Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/827/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213657
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614213657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M., Z. č. XXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom Consilior
Iuris s.r.o., IČO: 47231157, so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 23, v mene ktorého pred súdom koná
JUDr. Róbert Dupkala, advokát a konateľ, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého pred súdom
koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o náhradu
majetkovej škody s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č.k. 9C/128/2014-80 zo dňa 17.07.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie sumy
22.405,44 € s príslušenstvom z titulu majetkovej škody s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy v celom

rozsahu zamietol (prvý výrok) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého uznesením vyšetrovateľa OR PZ Lučenec zo dňa 23.10.2009 bolo začaté trestné stíhanie
a žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona; uznesenie obsahovalo poučenie o možnosti podať proti vzneseniu
obvinenia sťažnosť do troch dní od oznámenia; uznesenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa

01.11.2010, ale sťažnosť proti nemu nepodal a teda nebolo zrušené; dňa 11.11.2010 doručil prokurátor
súdu obžalobu na žalobcu; rozsudkom zo dňa 01.03.2011 bol žalobca oslobodený spod obžaloby,
pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil spod obžaloby; tvrdené marenie výkonu úradného
rozhodnutia zo strany žalobcu malo spočívať v jazde osobným motorovým vozidlom v rámci autoškoly
napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku zo dňa 19.03.2008 mal byť žalobcovi okrem iného uložený
zákaz vedenia motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov; predmetné rozhodnutie o priestupku však
nikdy nenadobudlo právoplatnosť a konanie o priestupku bolo rozhodnutím OR PZ Lučenec, Okresný

dopravný inšpektorát, zo dňa 03.10.2011 zastavené.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie neboli splnené podmienky na vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu, pretože žalobca nepodal proti uzneseniu o vznesení obvineniasťažnosť a súd prvej inštancie v predmetnom spore nevidel ani prípad hodný osobitného zreteľa,
v ktorom by sa splnenie tejto podmienky nevyžadovalo; súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že
„zákonodarca v ustanovení § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších

predpisov len všeobecne definoval prípady výnimky zo splnenia povinnosti podania riadneho opravného
prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu v prípadoch hodných osobitného zreteľa; vo všeobecnosti
možno ustáliť, že by sa malo jednať o prípady, keď podanie riadneho opravného prostriedku bolo
spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie; malo
by sa jednať o okolnosti na strane žalobcu (napríklad náhla nevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom

zariadení, prípadne iné závažné ochorenie, ktoré by mu znemožňovalo pohyb, obmedzenie alebo
strata procesnej spôsobilosti) alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal (nesprávne
poučenie o možnosti podania opravného prostriedku)“ a na základe toho vyhodnotil, že „žalobca v čase,
keď mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia nebol hospitalizovaný v nemocnici, netrpel
závažným ochorením, v podaní sťažnosti proti uzneseniu mu nebránila žiadna objektívna prekážka; za
takú nemožno považovať skutočnosť, že v čase, keď prebral uznesenie do vlastných rúk, neuzavrel

splnomocnenie so žiadnym advokátom; dôvody hodné osobitného zreteľa neboli zistené ani na strane
orgánu, ktorý uznesenie vydal; poverený príslušník policajného zboru žalobcu riadne poučil písomne,
keď uviedol, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať do
troch dní od oznámenia poverenému príslušníkovi policajného zboru; bez podanej sťažnosti, ak neboli
preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, nemožno žalobcovi priznať náhradu škody súvisiacu s

nezákonným rozhodnutím“ a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol predovšetkým s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 a 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších
predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení

účinnom do 30.06.2016 a plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože si
žiadne trovy konania neuplatnil.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 03.08.2015. Rozsudku súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne právne posúdenie veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) a nesprávne
skutkovézistenianazákladevykonanýchdôkazov(§205ods.2písm.d/Občianskehosúdnehoporiadku

vzneníúčinnomdo30.06.2016).Nesúhlasilsprávnymnázoromsúduprvejinštancie,ževjehoprospech
nevidel prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z., v
ktorombysanevyžadovalosplneniepodmienkypodaniasťažnostiprotiuzneseniuovzneseníobvinenia;
sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal z dôvodu, že považoval predchádzajúce
rozhodnutie o priestupku za právoplatné vrátane sankcie zákazu viesť motorové vozidlá na dobu dvoch

rokov a preto sa domnieval, že predmetný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia spáchal;
podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia považoval za tejto situácie za formalitu, ktorá
nemôže jeho situáciu napraviť; skutočnosť, že predmetné rozhodnutie o priestupku nie je právoplatné
a bolo vydané v rozpore so zákonom vyšla najavo až v priebehu hlavného pojednávania; na základe
požiadavky obhajoby bol zabezpečený priestupkový spis a vypočutí svedkovia, keď až vykonanie týchto

dôkazov spolu s výsluchmi príslušníkov policajného zboru, ktorí realizovali predmetné priestupkové
konanie, viedlo prokurátora k ustúpeniu spod obžaloby; na okolnosť, že mu v priestupkovom konaní
nebola zákonným spôsobom uložená sankcia neprihliadol poverený príslušník policajného zboru, ktorý
vydal uznesenie o vznesení obvinenia a ani prokurátor, ktorý podal obžalobu na súd; uvedené okolnosti
predstavujú podľa žalobcu dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č.

514/2003 Z. z. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, resp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.08.2015 k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s odvolaním žalovaného, pretože napadnutý rozsudok považoval
za zákonný a vecne správny a preto nie súd dôvody na jeho zmenu ani zrušenie a vrátenie sporu súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.2.3Vyjadreniežalovanéhodoručilsúdprvejinštanciežalobcoviprostredníctvomjehoprávnehozástupcu
na vedomie.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2

C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu uvedené v odvolaní ako aj
predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k názoru, že v prípade žalobcu nejde
o prípad hodný osobitného zreteľa, v ktorom sa nevyžaduje splnenie podmienky vyčerpania riadneho
opravného prostriedku podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z.; v tomto smere si odvolací
súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc

na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho
predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu

napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods.
2 C.s.p.).

4.6Pokiaľideozistenýskutkovýstavohľadnepredmetnéhotrestnéhostíhaniažalobcutentopopísalsúd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku a ako taký nebol medzi stranami sporný. Vzhľadom na rozsah

podaného odvolania a uplatnené odvolacie dôvody žalobcu je pre odvolací súd zo skutkového hľadiska v
prejednávanom spore rozhodujúce, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal žalobca sťažnosť
ako riadny opravný prostriedok a uznesenie o vznesení obvinenia žalobcu nebolo pre nezákonnosť
zrušené, hoci uvedené rozhodnutie označil za nezákonné rozhodnutie a odvodzoval od neho uplatnený
nárok na náhradu majetkovej škody s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy.

4.7 Vo všeobecnosti štát (žalovaný) zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci (§ 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.), pričom pod výkonom verejnej moci sa rozumie
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch apovinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.) a za orgán
verejnej moci sa považuje aj štátny orgán (§ 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z.); štát (žalovaný)
za podmienok stanovených zákonom zodpovedá za škodu spôsobenú okrem iného aj nezákonným

rozhodnutím (§ 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.) a svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť
(§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.); na základe uvedeného štát (žalovaný) v zásade zodpovedá aj
za škodu spôsobenú orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom vedením trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením obvineného; na vznik zodpovednosti štátu (žalovaného) za škodu,
(resp. nemajetkovú ujmu) z titulu nezákonného rozhodnutia je nevyhnutné súčasné splnenie zákonných

predpokladov, ktorými sú (1) nezákonné rozhodnutie, (2) vznik škody (resp. nemajetkovej ujmy) a
(3) príčinná súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (resp. nemajetkovej ujmy);
nezákonným rozhodnutím treba v tejto súvislosti rozumieť predovšetkým rozhodnutie orgánu verejnej
moci vydané v medziach jeho právomoci, ktoré bolo na základe opravného prostriedku poškodeného
(t.j. z hľadiska prejednávanej veci na základe sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia podanej
žalobcom) príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť (§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003

Z. z.); z uvedeného vyplýva, že len rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré bolo pre nezákonnosť
zrušené príslušným orgánom možno považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 3 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 514/2003 Z. z. ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu (žalovaného) za
škodu, t.j. bez zrušenia rozhodnutia pre nezákonnosť chýba jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu (žalovaného) za škodu, pričom samotnú nezákonnosť rozhodnutia nemôže súd v spore o náhradu

škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. skúmať ako predbežnú (prejudiciálnu) otázku, pretože ju už
vyriešil príslušný orgán v zrušujúcom rozhodnutí na základe opravného prostriedku poškodeného a
týmto rozhodnutím je súd podľa § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. viazaný (porovnaj
napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/27/2011 zo dňa 20.03.2012,
sp. zn. 6Cdo/103/2011 zo dňa 30.04.2013 alebo sp. zn. 4MCdo/20/2009 zo dňa 30.05.2011).

4.8 V prejednávanom spore uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na náhradu škody s príslušenstvom
a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. z titulu nezákonného rozhodnutia podľa § 3 ods.
1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. (uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 23.10.2009); zo zistených
skutkových okolností vyplýva, že žalobca bol stranou v predmetnom trestnom stíhaní, v ktorom mu bolo

vznesené obvinenie (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.); proti uzneseniu o vznesení obvinenia však
žalobca nepodal sťažnosť ako riadny opravný prostriedok a toto rozhodnutie nebolo zrušené z dôvodu
jeho nezákonnosti; odvolací súd preto súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že uznesenie o vznesení
obvinenia žalobcovi nepredstavuje nezákonné rozhodnutie ako jeden z predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu s príslušenstvom a nemajetkovú ujmu, čo predstavuje samostatný a dostatočný

dôvod na zamietnutie žaloby žalobcu v celom rozsahu.

4.9 Žalobca v podanom odvolaní vytýkal napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie výlučne jeho
právne posúdenie ohľadne absencie prípadu osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č.
514/2003 Z. z., keď týmto odvolacím dôvodom bol odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní

viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a z iných hľadísk nebol oprávnený napadnutý rozsudok posudzovať.
Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k absencii prípadu hodného osobitného
zreteľa podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. na strane žalobcu je v súlade so súdnou
praxou citovanou súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorej „o prípady
hodné osobitného zreteľa sa vo všeobecnosti jedná v prípadoch, keď nepodanie riadneho opravného

prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho
podanie;malobysajednaťookolnostinastraneúčastníka,t.j.napríkladnáhlanevyhnutnáhospitalizácia
v zdravotníckom zariadení, obmedzenie alebo strata procesnej spôsobilosti a podobne alebo na strane
orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, t.j. napríklad nesprávne poučenie o možnosti podania
opravného prostriedku, diskriminácia a podobne“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Cdo/171/2009 zo dňa 29.04.2010); z podstaty veci vyplýva, že aplikácia ustanovenia
§ 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. bude prichádzať do úvahy len vo výnimočných prípadoch,
v ktorých sa vyskytnú osobitné skutkové alebo právne okolnosti ospravedlňujúce nesplnenie podmienky
podaniariadnehoopravnéhoprostriedkuprotinezákonnémurozhodnutiu;rozhodujúcipritombudestavv
čase plynutia zákonnej lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku; okolnosti osobitného zreteľa

ako súčasť skutkových okolností bude súd konajúci o náhrade škody skúmať perspektívne, t.j. z hľadiska
informácií, ktorými v čase plynutia zákonnej lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku proti
uzneseniu o vznesení obvinenia poškodený disponoval alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti v
zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) mohol poškodený disponovať a nieretrospektívne, t.j. z hľadiska informácií dostupných v čase rozhodovania o náhrade škody od štátu. Na
základe vyššie uvedeného ani odvolací súd neidentifikoval na strane žalobcu také okolnosti, ktoré by mu
počas plynutia zákonnej lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku objektívne bránili v podaní

sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, keď jeho subjektívna nevedomosť o tom, že rozhodnutie
o priestupku zo dňa 19.03.2008 nie je právoplatné, nebolo takouto objektívnou skutočnosťou.

4.10 Pre úplnosť odvolací súd navyše dodáva, že absencia zákonného predpokladu zodpovednosti
žalovaného za škodu v podobe nezákonného rozhodnutia v prejednávanom spore ťažiskovo vyplýva

z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože uznesenie o vznesení obvinenia je
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť (§ 184 ods. 2 Trestného poriadku; § 185 ods. 2 Trestného
poriadku; § 206 Trestného poriadku), zákon však aj v tomto ustanovení pre záver o nezákonnosti
rozhodnutia bezpodmienečne vyžaduje zrušenie takéhoto rozhodnutia príslušným orgánom pre
nezákonnosť na základe riadneho opravného prostriedku, ktorá skutočnosť na základe skutkových
zisteníprejednávanéhosporunebolasplnená.Vneposlednomradejeodvolacísúdrozsahomadôvodmi

odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 ods. 1 C.s.p.) a v podanom odvolaní žalobca nesúhlasil
len s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne absencie prípadu osobitného
zreteľa na strane žalobcu podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. a iné skutkové alebo
právne pochybenia napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nevyčítal, t.j. najmä nenapadol právne
posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne absencie jedného z predpokladov zodpovednosti

žalovaného za uplatnenú škodu (nezákonné rozhodnutie), keď nad rozsah odvolania nemohol toto
právne posúdenie preskúmať ani odvolací súd.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že v prejednávanom spore rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vzhľadom
na vyššie uvedené (body 4.7 až 4.10 odôvodnenia) je však právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie správne. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie aj nesprávne
skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), tento odvolací dôvod
žiadnym spôsobom nekonkretizoval a preto nebolo možné sa ním bližšie zaoberať.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).