Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/348/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112204691
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112204691.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanému: Y. K., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom J. U. XXX, v konaní s účinnosťou do
30.06.2016 zast. opatrovníčkou Andreou Janechovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská
Bystrica, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5,
Prešov, IČO: 42 176 778 (s účinnosťou do 30.6.2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovaného),
právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66 , o zaplatenie

1.099,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. apríla 2016,
č.k. 12C/120/2012-176, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov odvolacieho
konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o
zaplatenie istiny 1.099,30 eur a 8,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 871,09 eur od 01.04.2011

do zaplatenia. Žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania
nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svoj nárok zdôvodňoval tým, dňa 10.12.2009
uzatvoril zmluvou o postúpení pohľadávok so Slovenskou sporiteľňu, a.s. Bratislava, predmetom
ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa
21.10.2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0272763773/1/1 k sporožírovému účtu žalovaného

č. 0272763773/0900 s úverovým rámcom (20.000,-Sk) 663,88 eur s premenlivou úrokovou sadzbou
11,85 % ročne, s poplatkom za poskytnutie úveru 2% z úverového rámca, s poplatkom za správu
úveru 0,20 % mesačne z úverového rámca s konečnou splatnosťou dňa 20.10.2005. Uviedol, že
na základe predmetnej kontokorentnej zmluvy bola žalovanému poskytnutá debetná platobná karta.
Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.2.2008 dal žalovanému výpoveď z predmetnej zmluvy
a zároveň ho vyzval na uhradenie dlhu vo výške 26.403,10 Sk (t.j. 876,42 eur). Podľa bodu 10.3
Obchodných podmienok, sa písomné výzvy, ako aj výzva zo dňa 15.2.2008, považuje za doručenú

klientovi (žalovanému) 3. dňom po ich odoslaní. Z tohto dôvodu žalobca považoval predmetnú výpoveď
zodňa15.2.2008zadoručenúapohľadávkuvovýške26.403,10Sk(t.j.876,42eur)splatnútýmto dňom.
Keďže žalovaný dňa 9.2.2011 podpísal Dohodu o uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku vovýške istiny 852,28 eur a príslušenstva pohľadávky, nákladov vo výške 150,- eur, žalobca uplatnený
nárok nepovažoval za premlčaný. Žiadal aj náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, k žalobe sa nevyjadril.

4. Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že k odstúpeniu od
zmluvy došlo pred 11.12.2009 a žaloba bola podaná dňa 20.2.2012. Žiadal zamietnuť žalobu a tiež
nahradiť trovy konania.

5. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dňa 10.12.2009 uzatvoril žalobca Zmluvu o postúpení
pohľadávok so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava, súčasťou ktorej bola aj pohľadávka voči
žalovanému. Jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 21.10.2004 Zmluvu o
kontokorentnom úvere č. 0272763773/1/1 k sporožírovému účtu č. 0272763773/0900 s úverovým
rámcom (20.000,-Sk) 663,88 eur s premenlivou úrokovou sadzbou 11,85 % ročne, s poplatkom za

poskytnutie úveru 2% z úverového rámca, s poplatkom za správu úveru 0,20 % mesačne z úverového
rámca s konečnou splatnosťou dňa 20.10.2005. Žalovaný dňa 9.2.2011 podpísal Dohodu o uznaní
splátkového kalendára a uznaní záväzku vo výške istiny 852,28 eur a príslušenstva pohľadávky,
nákladov vo výške 150,- eur s tým, že svoj záväzok bude splácať v 30,- eur mesačných splátkach do
30. dňa v mesiaci počínajúc februárom 2011 pod stratou výhody splátok. Pred postúpením pohľadávky

došlo k jej zosplatneniu. Po podaní žaloby žalovaný zaplatil sumu 560,- eur.

6. Na danú vec aplikoval okresný súd ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 2) veta druhá
Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že i keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa
Obchodného zákonníka, svojim charakterom je zároveň i zmluvou spotrebiteľskou. V otázke premlčania
z takejto zmluvy hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Nárok uplatnený žalobcom považoval za premlčaný. Ak žalobca žalobu podal
dňa 20.02.2012, pričom konečná splatnosť úveru v dôsledku zosplatnenia nastala vo februári 2008,

urobil tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto žalobu s prihliadnutím na vznesenú námietku
premlčania pôvodným vedľajším účastníkom, ako aj s prihliadnutím na premlčanie ex offo zamietol.
Dohodu o uznaní záväzku považoval za neplatný právny úkon.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov

konania pre čiastočný úspech vo veci, pretože žalovaný časť dlhu vo výške 560,- eur zaplatil po podaní
žaloby.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a

nedostatočného zistenia skutkového stavu (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a
f) OSP) navrhoval odvolaciemu súdu jeho zrušenie, alternatívne zmenu tak, že jeho žalobe v celom
rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného k náhrade trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.
Dôvodil, že súd prvej inštancie na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka,
týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko tu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,

keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to napriek tomu, že
jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, pričom v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia
doba štvorročná. Poukázal na to, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 21.10.2004, pričom v období
do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa

§ 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku
toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení §
879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008, čo znamená, že pokiaľ daná zmluva o úvere bola
uzavretá pred týmto dňom, nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. §

52 až 54 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov
a tiež rozhodnutia NS SR 2Mcdo 3/2011 a 6 Mcdo 4/2012. Poukazoval na to, že žalovaný podpísal
dohodu o uznaní záväzku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti. Jej obsahom je uznanie záväzku
žalovaného ako právneho inštitútu zakotveného v Obchodnom zákonníku (§ 323 ObchZ), záväzok včase uznania trval a odo dňa jeho uznania začala plynúť nová štvorročná premlčacia lehota. Dlh v čase
jeho uznania nebol premlčaný, žalobca chcel predísť sporu a vyhovel len požiadavke žalovaného o
možnosti splácať dlh v splátkach. Poukázal tiež na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje

medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti
spotrebiteľa, v súvislosti s čím poukázal tiež na rozhodnutia iných odvolacích súdov. Z uvedeného
dôvodu je nesprávne rozhodnutie aj v časti náhrady trov konania, pretože táto mu prináleží v plnom
rozsahu. Uplatnil tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,99 eur s DPH.

9. Žalovaná ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupujúce pôvodne v konaní
v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nevyužili svoje právo písomne reagovať na
podané odvolanie.

10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

11. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,

krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení
uvedených v § 355 a nasl..

13. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

15. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,

ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

16. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

17. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

19. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového
poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v
súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.22. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád týkajúcich sa procesných
podmienok.

23. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a
právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

24. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

26. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

27. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu v otázke
premlčania uplatneného nároku, ktorú nesprávnosť vzhliadal v aplikácii Občianskeho zákonníka a
posúdenia dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári ako neplatného právneho úkonu.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný

súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní.

29. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na

rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

30. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie časti nárokovanej sumy zamietol z dôvodu, že nárok
žalobcu považoval za premlčaný, dohodu o uznaní dlhu za absolútne neplatný právny úkon. Na
prejednávanú vec aplikoval ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Nesprávnosť odvolaním napadnutého

rozhodnutia vzhliadal žalobca v nedôvodnosti aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah
s poukazom na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, pričom žalovanou podpísanú dohodu o
uznaní dlhu, považoval za platnú, spĺňajúcu zákonné náležitosti, zakladajúcu nové plynutie premlčacej
doby.

31. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na
danú vec aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní práva podľa § 101 a nie príslušné
ustanovenia o premlčaní Obchodného zákonníka, ako to požadoval žalobca. Aj keď má úverová zmluva
charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom skonštatoval, že
prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny
obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným
zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení

dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie,
ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.)

32. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis

vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázkepoužitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy
a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na
právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý,
pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku
a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie

zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Z uvedeného dôvodu
je námietka žalobcu o aplikácii Obchodného zákonníka na daný právny vzťah a tiež otázku premlčania
nedôvodná.

33. K tvrdeniu odvolateľa, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho

zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004
vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v

citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré
treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k
následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych foriem
spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy.

34. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
na právne posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu, teda odvolacia
námietka žalobcu v tomto smere, nebola spôsobilá privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci.

35. Rovnako správne súd prvej inštancie posúdil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku (zo dňa 09.02.2011) ako neplatnú, vykazujúcu znaky nekalej obchodnej praktiky.

36. Legislatívna úprava ako aj súdna prax (rovnako tiež na Európskej úrovni), štandardne zabezpečuje
ochranu spotrebiteľa pred konaním, ktoré ich môže poškodzovať. Doslovne zakázané sú ustanovenia,

spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
v spotrebiteľských zmluvách a tiež nekalé obchodné praktiky. Za nekalú sa považuje taká praktika,
ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje, alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, za ktorú nekalú obchodnú praktiku sa považuje klamlivé

konanie, klamlivé opomenutie konania, agresívna obchodná praktika, pričom dodávateľ nesmie klamať
a zavádzať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, neúplné, nepresné, nejasné údaje, alebo potrebné
údaje zamlčovať.

37. Ako bolo uvedené už vyššie, právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej

zmluvy, a preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, spravujúce právne vzťahy
spotrebiteľskéhocharakteru,ktoré jepotrebnéaplikovaťajnaprávneúkonybezprostrednenadväzujúce
na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení ani
postúpenie pohľadávky na iný subjekt.

38. Dohoda o uznaní dlhu je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis
spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa
súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly),
kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok avšak
v skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť

dodávateľa. Dohodu o uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorého cieľom je
dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Z jej textu je
zrejmé,žeideoformulár,ktorýžalobcapoužívavovzťahukneurčitémupočtudlžníkov.Uznaniezáväzku
je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o typizovaný formulár, dlžníkpri uzatváraní dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť. Text dohody je podpísaný na dopredu žalobcom
pripravenomformulári,vytlačenýdrobnýmpísmom,ktoréhoobsahrovnakonemožnoovplyvniť.Dohoda,
týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič

nezískal, ale naopak zhoršil svoje postavenie.

39. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď vychádzajúc zo záveru o neplatnosti dohody
a tiež vychádzajúc zo zistenia, že nárok bol uplatnený na súde dňa 20.02.2012, pri splatnosti celého
nároku vo februári 2008, považoval tento za aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka

za premlčaný a žalobu zamietol.

40.Vzhľadomkvyššieuvedenýmzáverom,zavecnesprávnepovažovaltiežrozhodnutievčastináhrady
trov konania.

41. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval

odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných odvolacích súdov, týkajúcich sa
iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v
preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

42. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

43. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovanému a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, keďže im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).