Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202805
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202805.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného W., zastúpeného P., proti povinnému
W., o vymoženie istiny vo výške 246,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske, č.k. 6Er/233/2015-14 zo dňa 07. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie s poukazom na §
104 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice súdnym exekútorom dňa 14.03.2015 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 246,97 eur s príslušenstvom, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 22.07.2008, sp. zn. SR 06717/08, ktorý
nadobudol podľa vyznačenej doložky právoplatnosť dňa 11.08.2008 a vykonateľnosť dňa 14.08.2008.
Súd prvej inštancie sa oboznámil so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, s návrhom na vykonanie exekúcie a s obsahom spisu tamojšieho súdu, sp. zn. 3Er/2536/2008
adospelkzáveru,žekonaniejepotrebnézastaviť,pretožejetuprekážkavecirozhodnutej.Vexekučnom
konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 1Er/2536/2008 sa rovnaký oprávnený ako v tejto

exekučnej veci domáhal proti rovnakému povinnému ako v tejto exekučnej veci vykonania exekúcie
na podklade rovnakého exekučného titulu ako v tejto exekučnej veci. Uvedené konanie bolo skončené
zastavením exekúcie (uznesenie zo dňa 19.08.2011, č.k. 3Er/2536/2008-26). Dôvodom pre zastavenie
exekúciebolo,žepredloženýexekučnýtitulbolposúdenýakonevykonateľný.Súdprvejinštancieposúdil
podmienky konania a dospel k záveru, že v konaní nie je možné pokračovať, pretože je tu prekážka
veci rozhodnutej. Súd vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 3Er/2536/2008 posudzoval

vykonateľnosť exekučného titulu, ktorý bol predložený na vykonanie v tejto exekučnej veci a dospel k
záveru, že exekučný titul je nevykonateľný. V tejto exekučnej veci súd má skúmať rovnaký exekučný titul
(rovnaké podmienky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), ako vo veci, v ktorej už raz o týchto
podmienkach rozhodol. Nedošlo pritom od ostatného rozhodnutia k žiadnej zmene ani skutkového, ani
právneho stavu relevantného pre rozhodnutie. Keďže v rovnakej veci (totožnosť účastníkov
aj veci/exekučného titulu) už súd raz o podmienkach na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

právoplatne rozhodol (exekúciu zastavil), tvorí toto rozhodnutie prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k
tomuto exekučnému konaniu. Prekážka veci rozhodnutej je neodstrániteľným nedostatkom podmienok
konania, ktorej následkom je zastavenie konania. Z uvedených dôvodov súd konanie zastavil. O trovách
zastaveného konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov zastaveného konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydaniepoverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvejinštancie
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým

uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval
ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom
konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z. z., aplikovať zásadu rei iudicatae. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom

predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje
len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda
zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len
proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku
rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne
neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie
prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods.
1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Odvolací súd v rade prvom poukazuje na skutočnosť, že voči výroku o náhrade trov konania nie

je podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok odvolanie prípustné. Z dôvodu, že
napadnuté rozhodnutie bolo na súde prvého stupňa vydané vyšším súdnym úradníkom, je v zmysle §
374 ods. 4 O.s.p.(účinného do 30.06.2016) voči nemu odvolanie prípustné. Keďže v prejednávanom
prípade bolo odvolanie podané v zákonnej lehote a osobou oprávnenou, podaním odvolania došlo zo
zákona k zrušeniu výroku o náhrade trov konania a opätovane o ňom bude musieť rozhodnúť súd prvej

inštancie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd výrokom o náhrade trov konania nemohol zaoberať.

6. Po podaní odvolania oprávneným v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.),

podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval procesné podmienky vedúce k zastaveniu konania.

7. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

11. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.12. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

13. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na Exekútorskom úrade Q.. T.
K. dňa 14.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 22.07.2008, sp. zn. SR 06717/08, ktorý nadobudol
podľa vyznačenej doložky právoplatnosť dňa 11.08.2008 a vykonateľnosť dňa 14.08.2008. Napadnutým

uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je
podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v
súvislosti s ktorým už Okresný súd Partizánske vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 19.08.2011,
č.k. 3Er/2536/2008-26 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.01.2012, č.k.
2CoE/134/2011-35 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej
inštancie bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a

toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

14. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom
toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne
iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104

ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

15. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky
rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

15. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. (účinného
do 30.06.2016) vyplývalo, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú
v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky
nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je

povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4
O.s.p . (aj podľa §161 ods. 1, 2 CSP). Vzhľadom
na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie

aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. (zhodne § 230
CSP), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo
veci samej v exekučnom konaní.
16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý

jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzitými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 19.08.2011,
č.k. 3Er/2536/2008-26 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.01.2012, č.k.
2CoE/134/2011-35, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na

§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvej
inštancie k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom
nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti, vedúce k záveru
o nespôsobilosti tohto exekučného titulu, zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo

prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zastáva právny
názor, že uvedené založilo prekážku rei iudicatae, a teda, pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť
pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo

výroku o zastavení exekučného konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).