Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37P/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115221176
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115221176.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, vo veci starostlivosti o maloleté deti: J.

D., nar. X.X.XXXX, a E. D., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti otca J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto T.
(hlásený pobyt bezdomovca), a matky Q. D., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, T., t.č. bytom
U. kríčok 1, T., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletú J. D., nar. X.X.XXXX, a maloletého E. D., nar. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky Q. D., rod. I., nar. XX.XX.XXXX.

Obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec J. D., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej J. výživným vo výške 120,00 €
mesačne s účinnosťou od 19.8.2015, a na výživu maloletého E. výživným vo výške 120,00 € mesačne s
účinnosťou od 19.8.2015, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca
vopred k rukám matky.

Nedoplatok otca na zročnom výživnom nevznikol.

Súd neupravuje styk otca s maloletými deťmi.

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Matkamaloletýchdetísanávrhomdoručenýmdňa19.8.2015domáhalaúpravyprávapovinnostírodičov
k maloletej J. a maloletému E. tak, že ich súd zverí do jej osobnej starostlivosti, a otcovi určí výživné vo

výške 250,00 € na maloletú J. a 200,00 € mesačne na maloletého E.. Uviedla že maloleté deti sa narodili
z manželstva rodičov, ktoré stále trvá. Otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v októbri 2013,
odvtedy rodičia spolu nežijú, otec neprispieva na domácnosť; situáciu matka neriešila, nakoľko otec na
deti občasne prispel - s príspevkom otca však matka nemôže naďalej zabezpečovať náklady na deti.
Matka je zamestnaná (má stály príjem), poberá prídavok na dve deti, náklady na chod domácnosti má
okolo500,00€mesačne;bývaspolusdeťmiv1-izbovombyte,predetimávytvorenévhodnépodmienky,
zabezpečuje im riadnu starostlivosť. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, deti

vychovávam matka sama; otec sa o deti nezaujíma.

2.Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil lustrácie z registra priestupkov (otec 6 priestupkov, matka bez
záznamu),správuopovestimatkypodanúMestomTrnava,oznámeniesociálnejpoisťovneoskutočnosti
že otec nie je t.č. poberateľom dávky v nezamestnanosti, oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti, že matka

je poberateľkou prídavku na dve deti vo výške po 23,52 € mesačne, otec nie je poberateľom žiadnej
štátnej sociálnej dávky, ani jeden z rodičov nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, otec nie je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, oznámenie daňového úradu o skutočnosti že otec nepodal
daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2014, správu ÚPSVaR zo dňa 1.10.2015,
oznámenie daňového úradu o skutočnosti že otec nepodal priznanie k dani z príjmov fyzických osôb

za rok 2014 ani za rok 2015, oznámenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že otec nie je poberateľom
dávky v nezamestnanosti, vyjadrenie ÚPSVaR zo dňa 9.5.2016, správu ÚPSVaR o prešetrení pomerov
v domácnosti matky zo dňa 6.6.2016, oznámenie daňového úradu o skutočnosti že otec nepodal daňové
priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2015, písomnosti nazvané ako potvrdenie o výške
príjmu a súhlas otca (údajne podpísané otcom), spis tunajšieho súdu sp.zn. 10P/109/2015.

3.
Na pojednávaní konanom dňa 20.6.2016 matka uviedla že žiada aby súd obe maloleté deti zveril do jej
osobnej starostlivosti, má vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu - má prenajatý dvojizbový byt v
T.,detitammajúvlastnúizbuktorájeprimeranezariadená,matkajezamestnanáspríjmomokolo400,00
€ mesačne, má formou brigád ďalší príjem vo výške 150,00 € mesačne, žiadne ďalšie príjmy nemá.

Za bývanie platí (vrátane spotreby médií) sumu 250,00 € mesačne, žiadne zvýšené výdavky nemá.
Obe deti chodia na základnú školu v mieste bydliska, sú zdravé, žiadne zvýšené výdavky na ne nie sú.
Otec občasne (prostredníctvom kamaráta) zašle matke výživné, tieto platby sú však nepravidelné. Otec
má podľa vedomostí matky pracovať v Poľsku ako živnostník, adresu jeho zamestnávateľa nepozná (v
Poľsku údajne otec by mal pracovať viac ako dva roky). Otec sa o maloleté deti nezaujíma, naposledy

ich bol navštíviť na Vianoce 2015.
Na pojednávaní konanom dňa 20.6.2016 zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla že matka má
vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí, odporúča aby ich súd zveril do jej osobnej
starostlivosti, a otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške primeranej potrebám maloletých detí, a
možnostiam otca ako povinnej osoby.

4.
Na pojednávaní konanom dňa 14.9.2016 matka uviedla že s otcom maloletých detí sú manželia, nežijú
spolu už viac ako 3 roky, občasne sa kontaktujú cez facebook. O maloleté deti sa otec občasne
zaujíma, po kamarátovi matke posiela výživné - nepravidelné, niekedy sa jedná o 400,00 € mesačne,

niekedy 100,00 € mesačne. Matka žiada aby súd zveril deti do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil
výživné minimálne vo výške 100,00 € mesačne na každé z maloletých detí odo dňa podania návrhu
(vzhľadom ku skutočnosti že otec prispieval dobrovoľne, nedoplatok na zročnom výživnom nevznikol).
Matka je zamestnaná s príjmom 600,00 € mesačne, poberá rodinné prídavky na dve deti; za nájomné
vrátane spotreby energií minie 250,00 € mesačne, na stravu, nákupy pre seba a pre deti minie okolo

400,00 € mesačne; obe maloleté deti chodia na základnú školu v mieste bydliska, sú zdravé, zvýšené
výdavky na ne nie sú. Podľa informácií matky otec pracuje „niekde“ v Poľsku, jeho adresu matka
nepozná, ani zamestnávateľa - pri poslednom stretnutí rodičov podpísal otec potvrdenie o výške príjmu
a súhlas s platením výživného. Otec je vyučený ako automechanik, naposledy pracoval u „nejakého“
zamestnávateľavoVeľkomBielyakobagrista,príjemmalmať50,00€zadeň.Nastykuotcasmaloletými

deťmi sa rodičia vedia dohodnúť, preto matka nežiada aby ho súd upravoval.
Otec sa na pojednávanie konané dňa 14.9.2016 (ani na žiadne iné pojednávanie) nedostavil, keď
predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v zmysle § 106, ods. 3 Civilného sporového poriadku
oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť bola zverejnená
dňa 17.8.2016, predvolanie na pojednávanie sa považuje otcovi za doručené dňa 2.9.2016.

Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého
dôvoduoodročenie,konalvneprítomnostitohtoúčastníka;prihliadolpritomnaobsahspisuapredložené
a vykonané dôkazy.
Na pojednávaní konanom dňa 14.9.2016 zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla že odporúča, aby
súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky - jej bytové pomery boli preveriť, tieto sú vhodné

pre výchovu detí; čo sa týka výživného odporučila ho súd určil s ohľadom na možnosti otca ako povinnej
osoby.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a zástupkyne procesného opatrovníka
ustanoveného maloletým deťom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie,
oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 10P/109/2015, ako i oboznámením sa s celým

obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Maloletá J. XX rokov, maloletý E. X rokov - momentálne obe deti bývajú u matky, kde sú vytvorené
vhodné podmienky na ich výchovu (matka má prenajatý dvojizbový byt v T., deti tam majú vlastnú izbu
ktorájeprimeranezariadená).Otecsaomaloletédetizaujímaibaobčasne,nepravidelneichnavštevuje,
nepravidelne platí výživné v rôznych výškach.

Obe deti navštevujú základnú školu v mieste bydliska, sú zdravé, žiadne zvýšené výdavky na ne nie sú.
Matka je zamestnaná s príjmom 500,00 € mesačne, má formou brigád ďalší príjem vo výške 150,00 €
mesačne, poberá rodinné prídavky na dve deti; žiadne ďalšie príjmy nemá. Za bývanie platí (vrátane
spotreby médií) sumu 250,00 € mesačne, na stravu a ostatné potreby pre seba a deti minie okolo 400,00
€ mesačne; žiadne zvýšené výdavky nemá.
Súdu sa nepodarilo zistiť žiadne údaje o príjmoch a výdavkoch otca - podľa informácií matky pracuje

„niekde“ v Poľsku (jeho adresu matka nepozná, ani adresu zamestnávateľa); podľa informácií získaných
od matky je otec je vyučený ako automechanik, naposledy pracoval „u nejakého zamestnávateľa vo
Veľkom Biely“ ako bagrista s príjmom 50,00 € za deň; priemerný plat v národnom hospodárstve v
trnavskom kraji bol v roku 2015 vo výške 780,00 € mesačne.
Matka síce predložila potvrdenie o výške príjmu a súhlas s platením výživného údajne podpísané otcom

- toto však súd nemohol považovať za relevantný doklad, nakoľko potvrdenie nebolo overené žiadnym
orgánom (alebo svedkom), podpis otca bol vykonaný iba parafou (veľké písmeno „B“).
Otec občasne (zväčša prostredníctvom kamaráta) zašle matke výživné, tieto platby sú nepravidelné
(100,00 € až 400,00 € mesačne) - vzhľadom k uvedenej skutočnosti nedoplatok na zročnom výživnom
ku dňu rozhodnutia súdu nevznikol.

Na prípadnom styku otca s maloletými deťmi sa matka s otcom vie dohodnúť (preto matka nežiada aby
súd styk otca s maloletými deťmi upravoval).

6.
Podľa § 36, ods. 1, prvá a druhá veta Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,

môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62, ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62, ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65, ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76, ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77, ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.7.
Rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov voči deťom, ktorým súd najmä určí,

ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, prichádza v zmysle ustanovenia §
36, ods. 1 Zákona o rodine do úvahy vtedy, ak rodičia spolu nežijú. Konanie o zverení do osobnej
starostlivosti pritom musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa.
Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj
dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle, ale aj k

uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bielizeň, lieky, hračky a pod.) a
ajďalšíchpotriebdôležitýchkúspešnejvýchovedieťaťa,pričomodôvodnenépotrebymaloletéhodieťaťa
sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravia, záujmov, od spôsobu a obsahu
jeho prípravy na budúce povolanie a pod.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne,
pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná

starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení
výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť
životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti
vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, a naopak.
Princíp potencionality príjmov je inštitútom ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávneného, pričom

prvoradým záujmom je, aby v rámci majetkových vzťahov boli uspokojené potreby maloletého dieťaťa
- zákon teda umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného ktoré sú reálne dané, ale
aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať (t.j. prednosť pred princípom fakticity). V tejto
súvislosti zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu -
úplne zrejme sa pritom jedná o situáciu, keď povinný dosahuje nižší príjem (alebo nedosahuje žiaden

príjem), a to bez závažných dôvodov, ktoré by ho mali k tomu viesť. Následkom princípy potencionality
je potom skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu.

8.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že maloleté deti žijú momentálne so svojou matkou v

prostredí, ktoré je im známe a pre ne prirodzené, a kde sú vytvorené vhodné podmienky na ich riadnu
výchovu - súd preto rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke (keď otec sa o
deti takmer vôbec nezaujíma, kontaktuje sa s nimi zriedka, nakoľko dlhodobo žije v zahraničí).
Vo veci určenia výšky výživného súd vzal do úvahy príjmy (u otca potenciálny príjem) a výdavky rodičov,
a oprávnené potreby maloletých detí.

Matka je zamestnaná s príjmom 500,00 € mesačne, formou brigád má ďalší príjem vo výške 150,00 €
mesačne, poberá rodinné prídavky na dve deti spolu vo výške 47,04 € mesačne; žiadne ďalšie príjmy
nemá. Za bývanie platí (vrátane spotreby médií) sumu 250,00 € mesačne, na stravu a ostatné potreby
pre seba a deti minie okolo 400,00 € mesačne; žiadne zvýšené výdavky nemá.
Otec je oficiálne bez príjmu - súdu sa nepodarilo zistiť žiadne údaje o jeho príjmoch a výdavkoch; podľa

informácií matky pracuje „niekde v Poľsku“ (jeho adresu matka nepozná, ani adresu zamestnávateľa),
je vyučený ako automechanik, naposledy údajne pracoval ako bagrista s príjmom 50,00 € za deň. Súd
vychádzal pri určení výživného z potenciálneho príjmu otca ktorý mohol dosahovať, a to s ohľadom
na skutočnosť, že je vyučený automechanik, keď pri tejto odbornosti je možné v trnavskom regióne
pomerne bez problémov získať zamestnanie - podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR

priemerná mzda v národnom hospodárstve v trnavskom kraji bola v roku 2015 vo výške 780,00 €
mesačne, a takýto príjem by otcovi (u ktorého nebolo preukázané že by bol chorý alebo invalidný, alebo
že by mal obmedzenia pre ktoré by sa z objektívnych dôvodov nemohol pracovať alebo zamestnať sa)
umožňoval platiť bez vážnejších problémov určené výživné. V tejto súvislosti súd uvádza, že matka síce
predložila potvrdenie o výške príjmu a súhlas s platením výživného údajne podpísané otcom, toto však

súd nemohol považovať za relevantný doklad, nakoľko potvrdenie nebolo overené žiadnym orgánom
(alebo svedkom), podpis otca bol vykonaný iba parafou (veľké písmeno „B“).
Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletých detí (J. má XX rokov, E. X rokov), ktoré navštevujú základnú
školu v mieste bydliska, sú zdravé, žiadne zvýšené výdavky na ne nie sú.
Na základe zhora uvedených skutočností dospel súd k názoru, že určenie výživného na sumu 120,00 €

mesačne na každé z maloletých detí mesačne je primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine.
Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil od 19.8.2015, t.j. odo dňa podania návrhu na súd, pričom otec si
vyživovaciu povinnosť plnil dobrovoľne (aj keď iba občasne a nepravidelne tak, že zasielal matke výživné100,00 € až 400,00 € mesačne) - vzhľadom k uvedenej skutočnosti nedoplatok na zročnom výživnom
ku dňu rozhodnutia súdu nevznikol.
O styku otca s maloletými deťmi súd nerozhodoval, nakoľko otec je dlhodobo v zahraničí, o styk s deťmi

javí minimálny záujem.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.