Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212892
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115212892.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne
zastúpený advokátskou kanceláriou Perspecta Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava,
proti žalovanému: M. L., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, F., v konaní o zaplatenie 155,35 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 105,23 eur, spolu s 9,00 % p.a. zo sumy 2,32 eur od 26.04.2012
do zaplatenia, 9,00 % p.a. zo sumy 25,08 eur od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy 21,44
eur od 26.07.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy 55,21 eur od 26.08.2012 do zaplatenia, 8,75 %

p.a. zo sumy 3,50 eur od 26.09.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.4.2015 doručenou súdu 27.4.2015 domáhal voči žalovanému
zaplatenia istinu 155,35 € s úrokom z omeškania 9,00 % p.a. zo sumy 2,32 € od 26.04.2012 do
zaplatenia, 9,00 % p.a. zo sumy 25,08 € od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy 21,44 € od

26.07.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy 55,21 € od 26.08.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo
sumy 3,50 € od 26.09.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy 47,80 € od 26.08.2013 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 09.06.2014
medzi spoločnosťou Slovák Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Quantum Credit a.s. ako
postupníkom sa stala spoločnosť Quantum Credit a.s. vlastníkom všetkých pohľadávok voči dlžníkom
v rozsahu postúpených pohľadávok, ktorí sú uvedení v prílohe č. 1 k tejto zmluve o postúpení. Slovak

Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 763 469,
spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka č.: 2081 /
B uzavrela s Odporcom podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o. elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov dňa 30.03.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy
bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovák Telekom povinný pripojiť účastníka k verejnej mobilnej
telefónnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb Program NAJ
200. Spolu so zmluvou podpísal žalovaný dňa 30.03.2012 Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe

ktorého mu bola poskytnutá zľava na služby. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom a.s plnenie
riadne a včas. Riadne účastníkovi službu aktivoval a umožnil mu ju v plnom rozsahu využívať. Za
poskytnuté služby boli účastníkovi vystavené faktúry č. 7203658182 splatnú 25.04.2012 na sumu 2,32
eur, fa.č. 7206051339 splatnú 25.06.2012 na sumu 25,08 eur, fa.č. 7207101599 splatnú 25.07.2012 nasumu 21,44 eur, fa.č. 7208163660 splatnú 25.08.2012 na sumu 55,21 eur, fa.č. 7209240124 splatnú
25.09.2012 na sumu 3,50 eur, fa.č. 7308073209 splatnú 25.08.2013 na sumu 95,60 eur.

3. Žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatil, v dôsledku čoho bol deaktivovaný
a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu
podmienky dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaný zaviazal a od ktorej sa odvíjala aj
zľava na poskytnutú službu. Vzhľadom na horeuvedenú skutočnosť vznikol poskytovateľovi služby
nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola žalovanému vyfaktúrovaná. K otázke oprávnenosti vyúčtovania

zmluvnej pokuty uviedol, že v nadväznosti na vyššie uvedené uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany
Podniku má za to, že vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil záver, že samotný fakt
uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú
podmienku. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného
by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a

povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži ako
zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považujeme jej dojednanie za absolútne oprávnené.
Ustanovenie zmluvných dokumentov týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určuje povinnosti
po porušení ktorých má Podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaný bol pri podpise
zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. Poukázal na text zmluvy, kde sa

nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má Podnik právo uplatniť si dohodnutú
zmluvnúpokutu.Ajnapriekfaktu,žesatamnachádzaslovnéspojenie„porušenieakejkoľvekpovinnosti,,
myslí sa tým porušenie akejkoľvek povinnosti z povinností následne vymenovaných. Ide o taxatívny
výpočet povinností a nie exemplifikatívny. Z toho možno vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej
pokute je určité a zrozumiteľné. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým

charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam
a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana
zmluvného vzťahu (Podnik), zatiaľ čo druhá zmluvná strana (žalovaný) zmluvu porušil, preto Podniku
vzniklo právo na fakturáciu dohodnutej zmluvnej pokuty. Okrem toho Podnik nepristupuje k účastníkovi
tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval a zmluvu

zrušil. Tieto prípady majú osobitný postup. V prípade porušenia zmluvy nedochádza automaticky k
deaktivácii SIM karty, ale dochádza iba k tzv. „suspendácii klienta". Počas tohto obdobia má dlžný klient
ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto
možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už
ďalšie zapojenie klienta nie je možné. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok uvieol,

že zo strany účastníka prijatie rozhodnutia o uzatvorení resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba
na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu,
čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie
slobodnej vôle. Žalovaný si slobodne bez nátlaku vybral poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb,
sám si vybral okruh služieb a napokon sám si zvolil aj mobilný telefón. Je možno konštatovať, že

Podnik v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej
strane však potenciálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany Podniku, na základe
ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu. Nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa
poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby,
keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého

očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.

4. Na preukázanie tvrdení predložil zmluvu o pripojení s dodatkom, faktúry č. 7203658182, 7206051339,
7207101599, 7208163660, 7209240124, 7308073209. Na preukázanie aktívnej legitimácie predložil
zmluvu o postúpení pohľadávok z 09.06.2014 a oznámenie o postúpení pohľadávky.

5. Žalovaný sa k návrhu ani po doručení uznesenia, ktorým mu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k
návrhu, nevyjadril.

6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.7. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posúdenia bola iba otázka jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur, súd nenariaďoval pojednávanie.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať:
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

11. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku
2môžubyťuvedenévktorejkoľveksúčastizmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebvrátanevšeobecných

podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom
vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa
odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení

účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

12. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách ak sa účastník, ktorým
je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia,
nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24
mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní

verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie
platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky
a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

13. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

14. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách podnik v reklamačnom
poriadku upraví najmä

a) podrobnosti o práve účastníka na reklamáciu,
b) spôsob uplatňovania reklamácie a spôsob jej vybavenia
c) lehotu na podanie reklamácie a lehotu na jej vybavenie,
d) spôsob uplatnenia práva účastníka podľa § 43 ods. 10 písm. b).

15. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách právo na reklamáciu
nemožno v reklamačnom poriadku obmedziť, ak bolo uplatnené v lehote určenej v reklamačnom
poriadku; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ktorej správnosť je
predmetom reklamácie alebo zistenia závady poskytnutej verejnej služby alebo zariadenia. Podnik je
povinný písomne oznámiť účastníkovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote, ktorá nesmie

byť dlhšia ako 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých
prípadoch môže podnik túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní; podnik je povinný o predĺžení
písomne informovať účastníka pred uplynutím pôvodnej 30 dňovej lehoty s uvedením dôvodov. Lehota
je zachovaná, ak podnik odošle svoje oznámenie účastníkovi najneskôr v posledný deň lehoty.

16. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách reklamácia vo
veci prešetrenia faktúry nemá odkladný účinok na zaplatenie sumy za poskytnuté verejné služby. Ak
suma presiahne trojnásobok priemerného rozsahu využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť
mesiacov, je podnik povinný umožniť účastníkovi odklad zaplatenia časti sumy presahujúcej sumu
za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby počas predchádzajúcich šesť mesiacov, a

to najneskôr do skončenia prešetrovania telekomunikačného zariadenia alebo umožniť účastníkovi
zaplatenie časti sumy presahujúcej trojnásobok priemerného rozsahu využívania v najmenej troch
mesačných splátkach. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden
mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania verejnej
služby.

17. Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách ak sa na základe
reklamácie zistí vada na telekomunikačnom zariadení, ktorá sa mohla prejaviť v neprospech účastníka,
ale rozsah poskytnutej verejnej služby ani cenu za jej poskytnutie nemožno preukázateľne zistiť,
účastník zaplatí cenu zodpovedajúcu cene za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby za

predchádzajúcich šesť mesiacov. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie
ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania
služby.18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, Podnik má
právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm.
a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov

účastníka podľa odseku 2 písm. b)..

19. Podľa § 43 ods. 12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

21.Súdmalaktívnulegitimáciužalobcupreukázanúoznámenímopostúpenípohľadávkyakoajzmluvou
o postúpení pohľadávky.

22. Strany sporu uzavreli dňa 29.3.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorou sa žalobca
zaviazal žalovanému poskytovať elektronické komunikačné služby v programe Program NAJ 200.

23. Súd však z obsahu predloženej a označenej zmluvy ani dodatku z 30.3.2012 nezistil, že by
žalovanému ako účastníkovi mal byť odpredaný akýkoľvek mobilný telefón či iné zariadenia na
využívanie elektronických služieb. Skutkové tvrdenia žalobcu k nároku na zmluvnú pokutu súd preto
nemal preukázané.

24. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval plnenia žalovanému faktúry č. 7203658182
splatnú 25.04.2012 na sumu 2,32 eur, fa.č. 7206051339 splatnú 25.06.2012 na sumu 25,08 eur,
fa.č. 7207101599 splatnú 25.07.2012 na sumu 21,44 eur ako mesačné poplatky, platby za hlasové a
nehlasové služby, fa.č. 7208163660 splatnou 25.08.2012 na sumu 55,21 eur aj iné poplatky - odpojenie

a deaktivácia, fa.č. 7209240124 splatnou 25.09.2012 na sumu 3,50 eur upomienku, fa.č. 7308073209
splatnou 25.08.2013 na sumu 95,60 eur zmluvnú pokutu.

25. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom
akoposkytovateľomslužiebažalovanýmakospotrebiteľom,ktorýjeupravenýzmluvouvrátanedodatku,

špecifikovaný všeobecnými obchodnými podmienkami. Na právny vzťah sa vzťahuje aj zákonná úprava
právnych predpisov zákona č. 351/2011 Z.z., o elektronických komunikáciách a zákona o ochrane
spotrebiteľa ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.26. V konaní mal súd preukázané, že žalovanému boli účtované žalobcom poskytnuté služby splatné v
období 04/2012 až 8/2012. Súd mal z uvedených dokladov preukázané aj poskytnutie služieb tak, ako
bola zmluvne dojednaná povinnosť žalobcu. Súd však nemal preukázané uhradenie splatných záväzkov

vyúčtovaných žalobcom žalovanému za zmluvne dohodnuté a poskytnuté služby alebo preukázaný
zánik záväzku žalovaného z iného dôvodu. Súd zo žiadneho iného dôkazu obsiahnutého v spise
nezistil, že by niektoré služby neboli dodané alebo boli reklamované. Rovnako súd mal preukázané aj
vyúčtovanie upomínaní, ktorými bol odporca upozorňovaný na omeškanie s úhradou splatného záväzku,
porušenie zmluvných podmienok a možnosť odpojenia od poskytovania služieb.

27. Povinnosti žalobcu poskytovať žalovanému telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť
žalovaného riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Súd nemal preukázaný akýkoľvek
zánik záväzku za poskytnuté služby, či už zaplatením alebo iným zo spôsobov podľa šiesteho oddielu
Občianskeho zákonníka, alebo akúkoľvek zmenu záväzku. Odporca v tejto súvislosti neprodukoval
žiadne dôkazné prostriedky.

28. S poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd zistil, že nárok z faktúry č. 7203658182 splatnú
25.04.2012 na sumu 2,32 eur je premlčaný, pretože bol uplatnený po uplynutí všeobecnej premlčacej
doby podľa § 101 Obč. zák. a preto ho nemožno v konaní priznať.

29. Súd mal preto z vyúčtovaní služieb preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie súd za vyúčtované
služby vo výške 105,23 eur vrátane nároku na úhradu ceny za zaslanie písomnej upomienky a poplatkov
za deaktiváciu a odpojenie.

30. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

32. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s peňažným plnením a to počnúc dňom nasledujúcim po

dátume splatnosti faktúr súd zaviazal žalovaného z dôvodu omeškania sa s platením peňažného
záväzku aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške stanovenej podľa § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. podľa základnej sadzby stanovenej NBS k prvému dňu omeškania.

33. Hoci žalobca neuviedol a neoznačil dohodu o zmluvnej pokute súd zistil, že v dodatku k zmluve bolo

predtlačenéustanovenieotom,ževprípadeporušeniazáväzkuúčastníkauvedenéhovbode1/dodatku,
v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1, v prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z
prevádzky, je zmluvná pokuta splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky.

34. Vo vzťahu k nároku zo zmluvnej pokuty súd zistil, že zmluvná pokuta zabezpečovala výhradne
dodržanie záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dohodnutú dobu, počas ktorej mal byť
poskytovaný žalovanému program za zľavnený mesačný poplatok vo výške 11,99 eur po dobu
viazanosti. Zmluvná pokuta nezabezpečovala žiadnu hodnoty návratnosti ceny zľavneného zariadenia
a pod., hoci aj takáto zmluvná pokuta bola právoplatne vyhlásená súdmi za neprijateľnú zmluvnú

podmienku a súd nezistil jediný dôvod, prečo by sa mal od judikovaných záverov odchýliť.

35. Jednoznačne však v súdenom prípade zmluvná pokuta zabezpečovala len splnenie zámeru
právneho predchodcu žalobcu, aby žalovaný zotrval minimálne po dobu viazanosti v zmluvnom
vzťahu. Poskytnutie zľavneného programu nemožno považovať za reálnu protihodnotu, pretože cena

za program nemohla predstavovať stratu, nakoľko zotrvaním v zmluvnom vzťahu by sa strata len
prehlbovala. Ak by aj zľavnený paušál neprinášal zisk, ktorý by žalobca dosiahol napr. poskytnutím
ostatných služieb, jednoznačne zmluvná pokuta slúžila len ako sankcia nie ako paušalizovaná náhrada
škody.36. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

37.Podľaustanovenia§53ods.2Obč.zák.individuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah.

38. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

39. Jednoznačne možno konštatovať, že zmluvná pokuta predstavuje neprimerane vysokú sankciu
spojené s nesplnením záväzku žalovaného, ktorý spočíval v dohodnutej dobe viazanosti s jedinou
výhodou, poskytnutím zľavy na poplatku. Akákoľvek poskytnutá zľava nemôže odôvodňovať to, aby
poskytovateľ nútil odberateľa prijímať plnenie po určitú dobu, nakoľko zľava vždy predstavuje len nástroj
ofenzívnej politiky predajcu spojenú so zámerom prilákať zákazníka alebo predať vec si službu. Súd

nezistil, že by žalovaný mal vôbec možnosť odmietnuť či modifikovať výšku zmluvnej pokuty, teda
nemožno takúto dohodu považovať za individuálne dojednanú. Naviac súd už právoplatne v konaní
č.k. 14C/17/2012 a ostatných vyhlásil súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie zmluvy,
podľa ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v pevne stanovenej výške, obdobne ako iné
judikované rozhodnutia, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co91/2011 v obdobnej

veci.

40.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadnepochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo

strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel,

na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za
každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných

podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza
Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

41. Nakoľko bolo viacej krát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej výške bez ohľadu na charakter a závažnosť porušenia
povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, súd sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj
s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

42.SúdvtomtoprípadepririešenívecipoukazujeajnarozhodnutiaazáveryESĽPvyslovenévsúvislosti

s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť existencie
kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je založený na
systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej jurisdikcie
a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to nemôže byť
považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto v. Portugal, č.

39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia nesmú porušovať
požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem „vážnej a dlhodobej“
povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli považované taktiež právna
neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný mechanizmus na riešeniekolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval za dôležitú povinnosť štátov
organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych (nesúhlasných) rozsudkov
(Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and Others v. Albania, č. 9074/07,

§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29. marec 2011). Rozhodnutia súdov
musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo všetkých článkoch dohovoru a
predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech je právna, administratívna
alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí byť braný do úvahy pri
skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľko krát zopakoval, že právo na spravodlivé

súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva vyhlásené za
súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov panstva práva je
princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, § 61, ECHR 1999-
VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere verejnosti k
súdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť stav právnej
neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je nepochybne

jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho výkladu práva
pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a neodôvodnene
odlišný.

43. Nakoľko nárok od ktorého si žalobca odvodzuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bol viac krát

vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako taký je neplatný a takýto poskytovať ako aj ostatné
osoby nesmú takéto nároku v konaní uplatňovať, súd návrh v tomto rozsahu zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Nakoľko úspech strán v spore bol u každej strany čiastočný (spočívajúc v číselnom vyúčtovaní sumy
úspechu a neúspechu v konaní), v obdobnom rozsahu, súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že

žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).