Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113242050
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113242050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: 1/ B. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XA, Y., 2/ K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, D., o zaplatenie 640,75
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 186,52
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku za m i e t a .

Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v čl. I. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, štvrtá veta v znení:
„Dlžník/spoludlžník prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom na tejto
zmluve“, za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.11.2013 sa domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade uloženia povinnosti

zaplatiť sumu vo výške 640,75 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 640,75 eur od
9.3.2012 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 108,90 eur za obdobie 6 mesiacov od marca 2012
do augusta 2012.
Návrhodôvodniltým,dňa29.7.2011uzavrelnavrhovateľakoveriteľsodporkyňouv1/radeakodlžníčkou
a odporcom v 2/ rade ako spoludlžníkom zmluvu o úvere na čiastku 600,- eur za poplatok za správu
úveru vo výške 550,- eur za odplatu 209,- eur. Dlžníci sa celkovú čiastku 759,- eur zaviazali uhradiť
v 13-tich mesačných splátkach, prvé dve vo výške 2,75 eur a pravidelných 10 splátok vo výške 75,08

eur splatnosťou prvej splátky 10 dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok so splatnosťou do 30 dní po
platnosti predchádzajúcej splátky s dohodou, že v prípade omeškania troch mesiacov so zaplatením
splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania. Prevzatie
sumypotvrdiliodporcoviapodpisomnazmluve.Odporcoviacelkovouhradili118,25eur,pričomposledná
suma 20 eur bola uhradená 23.2.2013. Nakoľko odporca neplnil riadne a včas, navrhovateľ mu oznámil
stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení
záväzku zo dňa 9.5.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 8.3.2012.

Po zosplatnení odporcovia uhradili ešte 90,- eur. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj
obchodné podmienky, na základe ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
3,30% z istiny za každý mesiac omeškania, čo pri istine 550,- eur predstavuje 18,15 eur. Zmluvnú pokutu
si uplatňuje do dosiahnutia maximálne prípustnej výšky sankcií podľa § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..Vo vyjadrení zo dňa 20.5.2014 uviedol, že potvrdenie prevzatia prostriedkov podpisom na zmluve
považuje navrhovateľ za transparentný postup, pretože poskytuje hotovostný úver a teda samotná

zmluva o spotrebiteľskom úvere je dokladom o poskytnutí úveru. Výpisom z účtu nedisponuje, pretože
prostriedky prerozdeľuje obchodný zástupca, ktorý ich získava naraz pre viac klientov. Aj samotný
doklad by predstavoval predtlačené tlačivo, pričom podpísanie prevzatia prostriedkov je štandardným
spôsobom právnych vzťahov. K úhradám prichádzalo výlučne pri osobnom stretnutí medzi obchodným
zástupcom a klientmi, kedy obchodný zástupca pri osobnej návšteve potvrdil prevzatie čiastky podpisom

s uvedením sumy a dátumu v Splátkovom kalendári, ktorý sa dlžník podľa dohody zaviazal uschovávať
počas celej doby platnosti záväzku. Po vykonaní dohody zaznamenáva obchodný zástupca úhradu
do informačného systému. Takýto systém je výhodnejší pre klienta, pretože klient disponuje všetkými
potvrdeniami, vie koľko uhradil a koľko má uhradiť.

Odporkyne v 1/ a 2/ rade sa k návrhu nevyjadrili.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, svoju neúčasť
neospravedlnil a preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Odporkyňa v 1/ rade uviedla, že inzerát na poskytovanie úveru našla niekde vo Večerníku, vtedy bola

v tiesni. Prišiel k nim obchodný zástupca, povedal jej o aký úver ide. V tom čase mala zamestnanie.
Úver jej bol poskytnutý v hotovosti. Navrhovateľ je dal kartičku, kde je dátum, kedy bol braný úver. S
navrhovateľom však začala mať problémy, chodilo k nej viac ako 5 ľudí, kde sa navzájom osočovali.
ChodilaknimpaniA.,potomnejakédievča,ktorejvšakodmietladaťpeniaze.Potomprišlipredstaviťpani
P., tá prišla po nejakom mesiaci a na parkovisku pri Lidli sa stretla ešte s nejakým pánom. Oni mali nejakú

kartičku, kde bolo napísané jej meno a koľko dáva. Špeciálne potvrdenie nemali. Keď im hovorila, že
peniaze nemôže dať hocikomu, že si ju striedajú, tak zavolali nejakej pani, avšak nevedela komu volala
a peniaze neodovzdala. Keď sa presťahovala na Košickú, zaplatila 20 eur, pani povedala, že jej pošle
nejaký doklad, avšak doposiaľ nič neobdržala. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že podpisovala
nejakú zmluvu o domácom servise, ktorá je uvedená aj vo vyúčtovaní predloženom navrhovateľom

uviedla, že takúto zmluvu určite nechcela a nie je si vedomá, že by takúto zmluvu podpisovala. Pri
vyplácaní sa všetko značilo na kartičke, problém bol pri poslednej platbe 20 eur, kedy prišla taká žena,
možno rómskeho pôvodu a táto jej potvrdenie nedala. Vtedy volala na číslo na kartičke, kde jej povedali,
že peniaze má odovzdať. Splátky neplatila v dohodnutých sumách, ale zväčša v nižších sumách. Dalo
sa to riešiť nejako dohodou. Keď dala napr. 50 eur, oni to písali na dve strany, rozrátavali si to. Vie, že

nejaký dlh tam asi zostáva a asi úplne nezaplatila všetko to, čo si požičala, pretože si dávali na to nejaké
úroky. Od navrhovateľa už predtým mala pôžičku na 400 eur, ale žiadnu zmluvu o domácom servise
nepodpisovali. Pri predchádzajúcej zmluve to bolo lepšie, pretože po peniaze chodil jeden zástupca.

Odporca v 2/ rade uviedol, že peniaze boli vyplatené odporkyni 1/, pretože v tej dobe žili spolu. Vtedy mal

navrhovateľ ako veriteľ podmienku, aby tam bol nejaký spoludlžník. Keď sa bral úver, hneď sa musela
zaplatiť nejaká prvá splátka z pôžičky ale kvôli čomu, to nevie, dôvod toho neuviedli. Na otázku súdu,
či pri uzatváraní zmluvy boli poučení aké sú úroky, sankcie, a pod. uviedol, že takéto im nič nepovedali,
jemu ako spoludlžníkovi nebola vydaná ani žiadna kartička, neboli mu zasielané žiadne potvrdenia o
zostatku a úhradách. Navrhovateľ im vôbec nič neoznamoval. Na otázku súdu, či on uzatváral nejakú

zmluvuodomácomserviseuviedol,žesámneviečotojetendomáciservis,pretožeotomtonemávôbec
žiadnu vedomosť a chcel sa na to spýtať. Vždy keď niekto od navrhovateľa preberal úhrady, bral nejaký
poplatok, splátku, potom ešte nejaký ďalší iný poplatok. Keď napr. bola splátka 70 eur, k tomu chceli 25
eur, a tak. Zástupcovia sa ničím nepreukazovali. Sami sa čudovali, prečo nemajú nejaké preukazy alebo
kartičky, čím by a mohli preukázať. Keď volal do Telervisu, tak mu povedali, že ich nezaujíma, kto chodí

po peniaze a aby si to vybavil s obchodným zástupcom, ktorý je na kartičke.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov ako aj oboznámením listinných dôkazov a zistil
nasledovný skutkový stav.

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320111304 zo dňa 29.7.2011 navrhovateľ Telervis plus
a.s. sa zaviazal požičať odporcom v 1/ a 2/ rade ako spoludlžníkom úver vo výške 550 eur pri celkovom
úroku 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov s odmenou za použitie úveru vo výške 18
% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov spolu s celkovou dlžnou čiastkou na úhradu 759 eur,ktorý sa zaviazali dlžníci splácať v 13 splátkach a to prvých troch po 2,75 eur a ďalej 10 splátkach po
75,08 eur so splatnosťou prvej splátky 10 deň po uzatvorení zmluvy a následne 30 deň po splatnosti
ostatnej splátky.

Listom zo dňa 18.1.2012 označeným ako predžalobná upomienka boli odporcovia upozornení na
omeškanie s úhradami záväzku.
Listom navrhovateľa zo dňa 9.5.2013, bolo odporcom oznámené zosplatnenie záväzku.
Súd z listiny označenej ako týždenná správa VFA Aleny Labudovej zistil, že na dokumente je uvedená
dotácia 1.010 eur, výbery 1.090 eur, spolu 2.100 eur, vyplatené úvery 2.000 eur, provízia 65,40 eur,

mimoriadne provízie z novej zmluvy 10 eur, referovanej zmluvy 7 eur, vrátenie dotácie do pokladne 17,60
eur, spolu 2.100. Zároveň bolo uvedené vyplatenie výšky provízie 82,40 eur z 3.8.2011 s uvedením
pôžičky pre B. vo výške 550 eur, odplata 209 eur, domáci servis 225,23 eur, celkom 984,23 eur.
Z internej evidencie navrhovateľa o úverovom vzťahu s odporcami súd zistil, že navrhovateľ prijal úhradu
od dlžníkov dňa 29.7.2011 2,75 eur, 30.9.2011 úhradu 2,75 eur, 27.10.2011 úhradu 2,75 eur, 21.2.2012
úhradu 20 eur, 23.4.2012 úhradu 10 eur, 6.5.2012 úhradu 10 eur, 20.7.2012 úhradu 30 eur, 30.8.2012

úhradu 5,08 eur, 30.8.2012 úhradu 14,92 eur, 23.2.2013 úhradu 20 eur, spolu 118,25 eur. Súd zisťuje, že
na základe zmluvy o domácom servise prijal navrhovateľ úhradu od odporcov 29.7.2011 úhradu 75,08
eur, 29.7.2011 úhradu 0,32 eur, 31.8.2011 úhradu 28,75 eur, 27.9.2011 úhradu 30 eur, 30.9.2011 úhradu
16,02 eur, 27.10.2011 úhradu 75,07 eur.

Súd z odporkyňou v 1/ rade predloženom splátkovom kalendáre na predtlačenom tlačive Telervis plus
a.s., zistil, že na doklade je uvedené meno klienta, meno OZ JW., preškrtnuté W. P. s uvedením t.č..
Úhrady na základe zmluvy o úvere č. 320111304 označené ako domáci servis vo výške 225,23 eur ktorá
mali byť uhradené v troch splátkach vo výške 75,08 eur, sú označené zhodne s evidenciou navrhovateľa
stým,žesplátka30.8.2012bolavkartičkevedenávrozsahu20eur,vsplátkovomkalendárijerozdelená.

Súd ďalej oboznámil aj dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov medzi navrhovateľom a odporkyňou
pre zamestnávateľa Y., oznámenie Kešovka, sekcia vymáhania exekúcii z 19.8.2013, ktorým bola
vyzvaná odporkyňa 1/ na úhradu 1154,42 eur a list Kešovka z 16.5.2013, ktorým bolo upozorňovaná
odporkyňa 1/ na dlžnú sumu vo výške 1154,42 eur s tým, že ak uhradí sumu 750,75 eur nebude sa

vymáhať zvyšok dlhu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Zmluva o úvere a to aj zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavuje na rozdiel od zmluvy o
pôžičke konsenzuálny kontrakt. To znamená, že zmluva umožňuje požiadať o poskytnutie peňažných
prostriedkov. Na rozdiel od zmluvy o úvere, predstavuje pôžička reálny kontrakt, ktorý sa prejavuje
vznikom zmluvy až reálnym odovzdaním peňazí, avšak pri pôžičke nie je predpokladané dohodnutie
odplaty za jej poskytnutie.

Podľa obsahu zmluvy a najmä znakov jej odplatnosti, medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere,
pretože navrhovateľ sa domáhal popri dohodnutých úrokoch aj úhrady odplaty, ktorá presahuje sumu
úrokov (celková suma úrokov podľa výpočtov súdu pri zadaným zmluvných splátkach predstavuje
80,56 eur, teda výška odplaty predstavuje 128,44 eur). Na charakter zmluvy o úvere podľa názoru
súdu poukazuje aj fakt, že boli aspoň z časti aplikované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a snaha veriteľa, aby sa zmluvný vzťah spravoval aj týmto zákonom. Pokiaľ
by mal súd pripustiť skutočnosť, aby sa právny vzťah posudzoval ako zmluvu o pôžičke, už od počiatku
by musel prihliadať na snahu veriteľa obchádzať zákon a dojednávať zmluvné ustanovenia v rozpore so
záujmami spotrebiteľa - dlžníka, ktoré sú príznačné pre iný typ právneho úkonu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj zistenia súdu, že navrhovateľ ako veriteľ vôbec

nepostupuje bežným a transparentným spôsobom ako iné banky a nebankové spoločnosti, ignoruje a
obchádza ust. §10 zák. č. 431/2002 Z.z. a nevyhotovuje účtovné doklady, takéto doklady neodovzdáva
tretej osobe, dokonca súdu nepreukázal ani základné účtovanie splátok v zmysle § 11 zák. č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve, čím môže veľmi vážne poškodiť záujmy dlžníka - spotrebiteľa, najmä ak dôjde k strate„kartičky - splátkový kalendár“, súd sa musel zaoberať prijateľnosťou zmluvnej podmienky v zmluve
o úvere, ktorou spotrebiteľ pri podpísaní úveru prehlasuje, že „prevzal istinu v hotovosti pri podpise
tejto zmluvy, čo potvrdzuje svojim podpisom na zmluve“. Ako súd zdôraznil, takéto prehlásenie pri

konsenzuálnom charaktere zmluvy o úvere je v neprospech spotrebiteľa, pretože prenáša dôkazné
bremeno o tom, že mu neboli vyplatené peňažné prostriedky v plnej výške na spotrebiteľa (pri úplnej
absencii účtovných záznamov na strane veriteľa) a umožňuje mu následne pri vyplatení peňažných
prostriedkov si započítať akékoľvek iné nároky, napr. nezmyselné poplatky za zmluvu o domácom
servise, iné poplatky, zálohy, zádržné práva, započítania a pod.. Podľa názoru súdu ak veriteľ vystaví

v zmysle zákona č. §10 zák. č. 431/2002 Z.z., čo je nepochybne povinnosťou podnikateľa, musí takúto
sumu dať do rúk dlžníka (v súčasnej dobe je možné už len poskytnutie prostriedkov na účet) a v prípade
iných nárokov, ktorých úhrada je na vôli dlžníka, musí opätovne vydať doklad o účtovnej transakcii, teda
o prijatí a odovzdaní peňazí. Naproti tomu, ak dlžník už pri podpise zmluvy prehlási, že prijal prostriedky
v plnej výške, v prípade odovzdania nižšej sumy po započítaní rôznych „nárokov“, vzhľadom na prípadnú
dôkaznú núdzu a poukaz na rôzne ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok, je skôr nútený prijať

takéto riešenie. Podľa názoru súdu pritom nemožno opomenúť ani prípadnú prevenciu pred daňovými
únikmi.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Nakoľko súd nezistil ani jeden racionálny dôvod, pre ktorý by bolo v prospech spotrebiteľa prehlásenie,
že pred podpisom zmluvy o úvere a faktickým prevzatím požičanej sumy peňazí, táto skutočnosť

má vplyv na dôkaznú núdzu spotrebiteľa, ktorý vystupuje v pozícii spotrebiteľa a veriteľa zbavuje
povinnosti preukazovať skutočné poskytnutie úveru, navrhovateľ ako veriteľ pred súdom existenciu
takejto podmienky ani po výzve neobhájil, súd podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p. vyhlásil zmluvnú podmienku
uvedenú v čl. I. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, štvrtá veta v znení: „Dlžník/spoludlžník prevzatie istiny
v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom na tejto zmluve“, za neprijateľnú zmluvnú

podmienku.

Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom
rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Podľa§52aods.2Občianskehozákonníkaakvšakzpovahyzmlúvalebostranámznámehoúčeluzmlúv
uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé,
vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným
spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých
zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

Súd sa ďalej prejudiciálne zaoberal platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, nakoľko takáto zmluva
podľa vedomostí súdu z vlastnej praxe najmä iných konaní s navrhovateľom súvisí práve so zmluvou
o úvere, keďže na základe nej práve dlžník platí poplatky, ktoré by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu
o spotrebiteľskom úvere.

Súd sa musel zaoberať obsahom zmluvy o domácom servise ako právnym úkonom a posúdiť jej
platnosť, hoci jej znenie navrhovateľ napriek výzve súdu nepredložil. Súdu je však z úradnej praxe a
viacero konaní s navrhovateľom známe, že takáto zmluva je ponúkaná súbežne so zmluvou o úvere
ako aj je súdu známi jej obsah, nakoľko sa vždy jedná o jeden totožný formulár. Predmetom servisu

na základe zmluvy má byť „služba“ veriteľa voči odporkyni vo forme poskytovania konzultačných a
nadštandardných služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ňou
uzavieranej úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti
určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín
splátky a na prípadné následky nesplácania (čl. I.). Za túto službu sa podľa zmluvy odporkyňa v 1/ rade

zaviazala zaplatiť poskytovateľovi odmenu v prípade ZoDS 225,23 eur, čo prevyšuje odplatu uvedenú
v zmluve o spotrebiteľskom úvere a to aj s pripočítaním úroku. Odplata mala byť uhrádzaná v troch
splátkach po 75,08 eur, pričom práve v takejto výška mala byť uhrádzaná 4. až 13. splátka. Pre prípad
nesplnenia uvedeného záväzku podľa čl. II zmluvy o domácom servise bol navrhovateľ oprávnenýpožadovať od klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 10 % z odmeny, splatnú v okamihu, keď sa
klientdostanedoomeškaniasúhradouktorejkoľveksplátky.Podľačl.III.zmluvy,zmluvabolauzatvorená
na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán

v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu. Z obsahu zmluvy o
domácom servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou,
na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov z ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy. Teda podľa názoru
súdu ide o závislé zmluvy na príslušnú úverovú zmluvu. Uvedená skutočnosť je zvýraznená aj tým, že
„cena služby“ dosahuje súčet výšky troch mesačných splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve,

ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri úvere splácané len v sume 2,75 eur, pričom splátky ZoDS sú splatné
v termíne splatnosti prvých troch znížených splátok zmluvy o úvere.
Súd pritom nemohol opomenúť ani skutočnosť, že ani osobitne uzavretá zmluva o domácom servise
nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel, pretože s poukazom
na potvrdenia o splátke v „kartičke Splátkový kalendár“ je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať
„obchodný zástupca“, tento podľa interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na

úhradu svojich provízií a vyplatenie nových úverov. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“,
ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod.. Hoci súd vyzval navrhovateľa na označenie jeho
obchodných zástupcov stretávajúcich sa s odporcami a preukázanie splnenia podmienok zápisu do
evidencie NBS podľa zákona č. 186/2009 Z.z. alebo splnenie podmienky výkonu pracovného pomeru.
Ak osoby konajúce v mene navrhovateľa neboli zapísané v príslušnom registri finančných agentov a

finančných poradcov, nemohli poskytovať žiadne poradenstvo a nadštandardné služby okrem fyzického
vymáhania peňazí. Súd sám vo verejne prístupnom registri NBS údaje o zápise obchodných zástupcov
navrhovateľa nezistil. Naviac všetky takéto služby poradenstva považoval aj vzhľadom na finančnú
a sociálnu situáciu dlžníkov za nereálne. Súd ani v iných konaniach totiž nedokázal zistil skutočný
rozdiel a výhodu klienta, ktorému je poskytovaný domáci servis od klienta, ktorému takýto domáci servis

poskytovaný nebol najmä v takom rozsahu, aby bola dôvodná odplata vo výške cca 1/3 úveru, resp.
odplata prekračujúca výšku odplaty a úroku z úveru. Súd je taktiež názoru, že nakoľko plnenia spojené
s „domácim servisom“ súviseli zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere, resp. jej plnením, takéto náklady
museli byť ako náklady spojené s úverom zahrnuté do RPMN čo však veriteľ neurobil (§ 2 písm. g/ až
i/ zák. č. 129/2010 Z.z.).

Súd preto takúto zmluvu považoval jednako za zmluvu spojenú so zmluvou o úvere (súd nezistil, že
by niekto uzavrel samostatne zmluvu o domácom servise, že by vôbec takéto služby boli samostatne
ponúkané) a zároveň za vyslovene účelový právny úkon v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu
úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon. Zmluva o domácom servise neponúkala pre dlžníka žiadnu
pridanú hodnotu, len nepriamo navyšovala cenu úveru, ktorý bol prezentovaný ako úver pri 3 nepatrných

a 10 riadnych splátkach, ale vždy sa jednalo aj o 3 skryté splátky v ZoDS, ktoré naviac aj vychádzali
z ceny splátok úveru (3 x riadna splátka úveru). Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani
skutočnosť, že v niektorých prípadoch súdy považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne ako
aj prípadné názory Slovenskej obchodnej inšpekcie. Súd preto zmluvu o domácom servise považoval
za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd sa napokon zaoberal aj splnením podmienok v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch zák. č.
129/2010 Z.z..

Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Súd rozsudkom č.k. 14C/86/2012-49 zo dňa 2.10.2012 vyhlásil zmluvnú podmienku, podľa ktorej v sume
poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby poskytnutia
úveru za neprijateľnú. Takéto rozhodnutie súd nepovažuje za svojvoľné, pretože navrhovateľom použitá
formulácia evokuje dojem, že hoci môžu sa zdať vysoké poplatky, tieto obsahujú už aj úrok, ktorý je však
už vyčíslený v poplatku za správu úveru a splátkach, hoci veriteľ vždy musí spotrebiteľa poučiť o práve

predčasného splatenia s tým, že úroky je možné účtovať len z požičanej sumy za obdobie úveru. Takéto
vyčíslovanie zložiek nemá reálny základ a je v rozpore s ust. Obchodného zákonníka ako aj zákona
č. 129/2010 Z.z.. Napriek tomu však navrhovateľ svojvoľne uplatňuje nároky z neprijateľnej zmluvnej
podmienky aj v iných konaniach, hoci zákon takéto konanie zakazuje.Súd skúmaním obsahu zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák.
č. 129/2010 Z.z., v obsahu samotnej zmluvy nebola uvedená RPMN ( v zmluve bola uvedená len

priemerná RPMN a RPMN zo spotrebiteľského úveru bola uvedená vo všeobecných podmienkach).
Súd pritom práve uvedenie RPMN ako jedného z hlavných indikátorov výhodnosti či nevýhodností úveru
pre porovnanie považuje za podstatný údaj zmluvy, ktorú nemožno bez následkov zaradiť napr. do
obchodných podmienok. Takéto zaradenie podstatnej náležitosti zmluvy do všeobecných podmienok
súd považuje za prekvapivé zmluvné dojednanie, pretože všeobecné obchodné podmienky slúžia pre

spresnenie a identifikáciu zmluvných dojednaní, prevzatie citácií zákona o povinnom poučení a pod..
Ak v obsahu zmluvy bola uvedená priemerná sadzba RPMN, musí byť pri tomto údaji uvedená aj
skutočná RPMN z úverového vzťahu, v opačnom prípade sa obchádza účel zákona v informovaní
spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ sa pri výhodnosti úveru bude spoliehať na údaj v znení zmluvy, kde
priemerná RPMN bude pôsobiť ako klamlivý údaj a nemá dôvod hľadať údaj o RPMN z úveru vo
všeobecných podmienkach. Obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho

úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu
akceptovať, obvykle bývajú vopred zverejnené.
Naviac tak ako súd v spojení so zmluvou o domácom servise a celkových nákladoch úveru konštatoval,
takéto náklady neboli zahrnuté do RPMN, následkom čoho bola výška RPMN určená v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.

Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

S poukazom na uvedené zistenia súd preto podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považoval zmluvu
za bezúročnú a bez poplatkov.

Nakoľko navrhovateľ poskytol odporcom v 1/ a 2/ rade sumu 550,- eur, odporcovia v 1/ a 2/ rade podľa

listín na úver uhradili 343,48 eur (118,25 eur ktoré navrhovateľ evidoval na splácanie úveru a sumu
225,23 eur, ktorú evidoval na splácanie „zmluvy o domácom servise“) a podľa výpovede odporkyne v 1/
rade uhradila zástupcovi navrhovateľa sumu 20 eur, na úhradu ktorej nevystavil potvrdenie, súd zaviazal
odporcov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne uhradiť sumu 186,52 eur a návrh vo zvyšku zamietol.

Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojení so zmluvou o obchodnom zastúpení bola tak účelová
a obchádzala zákon v neprospech spotrebiteľa, že neumožňovala zistiť dlžníkom ich reálne povinnosti,
teda koľko a kedy majú skutočne plniť, súd zamietol aj návrh na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože
odporcovia sa môžu dostať do omeškania až vtedy, keď vôbec nadobudnú istotu koľko majú plniť, čo
môže pri vyššie uvedených skutočnostiach nastať až vtedy, keď bude platne rozhodnuté o tom, koľko

a na akom základe majú plniť, teda až právoplatnosťou rozsudku. Za takýchto okolností omeškanie
nemôže spôsobiť to, že odporcovia neplnili v stanovených splátkach, pretože takéto splátky boli
neprimerané, boli v nich zahrnuté neprimerané nároky z neplatných zmluvných dojednaní. O uvedenom
svedčíajtáskutočnosť,ženavrhovateľvyzývalnavráteniesumyniekoľkonásobneprekračujúcejsúdom
zistené nároky navrhovateľa.

Z uvedeného dôvodu nemohlo nastať ani také kvalifikované omeškania, ktoré by spôsobil vznik názoru
na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej dojednanie považoval za neplatné zmluvné dojednanie. V konaní
sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva a povinnosti upravuje aj špeciálny predpiszákon č. 250/2007 Z.z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy všetky práva a povinnosti medzi účastníkmi
musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z.).

Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka, navrhovateľ ako veriteľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka

ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach a
cenníku ľubovoľné povinnosti tak ako to súd už uviedol pri stanovení sadzby RPMN vo obchodných
podmienkach. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu obsahovať

ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú
vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé
ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a tarify je možné
odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných
podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti. Skutočnosť, že vo všeobecných zmluvných

dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie úveru, ktorých nepochybne
dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto ustanovenia musia byť hodnotená
ako prekvapivé zmluvné dojednania.

Súd opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom

ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník
pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý
od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.
Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý
a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri

predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §
43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným
konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák.
zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie
alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je

včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané
v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať
nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je
navyše druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len
tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami
oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu

a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v
zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné
náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca
chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd
poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013,

ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných
podmienkach.

Súd preto návrh na zaplatenie úroku z omeškania a nárokov zo zmluvnej pokuty zamietol.Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo. Vzhľadom na obdobný pomer úspechu a neúspechu súd žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).