Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/1058/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814220994
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814220994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu B.., so sídlom v B., K. XXX, D. kráľovstvo,
registračné číslo XXX XX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária O. O. s.r.o., so sídlom v R., S.
XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej Z. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom C., M. XXX/XX, o zaplatenie
1.134,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
21. apríla 2015 č. k. 4C/71/2015-50 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 21. apríla 2015 č. k. 4C/71/2015-50 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal pri žalovanej zaplatenia sumy 1.134,80 eur spolu s vyčísleným ročným úrokom z
omeškania vo výške 22,10 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.134,80
eurod25.11.2014dozaplatenia.Rozhodol,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že po zhodnotení výsledkov dokazovania žalobu zamietol
pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu. Pre tento nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
súd neskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku. Žalobca v žalobe tvrdil, že mu boli postúpené

pohľadávky D., a.s., IČO XX XXX XXX vzniknuté z úverovej zmluvy na základe zmluvy zo dňa 23.6.2014.
Za listinný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu vecnú legitimáciu označil listinu Oznámenie o postúpení
pohľadávky. Žalobca doložil Oznámenie Advokátskej kancelárie O. O. s.r.o., o postúpení pohľadávky
zo dňa 23.6.2014, ale z tohto oznámenia adresovaného žalovanej vyplýva, že pohľadávky postupcu (D.
L. K., a.s., IČO XX XXX XXX) boli postúpené (vrátane predmetnej pohľadávky) na žalobcu na základe
zmluvy zo dňa 12.9.2012. Už v tomto je rozpor medzi skutkovým tvrdením žalobcu uvedeným v žalobe
a údajom o dátume uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok uvedeným v Oznámení o postúpení

pohľadávok. Z doložených listín súd prvej inštancie zistil, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo
dňa 23.6.2014, a že listom z rovnakého dňa 23.6.2014 spoločnosť D. L. K., a.s. vyzvala žalovanú k
splateniu celého predmetného úveru. Vo výzve nie je zmienka o postúpení predmetnej pohľadávky
inému veriteľovi, ale je v nej obsiahnuté upozornenie, že ak dlžnú čiastku žalovaný v uvedenom termíne
nezaplatí, spoločnosť D. L. K., a.s. pristúpi k vymáhaniu tejto pohľadávky prostredníctvom procesného
konania, ktoré by bolo titulom pre exekúciu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k postúpeniu predmetnej
pohľadávky nemohlo dôjsť dňa 12.9.2012 tak, ako je uvedené v Oznámení o postúpení pohľadávky, na

ktoré oznámenie sa žalobca odvoláva a na základe ktorého zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V
konanítakzostávaspornéanepreukázané,čiakedyvlastnedošlokpostúpeniupredmetnejpohľadávky,
či celej splatnej pohľadávky, alebo pohľadávky splatnej i v budúcnosti, a či bolo žalovanej oznámené
postúpenie pohľadávky správne.2. Pre tento rozpor súd vyzval žalobcu na predloženie príslušnej Zmluvy o postúpení pohľadávok za
účelom odstránenia rozporu v udaných dátumoch príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok, za účelom

zistenia, či predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy, zistenia, či údaje
uvedené v oznámení zodpovedajú skutočnostiam uvedeným v zmluve o postúpení pohľadávky, a
preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ale žalobca na výzvu súdu príslušnú zmluvu nedoložil.
3. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva
či povinnosti, ktorá je predmetom konania. V sporových konaniach ide o aktívnu vecnú legitimáciu

na strane žalobcu a o pasívnu vecnú legitimáciu na strane žalovaného. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že niekto, kto tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jeho nositeľom v
skutočnosti nie je, resp. túto skutočnosť súdu v konaní nepreukáže.

4. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní preukazoval svoju aktívnu legitimáciu listinným dôkazom, a to
oznámením o postúpení pohľadávky z 27.8.2014, ktoré vykonal aj ako splnomocnený zástupca

pôvodného veriteľa, teda postupcu, čím malo byť postúpenie preukázané, súd uviedol, že uvedený
následok platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda žalovanému. V zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka platí, že ak postúpenie oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania
zmluvy o postúpení. Je pravdou, že žalovaná postúpenie ako také nenamietala, potvrdila, že jej
zrejme bolo doručené, ale s ohľadom na to, že žalobca uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy,

resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd v rámci poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľovi má
oprávnenie skúmať i platné postúpenie pohľadávky, čo môže uskutočniť len pri predložení zmluvy
ako písomného právneho úkonu. Súdu je známy rozsudok NS SR uverejnený v Zbierke stanovísk
NS SR v obchodnej veci sp.zn. 4 Obo 210/01, ten však rieši primárne vzťah medzi podnikateľmi.
V zmysle § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu
vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. V zmysle uvedenej právnej úpravy by súd
mohol v spotrebiteľskej veci označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú v rozpore s citovaným
ustanovením zákona, už i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa voči dodávateľovi či už

zo zmluvy, alebo i z príslušenstva pohľadávky a trov konania by sa situovaním nového veriteľa v
inom štáte zhoršila vymožiteľnosť jeho práva.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie za stavu, že dlžník, ktorému pôvodný veriteľ (postupca) oznámil,
že došlo k postúpeniu jeho pohľadávky na tretiu osobu (postupníka), dobrovoľne neplnil postupníkovi

a za stavu, že splnenie dlhu je predmetom súdneho konania, je postupník aktívne vecne legitimovaný
na vymáhanie pohľadávky len v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje, je platná a na jej
základe skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka. V prípade, že zmluva o postúpení
pohľadávky neexistuje alebo je neplatná, postupník sa nestal majiteľom pohľadávky, a teda ani veriteľom
dlžníka, teda táto osoba nie je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom má súd rozhodnúť. Ak sú v tomto

prípade dôvodné pochybnosti súdu o tom, či medzi D. L. K., a.s. a žalobcom bola vôbec uzatvorená
Zmluva o postúpení pohľadávok, a kedy, a či na základe nej došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky
avakomrozsahu,ježalobcapovinnýpredložiťrelevantnýdôkazpreukazujúcinadobudnutiepohľadávky
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Len existujúca a platná zmluva o postúpení pohľadávok
môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda postupovanú

pohľadávku a s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu. Žalobca však ani napriek výzve
súdu príslušnú Zmluvu o postúpení pohľadávok nepredložil. Na veci nič nemení, že žalobca oznámil, že
opravuje chyby v písaní, a to chybne uvedený údaj v Oznámení o postúpení pohľadávky v časti dátumu
zmluvy o postúpení pohľadávky, keď správne má byť uvedený dátum postúpenia pohľadávky zmluvou
zo dňa 23.6.2014.

6. Súd preto zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu
v tomto spore ako nositeľa hmotnoprávneho vzťahu z úverového vzťahu, ktorý je predmetom konania.

7. Úspešný žalovaný nežiadal nahradiť trovy konania, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá

právo na ich náhradu.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak,že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal tvrdenie súdu prvej inštancie, že nepreukázal svoju vecnú
legitimáciu v tomto konaní dostatočne. Domnieva sa, že bremeno tvrdenia ohľadom svojej aktívnej
legitimácie uniesol, keď v návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu a to oznámeniu o postúpení

pohľadávky v zmysle § 526 ods. 1, 2 zák.č. 40/64 Zb.a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného
dôkazu a to poštového podacieho hárku, ktorý osvedčuje, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
zaslané na adresu žalovanej, ktorú uviedla ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy. Oznámenie o
postúpení pohľadávky je listinný dôkaz z pohľadu teórie práva a je to aj hmotnoprávny úkon. Konajúci
súdnemôžeurobiťspornýmto,žežalobuspolusprílohamidoručildovlastnýchrúkžalovanejanesporne

najneskôr týmto okamihom je voči žalovanej účinný aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení
pohľadávky, ktoré je prílohou žaloby a teda pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, teda
stav, kedy dlžníkovi nadmieru všetkých pochybností bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom.
Slovné spojenie dostane do sféry jeho dispozície nie je možné stotožňovať s pojmom doručenia v
zmysle procesnoprávnych predpisov. Právna teória a súdna prax takouto možnosťou chápe nielen
samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením

listu, či telegramu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta, členovi domácnosti nadobudol adresát
úkonuobjektívnumožnosťpríležitosťzoznámiťsasobsahomzásielky.Okruhrozhodujúcichskutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje právny pomer účastníkov. V tomto prípade teda uniesol bremeno
tvrdenia, keď v žalobe tvrdil, že došlo k oznámeniu nového veriteľa postupcom dlžníkovi a bremeno

dôkazu uniesol priložením poštového podacieho hárku.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380

Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva alebo pasívnej existenciou
tvrdenej povinnosti, je imanentnou súčasťou súdneho konania /viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/205/2009/.

12. Žalobca argumentuje poukazom na § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení, z čoho vyvodzuje, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu

a platnosť zmluvy o postúpení. K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
pod sp. zn. 4Obo 210/01 publikovanom pod. č. 119/2003. Súdna prax sa však medzičasom od
uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR odklonila. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva
napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.5.2008 sp. zn. 2Obo 49/2008 ako aj z rozsudku
NajvyššiehosúduSRzodňa28.1.2009sp.zn.1Cdo76/2007,podľaktoréhovsporeoneplatnosťzmluvy

o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
- zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno
vyvodiť,žedlžníkbynemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,akbytoto
postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil,
ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka
nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov
obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.1.2009sp. zn. 1Cdo 76/2007 sa priklonil aj
Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 3.7.2012 sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19.

13. V tomto prípade predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky požadoval súd za účelom odstránenia
pochybností o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu z dôvodu rozporov medzi skutkovými tvrdeniami
žalobcu v žalobe a skutočnosťami zistenými z vykonaných listinný dôkazov. Žalobca totiž v žalobeako dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky uvádza 23.6.2014, zatiaľ čo v oznámení o
postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2014 ako deň uzatvorenia zmluvy uvádza 12.9.2012. Okrem toho zo
dňa 23.6.2014 (tvrdeného dňa uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok) pochádza výzva postupcu

( právneho predchodcu žalobcu) adresovaná žalovanej na zaplatenie zosplatneného dlhu do 15 dní od
odoslania tejto výzvy.

14. Vzhľadom na zistené rozpory súd prvej inštancie dôvodne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu a dožadoval sa predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ tak žalobca nevykonal,

neuniesol bremeno dôkazu o svojej vecnej legitimácii k procesnému uplatňovaniu nároku, a súd tak
nemá preukázané, že na neho právo uplatňované žalobou skutočne prešlo a že sa tak stal veriteľom
pohľadávky voči žalovanému z úverovej zmluvy.

15. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a
§ 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a

preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo
spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p.,
preto odvolací súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov členov senátu krajského súdu 3:0

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).