Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113242050
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113242050.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr.
Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovaným: 1/ B. Z., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XXXX/XA, Y., 2/ K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, D., o zaplatenie 640,75 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 206,25 eur od 4.8.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku za m i e t a .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 15.11.2013 domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade uloženia povinnosti
zaplatiť sumu vo výške 640,75 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 640,75 eur od
9.3.2012 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 108,90 eur za obdobie 6 mesiacov od marca 2012
do augusta 2012.

2. Návrh odôvodnil tým, dňa 29.7.2011 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou v 1/ rade ako dlžníčkou
a žalovaným v 2/ rade ako spoludlžníkom zmluvu o úvere na čiastku 600,- eur za poplatok za správu
úveru vo výške 550,- eur za odplatu 209,- eur. Dlžníci sa celkovú čiastku 759,- eur zaviazali uhradiť
v 13-tich mesačných splátkach, prvé dve vo výške 2,75 eur a pravidelných 10 splátok vo výške 75,08
eur splatnosťou prvej splátky 10 dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok so splatnosťou do 30 dní po
platnosti predchádzajúcej splátky s dohodou, že v prípade omeškania troch mesiacov so zaplatením

splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania. Prevzatie
sumy potvrdili žalovaní podpisom na zmluve. Žalovaní celkovo uhradili 118,25 eur, pričom posledná
suma 20 eur bola uhradená 23.2.2013. Nakoľko žalovaný neplnil riadne a včas, žalobca mu oznámil
stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení
záväzku zo dňa 9.5.2013 žalobca oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 8.3.2012. Po
zosplatnení žalovaní uhradili ešte 90,- eur. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné
podmienky, na základe ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3,30% z istiny

za každý mesiac omeškania, čo pri istine 550,- eur predstavuje 18,15 eur. Zmluvnú pokutu si uplatňuje
do dosiahnutia maximálne prípustnej výšky sankcií podľa § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..3. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/61/2014-66 dňa 18.9.2014 tak, že zaviazal žalovaných
v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 186,52 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a návrh vo zvyšku zamietol. Zároveň vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v čl. I. zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, štvrtá veta v znení: „Dlžník/spoludlžník prevzatie istiny v hotovosti pri podpise
tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom na tejto zmluve“, za neprijateľnú zmluvnú podmienku a žiadnemu
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Na základe odvolania žalobca Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co/798/2014-100 dňa 31.

marca 2015 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku uvedenú v článku I., veta štvrtá zmluvy o spotrebiteľskom úvere zrušil, a rozsudok vo výroku,
ktorým bol návrh žalobcu vo zvyšku zamietnutý a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalovaným v rade 1/, 2/ uložená
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 186,52 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
zostal nedotknutý.

5. Následne po zrušení rozsudku v zamietajúcej časti na základe uznesenia odvolacieho súdu rozhodol
súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 14C/61/2014-128 zo dňa 17. septembra 2015 tak, že žalovaných
v 1/ a 2/ rade zaviazal na zaplatenie 20,- eur spoločne a nerozdielne a návrh na zaplatenie úrokov z
omeškania žalobcovi nepriznal.

6. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že pokiaľ sa jedná o príslušenstvo návrhu, žalobcom
uplatnené úroky z omeškania, súd nezistil, že by sa žalovaní dostali do kvalifikovaného omeškania.
Podľa zmluvy mal byť síce úver splatený v splátkach, avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru
nemožno považovať po dlžníkovi takéto plnenie, pretože v splátkach okrem časti istiny bola určená aj

suma úroku, teda dlžník by plnil niečo v takom rozsahu ako nebol povinný. Ak dlžník nie je povinný
platiť úrok a poplatky, nemôže byť platná ani dohoda o splácaní úveru v splátkach, pretože došlo k
transformácii právneho vzťahu, kedy dlžník je povinný vrátiť len to čo si skutočne požičal. Zákonom
predpokladaná existencia úverového vzťahu avšak bez poplatkov a úroku fakticky chráni veriteľa,
aby napr. neúmyselným opomenutím splniť všetky zákonom požadované náležitosti sa nedostal do

postavenia, že by zmluva bola neplatná a mohol by sa domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia,
avšak takýto nárok v prípade dlhodobých úverov by bol premlčaný.

7. Súd bol názoru, že žalovaný sa môže dostať do omeškania obdobne ako pri vydaní bezdôvodného
obohatenia až vtedy, keď mu je známe v akej výške má skutočne plniť. Do omeškania sa totiž nemohol

dostať ani po tom, čo veriteľ vyhlásil „predčasnú splatnosť úveru“, pretože dlžník sa nemohol dostať
do omeškania s úhradami splátok na ktorých úhradu v určenej výške nebol povinný. Je totiž len na
veriteľovi, aby pristupoval zodpovedne k plneniu svojich úloh a právam spotrebiteľa a ak ním zavinené
porušenie zákona vyvolá bezodplatnosť úveru, musí takýto nárok voči dlžníkovi uplatniť a vyzvať ho
na takéto plnenie, analogicky ako pri vyzvaní na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ tak veriteľ

nespraví, dlžník sa dozvie o tom, čo a z akého dôvodu má plniť a v akej výške až z rozsudku súdu, teda
dlžník sa dostane do omeškania až s prípadným nesplnením povinnosti uloženej v rozsudku, nakoľko
v čase jeho vyhlásenia v omeškaní nie je.

8. Na základe odvolania žalobcu súd druhej inštancie ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

č.k. 14C/61/2014-128 zo dňa 17. septembra 2015, v časti prvého výroku o zaplatení 20 eur spoločne
a nerozdielne ponechal nedotknutý, v časti druhého výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu o
zaplatenie istiny vo výške 434,23 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 09.03.2012 do zaplatenia
a o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 108,90 Eur, rozsudok potvrdil rozsudok okresného súdu v časti
druhého výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 206,52 Eur od 09.03.2012 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Pritom uviedol, že odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu týkajúceho sa priznania
úrokov z omeškania analogicky ako pri bezdôvodnom obohatení, keď jeho právne úvahy vychádzali

z toho, že ak dlžník nie je povinný platiť úroky a poplatky (t.j. ak sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov - pozn. odvolacieho súdu), nemôže byť platná ani dohoda o splácaní úveru v splátkach,
keďže došlo k transformácii právneho vzťahu, kedy dlžník je povinný vrátiť len to, čo si skutočne požičal.
Záver okresného súdu, že ak dlžník nie je povinný platiť úroky a poplatky, nemôže byť platná anidohoda o splácaní úveru v splátkach, nemá podľa odvolacieho súdu oporu v zákone. Odvolací súd
sa nestotožnil ani so záverom okresného súdu, že žalovaní sa mohli dostať do omeškania obdobne
ako pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Pri vydaní bezdôvodného obohatenia sa totiž dlžník dostáva

do omeškania dňom nasledujúcim po dni, kedy bol veriteľom na plnenie vyzvaný. Za výzvu považuje
súdna prax i doručenie návrhu na začatie konania odporcovi, preto niet rozumného dôvodu, aby sa
omeškanie dlžníka posúvalo až do momentu nesplnenia povinnosti uloženej v rozhodnutí súdu, ako to
uzavrel okresný súd v prejednávanej veci. Odvolací súd na základe týchto skutočností a právnych úvah
rozsudok okresného súdu v časti druhého výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na zaplatenie zákonného

úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 206,52 eur od 09.03.2012 do zaplatenia a od tohto
výroku v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní posúdil otázku, kedy sa žalovaní
dostali do omeškania so zaplatením sumy 186,52 eur (právoplatne priznanej žalobcovi rozsudkom zo
dňa 18.09.2014, č.k. 14C/61/2014-66) a sumy 20,- eur (právoplatne priznanej žalobcovi rozsudkom zo
dňa 17.09.2015, č.k. 14C/61/2014-128), či žalobca v tomto smere preukázal doručenie predžalobných

výziev, resp. zosplatnenie úveru žalovaným, t.j. či je dôvodný jeho nárok na požadovaný úrok z
omeškania už od 09.03.2012. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi účastníkmi uzavretá
dňa 29.07.2011, uložil okresnému súdu pri určení výšky požadovaného úroku z omeškania prihliadať na
prechodné ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

10. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posúdenia bola iba otázka jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur, súd nenariaďoval pojednávanie.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

13. Nakoľko súd rozhodoval po rozsiahlom dokazovaní, kde v konaní je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu a len v časti príslušenstva, kde o návrhu - istine bolo právoplatne rozhodnuté súd
rozhodol z dôvodu účelnosti a hospodárnosti bez nariadeného pojednávania, nakoľko účastníci sa
vyjadril k všetkým otázkam a to aj k predmetu terajšieho konania v samotnom odvolaní, ktoré bolo

doručené aj žalovaným.

14. Z predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí je zrejmé, že žalovaní v 1/ a 2/ rade neuhradili sumu
206,52 eur. Spornou v konaní bola len skutočnosť, kedy sa stala uvedená suma splatnou. Žalobca si
nárok odvodzoval od „zosplatnenia“ záväzku, ktoré vykonal listom z 9.5.2012 avšak nárok si uplatnil

retroaktívne (spätne pred oznámením a doručením listu) od 9.3.2012 z dôvodu, že záväzok sa mal stať
splatným 8.3.2012. Aj v odvolaní žalobca zotrval na tom, že žalovaní sú povinní zaplatiť dlh od výzvy,
prípadne uplynutím lehoty stanovenej vo výzve. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadril a ani k omeškaniu.

15. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, v tomto prípade osobitne s

obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320111304 zo dňa 29.7.2011, ktorou veriteľ Telervis plus
a.s. sa zaviazal požičať žalovaným v 1/ a 2/ rade ako spoludlžníkom úver vo výške 550 eur pri celkovom
úroku 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov s odmenou za použitie úveru vo výške 18
% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov spolu s celkovou dlžnou čiastkou na úhradu 759 eur,
ktorý sa zaviazali dlžníci splácať v 13 splátkach a to prvých troch po 2,75 eur a ďalej 10 splátkach po

75,08 eur so splatnosťou prvej splátky 10 deň po uzatvorení zmluvy a následne 30 deň po splatnosti
ostatnej splátky.

16. Listom zo dňa 18.1.2012 označeným ako predžalobná upomienka boli žalovaní upozornení na
omeškanie s úhradami záväzku.

17. Listom žalobcu zo dňa 9.5.2013 bolo žalovaným oznámené zosplatnenie záväzku k 8.3.2012.18. Súd vychádzajúc z prvších právoplatných rozsudkov má za to, že úver je potrebné považovať za
bezúročný a bezpoplatkový, teda žalovaní ako dlžníci museli vrátiť len to, čo im skutočne bolo požičané.
Z uvedeného dôvodu nebola ich povinnosť plniť úver v splátkach a to v 13 splátkach a to prvých troch

po 2,75 eur a ďalej 10 splátkach po 75,08 eur so splatnosťou prvej splátky 10 deň po uzatvorení zmluvy
a následne 30 deň po splatnosti ostatnej splátky, pretože takýmto plnením by bolo plnené viac ako je
oprávnený dlžník požadovať. Pokiaľ zmluva neobsahuje tzv. amortizačnú tabuľku, teda členenie splátok
na istinu, úrok a poplatky, dlžník nemôže vedieť v akej výška mal v ktorej splátke zaplatiť istinu a v akom
rozsahu bol v splátke zahrnutý poplatok a úroky. Takúto skutočnosť nedokázal tvrdiť ani žalobca a súd

žiadnymdosadenímúdajovdovšetkýchmožnýchprepočtovnastanovenievýškyistinyvsplátke(funkcia
PPMT v tabuľkovom procese EXCEL MS), výnosov (funkcia iPMT v tabuľkovom procese EXCEL MS),
pre nedostatok údajov, najmä minimálneho stanovenia prepočtu podielu poplatku a úroku k jednotlivej
splátke, nedokázal takúto výšku určiť.

19. Súd ďalej zastáva názor, že k zosplatneniu nemôže dôjsť právnym úkonom ex tunc, ale len ex

nunc, nakoľko k zosplatneniu by muselo prísť na základe inej právnej skutočnosti ako úkonom žalobcu
- veriteľa. Teda ak veriteľ zaslal 9.5.2012 list, ktorým oznámil zosplatnenie, ktorú súd podľa obsahu
posúdil ako odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu, iná možnosť
ako uplatniť predčasnú splatnosť úveru nie je, nakoľko pri poskytnutom úveru je dohodnuté vrátenie
prenechanej čiastky v splátkach (spolu s úrokom) a nie plnenie v splátkach (§ 565 Obč. zák.), ktoré by

bolo napr. pri kúpnej cene, ktoré je splatná pri odovzdaní tovaru, avšak bolo by dohodnuté splácanie
v splátkach. Jednoznačne „budúce“ splátky pri úvere sa nemôžu stať skôr splatnými, pretože je v nich
obsiahnutý úrok a poplatky za budúce obdobia, ktoré predstavujú odmenu za „prenechanie prostriedkov“
a ak je uplatnené mimoriadne vrátenie pred dohodnutou splatnosťou, nemôže vzniknúť nárok na úroky
za budúce obdobie. Podľa judikatúry NS SR sa spotrebiteľské úvery spravujú režimom občianskeho

práva okrem úpravy ustanovenej v Obchodnom zákonníku, teda základných záväzkových vzťahoch,
ktorá v režime Občianskeho zákonníka hmotnoprávne absentuje.

20. Súd však vzhľadom na skutočnosť, že nebolo možné určiť v akom rozsahu mali dlžníci plniť z
určených splátok istiny, jednoznačne zmluvné ustanovenie ukladajúce povinnosť plniť úver v splátkach

a to v 13 splátkach a to prvých troch po 2,75 eur a ďalej 10 splátkach po 75,08 eur so splatnosťou prvej
splátky 10 deň po uzatvorení zmluvy a následne 30 deň po splatnosti ostatnej splátky, vzhľadom na
bezodplatnosť a bezúročnosť, nie je platné, pretože takýto nárok nemohol vzniknúť. Neplatnosť tohto
ustanovenia zavinil veriteľ (zákon mu priznáva len nárok na vrátenie istiny), ktorý formuloval a koncipoval
zmluvu a bol povinný vyhotoviť ju v súlade so zákonom. Súd má za to, že dlžníci - žalovaní sa mohli

dostať do omeškania až po tom, čo pôvodný nárok sa mal stať splatným, teda uplynutím doby 370 dní od
uzavretia zmluvy, pretože nepochybne konečnou splatnosťou úveru mali byť uhradené všetky záväzky.
Do splatnosti nie len dlžníci nemohli vedieť čo v akej výške majú plniť (mohli sa domnievať že majú plniť
podľa zmluvy alebo len vedieť, že majú vrátiť istinu). Súd preto určil deň splatnosti na deň 3.8.2012 a
začiatok omeškania od 4.8.2012.

21. Podľa § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

22. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013 ak sa počas trvania omeškania zmení

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

24. Súd s poukazom na citované právne normy stanovil úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne,
nakoľko výška úrokovej sadzby stanovená ECB k 4.8.2012 bola vo výške 0,75% p.a..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).