Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202044
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116202044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Secapital S. á.r.l., Luxemburg

L-1911, 9 rue du Laboratoire, zastúpený: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát so sídlom Svornosti 43,
Bratislava, p r o t i žalovanému: N. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXX, o zaplatenie 1.471,38 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 2.2.2016 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.471,38 Eur s úrokmi
z omeškania 5,05% ročne od 28.5.2015 do zaplatenia. Nárok uplatnil z dohody o urovnaní zo dňa
4.4.2014, ktorá sa týkala dlhu žalovaného z úverovej zmluvy zo dňa 15.5.2008, uzavretej s právnym

predchodcom žalobcu spoločnosťou Consummer Finance Holding a.s.

2. Žalovaný k okolnostiam uzavretia dohody o urovnaní uviedol, že bol oslovený zástupcom spoločnosti
Kruk Česká a Slovenská republika s.r.o. a pri osobnom stretnutí s týmto zástupcom mu bolo vysvetlené,
že jedná sa o pohľadávku v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzatvoril so spoločnosťou Consummer
Finance Holding a.s. Žalovaný prehlásil, že nič sporné ohľadom tejto pohľadávky medzi nimi nebolo,
rozhovor sa týkal len uzavretia dohody o splácaní jeho dlhu. Nebola žiadna reč o nejakej dohode o

urovnaní a predmetnú dohodu podpísal len z dôvodu, že obsahovala splátkový kalendár. Nevedel,
že podpisuje aj nejakú dohodu o urovnaní a žiadne vysvetlenie ohľadom dohody o urovnaní alebo
upozornenie na túto dohodu mu poskytnuté nebolo. Nebol informovaný o tom, že niektoré splátky sú
už premlčané a prehlásil, že nikdy nemal záujem uzatvoriť nejakú dohodu o urovnaní. Išlo mu len o to,
aby sa dohodol na splátkach.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, dohodou o urovnaní zo dňa 4.4.2014, zosplatnením

dlhu zo dňa 11.1.2016, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2012, zmluvou o poskytnutí
pôžičky zo dňa 15.5.2008, prehľadom obratov na zmluve o pôžičke, prehľadom o úhradách na základe
dohody o urovnaní a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 15.5.2008 bola uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky medzi spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Ide o formulárovú zmluvu, ktorou bola poskytnutá
žalovanému pôžička 40.000 Sk (1.357,85 Eur) s mesačnou splátkou 1.596 Sk, ktorú mal uhrádzať 36

mesiacov. Ako konečná splatnosť je uvedených 36 mesiacov. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková
sadzba 21,59%, v tej istej hodnote je aj RPMN a napokon ako celková suma pôžičky je uvedená suma
54.264 Sk (1.801,2 Eur).5. Podľa vyjadrenia žalobcu bola dňa 23.10.2012 pohľadávka z vyššie uvedenej zmluvy postúpená
spoločnosťou Consummer Finance Holding a.s. na žalobcu, čo postupca oznámil žalovanému listom
zo dňa 19.11.2012.

6. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný z úverovej zmluvy zaplatil celkovo
270,94 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 20.6.2008 a on zaplatil splátku vo výške 52,98 Eur dňa
25.9.2008, 24.10.2008, 11.11.2008 a dňa 19.1.2009 zaplatil 112 Eur (č.l. 35).

7. Dňa 4.4.2014 bola medzi stranami spísaná dohoda o urovnaní týkajúca sa pohľadávky právneho
predchodcu žalobcu zo zmluvy zo dňa 5.5.2008 č. XXXXXXX, ktorá bola postúpená na žalobcu. V časti
B dohody sa uvádza, že žalovaný má dlh voči veriteľovi 1.782,69 Eur, ktorý pozostáva z istiny 1345,04
Eur, úroku a úroku z omeškania 403,34 Eur, zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov 34,30Eur.

8. Ďalej sa v dohode konštatuje, že medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku z titulu zmluvy sporná

a preto v časti C zmluvy sa dohodli na urovnaní tak, že doterajší záväzok dlžníka zaniká a nahradzuje
sa novým záväzkom vo výške 1.711,38 Eur spolu s úrokovou sadzbou 7% ročne, takže celková čiastka
je tak vo výške 2.357,76 Eur (Súčet úveru, príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí
úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 7% ročne z dlžnej čiastky úveru). Táto čiastka bude hradená dlžníkom
v mesačných splátkach, ktoré sú následne rozpísané, ide o 118 splátok po 20 Eur od 28.4.2014 do

27.12.2023 a posledná splátka je vo výške 17,76 Eur splatná 29.1.2024.

9. V bode V. časti C si účastníci dohodli zosplatnenie dlhu, pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou
akejkoľvek splátky.

10. Žalovaný na základe dohody o urovnaní zaplatil celkovo 240 Eur poslednú splátku dňa 18.5.2015
(č.l. 22). Žalobca preto listom zo dňa 11.1.2016 dlh zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
1.471,38 Eur najneskôr do 18.1.2016 s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou
27.5.2015.

11. Právomoc slovenského súdu vyplýva z čl. 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov o občianskych a obchodných veciach. Aplikácia slovenskej
právnej úpravy je zrejmá z č.l. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z
17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.)

12. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dohodou o urovnaní môžu účastníci
upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené
všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

13. Podľa § 585 ods. 2 OZ ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o

urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

14. Podľa § 585 ods. 3 OZ doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

15. Podľa § 586 ods. 1 OZ omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje

neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana
neplatnosti dovolať.

16. Je nepochybné, že dohoda o urovnaní predstavuje nový záväzkový právny vzťah účastníkov. Aby
súd vedel zaujať stanovisko k jej platnosti, bolo potrebné posúdiť predchádzajúcu zmluvu o pôžičke

uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Nepochybne totiž ide o spotrebiteľskú
zmluvu s poukazom na § 52 OZ.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.19. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Spomínanú zmluvu je potrebné vyhodnotiť aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 2.4.2008 do
31.7.2008).

21. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

22. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. g/ je uvedená aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať,
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/, až j/, k/ a
l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. V predmetnej úverovej zmluve nepochybne chýba údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý nemôže
byť údaj o počte mesačných splátok. Inak by sa totiž zákonodarca uspokojil s náležitosťou zmluvy, ktorá
je uvedená v § 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd teda zastáva názor, že
počet splátok nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, ktorá musí byť určená dátumovo (napr.

rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/286/14 zo dňa 27.5.2014). Absencia vyššie uvedenej obligatórnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo
znamená, že žalovaný mal veriteľovi vrátiť len sumu reálne poskytnutého úveru t.j. 1327,75 Eur. Keďže
do uzavretia dohody o urovnaní zaplatil 270,94 Eur, jeho dlh predstavoval len sumu 1.056,81 Eur.

26. Vyššie uvedený záver je potrebný pre posúdenie neskoršej dohody o urovnaní uzavretej medzi
stranami. Ako vyplýva už z označenia spornej dohody „o urovnaní“, ale aj s poukazom na už citované
zákonné ustanovenie § 585 a násl. OZ je nepochybné, že tento inštitút má opodstatnenie vtedy, ak práva
alebo záväzky účastníkov sú sporné. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, tento predpoklad dohody o
urovnaní naplnený nebol a ako uviedol samotný žalovaný, dohodu podpísal len preto, lebo mal záujem

o splátky a vnímal ju ako dohodu o splátkach. Nevedel, že podpisuje aj dohodu o urovnaní a napokon
ani nerozumel tomuto inštitútu a jeho dôsledkom, pričom nebol o nich informovaný a nebol informovaný
ani o čiastočnom premlčaní jej dlhu. Ako výslovne uviedol, rozhodne nemal záujem uzatvoriť dohodu
o urovnaní.

27. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že skutočne dlh žalovaného v čase podpísania spornej dohody
o urovnaní (4.4.2014) bol v prevažnej časti už premlčaný. Nemohla totiž nastať predčasná splatnosť
úveru, keďže účastníci úverovej zmluvy si možnosť predčasného zosplatnenia úveru nedohodli v zmysle
§ 565 OZ. Preto premlčacia lehota plynie osobitne pre každú splátku od jej splatnosti a je trojročná,
ako to vyplýva z § 101 OZ a § 103 OZ. V čase uzatvorenia spornej dohody o urovnaní boli premlčané

splátky splatné ku dňu 4.4.2011. Prvá splátka bola splatná 20.6.2008, za obdobie od 4.4.2011 žalovaný
zaplatillen5splátok.Včaseuzavretiadohodyourovnanítedabolpremlčanýtakmercelýdlhžalovaného
a to konkrétne 28 splátok a nepremlčaný dlh predstavoval len 3 splátky (36 dohodnutých splátok - 5
zaplatených - 28 premlčaných splátok). Je preto zrejmý dôvod, prečo žalobca zvolil postup uzavrieť
dohodu o urovnaní a nie len uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ, kde by musel žalovaného upozorniť

na čiastočné premlčanie jej dlhu, inak by uznanie dlhu predstavovalo neplatný právny úkon. Takémuto
postupu žalobcu však súd nemieni poskytnúť právnu ochranu, pretože považuje ho za rozporný s
princípom, ktorý je upravený v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne § 4 ods.
8. Podľa citovaného ustanovenia predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním vrozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovania služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní

dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

28. Žalobca vnútil žalovanému ako spotrebiteľovi podpísanie dohody o urovnaní, aj keď neboli k
tomu naplnené zákonné predpoklady (spornosť pohľadávky), v dohode uviedol výšku dlhu, ktorá bola

v rozpore s právnym posúdením skutočnej výšky dlhu a zahrnul do nej aj premlčané splátky, čím
znevýhodnil spotrebiteľa, keďže v prípade platnosti tejto dohody by mu začala plynúť nová premlčacia
lehota, čím by došlo k jej neúmernému predĺženiu oproti pôvodnej zmluve.

29. Citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. vedú k záveru, že v dohode o urovnaní je nesprávny
údaj o výške dlhu vzhľadom na prijatý záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako už súd uviedol

v predchádzajúcej časti rozsudku.

30. Súd dohodu o urovnaní považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ (pre rozpor so
zákonom) a tiež s poukazom na § 37 ods. 1 OZ pre nedostatok vážnosti vôle zo strany žalovaného na jej
uzavretie. Rozpor so zákonom spočíva v tom, že nebol splnený zákonný predpoklad dohody o urovnaní

- spornosť pohľadávky a nesprávne bola ustálená výška dlhu.

31. Je potrebné ozrejmiť, že účelom urovnania nie je odstrániť existujúci spor, či pochybnosť tým
spôsobom, že si strany vyjasnia či vysvetlia sporné otázky alebo že zistia aký je skutočný stav veci,
urovnaním strany odstraňujú ich spor, či pochybnosť tým spôsobom, že sporný či pochybný záväzok sa

zruší a prípadne nahradí záväzkom novým, nesporným a nepochybným. Pre záver, že medzi stranami
existuje spor či pochybnosť je rozhodujúce iba to, či daná otázka je predmetom rôzneho názoru
účastníkov alebo či o nej účastníci nemajú istotu. Spornosť či pochybnosť je potrebné vždy posudzovať
zo subjektívneho hľadiska účastníkov, práve túto subjektívnu spornosť či pochybnosť riešia účastníci
uzavretím urovnania.

32. V súvislosti s aplikáciou § 37 ods. 1 OZ súd uvádza, že má za preukázané, že žalovaný nemal
záujem uzatvoriť dohodu o urovnaní, tento právny úkon jej vnútil žalobca, ktorý mu vôbec nevysvetlil
jeho dôsledky a jeho význam. V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
6Mcdo 9/2012, ktorý zdôraznil, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch má prioritu princíp ochrany práv

spotrebiteľapredprincípom„ignoratiaiurisnonexcusat“(neznalosťzákonaneospravedlňuje)apoukázal
na to, že pri predkladaní návrhu spotrebiteľovi musia mu byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa príslušného právneho úkonu. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje okrem
iného sloboda a vážnosť vôle. Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Dohoda
o urovnaní dlhu je právnym úkonom a osoba, ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre tento právny úkon

má byť uzrozumená s podstatou daného právneho inštitútu a jeho dôsledkami. To v danom prípade u
žalovaného absentuje a aj z toho dôvodu súd považoval daný právny úkon za absolútne neplatný.

33. Navyše podľa súdu dohoda o urovnaní práve ohľadom výšky dlhu je aj nezrozumiteľná, čo je tiež
dôvod jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ a to vzhľadom na to, že sa v nej uvádza dlh

1.711,38 Eur a zároveň suma 2.357,76 Eur, ktorá má obsahovať aj úrok, ale za aké obdobie je tento
úrok počítaný, už uvedené nie je, keďže je uvedená len úroková sadzba 7% ročne.

34. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z § 524 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

35. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil nárok na základe nového právneho vzťahu a to dohody
o urovnaní (sám v dohode uvádza, že starý záväzok zaniká a nahrádza sa novým, čo je podstatou
dohody o urovnaní v zmysle zákona) a keďže súd túto dohodu vyhodnotil ako absolútne neplatnú,
žalobu musel zamietnuť. Posúdenie nároku žalobcu na základe pôvodného právneho vzťahu - zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, by už bolo porušením dispozičnej zásady v konaní, keďže jedná sa o iný nárok

vyplývajúci z iných skutkových okolností a právneho titulu. Súd preto žalobu v celku ako neopodstatnenú
zamietol.36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a neúspešný žalobca nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.