Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/284/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222220
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115222220.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Diners Club
CS, s. r. o., so sídlom Nám. Slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 35 757 086, právne zastúpeného
JUDr. Svetlanou Kšiňanovou, PhD., advokátkou so sídlom Štefánikova 4, 949 01 Nitra, proti žalovanému
A. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. G. XXX/X, XXX XX Z., o zaplatenie 3 360,99

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
13C/410/2015-44 zo dňa 28. 04. 2016,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol (tretí výrok), p o t v r
d z u j e .

Rozsudok okresného súdu o výroku o trovách konania (štvrtý výrok) m e n í t a k , že žalovanému

náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
28. 04. 2016 zastavil konanie v časti istiny 326,72 € a sankčného poplatku

662,47 €, ako aj v časti úroku z omeškania, ktorý prevyšuje výšku 5,15 % od 03. 09. 2014 do zaplatenia
(prvý výrok). Rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku 12,80 € žalobcovi a požiadal o vyplatenie tejto
sumy Slovenskú poštu, a. s., ako prevádzkovateľa systému, v lehote 30 dní od doručenia právoplatného
rozsudku (druhý výrok). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že predmetom konania začatého dňa

04. 11. 2015 bol nárok žalobcu na zaplatenie 3 360,99 € spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od
03. 09. 2014 do zaplatenia, sankčných poplatkov 708,79 € predstavujúcich dlh žalovaného zo Zmluvy
o kreditnej karte č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 01. 05. 2012 a náhrada trov konania. Žalobca v žalobe
tvrdil, že žalovanému zaslal oznámenie o vypovedaní zmluvného vzťahu zo dňa 13. 02. 2014. Podaním
doručeným okresnému súdu 23. 03. 2016 (po výzve žalobcu na preukázanie opodstatnenosti nároku čo
do dôvodu a výšky, t. j. na špecifikáciu žalovanej sumy a preukázanie relevantným listinným dôkazom

kedy, v akej výške boli žalovanému finančné prostriedky poskytnuté, koľko žalovaný žalobcovi zaplatil,
ako boli tieto platby započítané) žalobca vzal žalobu späť tak, že žiada zaplatiť istinu 3 034,27 € spolu s
5,15 % ročným úrokom z omeškania od 03. 09. 2014 do zaplatenia, sankčné poplatky 46,32 € a náhradu
trov konania. Odvolal sa na výpis účtu za august 2014. Okresný súd konanie z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním zastavil a zároveň vrátil žalobcovi preplatok súdneho
poplatku zo žaloby (po jeho zákonnom krátení). Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe požiadal o

splácanie dlhu v splátkach po 500 € mesačne, k 30. dňu príslušného mesiaca, od júna 2016. Súd prvej
inštancie mal za preukázané uzatvorenie zmluvy o vydaní kreditnej karty R. č. XXXXXXXXXXXXXX dňa02. 05. 2012, kedy bol akceptovaný návrh žalovaného z 01. 05. 2012. Zmluva je uzatvorená na neurčitú
dobu. Žalobca mal možnosť vypovedať ju z dôvodov hodných osobitného zreteľa, s dvojmesačnou
výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede žalovanému. Za

dôvod hodný osobitného zreteľa sa považuje aj odôvodnená žiadosť spolupracujúcej banky. Listom z 13.
02. 2014 žalobca vypovedal zmluvu o vydaní karty, kreditnú kartu zablokoval a vyzval žalovaného na jej
znehodnotenie. Odoslanie ani doručenie tejto výpovede žalobca nepreukázal. Tvrdil, že dlh žalovaného
sa stal splatný dňa 02. 09. 2014. Z výpisu č. X z 23. 08. 2014 k číslu karty XXXXXXXXXX vyplýva
počiatočný stav účtu k 23. 07. 2014 vo výške 3 034,27 €, následne boli účtované iba úroky a sankčné

poplatky
v celkovej výške 46,32 €. Konečný stav k 23. 08. 2014 predstavoval 3 080,59 €. Súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť pre neunesenie
dôkazného bremena. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere okresný súd zistil, že zmluva
napriek zachovaniu písomnej formy neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), j), k) a y) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku zmluvy, t. j. úrokovú sadzbu,

RPMN(otázkoujejabsencievzmluveorevolvingovomúvereastýmsúvisiaciminásledkamisazaoberal
napr. Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 7Co/136/2013 z 27. 11. 2013, Krajský súd v Nitre v rozsudku
sp. zn. 9Co/104/2014 z 03. 04. 2014, Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 19Co/64/2013 zo dňa
15. 04. 2014), výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani údaj o priemernej RPMN, v
dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona

č. 129/2010 Z. z. Žalovaný by teda mal vrátiť žalobcovi iba rozdiel medzi čerpanými a zaplatenými
peňažnými prostriedkami. Žalobca tvrdil, že na základe kreditnej karty poskytol žalovanému peňažné
prostriedkyvneuvedenejvýške,pričomdlhžalovanéhobymalpredstavovať3034,27€spríslušenstvom
vo výške 46,32 € (sankčné poplatky). Žalobca ani na výzvu súdu neuviedol, za aké obdobie vznikol dlh,
ktorý je predmetom konania, koľko peňažných prostriedkov žalovaný čerpal, kedy a koľko zaplatil, ani

ako boli tieto platby započítané. Súd zdôraznil viazanosť skutkovými tvrdeniami žalobcu. Je neprípustné,
aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia v žalobe nahradil
odkazom na pripojené listinné dôkazy. Zisťovaním z predložených listinných dôkazov skutočností, ktoré
má povinnosť tvrdiť v žalobe žalobca, by súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože
povinnosť tvrdenia by plnil namiesto žalobcu súd. Ani na výzvu súdu žalobca nepredložil úplný výpis

z účtu, resp. iný listinný dôkaz, z ktorého by vyššie uvedené skutočnosti vyplývali tak, aby bolo možné
ustáliť prípadný dlh žalovaného vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Predložený výpis
č. X
z 23. 08. 2014 obsahuje iba úrok a sankčné poplatky za obdobie od 23. 07. 2014 do
23. 08. 2014. Okresný súd nemal preukázané ani účinné vypovedanie zmluvného vzťahu. Žalobca

nepreukázal, kedy žalovanému doručil oznámenie o vypovedaní zmluvného vzťahu
z 13. 02. 2014, ani to, že by žalovaný zásielku neprevzal, takže nebolo možné ustáliť, či vôbec a ak
áno, kedy začala plynúť dvojmesačná výpovedná lehota a kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.
Pre určenie dátumu splatnosti pohľadávky a s tým súvisiaceho začiatku plynutia premlčacej doby je
rozhodujúce, dokedy žalovaný čerpal peňažné prostriedky,

resp. dokedy úver splácal, čo žalobca v konaní nepreukázal. Súd prvej inštancie zdôraznil povinnosť
podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ex offo skúmať premlčanie uplatneného nároku, čo v prejednávanej
veci vzhľadom na nesplnenie dôkaznej povinnosti nebolo možné.
Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 v spojení s §
151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O. s. p.“). Žalovaný bol v konaní úspešný v celom

rozsahu, pretože aj zastavenie konania v časti istiny 326,72 € s príslušenstvom procesne zavinil žalobca
a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal. Neúspešnému
žalobcovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

2. Žalobca podal včas odvolanie (cestou svojej právnej zástupkyne) proti zamietajúcemu výroku (tretí
výrok) a výroku o trovách konania (štvrtý výrok). Poukázal na to, že žalovaný v písomnom vyjadrení k
žalobe požiadal o možnosť splácať dlh v splátkach, čím potvrdil nespornú existenciu zmluvného vzťahu,
v zmysle ktorého na základe kreditnej karty žalobca umožnil čerpať finančné prostriedky žalovanému.
Žalovaný teda svoj záväzok nerozporoval. Je nepochybné, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov,

ktoré je potrebné vrátiť. Žalobca nemá za to, že by dôkazy o svojom nároku nepredložil, pravdou však
je, že ich nedostatočne súdu objasnil a nemá možnosť to urobiť ani v prípade zamietnutia žaloby.
Vytýčeného pojednávania sa nezúčastnil z dôvodu administratívneho pochybenia. Svoju neprítomnosť
ospravedlnil dodatočne, keďže na túto skutočnosť prišiel dodatočne. Žalovaná istina vychádza z výpisuz roku 2014, v ktorom je počiatočný stav k úhrade stanovený na 3 034,27 €. Žalovaný výšku žalovanej
sumy nerozporoval. Čerpanie finančných prostriedkov okrem predloženia výpisov z účtu žalobca nemá
ako inak dokázať. Aj sankčné poplatky vychádzajú z predloženého výpisu z účtu. Úrok z omeškania bol

uplatnený v súlade s právnym predpisom. Plynutie úroku z omeškania bolo žalobcom určené v súlade s
oznámením o vypovedaní zmluvného vzťahu z 13. 02. 2014. Listinu preukazujúcu doručenie oznámenia
o vypovedaní zmluvného vzťahu žalovanému súd od žalobcu nežiadal. Nie je problém doložiť listinu
ohľadom odoslania tohto oznámenia doporučenou poštou. Ukončenie zmluvného vzťahu ani plynutie
úrokuzomeškaniažalovanýnerozporoval.Uviedol,ženáležitostivzmysle§9ods.2zákonač.129/2010

Z. z. sú obsiahnuté v potvrdení o prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd podľa odvolateľa zistil
neúplne skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom doteraz neboli vykonané
niektoré dôkazy a žalobca nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., i keď sa z vlastnej administratívnej
chyby nezúčastnil pojednávania. Takéto pochybenie sa dá konvalidovať vytýčením nového termínu
pojednávania, napr. pod hrozbou poriadkovej pokuty.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 380, § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a odvolaním napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (tretí
výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil a súvisiaci výrok rozsudku o trovách
konania (štvrtý výrok) zmenil (§ 388 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§
387 CSP), ani na jeho zrušenie
(§ 389 CSP).

5. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie ( pozri I ÚS 46/05, II ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia,

nemá znaky ľubovôle a náhodnosti. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým
rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec
posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa (v súlade s ustanovením § 387 ods. 2
CSP) stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré je dostatočne zrozumiteľné a
presvedčivé. Rozsudok okresného súdu stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako
vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) preto
poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

6. Obligatórnou náležitosťou žaloby je podľa § 132 ods. 1 CSP aj pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 79 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (keďže napadnutý rozsudok bol vyhlásený
28. 04. 2016) bolo takouto náležitosťou pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie
dôkazov, ktorých sa žalobca domáha. Takáto právna úprava nezakladá povinnosť žalobcu uviesť v

žalobe správnu právnu kvalifikáciu žalovaného nároku, ale povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti,
z ktorých sa nárok vyvodzuje (údaje nutné preto, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd
rozhodnúť). Žalobca má povinnosť opísať skutok, na ktorého základe uplatňuje svoj návrh, v rozsahu
umožňujúcom jeho jednoznačnú individualizáciu (rozhodnutie NS ČR z 21. 05. 1996, sp. zn. 2Cdon
245/96). V dôsledku aplikácie prejednacej zásady majú výsostne strany súdneho konania povinnosť

tvrdenia a na ňu nadväzujúcu dôkaznú povinnosť ohľadom skutočností, z existencie ktorých pre seba
vyvodzujúpriaznivéprávnedôsledky.Nesplnenietejtopovinnostimázanásledokvynesenierozhodnutia
nepriaznivého pre stranu, ktorá svoju procesnú povinnosť nesplnila.

7. Po preskúmaní spisu aj odvolací súd konštatuje, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a

neuniesol dôkazné bremeno, čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby v časti, ktorá zostala predmetom
konania po jej čiastočnom späťvzatí. Okresný súd dôsledne dodržal všetky procesné ustanovenia,
vrátane poučovacej povinnosti. Už pri skúmaní možnosti vydať žalobcom navrhovaný platobný rozkaz,a to i napriek tomu, že bol uznesením okresného súdu č. k. 13C/410/2015-24 zo dňa 22. 12. 2015,
doručeným právnej zástupkyni žalobcu
04. 01. 2016, podrobne poučený o dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. (konkrétne v bode

5 uznesenia), ako aj o tom, že skutočnosti a dôkazy uplatnené najneskôr do skončenia dokazovania
pred rozhodnutím vo veci samej, resp. najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci, kde sa nenariaďuje
pojednávanie, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p. Písomnou výzvou
z 11. 02. 2016 (doručenou právnej zástupkyni žalobcu 16. 02. 2016) súd prvej inštancie žalobcu urgoval,
aby okresnému súdu preukázal opodstatnenosť nároku, čo do dôvodu a výšky, t. j., aby špecifikoval,

z čoho pozostáva žalovaná suma 3 360,99 € a poplatky 708,79 € (o aké poplatky ide, podľa čoho
boli účtované), relevantným listinným dôkazom preukázal dlh žalovaného 3 360,99 €, nakoľko podľa
predloženého výpisu z 23. 08. 2014 dlh predstavuje 3 080,59 €, aby uviedol a relevantným listinným
dôkazom preukázal, kedy a v akej výške boli žalovanému finančné prostriedky poskytnuté, spolu s
rozpisom prípadných úhrad žalovaného (dátum a suma), akým spôsobom boli tieto úhrady započítané,
všetko v lehote 10 dní. Až 23. 03. 2016 (keď medzitým bol termín pojednávania určený súdom na 18.

04. 2016, na ktoré si právna zástupkyňa žalobcu prevzala predvolanie 29. 03. 2016) bola súdu doručená
„opravená“ žaloba, ktorej prílohou bol výpis z účtu č. X z 23. 08. 2014. Na pojednávaní 28. 04. 2016 sa
nezúčastnila ani jedna strana sporu, ani právna zástupkyňa žalobcu, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila
podaním doručeným súdu 06. 05. 2016 tým, že z dôvodu administratívneho pochybenia kancelárie
nemala tento termín zaznamenaný. Uviedla aj, že ďalšieho termínu pojednávania sa zúčastní, ak súd

nerozhodol v jej neprítomnosti. Tvrdenie odvolateľa o tom, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.
je preto hrubo zavádzajúce, pretože okrem uznesenia č. k. 13C/410/2015-24 z 22. 12. 2015 poučenie
o dôkaznej povinnosti v zmysle tohto zákonného ustanovenia obsahuje aj predvolanie na pojednávanie
určené na deň
28. 04. 2016, a to na strane jedna, pod bodom 1. Navyše je žalobca zastúpený advokátkou ako osobou

disponujúcou právnickým vzdelaním a znalou právnej úpravy účinnej k tomu - ktorému dňu. K plneniu
svojej dôkaznej povinnosti odvolateľ sám pripustil, že je pravdou, že dôkazy nedostatočne súdu objasnil.
Dôkazná povinnosť neznamená len povinnosť objasniť predložené dôkazy (v danom prípade listinné
dôkazy), ale predovšetkým povinnosť tvrdiť relevantné skutočnosti. Okresný súd podrobným spôsobom
žalobcovioznámil,ktoré(vžalobeneuvedené)skutkovétvrdeniapovažujezarelevantnéprerozhodnutie

sporu a opakovane ho vyzval na ich prednes, opäť bez adekvátnej odozvy žalobcu. Súd nemôže
vynucovať splnenie dôkaznej povinnosti (nútiť stranu sporu k plneniu procesných povinností tak, aby
bola v spore úspešná), preto nebol dôvod na odročenie pojednávania a vynucovanie účasti žalobcu za
použitia donucovacích opatrení, ako to tvrdí v odvolaní. Navyše žalobca svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil po vyhlásení rozsudku, ktorým je súd viazaný. Bez uvedenia skutočnej výšky čerpaných

finančných prostriedkov a skutočnej výšky vrátených finančných prostriedkov nie je možné ustáliť
reálnu výšku dlhu žalovaného, ako správne konštatoval okresný súd. V uvedených intenciách plnenia
dôkaznej povinnosti žalobcom je potrebné hodnotiť aj písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe. Pokiaľ
nie sú poskytnuté skutkové tvrdenia, nie je možné na jeho vyjadrenie prihliadať. Žalovaný skutočne
nespochybnil, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov a že je potrebné ich vrátiť, pričom navrhol

splácanie dlhu, ale presné finančné sumy z dôvodu ich neuvedenia žalobcom spochybniť ani nemohol.
Rovnako nemohol rozporovať výšku žalovanej sumy, keďže žalobca vychádza z výpisu č. X z 23. 08.
2014 obsahujúceho iba úrok a sankčné poplatky za obdobie od 23. 07. 2014 do
23. 08. 2014, hoci zmluvný vzťah účastníkov vznikol už v roku 2012. Nie je preukázané ani doručenie
oznámenia o výpovedi zmluvy žalobcom žalovanému, čoho následkom je nemožnosť stanovenia

splatnosti celého dlhu a počiatku omeškania.

8. Súd má povinnosť v každom štádiu konania (dokonca aj v konaní exekučnom) v zmysle únijného
práva preskúmavať jednotlivé náležitosti spotrebiteľského právneho vzťahu. Ustanovenie § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa, účinné od 01. mája 2014, vyjadrujúce princíp ochrany slabšej strany, in concreto

spotrebiteľa v právnych vzťahoch, ukladá súdu povinnosť prihliadať aj bez návrhu na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa
spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom neumožňuje, aby
súd zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie premlčania.

9. Odvolací súd poukazuje na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ( napr.
5 Cdo 294/2009, 5 Cdo 334/2009), ako aj Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 462/2010,IV. ÚS 24/2007), ktoré definujú spravodlivý proces (fair trial) a jeho zásady. V zmysle týchto rozhodnutí
vydaniu rozhodnutia všeobecného súdu musí predchádzať zákonné konanie (fair proces), t. j. taký
postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov strán. Na zabezpečenie tejto ochrany priznával Občiansky súdny poriadok (od
01. 07. 2016 v sporovom konaní Civilný sporový poriadok) strane procesné práva, medzi ktoré patrí aj
právo tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich
vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim. Dôležité je, aby strana mala
súdom vytvorený priestor na uplatnenie týchto práv. V súdenom prípade takýto priestor pre obidve strany

v rovnakom rozsahu vytvorený bol.

10. Pre úplnosť odvolací súd podotýka, že listinný dôkaz, ktorý má preukazovať dodržanie ust. § 9 ods.
2 zákona č. 120/2010 Z. z. účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov konania (potvrdenie o
prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty), ako jednotlivé výpisy z účtov, ktoré majú preukazovať čerpanie
úveru a jeho splácanie (opäť bez poskytnutia konkrétnych tvrdení žalobcom) boli napriek poučeniu

žalobcu podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a posilneniu koncentračnej zásady konania po 01. 07. 2016
predložené až v odvolacom konaní, hoci ich žalobca mohol a mal predložiť už v konaní pred súdom
prvej inštancie (opak žalobca netvrdí).

11. Okresný súd vecne správne odôvodnil výrok o náhrade trov konania napadnutý odvolaním, pričom

aplikoval správnu právnu úpravu. Jeho úvahám však nezodpovedá samotná formulácia výroku o trovách
konaniauvedenávnapadnutomrozsudku.Keďžebolvkonanívcelomrozsahuúspešnýžalovaný,právo
nanáhradutrovkonaniavzniklolenavýlučnežalovanému.Súdmápovinnosťrozhodovaťonáhradetrov
konania len vo vzťahu k strane, ktorej právo na ich náhradu vzniklo, nie vo vzťahu k strane, ktorej právo
na ich náhradu nevzniklo. Výrok o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania by

za účinnosti O. s. p. (do 30. 06. 2016) prichádzal do úvahy pri aplikácii ust. § 146
ods. 1 O. s. p.. Odvolací súd zmenou tohto výroku napadnutého rozhodnutia len uviedol do súladu
výrokovú časť rozsudku s odôvodnením.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný
a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože si žalovaný žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania na jeho strane
nevyplývajú, odvolací súd mu ich nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).