Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614209038
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614209038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák,
Bollováaspol.,s.r.o.,sosídlomDr.VladimíraClementisa10,Bratislava,IČO:35855673protiodporcovi:
Z. S., J.. X.X.XXXX, Š. Q. N., G. X. J. I. XXX o zaplatenie 219,15 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 35,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne od 26.7.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. M.

zo dňa 19.1.2013 v spojení s Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy: M.
zo dňa 19.1.2013 uzavretých medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom,
uvedená v čl. 2, bod 2.5 písmeno b) v znení: „Ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 v
bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa Zmluvy v znení
tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty, alebo
účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo
účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti

(bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy), je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu vo výške 184,00 EUR, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pred uplynutým doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti dokonca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobiť číslom, ktoré má v

čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách
sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty
počasdobyviazanostiodurčitéhookamihupostupneznižuje, platítotoustanovenieprezmluvnúpokutu,
v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel
medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH
(uvedenou v čl. 1, bode 1.2 v kolónke označenej číslom 9) a Kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za

ktorú podnik predal MT účastníkovi, (uvedenou v čl. 1, bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo
na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v
okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho
úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania
služieb, v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).“ je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku z a m i e t a .Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal

odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 219,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
od 26.7.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že žalovaná suma
pozostáva zo sumy 35,15 € predstavujúcej neuhradené poplatky za poskytnuté služby za obdobie marca
2013 a zo sumy 184,00 € ako náhrady škody.

Súd v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p.“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených
navrhovateľom a v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 24.2.2015 verejne vyhlásil rozsudok.
Účastníci sa nedostavili, predvolaní osobne neboli vzhľadom k tomu, že súd miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 156 ods. 3 O.s.p.
oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. M. zo dňa 19.1.2013, Dodatkom
k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. zmluvy M. zo dňa 19.1.2013, pokusom o pokonávku
zo dňa 11.7.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange

Slovensko, a.s. (ďalej len „Všeobecné zmluvné podmienky“) a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 19.1.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. M.,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a toho istého dňa, teda 19.1.2013
aj Dodatok k tejto Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. M.. V zmysle predmetnej zmluvy

navrhovateľ vypožičal odporcovi mikroprocesorovú kartu - SIM kartu, ktorá umožňovala odporcovi
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne
číslo XXXX XXXXXX. Odporca v zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb získal účastnícky
program „Nekonečno 3“ a navrhovateľ v zmysle Dodatku k Zmluve odpredal odporcovi telekomunikačné
zariadenie značky N. A. M. za kúpnu cenu 1,00 € s DPH, pričom bežná maloobchodná cena tohto

telekomunikačného zariadenia - mobilného telefónu (ďalej len „mobilný telefón“) bez zľavy, za ktorú
podnik mobilný telefón zo svojho majetku predáva je 185,00 €.

V zmysle Čl. 2 bod 2.3 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb sa odporca zaviazal zotrvať
v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu najmenej 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku

k Zmluve a po celú túto dobu bez prerušenia využívať služby navrhovateľa. Tiež sa zaviazal, že
neuskutočnížiadentakýúkon,ktorýbysmerovalkukončeniuplatnostiZmluvyopripojenípreduplynutím
dojednanej doby z dôvodu nesplnenia alebo porušenia niektorej zo zmluvných povinností, ku ktorým
sa zaviazal v Zmluve o poskytovaní verejných služieb a v Dodatku k Zmluve. Pre prípad porušenia
zmluvných povinností sa účastníci konania v zmysle Čl. 2 bod 2.5 Dodatku k Zmluve dohodli, že

navrhovateľ má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 184,00 € za mobilný telefón N. A. M., pričom
pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutým doby
viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti dokonca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť

doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobiť číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta

(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne
znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred
Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v čl. 1, bode 1.2 v kolónke označenej
číslom 9) a Kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi, (uvedenou

v čl. 1, bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vzniknepodniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením
od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb, v prípade porušenia povinnosti podľa

bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX vyhotovenou dňa 10.3.2013 a splatnou dňa
24.3.2013 mesačný poplatok za obdobie od 8.3.2013 do 7.4.2013 v sume 35,15 €.

Odporca využíval telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, avšak riadne a včas nezaplatil
cenu služieb poskytnutých mu navrhovateľom za zúčtovacie obdobie od 8.3.2013 do 7.4.2013, čím
porušil zmluvné povinnosti.

Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku zo dňa 11.7.2013 vyzval odporcu zaplatiť navrhovateľovi
najneskôr do 25.7.2013 pohľadávku za neuhradené faktúry za poskytnuté elektronické komunikačné

služby v sume 236,68 € pozostávajúcu zo sumy 35,15 € za poskytnuté elektronické komunikačné služby,
zo sumy 184,00 € ako zmluvnej pokuty/náhrady škody a zo sumy 17,53 € ako poplatku za mimosúdne
vymáhanie.

Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky, a preto

odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 35,15 € za poskytnuté elektronické
komunikačné služby a sumu 184,00 € ako zmluvnú pokutu.

Pohľadávkanavrhovateľavočiodporcovipredstavujetedapoplatkyzaneuhradenéfaktúryzaposkytnuté
elektronické komunikačné služby v sume 35,15 € a sumu 184,00 € ako náhradu škody.

Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými zmluvnými
podmienkami Článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku zo dňa 11.7.2013, tzn. od 26.7.2013.

V zmysle Všeobecných podmienok navrhovateľa, ktoré boli zmenené v súlade so Zákonom č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré sú súčasťou Zmluvy o
poskytovaní verejných služieb a nadobudli účinnosť 1.1.2012 v zmysle Článku 18, bod 18.7 a bod 18.4
Všeobecných podmienok, s poukazom na Článok 17, bod 17.4 sa Zmluva o poskytovaní verejných
služieb a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi odporcom a navrhovateľom, ktoré

nie sú v Zmluve o poskytovaní verejných služieb a Všeobecných podmienkach výslovne upravené,
riadia ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách a ak tieto nie sú upravené v zákone o
elektronických komunikáciách, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. M. zo dňa 19.1.2013 a Dodatok k Zmluve o poskytovaní

verejných služieb č. zmluvy M. zo dňa 19.1.2013, z ktorých navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje,
sú uzavreté podľa ustanovení § 43 a nasledujúcich Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Keďže navrhovateľ uzavrel zmluvu a jej dodatok ako dodávateľ a odporca ako
spotrebiteľ, môžeme hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a
nasledujúce Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) a b) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu a na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom
telekomunikačnom zariadení.

Podľa § 43 ods. 12, písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný používať

verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.Podľa § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní

verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb
musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 8, písm. b) a e) Zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od
zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti
alebo ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide ozmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak k dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len smernica), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje
interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v

zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok

sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov

hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.Podľa prílohy smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

V zmysle § 53a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak súd
určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti
zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny
záver, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Súd mal preukázané, že predmetná Zmluva o
poskytovaní verejných služieb a Dodatok k nej je spotrebiteľská zmluva v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej
podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom odporca

mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a
plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky,
tzn. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa.

Súd mal v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu
z platne uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb s navrhovateľom, a to tým, že neplatil
za poskytnuté služby riadne a včas. Nedoplatok na službách v zmysle príslušnej faktúry predstavoval

celkom sumu 35,15 €. Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 35,15 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne, ktorá je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
a to s účinnosťou od 26.7.2013, tzn. od nasledujúceho dňa po uplynutí náhradnej lehoty na plnenie
poskytnutej navrhovateľom až do zaplatenia. Súd návrh v časti zmluvnej pokuty v zmysle Dodatku k
Zmluve o poskytovaní verejných služieb zamietol a podľa § 153 ods. 3 O.s.p. určil, že ustanovenie o

zmluvnejpokutejeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,atedajeneplatnézdôvodujehoneprijateľnosti,
nakoľko z obsahu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a Dodatku k nej uzavretej medzi účastníkmi
vyplýva, že ich text bol vopred pripravený dodávateľom v podobe typovej zmluvy pre neurčitý počet
budúcich spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a z tohto dôvodu v danom prípade nemožno dojednania

o zmluvnej pokute považovať za individuálne dojednané. Súd preskúmal dojednania o zmluvnej pokute
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pričom stanovil, že výšku zmluvnej
pokuty ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku odporcu ako spotrebiteľa nemožno považovať za
primeranú, a to aj napriek skutočnosti, že k porušeniu povinností odporcu prišlo už v prvom roku 24
mesačnej viazanosti. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná

v predmetnom Dodatku k Zmluve o pripojení o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech odporcu (spotrebiteľa) tým, že od neho
za nesplnenie svojho záväzku požaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu s jeho
nesplnením spojenú, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná ako celok
a nemožno použiť moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka (rozsudok ESD vo

veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012), v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok
navrhovateľovi iba nepriznať, a to aj napriek skutočnosti, že k porušeniu povinností odporcom prišlo už
v prvom roku 24 mesačnej viazanosti.Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ požadoval zaplatenie sumy zmluvnej pokuty z titulu náhrady
škody, ktorá zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, pričom
predstavuje rozdiel medzi jeho spotrebiteľskou (trhovou) cenou a akciovou cenou. Navrhovateľ uviedol,
že uvedená škoda mu vznikla porušením zmluvných povinností zo strany odporcu, keďže zmluvná
pokuta v zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení plnila funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade

porušenia zmluvných povinností. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody
vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu
s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny
úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik

zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov.
Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, nakoľko medzi zmluvnými stranami došlo k písomnej
dohode o výške kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, a preto sa nemôže domáhať náhrady škody

predstavujúcej rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia, nakoľko nie sú
naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, teda
existencia protiprávneho úkonu, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
škodou a zavinenie, a preto z uvedeného dôvodu súd návrh vo zvyšku, teda v časti o zaplatenie sumy
184,00 € spolu s úrokmi z omeškania ako náhrady škody zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal
vo veci úspech v prevažnej časti, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému
súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).