Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215206237
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215206237.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
navrhovateľa : L.. O. O. , D. XX.XX.XXXX, N. F. XXX, zastúpený: Kanisová & Kanis Advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti odporkyni : G. O., F.. N., D. XX.XX.XXXX, N. F.
XXX, zast. advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, so sídlom Alžbetínske nám. č. 8, Dunajská Streda, o
návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom : W. O., D. XX.XX.XXXX, N.

F. XXX V. O. O.G., D. XX.XX.XXXX, N. F. XXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania L.. O. O., D.. X.X.U. V. G. O., F.. N., D.. XX.X.U. X. W. XX.XX.XXXX
D. O. Ú. S. Š., R.Í. S. G. O. S. R. XX F. XXXX D. Z. XX, A. A..Č.. XX rozvádza .

Malol. W., D.. XX.X.XXXX V. O.. O. D.. XX.X.XXXX sa pre čas po rozvode zverujú do osobnej

starostlivosti odporkyni s tým, že obaja rodičia budú zastupovať malol. detí a spravovať ich majetok .

Navrhovateľ je povinný platiť na výživu malol. W. O. Z. XXX,-€. €. V. D. O.. O. mesačne sumou 120,-€
vždy do 15-ho dňa toho-ktorého mesiaca predom počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Súd upravuje styk navrhovateľa s malol. deťmi na čas od právoplatnosti rozsudku do 31.5.2016
nasledovne : každý právny kalendárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod, a každý nepárny
kalendárny týždeň v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a následne počnúc od 1.6.2016 každý párny
kalendárny týždeň od piatku 16,00 hod. do soboty 18,00 hod. a každý nepárny týždeň od soboty
16,00 hod. do nedele 18,00 hod. s tým, že otec si prevezme deti pred bytom matky a matka je povinná
pripraviť deti na styk.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.4.2015 žiadal o rozvod manželstva a
úpravy práv a povinností maloletým deťom s odôvodnením, že ich manželstvo je dlhodobo vážne
rozvrátené, keď po snahe obnoviť spolužitie v roku 2013, nedošlo k náprave v ich vzájomných vzťahov,
ako ani vo vzťahu k deťom. Navrhovateľ žiadal v prípade rozvodu manželstva maloleté deti zveriť

odporkyni, jeho zaviazať na platenie výživného celkom 250 euro na dve maloleté deti a upraviť styk
na čas po rozvode.

Odporkyňa súhlasila s rozvodom manželstva, keď dospela k záveru, že s navrhovateľom si nerozumejú
po žiadnej stránke. Maloleté deti žiadala do svojej osobnej starostlivosti, určiť výživné sumou 650,-€ na
dve deti a upraviť styk predbežne len na jeden deň, s tým, že v prípade zlepšenia vzťahov medzi deťmi

a navrhovateľom ten môže byť rozšírený na dva dni.Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi na základe, ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX D. O. Ú. S. Š.. U oboch sa jednalo o prvé
manželstvo, navrhovateľ je národnosti slovenskej odporkyňa národnosti maďarskej. Posledné spoločné
bydlisko mali manželia S. P. F., v okrese Dunajská Streda, kde aj toho času býva odporkyňa. V zmysle
§ 81 ods. 1 O.s.p. bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie veci.

Navrhovateľ v návrhu, ako aj na pojednávaní uviedol, že problémy v manželstve začali v roku 2011 pred
narodením maloletej O., v dôsledku opakujúcich sa názorových nezhôd. V mesiaci september 2013
navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, keď na naliehanie odporkyne sa vrátil , pričom k zlepšeniu vo
vzťahu nedošlo. Trvajúce konflikty viedli k opakovanému oddelenému žitiu, keď v mesiaci október 2014
navrhovateľ trvalo opustil spoločnú domácnosť s úmyslom už sa nevrátiť. Tvrdil, že problémy plynuli
v prevažnej miere z trvalého nedostatku finančných prostriedkov a neúmerného zaťaženia rozpočtu

rodiny úvermi na financovanie nákladov rodiny do takej miery , ktoré ani vzhľadom na jeho slušný príjem
nebolo možné zvládať. Úvery si brala odporkyňa bez vedomia navrhovateľa od svojich rodičov a už len
písomne informovala navrhovateľa o výške dlhu, ktorý má ona vrátiť.

Odporkyňapotvrdilaskutočnostiuvedenénavrhovateľompokiaľideospolužitievmanželstveaspoločné

hospodárenie, existenciu dlhov, ktoré nezvládali splácať potvrdila, že od narodenia druhej dcéry nežijú
spolu ako manželia, len bývali v jedom byte.

Podľa § 18 Zákona o rodine, Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti

a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri

rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa
§ 18 a § 19.

Vychádzajúc z ustanovenia § 23 zákona o rodine na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny
nárok. Uvedené ustanovenie vymedzuje podmienky pre rozvod manželstva a to v nadväznosti na §

22. Preto vždy súd iba v odôvodnených prípadoch môže rozviesť manželstvo, keď mal splnené všetky
hmotnoprávne podmienky ustanovená pre rozvod. Na základe vykonaného dokazovania bolo nesporne
preukázané, že manželia od novembra 2014 nežijú spolu a napriek odročenému pojednávaniu na
doplnenie dokazovania a predvolanie rodiny do poradne, manželské spolužitie ani odstupom času
neobnovili. Od tej doby manželstvo neplní svoju funkciu, ktoré má na mysli § § 18 a 19 Zákona o

rodine.. Manželia nie sú schopní dohodnúť sa na spoločných veciach. Z uvedených skutočností je
zrejmé, že nie je možné očakávať od manželov, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia hoci aj v
záujme výchovy spoločných detí, kde nie je záujem o akceptáciu jeden druhého a diametrálna odlišnosť
priorít v manželstve, ktoré viedli k postupnému odcudzeniu. Navrhovateľ nenachádzal pochopenie u
odporkyne, ktorá nebola schopná primerane hospodáriť s finančnými prostriedkami rodiny, hoci bývali

u jej rodičov. Slušný príjem navrhovateľa nestačil na krytie potrieb rodiny, čo postupom času viedlo
k značnému zadlženiu sa a ešte väčšej závislosti na rodičoch. Odporkyňa sa tak cíti viac zaviazaná
svojim rodičom, namiesto záväzku plynúceho z manželstva a spoločnej výchovy detí s navrhovateľom.
Do budúcna nemožno očakávať zmenu, keď ani po podaní návrhu od apríla 2015 do rozhodnutia voveci decembra 2015 k žiadnym zmenám vo vzťahu medzi manželmi nedošlo. Zachovanie takéhoto
formálneho manželstva, jednoznačne nebolo ani v zaujme maloletých detí, ktoré by boli neustále
svedkami konfliktov medzi rodičmi . Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že

manželstvo účastníkov konania naplnil skutkovú podstatu manželstva rozvráteného, v dôsledku čoho
súd návrhu vyhovel.

Príčinu rozvratu manželstva súd videl v nezhodách medzi manželmi plynúce v nedostatku komunikácie
medzi manželmi o ich potrebách a ich neuváženým hospodárením vzhľadom na obmedzený príjem

rodiny.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je priamo zo zákona spojené konanie úpravu
pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,

súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu

dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,

súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Medzi rodičmi bola zhoda ohľadom zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne, čo
doporučil aj kolízny opatrovník s odkazom na vykonané šetrenia z výchovného prostredia, považujúc ho

za vyhovujúce u rodičov matky v rodinnom dome kde majú deti zabezpečená vlastnú izbu. Konštatoval,
že nehnuteľnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku. Súd považoval matku za vhodnú osobu na výchovu
detíajsprihliadnutímnajejústretovosťprirealizáciistykuotcasmaloletýmideťmi,kdevážnejšievýhradyz jej strany neboli, okrem návrhu na postupnosť pri realizovaní styku s prihliadnutím na doterajší styk
otca s maloletými deťmi.

Podľa § 28 Zákona o rodine, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo
ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov

bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 30 Zákona o rodine , Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo
vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z

individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti
treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov , t.j. či sa povinný nevzdal bez
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba
neprimerané majetkové riziká. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého

dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho
individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti
boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa
je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov,
nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne

platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, potreby detí
v tom istom veku sa môžu odlišovať. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade
obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších
potriebnutnýchpreživotažpoplnéuspokojenievšetkýchodôvodnenýchpotriebdieťaťa.Jetedaúmerná
životnej úrovni rodičov. Neprehliadnuteľnou spoločenskou realitou je nárast spotreby. Zákon nepripúšťa

výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu, vychádzajúc z kritéria
odôvodnenosti potrieb, možno súhlasiť s názormi, že odôvodnené potreby majú určitú hornú hranicu
súvisiacu so spotrebným charakterom. Požiadavka rozvoja dieťaťa je nesporná, jej nadštandardné
podmienky však musia byť podložené adekvátnymi schopnosťami a možnosťami povinného rodiča.Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle
predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať
do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň

finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v
rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu (pri
deťoch s dlhodobým ťažkým zdravotným postihnutím). Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri
deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností
konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti

zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská
dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom,
pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. Za výživné nemožno
považovať príležitostné plnenia v čase styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti, ktoré svojou povahou neprekračujú bežné výdavky.

V časti nároku na určenie výživného za návrhy rodičov rozchádzali, keď otec žiadal určiť výživné na
staršie dieťa 150 euro a na mladšie dieťa 100 euro, v rozpore s návrhom matky, žiadajúc výživné na
staršie dieťa 350 euro a na mladšie dieťa 300 euro, keď je na rodičovskej dovolenke už bez príjmu.
Býva u rodičov v dome, kde neprispieva na domácnosť hoci celkové náklady na bývanie predstavujú
za elektrinu 83 euro, preddavkov na plyn 240 euro, odberu vody 25 euro mesačne, internet a telefón

20 euro mesačne, príjem televízie 13 euro mesačne poistenie nehnuteľnosti 170 euro ročne, domová
daň 100 euro ročne, komunálny odpad na jednu osobu 14 euro spolu 70 euro. Podľa rozpisu nákladov
vyčíslila na obe deti mesačne 267 eura, uvedená suma zahrňuje poplatok mesačný škôlke 7 euro v
prípade menšieho dieťaťa a rodinné príspevky na škôlku 15 euro, pre staršie dieťa poplatok za školský
klub5euromesačne,príspevoknaškolu20euro,bezbližšejšpecifikácie,keďsajednáoročnýpoplatok,

poplatok na krúžok v Šamoríne ročný 10 euro, cestovné pre staršie dieťa 5€, obety pre obe deti 42 euro,
lekáreň 30 euro, prášok na pranie 17 euro, jednorazové náklady cestovné lekárovi 10 euro . Obdobne
vyčíslila náklady aj za mesiac október 2015, ku ktorým pribudli poplatok na výučbu angličtiny v škôlke
4 krát 1,61. Mesačne, tanec škôlke 2 krát 4 euro, jednorázové na náklady na dovolenku pre deti 50€,
nákup oblečenia a potravín 45€, lekáreň 41,31 euro, papiernictvo 12,96 eura. Otec maloletých detí je

naďalej zamestnaný v spoločnosti H. W. Z. V. Z. N., jeho priemerný mesačný zárobok za posledných 12
mesiacov činil 1474,16 euro, pričom počnúc od mesiaca september 2015 došlo k podstatnému zníženiu
príjmu navrhovateľa na sumu 1165,72 euro, keď prestal zo zdravotných dôvodov vykonávať vedúcu
funkciu vedúceho. Z celkového príjmu 1474,16 euro otec platí nájomné 365 euro za trojizbový byt v Š.,
dohodnutý v nájomnej zmluve uzavretej dňa 25. 8. 2015, spolu s nákladmi za užívanie bytu 135 euro .

Zo zhodnej výpovede účastníkov konania bolo preukázané že navrhovateľ spláca všetky dlhy ktoré
vznikli počas trvania manželstva z pôžičiek na účel hradenia výdavkov rodiny na základe zmluvy o
pôžičke so spoločnosťou R. N. F. N. internacional na sumu 16.500 euro, splátka 280,52 euro, zmluvou
o pôžičke zo 11.2.2015 na sumu 4000 euro, s mesačnou splátkou 71,90 euro, zmluva o spotrebiteľskom

úvere s poistením fyzickej osoby číslo XX - XXX XXX XX XX, poskytnutá Tatra bankou navrhovateľovi
vo výške 13.050 euro s dojednanou mesačnou splátkou 216,90 euro . Obdobne je zmluva od uvedenej
banky o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretá dňa 25.1.2014 na sumu 1.000 euro, s mesačnou
splátkou 180,37 euro . Celkom mesačné splátky 749,59 €. Rodičia okrem týchto dvoch detí inú vyššiu
lacnú povinnosť nemali.

Vychádzajúczmožnostiaschopnostiotcapripriemernommesačnompríjmezaposledných12mesiacov
1474,16 euro, keď v súčasnosti jeho príjem a od septembra 2015 sa znížil o 314,-€, ktorému ostáva
splácať dlhy rodiny mesačne 749,59 €, málo pravdepodobné, že by bol schopný platiť nadpriemerné
výživné 650,-€ na dve maloleté deti, keď staršie dieťa navštevuje 1. stupeň základnej školy a mladšie

dieťa len predškolské zariadenie. Vyčíslené náklady matkou v priemere 260,-€ mesačne, nie celkom
reálne, pokiaľ ide o započítanie nákladov na hygienické potreby , oblečenie, ktoré súd nepravidelnými
nákladmi a nemožno ich započítať mesačne v rovnakom rozsahu na obe deti, keď prášok na pranie
uviedla17,-€čojeveľkébalenie,predlhodobejšiuspotrebu.Detisaprevažneprestravujúvzariadeniach,
kde sú počas dňa, celkom 47,-€ dňa. Náklady na záľuby detí nepresahuje u dvoch detí ani 80€ mesačne.

Zvýšenú sú náklady v prípade mladšieho dieťaťa v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných problémov v
priemere 30,-€ na lieky. Súd mal za to, že výška stanoveného výživného na dve maloleté deti v sume 290
euro predstavuje v podstate štvrtinu príjmu navrhovateľa teda 2-5 % pokiaľ zoberieme do úvahy priemer
jeho príjmu do 1400 euro, pričom prevzal na seba všetky povinnosti vyplývajúce z dlhov, ktoré vzniklispoločne rodine počas trvania manželstva. Súd nemohol nechať bez povšimnutia túto skutočnosti, keď
rodina žila na svoje možnosti, kde zjavne nezvládli spoločné hospodárenie. Pokiaľ ide o náklady na
bývanie navrhovateľa, zatiaľ ich súd musel považovať za dôvodné pri snahe navrhovateľa ponúknuť

rodine spoločné bývanie a tým bývať čo najbližšie k súčasnému bydlisku matky, v trojizbovom byte, kde
v priebehu konania bola snaha o obnovenie manželského spolužitia v záujem maloletých detí, práve
vyriešením bytovej situácie rodiny, ktorú ponuku odporkyňa nakoniec neprijala. Je na zváženie či v
budúcnosti si navrhovateľ, v dôsledku zníženia príjmu ak existujúce dlhy, neprehodnotí svoje bývanie
v záujme zníženia svojich nákladov v tomto smere ako samostatne žijúca osoba. Pokiaľ odpočítame

náklady na bývanie z príjmu navrhovateľa 1474 euro, ostáva mu suma 974,16 euro. pokiaľ neberieme
do úvahy splátky úverov ktoré predstavujú celkovú sumu 749,-€, ostane mu po vyplatení výživného 290€
suma 684€, ktorá nepostačuje ani na krytie mesačných splátok úverov. V prípade už zníženého príjmu
otca od septembra 2015 na sumu 11650 euro, po odpočítaní 500 euro, mu ostane 600 euro a z toho
odrátajúc 290 euro na výživné bude disponovať sumou 310 euro. Pri stanovení výšky týždenného
290 euro a pripočítaní rodinných prídavkov mesačne na 2 maloleté deti 46 euro celkom predstavuje

sumu 346 euro. Vzhľadom na vek staršieho dieťaťa, sa úmerne znižuje aj miera osobnej starostlivosť
zo strany rodiča. Zvýšenú pozornosť si vyžaduje jej príprava na vyučovanie, pre jej hyperaktivitu. Táto
okolnosť si vyžaduje väčšiu časovú náročnosť zo strany rodiča. V tomto smere súd usmernil matku, že v
prípade úpravy styku počas pracovného voľna nič nebráni tomu, aby aj otec prispel starostlivosťou o toto
dieťa práve prípravou na vyučovanie. V prípade menšieho dieťaťa, súd započítal pri určení výživného

úmerne vyššiu osobnú starostlivosť zo strany matky, ktoré bolo treba kompenzovať výživným, berúc
ohľad na rozdielnosť veku a potrieb detí.. Pri zohľadnení všetkých týchto skutočnosti súd mal za to že
výška výživného má staršie dieťa vo výške 170 euro mesačne, po započítaní 23€ rodinných prídavkov,
celkom 190€ je postačujúce na krytie odôvodnených potrieb dieťaťa ak to tak v pravidelných ako aj
nepravidelných výdavkov, rovnako v prípade mladšieho dieťaťa suma 120 euro, pri započítaní 23€

rodinných prídavkov, celkom 140€, celkom finančné prostriedky na dve maloleté deti predstavujú sumu
330€ mesačne.

Pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa k maloletým deťom bola požiadavka zo strany odporkyne aby
sa realizovalo postupne, v spočiatku na kratší čas na jeden deň, bez toho, aby museli deti prespať,

odôvodňujúc to negatívnymi spomienkami staršieho dieťa na správanie sa otca počas spolužitia.
Nepovažovala za správne robiť nátlak na deti a predčasne nútiť deti, ktoré doposiaľ mali nepravidelný
styk s otcom. Matka nepoprela, že mladšie dieťa ovláda len jazyk maďarský, nakoľko kontakt s
otcom, ktorý s deťmi rozprával po slovensky bol menej intenzívny pre pracovnú vyťaženosť otca.
Rovnako považoval za problematické riešenie zdravotného problému u mladšieho dieťaťa, ktoré je

gynekologického rázu, zabezpečenie diétneho stravovania a v prípade staršieho dieťaťa aj prípravu na
vyúčtovaniepočasvíkendov.Keďžemedzirodičmistáleviazneakákoľvekkomunikácia,čohodôsledkom
boli konflikty z nečakaných príchodov alebo nečakaná oznámení otca pri realizácii styku ak mala matka
už pripravený iný program s deťmi, v dôsledku čoho deti nevydala otcovi. Rodičia neoponovali, aby sa
styku realizoval zo začiatku na jeden deň s tým, že postupom času sa rozšíri za dva dni, aby si deti

postupne zvykali na prítomnosť otca. Pri realizácii styku súd zásadne berie ohľad na záujem maloletých
detí a tomu musia prispieť obaja rodičia. V tomto smere je ťažisko na matke, ktorá musí vedomé
pripravovať detí pre styk, aby sa zabezpečil zdravý vývin maloletých detí a vytvorenie si pozitívneho
vzťahu detí k otcovi. Nie menšia náročnosti je na strane otca, ktorý pri pracovnej zaneprázdnenosti sa
nevenoval dostatočne deťom v takom rozsahu aby bolo vytvorené dostatočne silné puto a mali radosť so

stretnutí s ním, práve na základe spoločných zážitkov. V tomto smere musí vedomé pripraviť program
pre deti, čo neznamená len hry, ale aj povinnosti, tak ako to bežne prebiehalo v rodine. Súd vzhľadom
na uvedené skutočnosti upravil styk počnúc od právoplatnosti rozsudku do konca mája 2016 tak, že
sa otec bude môcť sa stýkať s deťmi na jeden deň, striedavo raz v sobotu a raz v nedeľu a následne
počnúc od 1. 6. 2016 už striedavo od piatku poobedia do soboty a od soboty do nedele, tak aby sa

docielila potreba detí byť v spoločnosti otca a otec mal dostatok priestoru na vytvorenie si citovej väzby
k maloletým deťom, ako aj deti k otcovi. Súd naďalej doporučil rodičom, v prípade nezhôd vyhľadať
psychologickú poradňu v záujme správneho prístupu k výchove maloletých detí po rozvode manželstva,
tak aby deti nepociťovali ich dočasnú neprítomnosť.

Podľa § 144 O.s.p. ,Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3

mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.