Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210725
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116210725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanému: C. D., L.. XX.X.XXXX, J. O. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 1.097,10 Eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 92,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 49 Eur od 26.6.2013 do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 43,14 Eur
od 26.7.2013 do zaplatenia , v mesačných splátkach po 20 Eur vždy k 25-temu dňu v mesiaci s tým, že

neuhradenie jednej splátky má za následok splatnosť celej žalovanej sumy.
II. Konanie v časti o zaplatenie 46,49 Eur z a s t a v u j e.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 29.4.2016 žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 1.097,10 eur
s prísl.. Žalovanú sumu tvoria nezaplatené vyfakturované sumy právnym predchodcom žalobcu Slovak
Telekom, a.s. Bratislava a to za poskytnuté služby a zariadenia v sume 1.097,10 eur s tým, že uvedené
pohľadávky tvoriace žalovanú sumu boli na žalobcu postúpené zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

20.11.2014, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Žaloba
mu bola doručená s výzvou na vyjadrenie sa k nej dňa 1.6.2016.

6. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 7.5.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu, ktorej predmetom bolo
poskytovanie verejných služieb. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému internetové služby, za ktoré vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 46,49 eur, faktúru

č. XXXXXXXXXX na sumu 53,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 82,74 eur a faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 913,88 eur.

7. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

Podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť

potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniťaj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods.1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na
úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods.12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci

môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu
alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených
(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

8. Písomným podaním doručeným súdu 20.9.2016 žalobca vzal žalobu späť v časti sumy 46,49 eur,
preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zastavil.

9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, preto jej
vyhovel konkrétne z jednotlivých faktúr v rozsahu :
-zfaktúryč.XXXXXXXXXXnasumu46,49eur-súdnepriznalžalobcoviplnenievzhľadomnaspäťvzatie
žaloby v tejto časti ako je uvedené vyššie, napokon v pohľadávka bola premlčaná.

- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 53,99 eur - súd priznal žalobcovi sumu 49 eur, pričom nepriznaná
suma 4,99 eur predstavovala upomienku za oneskorenú platbu.
- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 82,74 eur - súd priznal 43,14 eur, pričom nepriznaná suma 39,60
eur (33 eur s DPH 20 %) predstavovala poplatok za prerušenie služby.
- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 913,88 eur - súd nepriznal žalobcovi plnenie vzhľadom na

skutočnosť, nakoľko išlo o zhluk pokút za poskytnuté zariadenia.

10. Súd výšku priznaných súm (49 eur a 43,14 eur = 92,14 eur) mal preukázanú z predložených faktúr,
ako aj samotnej zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, teda čiastočne vyhovel
žalobe vo výške 92,14 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od nasledujúceho dňa po uplynutí

splatnosti faktúry až do zaplatenia.

11. V tejto žalovanej časti je nárok žalobcu dôvodný a bol riadne preukázaný. V prevyšujúcej časti o
sumu 4,99 eur ako upomienku za oneskorenú platbu (chápanú tiež ako zmluvnú pokutu), o zaplatenie
zmluvnej pokuty 913,88 eur, resp. poplatkov za prerušenie poskytovania služieb v sume 33 eur s

DPH 20 % súd žalobu zamietol. Keďže žalovaný je spotrebiteľom, žalovaná zmluvná pokuta a pokuty,
ktoré boli postúpené na žalobcu, súd je toho názoru, že žalobca využil svoje dominantné postavenie a
sofistikované praktiky voči neskúsenému žalovanému, predstavujú bez akýchkoľvek pochýb zneužitie
žalovaného ako slabšej strany spotrebiteľa a žalobca pri tom zneužil jeho neskúsenosť, dôverčivosť,
ktorý sofistikované praktiky žalobcu neovláda a nerozumie im. Žalobca využil neschopnosť žalovaného

plniť, pričom tieto úžernícke praktiky (séria neprimerane vysokých zmluvných pokút) preto nepožívajú
súdnu ochranu a práve súd prihliadol na ochranu žalovaného ako slabšej strany - spotrebiteľa.

12. V časti súd poplatku vo výške 33 eur za prerušenie poskytovania služieb považoval žalobu

za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného uhradiť
žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Tento umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový
prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady
na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za
prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 33 Eur bez DPH, t.j. vo výške 39,60 Eur s DPH,

bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do definície neprijateľných zmluvných
podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).

13. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby

spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).14. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú

slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho
pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR
I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

15. Sporný poplatok za prerušenie služby v dôsledku neplatenia má vyslovene sankčnú povahu a svojou
podstatou predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne.
Uvedeným poplatkom dodávateľ obchádza ust. § 544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu by totiž
mohol súd moderovať.

16. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória

skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa
(rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.
apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle

ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

17. Rovnako súd poplatok za upomienku za uopomienku vo výške 4,99 eur považoval za poplatok
nedôvodný, majúci sankčný charakter, pričom nebolo preukázané ani splnenie prípadných podmienok
na vznik takéhoto nároku. Súd preto žalobu v prevyšujúcej časti ako je vyššie uvedené zamietol.

17. O trovách konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na

náhradu trov konania právo, nakoľko žalobca bol vo vzťahu k žalovanej sume len čiastočne úspešný
a žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu
trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.