,60 € dňa 03. 03. 2011, t. j. v celkovej výške 59,76 €.

Žalobca k nadobudnutiu pohľadávky doložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 08. 2012 (čl. 35
až 52) vrátane špecifikácie žalovanej pohľadávky (čl. 8, 9).

I. Zmluva o bežnom účte z 19.12.2007 a kontokorentnom úvere z 19.07.2008 - absolútny obchod.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom do 31. 10.
2008) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
podľa ods. 4, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno

považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom tovarov a služieb na jednej strane,
ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na
stranedruhej,ktorýnekonávrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Nemali
by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi
obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovaným ako

spotrebiteľom jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle
cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.10.2008), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Podľa ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o bežnom účte (§ 708), zmluvy o úvere
(§ 497).

Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti
strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 711 ods.1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Pre spotrebiteľský vzťah je typické, že naň dopadá právna úprava predpisov civilného práva. Súd
konštatuje, že pokiaľ sa žalobca dovoláva výlučného použitia Obchodného zákonníka a v zmluve
došlo k dohode o voľbe Obchodného zákonníka (písm. o/ Záverečných ustanovení Zmluvy) pre
uvedený zmluvný vzťah, táto dohoda je zjavným obchádzaním zákonných ustanovení na ochranu práv
spotrebiteľa, preto je absolútne neplatnou podľa § 39 OZ. Obdobné posúdenie bolo prezentované vo

viacerých súdnych rozhodnutiach a práve pod vplyvom uvedenej praktiky dodávateľov došlo následne
k zmene právnej úpravy ust. § 52 a nasl. OZ, ktoré jednoznačne uprednostňujú použitie predpisov
civilného práva pre spotrebiteľský vzťah. Napriek úprave zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere
ako tzv. „absolútneho obchodného vzťahu“, otázky pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného
práva a práva obchodného, súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa

výhodnejšia (viď aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. 1US 402/2013 zo dňa 19. 06. 2013).
Na zdôraznenie správnosti uvedených úvah súd uvádza z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
14. 02. 2013, pod sp. zn. 6Co/81/2012 nasledovné odôvodnenie:

Nietdôvodnechrániťdobromyseľnosťspotrebiteľovvychádzajúcuzdôveryvobjektívneobčianskeprávo
a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a
odsúval uplatnenie práva na súde.
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej „smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na

dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza

Claro,bod25,26,27).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 ÚZ s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).

Žalobca v odvolaní odkazuje na literatúru, podľa ktorej vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z
úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa s týmto názorom
nestotožňuje a ako už uviedol, postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave
v Občianskom zákonníku a vrátane zabezpečenia úveru, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je
absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna

úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi (C2C), alebo dvoma podnikateľmi
(B2B), resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej
predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.Akdodávateľpredformulujevspotrebiteľskejzmluveklauzuly,ktorésúvrozporesustanovením§54ods.
1 OZ resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva do rozporu
so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 OZ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie

spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom
na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre
spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.»

II. Právny režim spotrebiteľského vzťahu.

Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinný do 31.7.2008 - v
čase vzniku kontokorentného úveru), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa § 3 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na
kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri

mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá

a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery
a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje.

Podľa § 101 ods. 5 zákona č. 492/2009 o platobných službách (účinný do 28.11.2012- čas ukončenia
kontokorentnéhoúveru),poskytovateliaplatobnýchslužiebsúpovinnízosúladiťprávnepomeryaprávne
vzťahy podľa tohto zákona do 28. februára 2010; to sa vzťahuje aj na platobné inštitúcie, ktoré do 30.
novembra 2009 boli držiteľmi devízových licencií na poskytovanie devízových peňažných služieb. Od

1. decembra 2009 však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto
zákonom; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 8.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 492/2009 o platobných službách, tento zákon upravuje poskytovanie
platobných služieb.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 492/2009 o platobných službách, platobnou službou sa rozumie
a)vkladfinančnýchprostriedkovvhotovostinaplatobnýúčetavykonávanievšetkýchúkonovsúvisiacich
s vedením platobného účtu,
b) výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu a vykonávanie všetkých úkonov

súvisiacich s vedením platobného účtu,
c) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo
na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb
1. úhradou,
2. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku,

3. inkasom,
d) vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných služieb
1. formou povoleného prečerpania platobného účtu, a to
1a. úhradou,1b. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku,
1c. inkasom, alebo
2. formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku.

.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroková sadzba Európskej centrálnej banky za obdobie od 114.12.2011 do 11.07.2012 bola vo výške
1,00 %.

Súd predmetný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka upravujúce Zmluvu
o bežnom účte a Zmluvu o úvere v časti zmluvných podmienok. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že

Zmluva o kontokorentnom úvere, z ktorej si žalobca uplatňuje pohľadávku nespadá pod režim Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Musí však spĺňať minimálne náležitosti spotrebiteľského úveru tak, ako sú
uvedené v § 3 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd po preskúmaní predložených dokladov
konštatuje, že uvedená zmluva spĺňa predmetné náležitosti, žalovaný ako spotrebiteľ bol informovaný o
úverovom limite, v rámci ktorého môže čerpať úver, o ročnej úrokovej sadzbe, ktorá bola zverejňovaná

v obchodných priestoroch banky a postup a spôsob zániku alebo ukončenia zmluvy bol dojednaný
vo Všeobecných obchodných podmienkach. Súd ďalej konštatuje a žalovaný to ani nepopieral, že
skutočne využil možnosť čerpania finančných prostriedkov poskytnutých bankou. Po vyčerpaní týchto
finančných prostriedkov následne banka účtovala na bežnom účte žalobcu dojednané debetné úroky a
poplatky. K ukončeniu využívania služby došlo na základe výpovede služby ku dňu 14. 11. 2012, na ktorú

bola banka oprávnená v zmysle Všeobecných obchodných podmienok. Vo Všeobecných obchodných
podmienkach bola stanovená 2 mesačná výpovedná lehota, preto zmluvný vzťah z kontokorentného
úveru bol ukončený vo februári 2012. Podľa výpisu z účtu k 03. 02. 2012 bol evidovaný dlh vo výške
1.604,59 €, ktorý v zmysle výpisu z účtu pozostával z poskytnutej istiny, pripísaných debetných úrokov
a poplatkov. Súd po preskúmaní takto žalovanej čiastky konštatuje, že uplatnená pohľadávka nie je

dôvodná v časti poplatkov a to 2x poplatok za upomienku po 13,28 € a 2x poplatok za exekúciu po 16,60
€ v celkovej sume 59,76 €. Súd priznal žalobcovi vo zvyšku nárok na zaplatenie sumy 1.544,83 €, pričom
žalobca si oprávnene uplatnil aj úrok z omeškania. Žalovaný bol v omeškaní s vrátením finančných
prostriedkov, preto je povinný platiť úrok z omeškania, pričom úrok z omeškania bol vyčíslený v súlade s
predpismi civilného práva (napriek tomu, že žalobca postupoval podľa predpisov obchodného práva, v

konečnom dôsledku bola výška úroku z omeškania určená podľa predpisov civilného práva). Súd preto
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 1.544,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne od 23. 08. 2013 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá, čo
je odôvodnené v ďalšej časti tohto rozhodnutia. V súlade s dohodou účastníkov konania s prihliadnutím
na horšiu finančnú a majetkovú situáciu na strane žalovaného, súd povolil žalovanému, zaplatiť dlh

v splátkach po 70,00 € mesačne, ktoré sú splatné od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto
rozsudku, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu. Súd zároveň stanovil,
že ak žalovaný čo len jednu splátku neuhradí, celý dlh sa stane zročným a žalobca si ho bude môcť
uplatňovať naraz. Súd tak rozhodol v súlade s ustanovením § 160 ods.1 O. s. p..

III. Poplatky.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. podľa ods. 2, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvnéustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 92 ods. 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, za podanie správy audítorovi podľa § 91 ods.
3 a za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) patrí banke a pobočke zahraničnej banky
úhrada nákladov, ktoré im tým vznikli. Úhrada nákladov patrí banke a pobočke zahraničnej banky za
podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) aj vtedy, ak osoba, o ktorej sa požadovali údaje v
písomnom vyžiadaní, nie je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky. Na úhradu nákladov za

podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. i) sa nevzťahuje osobitný predpis. 87aa).

V žalobe žalobca uplatňoval aj právo na vyčíslené poplatky - poplatky za upomienku, ktoré boli v
súlade s Cenníkom vyčíslené na 400,-- Sk (13,28 €). V písomnom vyjadrení žalobca uvádza, že sa
jedná o náklady právneho predchodcu žalobcu spojené so zasielaním upomienok. Súd však konštatuje,
že uvedený poplatok presahuje náklady, ktoré môže mať banka so zasielaním upomienok a uvedený

poplatok vo vzťahu k poplatkovému úkonu považuje súd za neprimeraný, čím nedôvodne sú zaťažovaní
klienti banky vysokými poplatkami za úkony, s ktorými nie sú spojené také náklady, aké sú stanovené v
Cenníku poplatkov. Takto stanovený poplatok z hľadiska výšky je potom spôsobilý privodiť nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd preto vo svojom treťom
výroku rozsudku vyhlásil zmluvnú podmienku Zmluvy o bežnom účte v spojení s Cenníkom VÚB platným

od 01. 12. 2007 a to v časti bodu 10.2.3 Cenníka, ktorou je určený poplatok za upomienku o nezaplatení
dlžnej sumy vo výške 400,-- Sk (13,28 €) za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatnú.
Z takejto neplatnej zmluvnej podmienky potom žalobca nemôže uplatňovať svoj nárok na zaplatenie
poplatku za upomienku a v tejto časti bola žaloba spolu s príslušenstvom zamietnutá. Čo sa týka
poplatku za exekúciu, žalobca sám poukázal na účtovanie poplatku s poukazom na § 92 ods.9 zákona

č. 483/2011 Z. z. o bankách. V zmysle uvedeného ustanovenia má banka oprávnenie v uvedených
prípadoch požadovať poplatky na úhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s podávaním správ tam
vybraným subjektom. V tomto prípade potom nelogicky boli účtované poplatky v zmysle uvedeného
ustanovenia na ťarchu účtu žalovaného, pretože predmetné poplatky majú platiť subjekty, v prospech
ktorých banka správy podáva. Súd preto v tejto časti (2x poplatok po 16,60 € ) nárok žalobcu považoval

za nedôvodný a preto v tejto časti bola žaloba spolu s príslušenstvom zamietnutá, K zamietnutiu žaloby
došlo v celkovej sume poplatkov 59,76 € s príslušenstvom.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.2 O. s. p., kedy patrí náhrada trov konania podľa
pomeru úspechu. Žalobca bol úspešný v rozsahu 96 %. Preto mu patrí pomerná časť náhrady trov

konania, kedy sa od jeho úspechu odratúva neúspech vo výške 92 % (96 % - 4 %). Žalobca si uplatnil
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, ktorý uhradil vo výške 96 % a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 190,04 € a to 2 úkony právnej pomoci po 71,37 € (príprava a prevzatie zastúpenia,
podanie žaloby), 2x režijný paušál po 7,81 € a 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v
súlade s ustanovením § 1 ods.3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, 2, § 13a ods.1 písm. a), písm. c), § 16 ods.3, §

18 ods.3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Súd po preskúmaní uplatnených trov konštatuje, že tieto boli
vyčíslené správne. Z takto uplatnených trov 92 % činí zo sumy súdneho poplatku 88,32 € a z náhrady
trov právneho zastúpenia 174,84 €. S prihliadnutím na finančnú situáciu na strane žalovaného, súd tohto
zaviazal na náhradu trov konania takto určených a zároveň určil, že je povinný nahradiť trovy konania v
lehote do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods.1 O. s. p.). Zároveň bude povinný uhradiť

trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 149 ods.1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).