Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213264
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213264.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 125,-Eur ako náhradu majetkovej

škody predstavujúcu účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a čiastky 495,-
Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,-Eur za každý mesiac nečinnosti exekučného
súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/1232/2009 (súdnym exekútorom pod č. EX 12964/2009) tým, že
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po
uplynutí zákonom stanovenej doby.

2. Žalobca zároveň v podanej žalobe uviedol dôvody, ktoré by mali zakladať vylúčenie sudcov tunajšieho
súdu z rozhodovania prejednávanej veci, pričom predpísaným zákonným postupom bola táto jeho
výhrada už vyriešená nadriadeným súdom (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
11.10.2012, sp. zn. 24NcC/254/2012) s tým, že námietku zaujatosti aktuálne vec prejednávajúceho
sudcu žalobca nepodal.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.10.2014 požadovala žalobu zamietnuť.

Z procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené
nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie
nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov
Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci
samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru
Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky

prieťahy v konaní. Vzniesla námietky voči výške vyčíslenej škody a nemajetkovej ujmy s tým, že žalobca
nepreukázalvznikanivýškuškody,anipríčinnúsúvislosťarovnakonepreukázalanisplneniepodmienok
na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.4. Na pojednávaní dňa 30.09.2016 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 180 zákona č.160/2015 Z.z. z 21. mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), keď právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 14.09.2016.

Žalobca v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní uviedol, že v tomto štádiu konania
nemá námietky, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, odročiť pojednávanie nežiadal,
pričom výslovne súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti ako aj prítomnosti jeho
právneho zástupcu. Rovnako žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila, aby súd
vo veci konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby s pripojenými prílohami, vyjadrením
žalovanej s pripojenými prílohami a jednotlivými listinami tvoriacimi obsah exekučného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 5Er/1232/2009 a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Žalobca ako oprávnený dňa 28.11.2009 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému L. H., nar. XX.XX.XXXX na podklade exekučného
titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 02.10.2009, sp. zn. SR/06978/09,
ktorým bola menovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 2.942,15 Eur s príslušenstvom.
Súdny exekútor v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 28.12.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší súd následne dňa 26.01.2010

žiadal žalobcu cestou jeho právneho zástupcu o zaslanie úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Túto žalobca nezaslal. Súd dňa 16.06.2010 poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie. Podaním doručeným súdu dňa 13.07.2012 vrátil súdny exekútor
súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením
pohľadávky.

7. Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

8. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho

úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej

moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce
sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami,
pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená

právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup
je potrebné posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Súd preto skúmal, či
bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená zodpovednosť žalovanej
za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

9. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že by postupom tunajšieho súdu
v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/1232/2009 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudkuStáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 28.12.2009. V tom čase účinné
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia

jeho žiadosti. V danom prípade súd síce nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom určenej
lehote, keď písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 16.06.2010, no prekročenie
stanovenej lehoty vzhľadom na všetky ostatné okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny
úradný postup. Jednalo sa totiž o exekúciu navrhovanú na podklade exekučného titulu, ktorým bol
rozhodcovský rozsudok. Dovtedajšia aplikačná prax ukázala, že bolo problematickým v 15-dňovej lehote

posúdiť všetky aspekty exekúcie, ktorá mala prebiehať na podklade rozhodcovského rozsudku. To
následne viedlo zákonodarcu k tomu, že s účinnosťou od 01.06.2010 došlo zákonom č. 144/2010 Z.z.
k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že lehota 15 dní neplatila ak exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok. V dôvodovej správe k čl. III bodu 2 zákona č. 144/2010 Z.z. ktorým došlo k
uvedenej zmene sa okrem iného uvádza: „Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora v prípadoch,
ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok bola výraznou prekážkou na

to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa
§ 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte
nezákonných exekúcií, zbytočnom vzniku trov exekučného konania. ... Súdy nemali časový priestor ani
navyžiadanienapr.spotrebiteľskejzmluvy.”Tentozmyselnovelyč.144/2010Z.z.bolpotomsúčinnosťou
od 01.06.2011 už vyjadrený aj explicitne v doslovnom zákonnom texte § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku, ktorý výslovne za exekučný titul označil aj vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pri
ktorom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní na poverenie súdneho exekútora neplatila.

10. Zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva každého na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v
Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie

uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na jednej strane
všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej
strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú
nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva - práva na spravodlivý proces, ktoré

majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných
medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto zmysle
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať
proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne

nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

11. Vychádzajúc z uvedeného súd preto uzavrel, že v danom prípade prekročenie lehoty určenej v
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku nemožno považovať za nesprávny úradný postup prihliadajúc na
to, že zdržanie bolo spôsobené konaním samotného žalobcu, ktorý napriek výzve súdu nepredložil

požadovanú úverovú zmluvu zakladajúcu exekučne vymáhaný nárok. Súd tak v tejto súdenej veci nemal
preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu
úradnémupostupuvtomzmysleakobolvyššiecharakterizovaný.Akpotomnebolopreukázanésplnenie
už prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu, resp. ujmu (§
17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani

nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok (vznikom a výškou škody a príčinnou
súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody). Keďže nebolo preukázané, že by
v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nebolo potrebné zaoberať sa
anidopadomnesprávnehoúradnéhopostupuvovzťahukpožadovanejnáhradenemajetkovejujmy.Súd
tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.12. K tvrdeniam žalobcu súd uvádza, že podaná žaloba zo dňa 27.09.2012 nemôže byť dôvodná aj s
poukazom na skutočnosť vyplývajúcu z priloženého súdneho exekučného spisu sp. zn. 5Er/1232/2009,
z ktorého vyplýva, že súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 13.07.2012 vrátil súdu poverenie

na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky. Pokiaľ
bolo exekučné konanie ukončené vymožením pohľadávky, žaloba o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nemôže byť dôvodná, nakoľko nie je splnená (popri 1. podmienke) ani 2. podmienka vzniku
zodpovednosti za škodu, keďže k žiadnej škode, resp. ani k nemajetkovej ujme na strane žalobcu
nedošlo. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného,

jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no nijako netvrdil
ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku postupu exekučného súdu.
Súd tak nemal preukázaný ani vznik škody na strane žalobcu a ani vznik nemajetkovej ujmy, preto
žalobný návrh zamietol. Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako bližšie
nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému konkrétne súvisia s tvrdeným
nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekútor bol v konečnom dôsledku poverený vykonaním

exekúcievzhľadomnanesúčinnosťžalobcuvprimeranejdobe.Akoužbolouvedené,medzinesprávnym
úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom
je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky mal žalobca
nezávisle od toho, kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora.

13. Len záverom sa k vyjadreniu žalovanej poznamenáva, že zo žaloby podanej dňa 27.09.2012 je
evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov, pričom súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že žalobca po začatí tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo
spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie
nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania

žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas
tohto súdneho konania už uplynula.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Právo na náhradu trov

konania by vzniklo žalovanej. Táto však nebola v konaní právne zastúpená, trovy právneho zastúpenie
jej teda nevznikli. Z obsahu spisu zároveň nevyplýva vznik ani žiadnych iných trov, preto súd rozhodol
tak, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar

nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).