Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200268
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716200268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, vo veci
starostlivosti súdu maloleté deti E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v P., E. S.. XXX/XX, a H. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v P., E. S.. XXX/XX, obidve zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky D. G., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v P., E. S.. XXX/XX, a otca D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v J., č. XX, prechodne bytom v
J. U., č. XXXX, v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Dubnica nad Váhom, so sídlom v Dubnici nad Váhom, Dukelská štvrť č. 941/10, o zníženie výživného, o

odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10P/1/2016-57 zo dňa 01.06.2016, ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; ďalej len „C.m.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného (prvý výrok)
a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého výživné na maloleté deti bolo naposledy určené rozsudkom č.k. 5P/512/2013-40 zo dňa
18.03.2014, ktorým súd rozviedol manželstvo maloletých detí a schválil rodičovskú dohodu, podľa
ktorej boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal

platiť maloletému E. G. výživné v sume 60,- € mesačne a maloletému H. G. výživné v sume 40,- €
mesačne; uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2014; v tom čase bol otec evidovaný
ako nezamestnaný v evidencii úradu práce, poberal invalidný dôchodok v sume 159,30 € mesačne a mal
príležitostné príjmy; podľa zistenia súdu prvej inštancie je otec v súčasnosti od 21.09.2015 vo výkone
trestu odňatia slobody s predpokladaným koncom trestu dňa 21.03.2018; vo výkone trestu odňatia
slobody nie je zaradený do výkonu práce; naposledy bol zaradený do výkonu práce do marca 2016;
otec naďalej poberá invalidný dôchodok v sume 163,- € mesačne; matka maloletých detí je zamestnaná

a dosahuje priemerný príjem zo zamestnania v sume 704,41 € mesačne; maloleté deti majú výdavky
najmä spojené s návštevou školy.1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nedošlo na strane otca k podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného; otec naďalej poberá invalidný dôchodok v sume
163,- € mesačne; pokiaľ je mu z dôchodku strhávaných 50 % mesačne na úhradu nákladov výkonu

trestu odňatia slobody, takúto sumu by uhradil na stravu a bývanie aj v prípade pobytu na slobode;
vo výkone trestu odňatia slobody je otec pre spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania voči blízkej
osobe, preto odsúdenie otca za tento trestný čin nemôže ísť na ťarchu maloletých detí v podobe zníženia
výživného; súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci poukázal aj na skutočnosť, že pôvodná
výška výživného bola určená v rámci rodičovskej dohody a pokiaľ otec kalkuloval s tým, že si svoj príjem

zvýši na základe dohôd o vykonaní práce, nemožnosť tejto činnosti v dôsledku výkonu trestu odňatia
slobody nemôže ísť na ťarchu maloletých detí v podobe zníženia výživného; navyše otec bol vo výkone
trestu odňatia slobody zaradený do výkonu práce.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, 2 a 4, § 75
ods. 1 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom
konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec včas odvolanie zo dňa 27.06.2016 (č.l. 61-62 spisu).
Nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie, pretože je nezákonný a v jeho prípade likvidačný. Súd
prvej inštancie ho rozsudkom vedome kriminalizuje a vytvára ďalšie trestné stíhanie pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy, čím mu znemožňuje dostať sa na slobodu, zaradiť sa do života a podieľať
sa na výchove a výžive detí. Súd prvej inštancie protiprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Jeho jediným

príjmom je invalidný dôchodok; v zmysle zákona mu Sociálna poisťovňa strháva 50 % dôchodku v sume
81,50 € mesačne od 20.01.2016; rovnaká suma mu zostáva, táto však nestačí na pokrytie výživného.
Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že po nástupe na výkon trestu odňatia slobody mu bol
odňatý príspevok na stravu v sume 18,39 € mesačne a navyše mu bola uložená povinnosť vrátiť v
splátkach sumu 91,95 €. Je zdravotne ťažko postihnutý a preto bol vyradený z práce; má trvalé následky

na ľavej ruke a nie je pre neho práca. Pojednávania sa nezúčastnil nie z dôvodu nezáujmu, ale z dôvodu
absolvovaniaoperácieruky.Každýmesiacmuchýba18,50€naplateniedoterazstanovenéhovýživného
a to neráta ostatné výdavky na lieky, telefonovanie, hygienu, nákupy ovocia a zeleniny. Napadnutý
rozsudok potiera jeho práva. Súd prvej inštancie nezohľadnil príjem matky, ktorý sa neustále zdravotným
sestrám zvyšuje. Jeho invalidný dôchodok je na slobode exekučne nepostihnuteľný; do sumy 198,86 €

sa nedá exekvovať, ale vo výkone trestu odňatia slobody to neplatí, čo je dôvod, pre ktorý je potrebné
jeho návrhu vyhovieť. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a určil výživné na obidve maloleté deti v sume 54,252 € mesačne alebo, aby rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

2.3 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 18.07.2016 (č.l. 67 spisu) navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal objasnením
skutočného stavu veci, vykonal náležité dokazovanie s dôrazom na záujem maloletých detí a

neopomenul zhodnotiť reálne možnosti a schopnosti otca participovať na saturovaní ich elementárnych
potrieb; vyjadril názor, že otcom navrhovaná výška výživného je v rozpore so zákonom; odôvodnené
potreby maloletých detí zakladajú dôvod na zvýšenie výživného, čo však nie je reálne vzhľadom na
celkovú majetkovú a sociálnu situáciu otca.

2.4 Otec vo vyjadrení zo dňa 18.08.2016 (č.l. 69 spisu) označil vyjadrenie kolízneho opatrovníka za
neobjektívne, tendenčné a neprofesionálne, pretože pracovníčka kolízneho opatrovníka je vo veci
zaujatá z dôvodu priateľského pomeru s matkou; vo svojom odvolaní logicky a matematicky odôvodnil
svoje stanovisko a z tohto dôvodu naďalej trvá na svojom odvolaní, ktoré považuje za vecne správne.

2.5 Odvolanie ako aj vyjadrenia účastníkov konania, resp. kolízneho opatrovníka doručil súd prvej
inštancie matke a ostatným účastníkom konania, resp. kolíznemu opatrovníkovi na vedomie.3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.
v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní
bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

4.1 Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok; podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 neustanovuje inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 395 ods. 2
C.m.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca / matky podľa § 34 C.s.p. preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. po zohľadnení, že podľa
§ 65 C.m.p. nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa § 66 C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi
a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. ako vecne

správny potvrdil.
4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca ako aj predchádzajúce konanie

spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Preskúmaním
veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie

právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné
rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nie sú
splnené podmienky na zníženie výživného na maloleté deti zo strany otca. Odvolacie námietky otca
ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za

následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej
inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C.m.p.).

4.6 K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa
podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré

boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery
účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie
výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých
okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie
zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča

alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a
podobne); pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných
nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady,
ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

4.7 Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine)
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o
rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä zhľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a
uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou

a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho
všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb
dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný

vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií
vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci.

4.8 Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné
podmienky na zníženie výživného na maloleté deti zo strany otca. Skutkový stav ohľadne pomerov
účastníkov konania zistil a popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku; podľa týchto zistení

pochádzajú maloleté deti z rozvedeného manželstva matky a otca, rozsudkom o rozvode manželstva
boli na základe schválenej rodičovskej dohody na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti
matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť maloletému XXX,XX G. výživné v sume 60,- € mesačne a
maloletému H. XXX,- výživné v sume 40,- € mesačne; v tom čase bol otec invalidný dôchodca s príjmom
v podobe invalidného dôchodku v sume 159,30 € mesačne; v súčasnosti je otec naďalej invalidný

dôchodca s príjmom v podobe invalidného dôchodku v sume 163,- € mesačne a nachádza sa vo výkone
trestu odňatia slobody z dôvodu odsúdenia za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania voči blízkej
osobe; v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody je otcovi z invalidného dôchodku zrážaná suma
81,50 € mesačne na pokrytie nákladov výkonu trestu. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom
stále trvá, pretože tieto vzhľadom na svoj vek navštevujú základnú školu a nie sú schopné samé sa

živiť. Za tohto stavu nie sú ani podľa odvolacieho súdu splnené podmienky na zníženie výživného na
maloleté deti zo strany otca, pretože na jeho strane nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by zníženie
výživného odôvodňovala, nakoľko zníženie výživného prichádza do úvahy za podmienky podstatnej
zmeny pomerov na strane povinného rodiča; na základe vyššie uvedeného má otec takmer rovnaký
príjem v podobe invalidného dôchodku ako v čase poslednej úpravy výživného; skutočnosť, že otec

je v dôsledku svojho úmyselného protiprávneho konania vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku
ktorého mu nie je vyplácaná celá suma invalidného dôchodku, nemôže ísť na úkor maloletých detí, ku
ktorým má otec zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred inými povinnosťami otca; súd
prvejinštancieprirozhodovanísprávnevychádzalznázoru,podľaktoréhoaksarodičsvojimúmyselným
konaním, pre ktoré bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody, zbavil objektívnej možnosti plniť svoju

vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu
tohto dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú starostlivosť (vrátane plnenia vyživovacej povinnosti). V
takomto prípade musí súd prihliadnuť na princíp potencionality príjmu povinného rodiča, t.j. príjmu ktorý
by bol povinný rodič vzhľadom na svoje pomery schopný dosahovať za účelom plnenia svojej zákonnej
vyživovacej povinnosti. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil.

5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa
v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p.
v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).

5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v
obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p.

v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).

6.1 Otec podané odvolanie odôvodnil ťažiskovo tým, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne jeho pomerov a
schopnosti dosahovať príjem za účelom platenia výživného na maloleté deti; zo strany otca ide teda

o námietku nesprávne, resp. neúplne zisteného skutočného stavu veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.). Nakoľko
súd prvej inštancie dospel k záveru o schopnosti otca platiť doteraz určené výživné aj vo výkone
trestu odňatia slobody na základe riadne vykonaného dokazovania nepovažoval odvolací súd odvolaciu
námietku otca za dôvodnú (v podrobnostiach bod 4.8 odôvodnenia).7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods.
1 C.m.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania,

ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu
a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej
veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov
odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.

v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať
návrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 ods.
2 Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa,
styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo
rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§
370 ods. 1 a 2 C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže

oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.); súd môže nariadiť
výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej
neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 ods. 3 C.m.p.); ak po nariadení výkonu
rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy
na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.),

rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na
dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať
sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.).