Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203895
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114203895.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Magda
Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, proti odporcom: 1/ R. B., nar.
X.XX.XXXX, bydliskom H. Z. XXX/XX, XXX XX Q. a 2/ I. B., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Z. XXX/
XX, XXX XX Q., obaja právne zastúpení: JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom K. Kašjaka 1, Rajecké
Teplice, o určenie hranice pozemkov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom v 1/ a 2/ rade trovy konania vo výške 857,14 eur a
tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.5.2013 podanom na súde dňa 5.2.2014 domáhal určenia hranice
medzi pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa KNC parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 551 m2,
vedenom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q. a pozemkom vo vlastníctve odporcov KNC parc. č.
XXX- orná pôda o výmere 599 m2 vedenom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q. a súčasne žiadal, aby
bola odporcom uložená povinnosť odstrániť oplotenie z pozemku vo vlastníctve navrhovateľa a nahradiť
mu trovy konania.

Podaním zo dňa 23.3.2015 žiadal pripustil zmenu návrhu, o ktorej súd rozhodol uznesením zo dňa
30.3.2015 tak, že pripustil zmenu návrhu v znení „Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní vydať
navrhovateľovi novovytvorené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Q., a to KN-C parc. č. XXX/X- orná
pôda o výmere 6m2 a parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 44 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým
plánom Anny Panouškovej č. 22/2015 zo dňa 11.3.2015, ktorý bol autorizačne overený dňa 11.3.2015
Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overený dňa 23.3.2015 Okresným úradom Žilina pod. č. 424/2015,
a súčasne sú odporcovia v rade 1/ a 2/ povinní odstrániť z novovytvorenej KN-C parc. č. XXX/X- orná

pôda o výmere 44m2 drevené oplotenie s podmurovkou a ihličnatý strom borovicu a z novovytvorenej
KN-C parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 6m2 murované schodište s dreveným zábradlím na kovových
stĺpikoch a časť strechy rekreačnej chaty postavenej na KN-C parc. č. XXX/X- zastavané plochy a
nádvoria o výmere 105 m2, ktorá presahuje na novovytvorenú KN-C parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere
6 m2“.

Návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom

Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Q., na LV č. XXXX, a to: P. parc. č. XXX/X - orná
pôda o výmere XXX m2, P. parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, P. parc.č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej, Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Q.,na LV č. XXXX a to: KNC parc. č. XXX - orná pôda o výmer 599 m2 a bezpodielovými spoluvlastníkmi
KNC parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2. Na KNC parc. č. XXX, stojí rodinný
dom č. súp. XXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov.

Zdôraznil, že si v roku 2011 dal vytýčiť hranice medzi pozemkami parc. č. P. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/
X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X. Vytýčenie hranice pozemkov vypracoval odborný geodet Ing. Eva
Časnochová, vytyčovacím náčrtom zo dňa 11.04.2011, pod č. 103/2011. Z vytyčovacieho náčrtu žalobca
zistil, že hranica na vytyčovacom náčrte medzi pozemkom žalobcu a to KNC č. XXX/X a pozemkom

žalovaných a to KNC č. XXX, vedie v tesnej blízkosti rodinného domu odporcov, postaveného na KNC
parc. č. XXX. Oplotenie žalovaných vedie však cca 2,50 m od rodinného domu žalovaných a teda cez
KNC parc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaní, ako bezpodieloví spoluvlastníci, zasahujú
do pozemku žalobcu a to do KNC parc. č. XXX/X. Hranica medzi pozemkom žalobcu - KNC XXX/X a
pozemkom žalovaných - KNC č. XXX je zrejmá aj z informatívnej kópie z mapy.

Po zistení skutočného stavu sa žalobca začal domáhať u žalovaných odstránenia protiprávneho stavu
a požadoval posunúť oplotenie na katastrálnu hranicu. Za tým účelom požadoval aj riešenie hranice
prostredníctvom Obecného úradu v Q., avšak dodnes bezvýsledne. Záujmom žalobcu bolo mimosúdne
vec vysporiadať so žalovanými, avšak žalovaní odmietajú rešpektovať katastrálnu hranicu medzi
pozemkami a zasahujú protiprávne do vlastníckeho práva žalobcu.

Žalovaní postavili na pozemku KNC parc.č. XXX stavbu - Penzión, bez stavebného povolenia, pričom
jej výstavbou prekročili katastrálnu hranicu a časť stavby zasahuje na pozemok žalobcu - KNC parc.č.
XXX/X.

Odporcovia vo vyjadrení k návrhu uviedli, že z návrhu nie je zrejmé ako by mala viesť hranica pozemku.

Naviac pozemok dobromyseľne ako vlastníci užívajú pozemok od 80-tych rokov minulého storočia,
stavba vrátane oplotenia bola riadne skolaudovaná. Žalobca počas celej doby nič nenamietal, námietky
začal mať až v roku 2011 až 2012, preto pozemok v prípade posunutia hranice vydržali.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ zotrval na tom, že odporcovia nemohli pozemok nadobudnúť, pretože im chýba
dobromyseľnosť, nakoľko nikdy ani počas výstavby domu, ani po kolaudácii plot nepostavili. To sa
vybudovalo až v roku 2005-2006, v čase keď navrhovateľ bol na 2-týždňovom pracovnom turnuse, po
jeho návrate hneď namietal skutočnosť, že bolo zasiahnuté do jeho pozemku a odvtedy začali spory.

On postavil dom 1998 na jeseň, skolaudoval ho v roku 1999. Začal ho stavať jeho otec v roku 1980.
V tom čase už stál dom odporcov, avšak ho oplotený nemali. Oplotenie mohlo byť vybudované v roku
2005. Myslel si, že sa zahradia podľa GP, vytyčovacieho náčrtu. Keď sa vrátil z práce, tak plot už stál.
Keď stavali plot tak vytyčovacie kolíky určite neboli. Má dvoch synov, A. sa narodil XX.XX.XXXX, C. sa
narodil XX.X.XXXX. Sám pozemok nadobudol od otca, mali tam roľu. Pre vytýčenie bol geometrický plán

z roku 1988, č. 11353131/8198 UP1789/88-Ča D. R.. Pozemok nadobudol niekedy po roku 1990, keď
prišiel z vojny. Užíval ho po dom odporcov, pretože tam nebolo oplotenie. Bol tam stavebný pozemok,
neskôr to vyrovnal a kosili ho až po dobu, pokiaľ sa nepostavil plot.
Voči plotu namietal hneď po tom, ako ho postavili. Rozprávali sa ako susedia. Povedal odporcovi, že
hranica nejde tade, povedal kade mala ísť. Sused, odporca 1/ mu povedal, že to nemá ako dokázať.

Tak si musel zavolať geodeta, a vytýčiť pozemok v roku 2005. Vtedy tam geodet nabil kolíky. Na otázky
súdu uviedol, že geometrický plán slúžil na kúpu pozemkov, pretože mal postavený altánok a roh altánu
mu šiel do závozu, ktorý bol majetkom obce a požiadal obec o odkúpenie pozemkov z brehu aby mal
altánok na svojom pozemku.

Odporca 1/ uviedol, že plot bol postavený v 1995-2000, asi rok po tom, ako postavil navrhovateľ dom.
Začal stavať v 1972 na pozemku jeho rodiny, postavil si základy, z MNV ho vtedy žiadali, aby pozemok
vrátane základov prenechal pre obecný úrad s tým, že sa tam bude stavať predajňa. Za to mu dal
obecný úrad pozemok H., kde má postavený dom. Žiadal o vytýčenie pozemku, ako i vytýčenie miesta,
kde bude stáť rodinný dom. V tomto mu bolo vyhovené a presne na tom mieste, ktoré mu vytýčili

postavil rodinný dom. Vytýčený bol kolíkmi a obrysy domu boli vysypané vápnom. Dňa 7.4.2011 ho
zavolalnavrhovateľkeďbolvytýčenýpozemokgeodetom,kdehoinformovalotom,žepozemokodporcu
zasahuje do pozemku navrhovateľa. Dovtedy veril tomu, že všetky tieto veci sú tak, ako majú byť. Keď
začal stavať, tak navrhovateľ nebol majiteľom pozemku, súčasťou stavby domu bola aj stavba septiku,ktorá už vtedy zasahovala do územia odporcu, bola odokrytá, viditeľná 10 rokov. Za to obdobie mu nikto
nepovedal, že by sa jednalo o stavbu na jeho pozemku. Keď začal stavať penzión, prístupové schody
boli taktiež na jeho pozemku, stavba bola realizovaná 1990-1993 a tiež mu nikto nič nepovedal, alebo

sa odporca neohradil, že to je na jeho pozemku. V 1994-1996 požiadali o plynovú prípojku, táto bola
len 30 cm od súčasného plotu a vtedy mu tiež nikto nepovedal, že to je na jeho pozemku. Plot v čase
zhotovenia plynovej prípojky nestál. Keď chcel napojiť penzión, tak robil ryhu, pre odpadové potrubie do
žumpy, položil ho a zahrnul bez akýchkoľvek námietok zo strany navrhovateľa. Keď mu robili elektriku,
tak navrhovateľ prišiel za ním, že skrinka na elektriku už zasahuje do jeho územia asi 20 cm. On nemal

nič proti tomu, teda aj navrhovateľ musel vedieť, že sporný pozemok patrí odporcom. Do 2011 sme
nemali žiadny konflikt, problém, ktorý by narúšal ich vzťahy. Pozemok urobil podľa starého plotu, ktorý
bol skolaudovaný. To bol vlastne len taký plot, aby tam nešli kravy a tak. Ten starý plot bol odstránený
skôr, lebo tam kopal pre plyn a odpad. Keď staval veril, že je na jeho pozemku, teraz zasahuje do spornej
časti.

Odporkyňa 2/ vypovedala zhodne s odporcom v 1/ rade. Uviedla, že navrhovateľ prikupoval pozemky
od suseda a obce až keď mal postavený altánok. Ploty si postavila v roku 1998. Navrhovateľ prišiel
7.4.2011 okolo obeda za jej mužom a povedal jej, aby doniesla papiere od stavby, že sused tam má
geodeta. Boli tam vyznačené červené kolieska a suseda povedala, že ich. Pozemok proti kravám začali
stavať hneď, ako začali bagrovať, teda na jar podľa toho, ako mu kolíky vytýčili z obecného úradu.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb ( § 125).

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal

vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov ako aj oboznámením listinných
dôkazov ako aj ohliadkou miesta.

Svedok I. R., nar. XX.X.XXXX uviedol, že pozná účastníkov, pretože sú to jeho susedia. Býva tam od
1989, začal stavať v 1979, v 1978 mu bolo vydané stavebné povolenie, pozemok mu bol pridelený od

MNV, všetko bolo vymerané, vytýčené. Vtedy bolo pridelených a vytýčených všetkých päť pozemkov.
Označené boli kolíkmi. Hneď potom sa zakopali kamene a každý začal stavať. V tej dobe platil zákon,
že 2 metre od hranice mohla byť chalupa. Pozemok, kde má dom navrhovateľ bol vtedy pridelený
inému občanovi. Potom otec navrhovateľa chcel tento pozemok. Vtedy tam už bola postavená šopa na
materiál, ale pozemok potom pridelili R. R., teda otcovi navrhovateľa za pozemok v Mlynci. Začali stavať,

akurát nestaval R.. Tel len spravil základy do zeme. On si pozemok oplotil v roku 1997 tak, ako boli
vykopané kamene a dva metre od chalupy. Odporcovia si ho oplotili asi rok po ňom. Predtým tam mali
len provizórne oplotenie. To bolo po vymeranej hranici. Všetci piati majú rovnaké pozemky 1710, pod
ním sused mal 1750. Svedok predložil súdu rozhodnutie bývalého ONV v Žiline č. UP6281979 GCH z
4.4.1979 o geodetickom zameraní pozemkov. Všetko bolo v poriadku až do 2011, keď tam navrhovateľ

zavolal geodeta. V 2005 spory neboli, vtedy navrhovateľovi šla hranica rovno na chalupu, tak mu
predával sused pozemok. Teraz tam ostal len úzky prechod. Navrhovateľ pomáhal stavať plot odporcom.

D. R., nar. XX.XX.XXXX, uviedla, že účastníci sú jej susedia. Býva tam už vyše 20 rokov. Dom stavala
spolu s manželom. Pozemky odkúpili od MNV, kupovala ich tam celá ulica. Pozemky vytýčili z geodézie.

Hranice boli vyznačené kolíkmi. Predtým tam neboli žiadne ploty, postavili ich potom, ako postavili domy.
Všetci vedeli aké majú pozemky, pretože metre mali nadelené pri stavebnom povolení. Plot si vybudovali
sami. Rok po nich stavali plot aj odporcovia. Dovtedy tam mali len provizórny plot. Plot bol na ich
pozemku, dva metre od domu mala celá ulica. Odporcovia stavali plot v 1998, rok po nich. 20 rokovneboli spory, medzi sebou majú aj bránky. Keď v roku 2005 kupoval navrhovateľ pozemok od B., plot
nemerali, ten bol vtedy postavený. Vtedy tam bola poľná cesta, 3 alebo 5 metrov.

H. M., nar. XX.X.XXXX uviedol, že pozná navrhovateľa aj odporcov aj miesto kde bývajú. Presne kedy
tam niekto staval to nevedel, pretože je obyvateľ inej obce. Ale na návštevy ku švagrovi, navrhovateľovi
ako príbuznému chodieval pomerne často. Keď on mal malé deti, tak si tam kopali s loptou a tá lopta tade
prešla, čiže plot tam nebol. Ale kedy to bolo však presne nevedel povedať. Keď deti navrhovateľa mali
tri alebo päť rokov tak plot tam jednoducho nebol. Kým tam nebol plot, tak chodili po celom, samozrejme

chodili aj po susedovom.

L. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX uviedla, že do roku 2004 tam nebol žiadny plot. Vtedy šla k bratovi,
Slovensko vstúpilo do EÚ 1.5.2004, bol jún alebo júl, letné počasie, mala obuté žabky a pred svojim
penziónom sedel sused jej brata pán B. a pozval ich aj s bratom, aby si išli k nemu sadnúť na ten penzión.
Nešla naokolo, dávala pozor, aby nestúpila na nejaký drôt. Vtedy nebol zahradený ani pán R.. Rozprávali

sa o tom, aj s pánom R. B., že vlastne teraz sú všetci ohradení. Pozemky boli na ich roli, ktorú im zobrali
a rozdelili. Označené boli len stavby, kde mali byť domy, ktoré si ľudia vysypávali vápnom a tak to robili
aj jej rodičia. Prvý plot stavali R., mali ho ohradený od B., až potom v roku 2004 došlo k ohradeniu medzi
parcelou jej brata a pánom B.. Pozemok mal až po dom pána B., kosil ho až po ten dom. Momentálne
skalku má švagriná bližšie k svojmu domu, pretože ju zužovala. Kým tam nebol plot, skalka bola oveľa

väčšia. Nejakú dobu mali odporcovia pod strechou naskladané dosky.

D. R., rod. J. nar. XX.X.XXXX, že sa vydala za navrhovateľa v roku 1996. Začali dorábať dom. Dva
roky tam nebývali, bývali u rodičov. V 1998, presne dva roky po svadbe sa nasťahovali. Plot tam nikdy
predtým nebol. V roku 1999 až na jeseň vyrovnávali dvor a zasiali trávu. Plot tam nebol do roku 2005.

Pozemok vyrovnávali až k domu odporcov. Pozemok vyznačený nebol. V 2004 postavil plot nižnejší
sused a v 2005 stavali plot B.. Namerali si plot keď bol navrhovateľ v práci. Keď manžel prišiel z roboty,
tak videl, že niečo nie je v poriadku a upozornil ich na to. Riešilo sa to cez obecný úrad, pretože oni to
tak chceli asi 2007-2008. Odporca povedal, že má postavené skrinky, povedal, že sú postavené na jeho
pozemku a skrinky sú teraz zahradené plotom. Čiže to vypadalo, že ten pozemok potiaľ je.

D. Z., nar. XX.X.XXXX, uviedol, že to tam pozná od kedy sa začalo stavať. Plot sa staval možno v 1998,
pomáhal pri stavbe plotu. Robil sa rigol, betónovalo sa a tiež sa betónovali stĺpy, ktoré sa osádzali.
Zároveň sa šalovalo. Pomáhal pri betónovaní. Bol tam aj navrhovateľ. Okrem nich tam bol R. B., sused
s poniže, bol tam aj pán R.. Dom navrhovateľa bol už obývaný. Stavali to týždeň alebo 10 dní. Bolo leto.

Plot stojí tak ako stál. Žiadne spory neboli.

Q. R., nar. X.X.XXXX, uviedol, že je sused účastníkov, priamym susedom odporcov. Nasťahoval sa v
1989, keď bol na vojne. Stavať sa začalo v 1978, či tak nejako, v 1992 robili plyn. Vtedy ploty ešte
hotové neboli. 1997 oni začali stavať plot, susedia o rok neskôr. Odporcovia tam bývali skôr asi o 5 rokov,

navrhovateľ určite neskôr. Všetci sa dohodli, že každý si bude robiť plot na tú stranu, kde bude padať
sneh. Prvý začal robiť plot sused poniže nich. Odporcovia stavali plot v roku 1998. Hranice mal odporca
označené zahĺbenými kameňmi, stavali 2 m od hranice pozemku. S plotom u odporcu im pomáhal aj
navrhovateľ.Problémynastaliažnejakétrirokydozadu.BolitamsD.apovedaliim,žesavšetciposunuli.
Začal s tým navrhovateľ.

R. B., ml. nar. XX.X.XXXX, syn odporcov uviedol, že v Q. sa robila v roku 1992 plynofikácia. Bolo to
na jeseň, keď začal chodiť na strednú školu. Vedená je asi meter od domu. Keby jeho rodičia neboli
majiteľom pozemku tak ju nespravia. Plot postavali v roku 1998. Vtedy bol 15 mesiacov na maródke.
Do roku 2011 pokiaľ si nedal navrhovateľ robiť zameranie, mali nadštandardné vzťahy.

E. J., rod. E., nar. XX.X.XXXX, svokra navrhovateľa uviedla, že keď sa tam navrhovateľ s jej dcérou
nasťahovali, tak tam žiadny plot nebol. H. ako poštárka skončila v XXXX a ten plot tam nebol ani vtedy.
H. bol neskôr, pretože cez pozemok navrhovateľa chodili turisti do penziónu. H. sa začali robiť po tom,
ako sa tam nasťahovali navrhovatelia.

H. R., nar. X.X.XXXX uviedol, že je z Q., pozná účastníkov. Syn odporcu je jeho najlepší kamarát. A
poznajú sa od roku 1998, keď mal 15 rokov. Plot tam bol predtým, ako sa začali kamarátiť. V roku 2002
robili altánok, plot tam bol na 100 %, pretože nahováral syna odporcu, aby si kúpil psa, že má pozemok
oplotený a nie je problém.Súd ohliadkou na mieste samom zistil, že medzi dvoma nehnuteľnosťami je zriadený drevený plot na
betónovom základe, ktorý vedie od plynomeru k zadnej časti pozemku, kde sú postavené nehnuteľnosti

a to aj k stavbe na KNC parc. č. XXX/X, ktorá nie je zapísaná v kat. nehnuteľnosti a zakreslená ako
aj na KNC parc. č. XXX/X. Vzdialenosť od betónového múrika pod plotom hraničiacim s KNC parc.
č. XXX/X a plotom hraničiacim s parc. XXX/X je približne 16m a 85 cm, vzdialenosť medzi plotmi
spodnej časti pozemku je cca 17 m, vzdialenosť plotu od stavby na KNC parc. č. XXX (odporcov) je
od hranice stavby k betónovému múriku vo vrchnej časti 164 cm, v spodnej časti 170 cm. Popri stavbe

postavenej na KNC parc. č. XXX/X vedie schodisko so zábradlím, ktoré tvorí prirodzenú hranicu medzi
pozemkami a schodisko so zábradlím vedie až k hornej časti susediaceho pozemku. V spodnej časti
prednehnuteľnosťoujeodskokoploteniaodzábradliacca0,5m.Spodnáhranicapozemkunavrhovateľa
KNC XXX/X je cca 14,64 m od jedného oplotenia po druhé. Stavba postavená na KNC parc. XXX/
X je s previsom strechy presahujúcim po ukončenie schodiska, ktorý zároveň tvorí prirodzenú hranicu
oplotenia v prednej časti sa plot odchyľuje od zábradlia, presahuje cca 0,5 m. Zábradlie spolu so

schodiskom ide až k nasledujúcej nehnuteľnosti.

Podľa LV XXXX k. ú. Q. ako vlastník P. parc. č. XXX/X o výmere 551 m2 orná pôda, KNC parc. č. XXX/X
o výmere 86 m2 zast. plochy a nádvoria a KNC parc. č. XXX/X o výmere 214 m2 zast. plochy a nádvoria
ako aj vlastníkom stavby s.č. XXXX na KNC parc. XXX/X dom je navrhovateľ v podiele 1/1.

Podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. Q. ako vlastník KNC parc. č. XXX o výmere 599 m2 orná pôda, KNC
parc. č. XXX o výmere 97 m2 ako aj stavby s.č. XXX na KNC parc. č. XXX rodinný dom sú odporcovia
1/ a 2/ v podiele 1/1 v BSM.

Súd z pripojených spisov obce Q., zistil, že odporcovia odhlásili drobnú stavbu, o ktorej sa rozhoduje

v stavebnom konaní č.j. 2011-1016. Stavebník, navrhovateľ spolu s manželkou ohlásili stavbu drobnej
stavby pivnice a oplotenia pozemku č. XXX/X a XXX/X v spojení s GP so zobrazením výstavby oplotenia
murovanej pivnice s vyznačením oplotenia z plného plotu a stĺpikového pletiva rovnako vchodovej brány,
pričom výstavba oplotenia sa týka oplotenia hranice s KNC parc. č. XXXX a ďalej hranice s KNC parc.
č. XXX/X, XXX/X, XXX/X. Rozhodnutím v konaní č.j. 2012/435, bolo zastavené stavebné konanie na

základe žiadosti odporcov 1/ a 2/, v ktorom vznášal navrhovateľ v pozícii účastníka stavebného konania
námietky, že stavba zasahuje do jeho vlastníctva, pričom na jeho pozemku malo byť uložené drevo a
postavený plot. V danom konaní boli vyzvaní odporcovia zo strany stavebného úradu k podaniu žiadosti
o dodatočné povolenie stavby a to z dôvodu vybudovania povolenej stavby oplotenia. Súd oboznámil aj
technickú správu k výstavbe oplotenia so zákresom oplotenia jestvujúceho stavu.

Súd oboznámil aj projekt stavby pre vydanie dodatočného stavebného povolenia, rekreačnej chaty v Q.,
v ktorej odporcovia 1/ a 2/ vystupujú v pozícii navrhovateľa stavebníka ohľadom výstavby rekreačnej
chaty označenej ako penzión Zvonček. V stavebnom konaní rozhodnutím stavebného úradu bolo
konanie prerušené do doby rozhodnutia súdu.
Súd ďalej z projektovej dokumentácie plynofikácie z nákresu L. P. pre plynofikáciu rodinného domu,

prípojku domový plynovod, zistil, že plynofikácia je projektovaná od jestvujúceho STL plynu rovnobežne
s hranicou domu v šírke 1 m od hranice domu bez označenia pozemkov podľa stavu KN.
Stavby plynovej prípojky bola povolené stavebným povolením č. ŽP2/2002-92Ča zo dňa 3.8.1992 na
pozemku č. 188 EN.

Súd zistil, že evidencia hranice medzi pozemkami podľa údajov v katastri nehnuteľností. bola
zameraná vytyčovacím náčrtom vyhotoveným zhotoviteľom Geometra Žilina dňa 11.4.2011 Ing. Evou
Časnochovou autorizačne overenom dňa 12.4.2011, ktorého prílohou bol protokol o vytýčení hranice
pozemkov.
Navrhovateľ listom na adresu Obecného úradu Q. zo dňa 28.2.2012 žiadal o úpravu pozemku do

pôvodného stavu podľa GP a LV, najmä odstránenia oplotenia parc. č. XXX na jeho pozemku a
vybudovanie nového oplotenia, ktoré by mu zabezpečovalo súkromie.
Kolaudačným rozhodnutím bývalého ONV odboru územného plánovania v Žiline zo dňa 24.11.1988 č.
1135313253278 z protokolu č. 2368/88-Ča bolo povolené užívanie rodinného domu odporcu, žumpy a
oplotenia.

OÚ Žilina na výzvu súdu uviedol, že k zápisu rodinného domu R. B. a I., rod. R. na parc. B. XXX bol
vykonaný na základe listiny, rozhodnutie č. 30/2012/Ma o pridelení súp. č. v registri „Z“ kat. konaní pod
č. 8904/2001. Podľa LV č. XXXX k evidenčnému listu 1196 súd zistil, že od položky výkazu zmien 75/12a 75/79 sú ako vlastníci pozemku KN parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/X vedení R. B. s manželkou
I., rod. R..
Dom s. č. XXX bol zapísaný do katastra nehnuteľnosti na základe žiadosti Správe katastra Žilina

doručenej dňa 23.11.2011 podľa listiny o pridelení súp. č. zo dňa 21.11.2011, rozhodnutia obce Q. zo
dňa 25.1.2012.

Podľa výkazu plôch ku GP č. 761-136-75 na rozdelenie parc. č. XXXX/X až 4 zo dňa 18.11.1975, ako
vlastník parcely EN XXXX/XX bol vedený vdovec I. B., Q. 140 s tým, že ďalej bol vedený ako vlastník

EN parc. č. XXXX v podiele 1/1. Podľa GP so zakreslením parcely XXXX a XXXX/X, podľa výkazu plôch
bola parc. EN XXXX/X vedená na E. D. a parc. č. XXXX/X bola vedená na F. R..

Súd zistil, že odporcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku teraz označeného ako KNC parc.
č. XXX o výmere 599 m2 orná pôda, KNC parc. č. XXX o výmere 97 m2 (ktorý nie je predmetom
sporu) podľa § 842 Obč. zák. transformáciou osobného užívania na základe dohody o zriadení práva

osobného užívania pozemku medzi MNV v Q. a I. B. s manželkou I. R., Q. XXX, podľa ktorej sa
zriadilo právo osobného užívania k pozemku č. XXXX/X o výmere 594 m2 na stavbu rodinného domu.
Pozemok vlastnícky patriaci československému štátu bol pridelený do osobného užívania právoplatným
rozhodnutím finančného odboru ONV Žilina č. Fin551/1979-72/3 zo dňa 29.6.1979 s poukazom na
stanovené podmienky. Dohoda bola registrovaná ŠN v Žiline dňa 10.9.1979 pod RII139/79 a uzavretá

dňa 10.9.1979.

Podľa rozhodnutia ONV v Žiline č. UP6281979 GCH z 4.4.1979 bola daná výnimka zo stavebnej
uzávery a geodetické zameranie pozemkov odporcu, z ktorého je možné zistiť, že pozemky mali mať
lichobežníkový tvar a hranica pozemku neviedla okolo domu, ale bola v určitej vzdialenosti.

Podľa geometrického plán z roku 1988, č. 11353131/8198 UP1789/88-Ča pre D. R. však je možné zistiť,
že hranice pozemkov sa zhodujú približne s hranicami zaznamenanými v katastri nehnuteľností, rovnako
ako zo situačného náčrtu rozhodnutia o umiestnení stavby navrhovateľa z 21.9.1988.

Súd zistil, že GP č. 229/2005 k. ú. Q., zo dňa 13.10.2005 autorizačne overený 13.10.2005, slúžil pre

vytvorenie pozemkov z PK parc. č. XXXXX a P. parc. č. XXX/X, pričom GP novovytvorené pozemky
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X. XXX/X
nevytyčovala sa hranica medzi susednými pozemkami.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že tak ako odporcom tak aj právnemu predchodcovi

navrhovateľa bol daný do osobného užívania pozemok, na ktorom si postavili rodinný dom. Zároveň s
nimi boli dané pozemky do osobného užívania aj ďalším trom susedom.

Súd zistil, že pozemky boli vyznačené na mieste samom ich vytýčením, rovnako s vytýčením stavby.
Pravdepodobne pri vytyčovaní pozemku došlo k posunutiu hranice pozemkov tak, že táto bola posunutá

smerom nahor, teda hranice pozemku odporcov k hranici navrhovateľa, pretože neskôr vyhotovené
geometrické plány so zameraním nehnuteľností sa zhodujú s geometrickými plánmi predloženými
navrhovateľom s vytýčením hranice a zameraním oplotenia.

Pozemky boli vytvorené Geometrickým plánom č. 761-136-75, pričom pozemok odporcov mal pôvodne

označenie EN XXXX/X a výmeru 594 m2 a navrhovateľa EN 3027/1 a výmeru 755 m2. V súčasnosti
má výmera pozemkov odporcu výmeru podľa KN XXX m2, pôvodný pozemok navrhovateľa výmeru
851 m2 (bez dodatočne nadobudnutých pozemkov XXX/X, XXX, XXX/X XXX/X). Sporná výmera podľa
GP22/2015 Anny Panouškovej zo dňa 11.3.2015 je pozemok označený ako KN-C parc. č. XXX/X o
výmere 44 m2 a KN-C parc. č. XXX/X o výmere 6 m2. Týmto geometrickým plánom bolo zamerané

oplotenie a faktická hranica pozemku.
Súd však ohliadkou zistil, že odporcovia neužívajú pozemok vo väčšom rozsahu, nakoľko spodná
hranica pozemkov je cca 17 m a postupne sa jemne zužuje.

Podľa GP č. 761-136-75 spodná hranica pozemku odporcov mala byť 17,10 cm, spodná hranica

pozemku navrhovateľa mala byť v dĺžke 13 m, v súčasnosti je cca 14,64 m. Kúpou pozemku 192/4 sa
mala zväčšiť o 3,4 m.Súd z vykonaného dokazovania zistil, že každý z vlastníkov piatich pozemkov užíval pozemok podľa
pôvodného zamerania a dĺžky. Súd nezistil, kedy presne bol postavaný plot ohraničujúci pozemok
odporcov a navrhovateľa, ale s veľkou pravdepodobnosťou niekedy okolo roku 2000. O uvedenom

svedčia výpovede svedkov, možný vek dieťaťa na fotografiách syna navrhovateľa A., výška borovice
pri plynovej prípojke, ako aj fotografie klientov odporcu na ktorých je už plot postavený, pričom podľa
výpovedí sa doba stavby plotu pohybuje od 1998 do 2004. Uvedenú skutočnosť súd však nepovažoval
za podstatnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva, pretože pre vydržanie neslúžil ako domnelý titul
okupácia, teda faktické zabratie, ale užívanie vlastníckeho práva. O užívaní svedčí nielen to, že na

hranici pozemku bol postavaný plot, ale aj to, že hranice boli ostatnými susedmi rešpektované od
počiatku(hocisistotoumožnokonštatovaťposunutiehranícpozemkovpodľaosadeniastavieb),ajpodľa
fotografií predložených navrhovateľom mali odporcovia na spornom pozemku zložený materiál, vystavali
na spornom pozemku stavbu chaty - penziónu, plynovú prípojku, kanalizáciu.
Súd pritom až do roku 2011 nemal preukázané, že by boli odporcovia v držbe rušení. Uvedenú
skutočnosťtvrdilnavrhovateľvnávrhuasvojeskutkovétvrdeniazmenilpočaskonania.Totižgeometrický

plán č. 229/2005 k. ú. Q., zo dňa 13.10.2005 autorizačne overený 13.10.2005, slúžil pre vytvorenie
pozemkovzPKparc.č.XXXXXaKNCparc.č.XXX/X,pričomGPnovovytvorenépozemky XXX/X,XXX/
X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X. XXX/X, teda pozemky,
ktoré odkupoval navrhovateľ z druhej strany pozemku, novovytvorené pozemky boli zakreslené
červenou farbou a jednoznačne sa spodná hranica medzi pozemkami XXX/X a XXX/X nevytyčovala.

Súd zároveň nemal vedomosť o tom, že by sa odporcovia dozvedeli o tom, že hranica pozemku vedie
pri ich dome a určitej vzdialenosti a nie cez oplotenie.
Bez ohľadu na skutočnosť, či sám navrhovateľ pomáhal pri stavbe plota, súd neuveril tvrdeniam
navrhovateľa o tom, že keď prišiel domov našiel zhotovený plot, ktorý zasahoval do jeho pozemku a
vyzval odporcov na jeho odstránenie a stav trpel ako „výprosu“. Pochybnosti vyvoláva skutočnosť, prečo

od roku 2011 by boli iniciované spory nie len na súde, ale aj v stavebnom konaní. Podľa názoru súdu,
skutočnosť posunutia hraníc zistil navrhovateľ pri vyhotovení vytyčovacieho plánu v roku 2011 tak, ako
to uvádzal v návrhu.

Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny

spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti".

Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý

faktický stav so stavom právnym. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo
30/2010). Vydržanie však hojí nielen putatívne tituly, ale aj faktické putatívne vlastníctvo, keď vlastník
užíval určitú vec ako vlastnú, hoci táto celá alebo z časti do jeho vlastníctva nebola prevedená. Uvedené
sa stávalo pomerne často pri vytýčení pozemkov a posunutí hranice, pri radových stavbách, kúpe
oploteného pozemku, ktorého faktický nesúlad bol zistený až s následným oneskorením a pod..

Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho
poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov
vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený
aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992,

boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná
novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu
nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j.
ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby
trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním.
K zákonným predpokladom vydržania patria:
- oprávnenosť držby - nadobúdateľ musí byť oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,- nepretržitosť vydržacej doby- ktorou sa rozumie neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania
počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov,
pričom plynutie vydržacej doby sa považuje za pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný

alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou,
- spôsobilý predmet držby - držiteľ môže mať danú vec vo vlastníctve, teda najmä sa nesmie jednať o
veci vymedzené v § 125 Občianskeho zákonníka.

Primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na začiatok a trvanie doby potrebnej

na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia doba je doplnením pravidiel o premlčaní.
Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale uplynutie rovnakej
doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho práva u doterajšieho
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí vydržacej doby sa
oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok, teda rozhodnutia
súdu či iného orgánu, potreby legalizácie vyhlásením a pod..

Dobromyseľnosť subjektu spôsobilého nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním (spôsobilosť nadobúdať
práva a povinnosti - právna subjektivita) musí byť oprávnená so zreteľom na všetky okolnosti. Pre
oprávnenosť držby sa vyžaduje domnelý titul, teda dôvod od ktorého si odvodzoval držiteľ nadobudnutie
vlastníckeho práva. Bez založenia oprávnenosti držby, že teda držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti po

celú dobu držby si myslel, že je vlastníckom veci, nemožno vec vydržať a to ani uplynutím vydržacej
doby.

V súdenej veci však domnelý titul nespočíval v neplatnosti či neúčinnosti prevodu (neplatná zmluva) ale
vtom, že odporcom a okolitým vlastníkom (susedom) bol odovzdaný zameraný a vyznačený pozemok,

ktorého hranice rešpektovali a užívali nerušene až do roku 2011. Podľa názoru súdu, odovzdanie
vyznačeného pozemku na mieste samom ktorého označené hranice rešpektujú susedia, je dostatočným
titulom pre to, aby držiteľ bol považovaný za oprávneného držiteľa, ktorý drží vec ako vlastnú.

Preto vzhľadom na odovzdanie pozemku do osobného vlastníctva odporcov, transformáciu osobného

užívania na vlastníctvo a okolnosti držby, súd považoval odporcov za dobromyseľných držiteľov od roku
1979, ktorí nadobudli vlastnícke právo k spornej časti k 1.1.1992. Totiž vlastníkom nehnuteľnosti sa
počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po
dobu 10 rokov, a to aj v prípade, keď sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby
oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. (R 83/2002). Dobromyseľnosť

držby spornej časti zodpovedajúcej podľa GP22/2015 Anny Panouškovej zo dňa 11.3.2015 pozemku
označeného ako KN-C parc. č. XXX/X o výmere 44 m2 a KN-C parc. č. XXX/X o výmere 6 m2 bola podľa
názoru súdu objektívna a nie len subjektívnym presvedčením odporcov.

Nakoľko podľa názoru súdu nadobudli odporcovia vlastnícke právo k spornej časti vydržaním, bráni táto

skutočnosť tomu, aby súd nariadil odstrániť stavby z tejto časti a rozhodoval o vyprataní pozemku. Preto
súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešného navrhovateľa
zaviazalknáhradetrovkonaniaza8úkonovprávnejpomocipodľa§13aods.1písm.a/vyhl.č.655/2004

Z.z. príprava a prevzatie zastúpenia 18.2.2014, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. písomné
vyjadrenie sa k návrhu 18.2.2014, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. písomné vyjadrenie
sa k zmene žaloby z 7.9.2015, § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. účasť na pojednávaniach
10.7.2014, 7.10.2014, 27.1.2015, 10.9.2015, § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. účasť na
ohliadke 23.3.2015.

Súd výšku úkonu priznal podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2007 Z.z. vo výške 61,84 eur za úkon v roku
2014 (spolu 4 úkony) a 64,53 eur za úkony v roku 2014 (spolu 4 úkony). K úkonom v roku 2014 priznal
súd podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. režijný paušál 8,04 eur a k úkonom v roku 2015 priznal
súd režijný paušál vo výške 8,39 eur.
Zároveň súd priznal odporcom náhradu cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 27.1.2015

vo výške 6,48 eur za cestu Rajecké Teplice - Žilina a späť pri počte km 2 x 12, cene BA95 1,237 eur/l a
základnej náhrade 0,183 eur/km, za cestu na pojednávanie dňa 10.9.2015 vo výške 6,48 eur za cestu
Rajecké Teplice - Žilina a späť pri počte km 2 x 12, cene BA95 1,27 eur/l a základnej náhrade 0,183
eur/km, 10.9.2015, za cestu na ohliadku 23.3.2015 v uplatnenej výške 18,29 eur (pri nároku na 18,94eur) za cestu Rajecké Teplice - Žilina a späť pri počte km 2 x 35, cene BA95 1,306 eur/l a základnej
náhrade 0,183 eur/km, ako aj 3x náhradu straty času za spolu 2 polhodiny (á 13,98 eur/polh) za cestu
Rajecké Teplice - Žilina a späť a 4 polhodiny za cestu Rajecké Teplice - Terchová a späť, spolu 27,96

+ 27,96 + 55,92 eur, spolu 111,84 eur.
Spolu celková odmena 714,29 eur. Súd zároveň priznal k odmene aj náhradu DPH vo výške 20% podľa
§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 142,85 eur.
Súd preto podľa § 149 ods. 1 zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporcom v 1/ a 2/ rade
vo výške 857,14 eur na účet právneho zástupcu odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).