Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010430
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113010430.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému Z. L. pre prečin krádeže
podľa§212ods.2písm.f/Tr.zák.vštádiupokusupodľa§14ods.1Tr.zák.ainé,naverejnomzasadnutí
dňa 14. septembra 2016 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, sp.zn.6T/6/2013 zo dňa 26. januára 2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. januára 2016, č.k.6T/6/2013-89 bol obžalovaný Z. L.
oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn.2Pv/562/13-10 zo dňa 28.10.2013 podľa
§ 285 písm. f/ Tr. por. s použitím § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že

-hoci ako otec mal. A. nar.XX.X.XXXX, je povinný v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine, ako aj rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp.zn.30P/345/2006 zo dňa 14.5.2007, právoplatným dňa 21.5.2007, povinný
prispievať na výživu svojej dcéry A. sumou 58,09 Eur mesačne vždy do 25. dňa vopred s účinnosťou do
1.1.2007 k rukám matky M. M., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom V. G. Z., O. I. XXXX/XXX, pričom však svoju
vyživovaciu povinnosť riadne neplní od mesiaca marec 2010 vrátane až doposiaľ, čím mu vznikol dlh na

riadnom výživnom v celkovej výške 280,45 Eur, pričom v rozhodnom období nie vždy pracoval a nie vždy
bol vedený v evidencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie,
taktiež mu počas evidencie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny boli vyplácané dávky
v hmotnej núdzi ako aj nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne,

nakoľko obžalovaný svoju povinnosť dodatočne splnil skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu a

trestný čin nemal trvale nepriaznivé následky, čím trestnosť činu z dôvodu účinnej ľútosti zanikla.

Zároveň tým istým rozsudkom bol obžalovaný Z. L. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Trenčín sp.zn.2Pv/821/12-12 zo dňa 19.2.2013 podľa § 285 písm. a/ Tr. por. pre skutok právne
kvalifikovaný ako pokus prečinu krádeže podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na skutkovom
základe, že

-dňa 7.8.2012 v čase asi o 19.00 hod. v obvode železničnej stanice V. nQ. Z. v priestore skládky
železničných podvalov a pásov chcel odcudziť 8 kusov oceľových skrutiek s podložkami a 2 kusy
oceľových podkladníc vopred pripraveným náradím, a to hasákom a oceľovou rúrou tým spôsobom, že
po príchode na miesto vytiahol z trávy oceľovú rúru a nasadil ju na hasák, ktorý mal zo sebou a chcel
povoliť skrutky na podkladniciach, avšak k ich odcudzeniu nedošlo, nakoľko ako zbadal železničiara

odložil náradie do ruksaku a z miesta odišiel, čím by svojím konaním spôsobil poškodenému J. A. P.,
C. X, K., škodu vo výške 4,-Eur, hoci bol za odcudzenie železného šrotu a medených káblov v V. nadZ. dňa 21.10.2011 právoplatne postihnutý rozkazom Obvodného úradu Trenčín č.218/2011-00729-Tu
za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č.372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 35,-Eur,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý, je obžalovaný stíhaný.

Okresný súd zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú spoločnosť J. A. P. odkázal s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení ho
napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť
výroku o vine vo vzťahu k prečinu krádeže v štádiu pokusu (vo vzťahu k prečinu zanedbania povinnej
výživy sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania). V písomných dôvodoch svojho odvolania
uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa nestotožňuje, nakoľko podľa jeho názoru okresný súd

nedostatočným spôsobom vyhodnotil zadovážené dôkazy. Poukázal na to, že v prípravnom konaní bol
ako svedok vypočutý K. Z. a v tejto svojej výpovedi jednoznačne usvedčil obžalovaného zo spáchania
predmetného skutku. Uvedený svedok vypovedal aj na hlavnom pojednávaní, pričom jeho výpoveď bola
nejednoznačná a útržkovitá, na položené otázky vypovedal vyhýbavo a pripustil, že obžalovaný mal pri
sebe hasák. Prokurátor má za to, že práve uvedený hasák mohol byť ako nástroj použitý na spáchanie

skutku, teda na povolenie skrutiek na pokladniciach, ktoré by bolo možné následne spolu s pokladnicami
odcudziť. Prokurátor zdôraznil, že obžaloba kladie za vinu obžalovanému spáchanie skutku iba v štádiu
pokusu. Podľa jeho názoru okresný súd nesprávnym a nedostatočným spôsobom vyhodnotil výpoveď
svedka K. Z.. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. b/ Tr. por., § 322 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu

na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 10. mája 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.
por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné
zasadnutie dňa 14. septembra 2016 v neprítomnosti obžalovaného Z. L., ktorý upovedomenie o termíne

verejného zasadnutia prevzal dňa 7.7.2016, pričom svoju neprítomnosť v zmysle § 293 ods. 8 Tr. por.
hodnoverným spôsobom neospravedlnil. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj
správnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Uvedenýmpostupomzistil,žeodvolanieprokurátora
nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods.

4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia
správne oprel o výpovede obžalovaného Z. L., o svedecké výpovede B.. O. C., K. Z. a ostatné listinné
dôkazy vzťahujúce sa na uvedenú trestnú vec a osobu obžalovaného, na ktoré v napadnutom rozsudku
podrobne poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu

vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedených v napadnutom rozsudku. E. v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a
pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom
ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách

logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj vovzájomnej súvislosti, že nevytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo
možné odvodiť vinu obžalovaného Z. L.. Odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,
že vykonané dôkazy nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného záveru, že

žalovaný skutok sa stal tak ako je kladené obžalovanému za vinu, pričom záver o vine obžalovaného
musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach.
U. Z. L. na hlavnom pojednávaní okresného súdu v celom rozsahu poprel čo sa mu obžalobou kladie za
vinu a vyjadril presvedčenie, že je nevinný. Rovnako zo samotnej výpovede svedka K. Z. a výpovede
svedka B.. O. C. a ani v ich vzájomnej súvislosti a ani v spojení s listinnými dôkazmi tieto nedávajú i

podľa záveru odvolacieho súdu rozumnú istotu, že sa skutok stal. Z výpovede svedka K. Z. vyplynulo,
že spolu s obžalovaným boli v inkriminovanom čase tam čúrať a to bolo všetko. Vie, že obžalovaný
nič tam neukradol. Obžalovaný mal hasák, no okrem čúrania nič nerobili. Jednoducho keď tam boli na
druhej strane boli železničiari a oni zavolali policajtov. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že predpokladá,
že predtým im mal ktosi údajne dáky kábel ukradnúť a chceli to hodiť na obžalovaného. Svedok poprel,
že by obžalovaný s tým mal niečo spoločné. Svedok sa vyjadril, že obžalovaný so žiadnym káblom

ani s ničím ostatným nemá nič spoločné. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvod dospel k záveru, že
prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v uvedenom smere neuniesol v predmetnej veci dôkazné
bremeno.Vzhľadomnauvedenédôvodypostupovalokresnýsúdsprávne,keďobžalovanéhoZ.L.podľa
§ 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o

mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné

presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže
zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú
pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z

hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za
náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti
dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje,
avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak po vykonanom

dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie veci, treba
rozhodnúť v prospech obvineného (pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie neviny).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný
súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne

závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len
do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný
súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa

§ 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu
nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňovýsúddospejekurčitémuzáveruatentozáverjevýsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,
nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo

uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci
kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v
ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu
vo vykonanom dokazovaní.Rovnako správne okresný súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodenú
spoločnosť J. Slovenskej republiky so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie,

nakoľko obžalovaný Z. L. bol spod obžaloby oslobodený.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto
ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.