Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215201474
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215201474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Accentus s.r.o.,

Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, zastúpený JUDr. Katarínou Dvorskou,
advokátkou, Vietnamská 48, 821 04 Bratislava proti žalovanej Š.Á. U., nar. XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX
W., o zaplatenie 413,57 Eur s príslušenstvom, dňa 16.5.2016 takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 165,97 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
16.12.2012 do zaplatenia, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť mu 413,37 Eur spolu s úrokom z
omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 280,97 Eur od 5.11.2014 do zaplatenia a 18,90 % úrokom p.a. zo sumy
165,97 Eur od 5.11.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 1.2.2005 Československá
obchodná banka, a.s. (ďalej iba ČSOB) ako veriteľ uzatvorila so žalovanou ako dlžníkom zmluvu
o bežnom účte a balíku produktov (ďalej iba zmluva o bežnom účte) podľa § 269 ods. 2 a § 708
a násl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej ČSOB viedla v prospech žalovanej bežný účet

číslo XXXXXXXXX/XXXX. Žalovaná dňa 24.9.2007 požiadala o poskytnutie úveru formou povoleného
prečerpania na identifikovanom bežnom účte. Na základe uvedeného ČSOB poskytla žalovanej úver vo
forme povoleného prečerpania.

Dňa 4.11.2014 žalobca ako postupník uzavrel s ČSOB ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok,
na základe ktorej nadobudol pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte, čím sa žalobca stal veriteľom
pohľadávky zo zmluvy o úvere na kreditnej karte.

ŽalobcavzmysležiadostipovolilžalovanejprečerpanienaúverovomúčtečísloXXXXXXXXXX/XXXXvo
výške 165,97 Eur (5.000,- Sk). V zmysle čl. IV. zmluvy o bežnom účte účastníci konania dňa 24.9.2007
uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR. Žalovaná sa dostala do omeškania so
splácaním pohľadávky.

Dňa 8.11.2012 žalobca písomne vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky. Žalovaná napriek

uvedenému pohľadávku zo zmluvy o povolenom prečerpaní neuhradila.

S poukazom na čl. VII. ods. 1 a 2 obchodných podmienok žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť
pohľadávky ku dňu 30.11.2012.Pohľadávka žalobcu voči žalovanej zo zmluvy o povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu 4.11.2014:
istina 165,97 Eur, úrok 76,32 Eur, úrok z omeškania 56,28 Eur, poplatky 115,- Eur, spolu 413,57 Eur.

S prihliadnutím na článok III. obchodných podmienok a ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka, §
3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. sa žalobca domáha
zaplatenia poplatkov vo výške 115,- Eur, úroku vo výške 18,90 % zo sumy 165,97 Eur od 5.11.2014 (deň
nasledujúci po dni vyčíslenia pohľadávky podľa potvrdenia) do zaplatenia.

Istina peňažného záväzku žalovanej vo výške 165,97 Eur a poplatky vo výške 115,- Eur sa v zmysle
vyššie uvedeného úročia úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 280,97 Eur od 5.11.2014
(deň nasledujúci po dni vyčíslenia pohľadávky podľa potvrdenia) do zaplatenia.

Žalovaná napriek riadne doručenej žalobe a jej prílohám na výzvu súdu sa k žalobe žalobcu vyjadriť,

nereagovala.

V zhode s ustanovením § 115 ods. 1 O.s.p. súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na
ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Predvolanie na pojednávanie právnemu
zástupcovi žalobcu a tým aj samotnému žalobcovi bolo doručené dňa 15.4.2016, teda riadne a včas,

no na pojednávanie sa nedostavili. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili hospodárnosťou a
minimalizáciou trov s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa
napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila ani žalovaná, keď predvolanie na pojednávanie
prevzala dňa 13.4.2016, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a nepožiadala o
odročenie pojednávania.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, lebo
predvolanie na pojednávanie bolo im riadne a v lehote podľa § 115 ods. 2 O.s.p. doručené, žalobca
i jeho právny zástupca o prejednanie veci v ich neprítomnosti požiadali a žalovaná svoju neúčasť
neospravedlnila, čím boli splnené podmienky prejednania veci v ich neprítomnosti v zmysle ustanovenia

§ 101 ods. 2 O.s.p.

Vykonaním dokazovania oboznámením sa so zmluvou o bežnom účte a balíku produktov uzavretou
dňa 1.2.2015, oznámením zo dňa 24.9.2007 o poskytnutí povoleného prečerpania do výšky 165,97 Eur
(5.000,- Sk), oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3.2.2014, vyčíslením pohľadávky zo zmluvy

o úvere, poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 8.11.2012, obchodnými podmienkami pre
povolené prečerpanie bežného účtu, mesačným prehľadom platobnej disciplíny žalovanej, inými v spise
pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dňa 1.2.2005 Československá banka, a.s. uzavrela so žalovanou zmluvu o bežnom účte a balíku

produktov a služieb ČSOB Pohoda (ďalej iba zmluva), predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie
bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi ČSOB a majiteľom účtu pri poskytovaní komplexu
ďalších bankových produktov a služieb ČSOB. Zmluvou sa ČSOB zaviazala, začínajúc dňom 8.8.2003,
zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet a majiteľ účtu (žalovaná) sa zaviazala čerpať peňažné
prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp.

do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných
prostriedkov uložených na účte úročí ČSOB vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou
vyhlasovanou ČSOB. Podľa časti IV. zmluvy ČSOB sa zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu
vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. V prípade splnenia stanovených
podmienok ČSOB na poskytnutie povoleného prečerpania účtu, uzatvorí ČSOB s majiteľom účtu zmluvu

o povolenom prečerpaní účtu. Podľa časti V. bodu 2 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
Obchodné podmienky ČSOB zo dňa 1.1.2004, Podmienky vedenia bežného účtu zo dňa 1.11.2003 a
Podmienky pre vydávanie a používanie platobných kariet zo dňa 1.2.2004.

Na základe žiadosti žalovanej zo dňa 24.9.2007, ČSOB toho istého dňa písomne žalovanej oznámila,

že žalovanej v súlade s jej žiadosťou poskytuje povolenie na prečerpanie jej bežného účtu do výšky
úverového limitu 165,97 Eur (5.000,- Sk) počnúc dňom 24.9.2007, ktorým dňom bol otvorený účet
povoleného prečerpania číslo XXXXXXXXXX/XXXX.V zhode s poslednou vetou predmetného oznámenia súd konštatuje, že tým medzi žalovanou a ČSOB
(ďalej iba banka) bola uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní účtu v zmysle časti IV. zmluvy o
bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zmluvnými stranami uzavretej dňa 1.2.2005

a podľa § 43a a násl. Občianskeho zákonníka.

Žalobca tvrdí, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním pohľadávky a keď žalovaná
nereagovala na písomnú výzvu banky zo dňa 8.11.2012 pohľadávku uhradiť, banka ku dňu 30.11.2012
vyhlásila predčasnú splatnosť pohľadávky.

Žalobca v žalobe a ani k žalobe pripojenými listinami, dlh žalovanej čo do jeho vzniku, výšky i povinnosti
dlh splniť podrobnejšie neodôvodnil, preto súd výzvou zo dňa 8.4.2016 žalobcu vyzval doplniť ním
tvrdené skutočnosti v žalobe a predložiť ďalšie, na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy. Na výzvu súdu
žalobca okrem iného súdu predložil listinu označenú ako „mesačný prehľad platobnej disciplíny Š. U. č.
účtu XXXXXXXXXX“, z ktorej súd zistil, že žalovaná službu banky spočívajúcu v prečerpaní bežného

účtu začala využívať v mesiaci november 2008 a využívala ju do mája 2012, keď v tomto mesiaci bežný
účet prečerpala o sumu 165,97 Eur. Z rovnakej listiny súd zistil, že žalovaná bankou poskytnuté peňažné
prostriedky priebežne splácala a poslednú úhradu vykonala rovnako v mesiaci máj 2012 sumou vo výške
218,37 Eur. Vychádzajúc z už uvedenej listiny, sumou 218,37 Eur žalovaná uhradila prečerpanie účtu
za predchádzajúce obdobie a sumu 165,97 Eur, o ktorú žalovaná svoj bežný účet prečerpala v mesiaci

máj 2012, banka v nasledujúcom období vykazovala ako dlh.

Súd už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku uviedol, že žalovaná k žalobe žalobcu sa nevyjadrila. Súd
preto vyvodil záver, že žalovaná žalobcom v žalobe produkované tvrdenia nespochybňuje. Na základe
uvedeného súd preto, v zhode s tvrdením žalobcu ustálil, že dňa 1.2.2005 Československá obchodná

banka, a.s. so žalovanou uzavrela zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej banka pre žalovanú zriadila
a viedla bežný účet číslo XXXXXXXXX/XXXX a na základe žiadosti žalovanej zo dňa 24.9.2007, toho
istého dňa pod číslom XXXXXXXXXR uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní.

Právny vzťah medzi bankou a žalovanou založený zmluvou o bežnom účte i zmluva o povolenom

prečerpaní bežného účtu sa riadia ustanoveniami § 708 a násl. Obchodného zákonníka, pričom ide o
tzv. absolútny obchodnoprávny vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka).

Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

Zmluvou o povolenom prečerpaní banka sa so žalovanou dohodli, že banka uskutoční do určitej sumy
(165,97 Eur) príkazy, aj keď na účte nebude dostatok peňažných prostriedkov (povolené prečerpanie
účtu). Žalobca tvrdí, že žalovaná povolené prečerpanie jej bežného účtu aj využívala, na dôkaz čoho
predložil mesačný prehľad platobnej disciplíny a výpis z bežného účtu žalovanej.

Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín, súd v zhode so žalobcom konštatuje, že žalovaná
na základe zmluvy o povolenom prečerpaní v období od mesiaca november 2008 do mesiaca máj 2012
čerpala peňažné prostriedky banky. Poskytnutie peňažných prostriedkov bankou na základe zmluvy o
povolenom prečerpaní účtu sa, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka,

riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka o úvere, teda ustanoveniami § 497 a násl.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadovanéza úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka

ročného obdobia.

Z predtým označených listín (mesačný prehľad platobnej disciplíny a výpisy z bežného účtu žalovanej)
vyplýva, že banka žalovanej v období mesiaca november 2008 až mesiaca máj 2012 umožnila čerpať
peňažné prostriedky v rôznej výške formou povoleného prečerpania bežného účtu žalovanej a žalovaná

bankou poskytované peňažné prostriedky, v súlade so zmluvou, splácala. Naposledy k prečerpaniu účtu
žalovanej došlo v mesiaci máj 2012 vo výške 165,97 Eur, teda vo výške podľa zmluvy. Žalobca tvrdí, že
žalovaná tieto peňažné prostriedky doposiaľ nevrátila a peňažné prostriedky v tejto výške predstavujú
na strane žalovanej dlh na istine.

Žalovaná tvrdenie žalobcu o čerpaní peňažných prostriedkov a dlhu na istine vo výške 165,97 Eur

nepoprela, aj keď tak urobiť mohla, ako to už súd uviedol v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, preto
súd nemal dôvod pochybovať nielen o tvrdení žalobcu o tejto skutočnosti, ale ani o obsahu žalobcom,
na toto tvrdenie, predložených listín. Ustálil preto, že žalovaná doposiaľ nevrátila peňažné prostriedky
vo výške 165,97 Eur, poskytnuté jej Československou obchodnou bankou, a.s. v mesiaci máj 2012 na
základe zmluvy o prečerpaní účtu, čo na jej strane predstavuje dlh v uvedenej výške.

Niet sporu o tom, že banka peňažné prostriedky žalovanej na základe povoleného prečerpania poskytla
v rámci predmetu svojej činnosti tak, ako ho má zapísaný v obchodnom registri. Zmluva o povolenom
prečerpaní bežného účtu bankou a žalovanou uzavretá dňa 24.9.2007 je predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou, podmienky ktorej boli navrhnuté bankou, bez možnosti žalovanej ovplyvniť ich

znenie. Súd preto zmluvu uzavretú medzi bankou a žalovanou podrobil súdnemu dohľadu, v rámci
ktorého zisťoval, či napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte i zmluva o povolenom prečerpaní
bežného účtu sú upravené už skôr citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka a v zmysle
ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka právny vzťah založený týmito zmluvami,
nehľadiac na povahu účastníkov, je tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, vzťah založený

uvedenými zmluvami uzavretými medzi bankou a žalovanou nemá spotrebiteľský charakter v zmysle
ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a v čase uzavretia týchto zmlúv platného zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 24.9.2007, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom

prečerpaní účtu, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 24.9.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy, t. j. ku dňu 24.9.2007, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Veriteľ
je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o
poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov. Reklama
alebo akákoľvek ponuka vystavená na obchodných miestach, na ktorých veriteľ ponúka spotrebiteľský

úver, v ktorej je uvedená úroková sadzba alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, musí obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej miere
nákladov vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2 , ak to nie je uskutočniteľné v inej forme. Pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4

. Na požiadanie musí veriteľ
poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažnýchprostriedkovnabežnomúčteposkytnutýchbankouinýmspôsobomakonakreditnékarty(§1
ods. 3 ) alebo, ak nemožno
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy

písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych
podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1
vo forme príkladu výpočtu

podľa prílohy č. 2 . Počas
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať
spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov.

Podľa§4citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov;
ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto

nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6 ,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7 .
Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak
dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,
musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 7 veriteľom.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení ku dňu 24.9.2007, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka .

V citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi
bankou a žalovanou zmluva o bežnom účte a ani zmluva o povolenom prečerpaní bežného účtu nie sú
výslovne uvedené ako spotrebiteľské zmluvy, no napriek tomu nemôžu byť pochybnosti o tom, že zmluva

o povolenom prečerpaní bežného účtu je zmluvou spotrebiteľskou. V tomto smere stačí totiž poukázať
na ustanovenie § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase jej uzavretia, z ktorého jasne vyplýva,
že za spotrebiteľský úver zákonodarca počítal aj úver poskytnutý formou povoleného prečerpania účtu,
ako v súdenom prípade.Už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku súd konštatoval, že povolené prečerpanie bežného účtu
žalovanou v mesiaci máj 2012 súd považuje za preukázané. Žalovaná touto formou poskytnutý úver

sa zaviazala splácať mesačnými splátkami, v tom čase vo výške 16,90 Eur mesačne. Žalovaná, ako to
vyplýva z mesačného prehľadu platobnej disciplíny, na ktorý súd už opakovane poukázal ako na dôkaz, z
ktorého je zrejmý pohyb na bežnom účte žalovanej, však splátky po tomto prečerpaní účtu platiť prestala
a neplatí ich doposiaľ.

Žalovaná je tak povinná vrátiť sumu 165,97 Eur, ktorú jej banka na základe povoleného prečerpania
úveru v mesiaci máj 2012 poskytla a žalovaná ich doposiaľ nevrátila.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Banka listom zo dňa 8.11.2012, označeným ako „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“,
upozornilažalovanúnamožnosťprehlásenianeuhradenýchzáväzkovzajednorázovosplatné.Žalovaná
na upozornenie banky nereagovala a tak listom zo dňa 4.12.2012 v zmysle ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka banka dlh žalovanej prehlásila za splatný dňom 30.11.2012 a žalovanú vyzvala

dlh splniť najneskôr do 15.12.2012, na dôkaz čoho žalobca označený list súdu predložil.

V rámci prípravy veci na pojednávanie súd vyzval žalobcu predložiť dôkazy o doručení tejto výzvy na
splnenie dlhu žalovanej v zhode so zmluvne dohodnutými podmienkami o doručovaní. Žalobca na výzvu
súdu reagoval listom zo dňa 25.4.2016, z ktorého súd cituje: „účinnosť prejavu vôle Občiansky zákonník

spája s okamihom jeho odovzdania alebo doručenia adresátovi. Zákon nevyžaduje, aby sa adresát s
obsahom právneho úkonu aj oboznámil. Stačí, že adresát získal konkrétnu možnosť oboznámiť sa s
obsahom prejavu vôle. Nie je podmienkou, aby sa adresát s obsahom prejavu vôle skutočne oboznámil
(totožne Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. I. diel. Bratislava 2011, EUROKÓDEX s. 369).
Skutočnosť, že dlžník nezabezpečí riadne preberanie poštových zásielok, nemôže byť na ujmu práv a

oprávnených záujmov veriteľa. „Žalobca zasielal žalovanej výzvy a iné písomnosti na adresu C. XXX/
XX, W., a to na adresu, ktorú uviedla žalovaná pri uzatváraní zmluvného vzťahu“.

K uvedenému súd považuje za potrebné zaujať toto stanovisko: Požiadavka súdu predložiť mu dôkazy
o doručení výzvy na splnenie dlhu žalovanou je v úplnom súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého: Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V zmysle citovaného
zákonného ustanovenia je totiž povinnosťou veriteľa preukázať, že dlh, ktorého splnenia sa domáha,
je splatným, lebo splatnosť dlhu v tomto prípade nie je určený zákonom, nebol dohodnutý v zmluve
a preto splatným sa stáva na základe výzvy veriteľa. Súd sa pritom stotožňuje so stanoviskom, na

ktoré sa žalobca odvoláva a to, že účinnosť prejavu vôle Občiansky zákonník spája s okamihom jeho
odovzdania alebo doručenia adresátovi, pričom v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Rovnako tak súd sa stotožňuje so stanoviskom, že v tejto súvislosti postačuje
preukázať, že adresát prejavu vôle získal konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle a
nie je podmienkou preukázať, aby sa adresát s obsahom prejavu vôle aj skutočne oboznámil. Sporným

sa z pohľadu súdu ale javí, čo je treba rozumieť pod skutočnosťou „adresát získal konkrétnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle“. Ak podľa žalobcu pre naplnenie tejto podmienky nadobudnutia
účinnosti prejavu vôle postačí preukázať odoslanie prejavu vôle na adresu bydliska, prípadne pobytu
adresáta, ako to žalobca naznačuje vo svojom stanovisku, tak podľa názoru súdu pre nadobudnutie
účinnosti prejavu vôle v konkrétnom prípade oznámenia o splatnosti dlhu a výzvy na jeho splnenie

nepostačuje preukázať iba ich odoslanie na adresu uvedenú žalovanou pre doručovanie písomnosti,
čo žalobca preukázal, ale je nevyhnutné preukázať aj doručenie týchto prejavov vôle banky na adresu
uvedenú žalovanou pre doručovanie písomnosti. Iba v prípade reálneho doručenia prejavu vôle do
miesta bydliska alebo pobytu jeho adresáta nastanú totiž materiálne i formálne podmienky nadobudnutia
účinnosti tohto prejavu vôle a to, že „adresát získal konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu

vôle“. Je potom už právne bezvýznamné, či adresát sa s obsahom prejavu vôle aj skutočne oboznámi.
Preukázanie splnenia tejto podmienky pritom zaťažuje toho, kto prejav vôle adresuje (odosielateľa
prejavu vôle), v danom prípade banku, resp. v konaní žalobcu. Splnenie tejto povinnosti zvlášť platí v
spotrebiteľských vzťahoch, ako je aj tento, lebo dodávatelia často rôznymi zmluvnými podmienkami sasnažia vyhnúť tomuto dôkaznému bremenu a prenášajú ho na plecia spotrebiteľa, teda slabšej strany v
spotrebiteľskom vzťahu, vo forme, aby spotrebiteľ preukázal, že mu prejav vôle doručený nebol. Takýto
postup dodávateľov je nesporne v príkrom rozpore so základnými princípmi ochrany spotrebiteľov.

Žalobca doručenie listov, ktorými banka oznamuje splatnosť dlhu žalovanej i adresuje jej výzvu na
splnenie dlhu s určením termínu (listy banky zo dňa 8.11.2012 a 4.12.2012) na adresu žalovanej
nepreukázal, napriek výzve súdu. Napriek tomu súd nemá pochybnosti o tom, že banka listy žalovanej
nielen odoslala, ale tiež doručila, lebo, ako to súd už viackrát zdôraznil, žalovaná toto tvrdenie žalobcu

nepoprela, v dôsledku čoho súd ustálil, že žalovanej označené listy nielenže boli doručené na adresu
jej bydliska, ale žalovaná sa s ich obsahom aj oboznámila.

Vychádzajúc z uvedeného súd uzavrel, že dlh žalovanej vo výške istiny a úrokov sa stal splatným dňom
30.11.2012 a žalovaná v zmysle výzvy banky bola povinná tento dlh splniť do 15.12.2012. Žalovaná
na výzvu banky nereagovala, dlh doposiaľ nesplnila, lebo toto tvrdenie žalobcu nepoprela, preto na jej

strane je daná povinnosť zaplatiť istinu vo výške 165,97 Eur.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

Zmluvou uzavretou dňa 4.11.2014 medzi Československou obchodnou bankou, a.s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom, banka svoju pohľadávku voči žalovanej postúpila na žalobcu. Listom zo
dňa 3.12.2014, ktorý žalovaná prevzala podľa pripojenej doručenky dňa 8.12.2014, banka žalovanej

postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámila. Pohľadávka banky tak prešla na žalobcu a žalobca je preto
oprávnený splnenie dlhu, ktorý žalovaná má voči banke, žiadať od žalovanej splniť vo vlastnom mene a
na jeho účet. Súd preto žalovanej uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 165,97 Eur titulom splnenia dlhu,
ktorý mala voči banke, teda zaplatiť istinu, o ktorú prekročila svoj bežný účet, čo je treba považovať za
úver (165,97 Eur).

Žalovaná svoj dlh voči banke bola povinná splniť najneskôr dňa 15.12.2012. Žalovaná svoj dlh v
uvedenom rozsahu nesplnila doposiaľ, preto počnúc od 16.12.2012 až doposiaľ je v omeškaní.

Podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení k 16.12.2012, t. j. ku dňu vzniku omeškania žalovanej, ak

je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Úrokyzomeškaniasastanúsplatnýmipouplynutídňaalebolehoty,ktorésúvzmluveurčenénasplnenie
peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky
z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len „doklad"),
b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,

c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak

táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení k uvedenému dňu, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aknie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom k prvému dňu omeškania žalovanej,
t. j. ku dňu 16.12.2012, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.

Pre omeškanie so splnením dlhu žalovaná okrem splnenia samotného dlhu je povinná zaplatiť aj úroky z
omeškania vo výške podľa citovaných zákonných ustanovení. Po zistení, že v deň počiatku omeškania

žalovanej, základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,75 % ročne, súd žalovanej, v zhode so
žalobou žalobcu, uložil povinnosť zaplatiť z prisúdenej istiny aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne
a to počnúc prvým dňom omeškania, t. j. od 16.12.2012 až do splnenia dlhu zaplatením sumy 165,97
Eur. Súd pritom dodáva, že žalobca síce v žalobnom návrhu úroky z omeškania žiada priznať až od
5.11.2014, avšak ako to vyplýva z obsahu jeho žaloby za dobu od 16.12.2012 do 4.11.2014 včítane,

úroky z omeškania skapitalizoval sumou 56,28 Eur a tvoria súčasť istiny 413,57 Eur.

Žalobca podanou žalobou sa okrem zaplatenia istiny vo výške 165,97 Eur domáhal uložiť žalovanej
povinnosť zaplatiť mu úrok vo výške 76,32 Eur a poplatky vo výške 115,- Eur s tým, že ide o dlh žalovanej
ku dňu 4.11.2014 (celkom podľa žalobcu dlh žalovanej ku dňu 4.11.2014 bol vo výške 413,57 Eur, ktorý

okrem istiny vo výške 165,97 Eur, úroku vo výške 76,32 Eur a poplatkov vo výške 115,- Eur, tvoril aj úrok
z omeškania za dobu od 16.12.2012 do 4.11.2014 včítane vo výške 56,28 Eur). Počnúc od 5.11.2014
žalobca žiadal priznať úrok z úveru vo výške 18,90 % ročne zo sumy 165,97 Eur a to až do zaplatenia
tejto sumy.

Už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku súd konštatoval, že zmluva o povolenom prečerpaní bežného
účtu, už aj v čase jej uzavretia medzi bankou a žalovanou, t. j. ku dňu 24.9.2007 bola zákonom
číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zaradená medzi zmluvy spotrebiteľské (§ 3 ods. 6 cit.
Zákona) a úver na základe nej poskytnutý je úverom spotrebiteľským. V dôsledku uvedeného súd preto
zisťoval, či zmluva o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovanej, ktorú

dňa 24.9.2007 uzavrela s bankou, má všetky náležitosti ustanovenia § 4 citovaného zákona, najmä, či
ňou boli dohodnuté žalobcom žiadané úroky a poplatky.

Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 24.9.2007,
ktorým podľa zhodného názoru súdu a žalobcu bola zmluva o povolenom prečerpaní uzavretá, dohodu

o úrokoch a poplatkoch neobsahuje. Podľa oznámenia „zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej
sadzbyasadzbyúrokuzomeškaniabudeurčenávObchodnýchpodmienkachprepovolenéprečerpanie
bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy“.

Úprava úročenia a poplatkov tvorí III. časť Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného

účtu ČSOB, podľa ktorej: 1. Čerpané peňažné prostriedky až do výšky Úverového limitu sú úročené
úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie účtu, ktorú Banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch
pobočiek Banky na www.csob.sk . Úrok z peňažných prostriedkov čerpaných v
rámci povoleného prečerpania je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca. Klient vyhlasuje, že
bol pri podpise Zmluvy informovaný o výške úrokovej sadzby platnej ku dňu podpisu Zmluvy. 2. Úverový

limit nie je dovolené prečerpať. V prípade, že Klient Úverový limit nepovolene prečerpá, bude čiastka, o
ktorú bol Úverový limit prečerpaný, úročená debetnou úrokovou sadzbou uplatňovanou pre bežné účty.
Výšku debetnej úrokovej sadzby Banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch pobočiek Banky a na
www.csob.sk . Klient vyhlasuje, že bol pri podpise Zmluvy informovaný o výške
debetnej úrokovej sadzby platnej ku dňu podpisu Zmluvy. 3. Čiastky so zaplatením ktorých je Klient

v omeškaní, budú úročené úrokovou sadzbou podľa ods. 1) tohto článku, pričom Banka je oprávnená
úročiť tieto čiastky aj úrokom z omeškania, ktorého sadzba je zverejnená v prevádzkových priestoroch
pobočiek Banky a na www.csob.sk . Klient vyhlasuje, že bol pri podpise Zmluvy
informovaný o výške sadzby úroku z omeškania platnej ku dňu podpisu Zmluvy. 4. Banka oznamujeKlientovi novú úrokovú sadzbu v súlade s ods. 1) tohto článku. Úroková sadzba je pohyblivá a je
dohodnutá v Zmluve na dobu neurčitú. Banka má právo kedykoľvek meniť výšku úrokovej sadzby. Každú
zmenu výšky úrokovej sadzby Banka oznámi Klientovi písomne vo Výpise, na výveske v pobočkách a

na www.csob.sk . Ak Klient s návrhom novej úrokovej sadzby nesúhlasí a ak sa
nedohodnú zmluvné strany inak, je Klient povinný túto skutočnosť Banke písomne oznámiť. Oznámenie
musí byť do Banky doručené najneskôr do 15 dní od skončenia platnosti dovtedy dohodnutej úrokovej
sadzby a pokladá sa za výpoveď Zmluvy. V období od skončenia platnosti dohodnutej úrokovej sadzby
do splatenie celej výšky Dlžnej sumy Banka účtuje úrok v dovtedy dohodnutej výške. Banka a Klient

sa výslovne dohodli, že v prípade, ak Klient uvedeným spôsobom a v stanovenej lehote nevyjadrí svoj
súhlas,budeúverúročenýtoutonovouúrokovousadzbou.5.Úrokiúrokzomeškaniabudúvypočítavané
a účtované na báze roka s 360 dňami a mesiac so skutočným počtom kalendárnych dní. 6. Banka
je oprávnená účtovať Klientovi za svoje služby pri poskytovaní povoleného prečerpania odplatu, ktorú
predstavujú poplatky Banky podľa Sadzobníka pre fyzické osoby - občanov.

Citovaný text obchodných podmienok banky, v znení predbežne formulovanom bankou, podľa názoru
súdu nemožno považovať za dohodu zmluvných strán o výške úrokov z úveru a ani o druhu a výške
poplatkov, ktoré by žalovaná ako spotrebiteľka bola povinná zaplatiť banke za ňou povolené prečerpanie
peňažných prostriedkov na bežnom účte. Odkaz na informáciu o výške úrokov a poplatkov, ktoré
žalovanej ako spotrebiteľke mala byť daná pri podpise zmluvy bez toho, aby obsah tejto informácie

bol zachytený či už v texte zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu, alebo v obchodných
podmienkach, nemožno v žiadnom prípade považovať za dohodu o úrokoch a poplatkoch z úveru.
Text zmluvy, resp. obchodných podmienok banky, ktorým úroky a poplatky mali byť zmluvnými stranami
dohodnuté, okrem iného, vylučuje súdnu kontrolu z pohľadu ich primeranosti a teda aj z pohľadu, či
nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Odkaz na

Webovú stránku banky je pritom pre tento účel nepostačujúci, keď nie je ani zrejmé, či žalovaná mala
možnosť webovú stránku banky prehliadať. Súd pritom pripomína, že úroky z úveru a ich výška, ale
aj druh a výška poplatkov, tvoria veľmi významnú časť zmluvy o úvere a sú základom pre posúdenie
platnosti takejto zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že zmluva o povolenom prečerpaní
peňažných prostriedkov na bežnom účte dňa 24.9.2007 uzavretá medzi ČSOB, a.s. a žalovanou, z

ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok na úroky a poplatky, neobsahuje dohodu o úrokoch a poplatkoch.
Žalobcom žiadané úroky a poplatky mu preto nebolo možné priznať, lebo podľa § 4 ods. 5 zák. č.
258/2001 Z. z. od spotrebiteľa veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z úveru vo výške 76,32 Eur i vo
výške 18,90 % p.a. zo sumy 165,97 Eur od 5.11.2014 do zaplatenia i v časti o zaplatenie poplatkov vo
výške 115,- Eur zamietol. Rovnako tak žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie úrokov z omeškania
prevyšujúcej 8,75 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 16.12.2012 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca
včas podal návrh na náhradu trov konania a uplatňovaný nárok aj riadne vyčíslil. Žalovaná návrh na
náhradu trov konania nepodala. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanej peňažného plnenia (do
rozhodnutia súdu) vo výške 493,37 Eur (413,57 Eur na istine, 42,29 Eur na úrokoch a 37,51 Eur na
úrokoch z omeškania) a súd mu priznal peňažné plnenie vo výške 220,49 Eur (165,97 Eur na istine a

54,52Eurnaúrokochzomeškania).Úspechžalobcuvkonanítakbol48%.Vzhľadomnapomerúspechu
a neúspechu v konaní žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania, úspešnejšia žalovaná si tento
nárok neuplatnila, preto súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).