Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226313
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112226313.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
ErikyZajacovejaJUDr.MárieVrtochovejvsporežalobcu:R.,s.r.o.,sosídlomR.XX,U.,Z.XXXXXXXX,
v konaní zastúpeného: A. R., s.r.o., so sídlom E. X, U., Z. XX XXX XXX proti žalovanému: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/389/2012-122 zo dňa 26. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podanie odvolania vo výške 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a to v lehote

15 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že súd
vyrubil žalobcovi súdny poplatok vo výške 20,- eur v zmysle vyššie uvedenej položky č. 7a z dôvodu, že
žalobca dňa 11. apríla 2014 /správne 10. apríla 2014 - poznámka odvolacieho súdu/ doručil tamojšiemu
súdu odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/389/2012-73 zo dňa 05. marca 2014 vo
vecináhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom.Odvolateľjevzmysle§2ods.4zákona
o súdnych poplatkoch poplatníkom, jeho odvolanie voči rozsudku bolo podané po 01. októbri

2012 a smeruje voči rozsudku, ktorý bol vydaný po 30. septembri 2012. Vzhľadom na uvedené nebolo
možné aplikovať ustanovenie § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov, nakoľko odvolacie konanie je konaním samostatným.

2.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrholnapadnutéuznesenie
v celom rozsahu zrušiť bez náhrady. Zdôraznil, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú

náležitosť, ktorou je odôvodnenie. Poukazujúc na znenie pol. č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa
ktorej súd prvej inštancie vyrubil súdny poplatok, dôvodil, že spoplatneniu podľa tejto položky podlieha
len podanie návrhu na náhradu škody, a nie ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a
pod. Súdu prvej inštancie vytýkal, že svojvoľne rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a
žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. marca 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007. Mal za to,

že v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť
za podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že žalobcovi
bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Ďalej zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59
ods.2ústavyvylúčené,inakdochádzakzásahuzostranyštátudozákladnéhoprávaúčastníkanasúdnu

ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale rovnako tak k porušeniu čl. 12 ods. 1 a 13 ods. 1 písm.
a) ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziacha pri zachovaní základných práv a slobôd. Na podporu svojej argumentácie spomenul nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/05 zo dňa 22. marca 2006. V nadväznosti na uvedené dôvodil, že súd je pri
výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 a teda platí, že môže konať iba na základe

ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Okrem toho v danom prípade bol
návrh podaný pred 01. októbrom 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z.,
preto je v súvislosti s podaným odvolaním potrebné aplikovať právny stav platný do 30.
septembra .2012, kedy uvedené konanie bolo od poplatku vecne oslobodené, v súvislosti s čím poukázal
na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 14/2007 zo dňa 30. júna 2008 a

6 M Cdo 2/2011 zo dňa 10. augusta 2011, ako aj časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. novembra 2013. Preto navrhol
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť bez náhrady.

3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

4.Podľa§1zákonaosúdnychpoplatkoch,súdnepoplatkysavyberajúzajednotlivéúkonyalebokonanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

5. Podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

6. Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch (v znení účinnom do 30. septembra
2012), od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

7.Podľa§5ods.1písm.a)zákonaosúdnychpoplatkoch,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,

odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

8. Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom

konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného
v sadzobníku.

9. Podľa § 7 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je základom poplatku cena
nároku uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.

10. Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra
2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na súde prvej inštancie žalobu, ktorou sa voči
žalovanému domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O tejto žalobe rozhodol súd
prvej inštancie rozsudkom č.k. 14C/389/2012-73 zo dňa 05. marca 2014, ktorým žalobu zamietol a
žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti meritórnemu rozhodnutiu podal žalobca

dňa 10. apríla 2014 odvolanie, spĺňajúce zákonom stanovené náležitosti, ktorým rozsudok súdu prvej
inštancie napadol v celom rozsahu. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie napadnutým
uznesením vyrubil žalobcovi súdny poplatok za podanie odvolania vo výške 20,- eur poukazujúc na
položku č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov.

12. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil s napadnutým rozhodnutím o poplatkovej povinnosti,
ktoré je výsledkom správneho procesného postupu súdu prvej inštancie. Je nepochybné, že žalobca
využil svoje právo podať proti rozhodnutiu vo veci samej riadny opravný prostriedok v zákonom
stanovenej lehote, s čím zákon o súdnych poplatkoch v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) ex lege spája vznikpoplatkovej povinnosti na strane poplatníka, za ktorého treba s poukazom na § 2 ods. 4 citovaného
zákonapovažovaťtoho,ktopodalodvolanie.Poplatkovápovinnosťbypodľatohtoustanovenianevznikla
odvolateľovi výlučne za predpokladu, že by bol oslobodený od súdnych poplatkov. Zákonom č. 286/2012

Z.z. bolo s účinnosťou od 01. októbra 2012 vypustené § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch,
čoho dôsledkom je v tejto súvislosti skutočnosť, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté po
nadobudnutí účinnosti tejto novelizácie sa poplatky vyberajú podľa aktuálne účinných predpisov (§ 18ca
zákona o súdnych poplatkoch a contrario). Na základe uvedeného treba dospieť jednoznačne k záveru,
že žalobcovi podaním odvolania dňa 10. apríla 2014 vznikla poplatková povinnosť a úlohou

súdu prvej inštancie bolo vyrubiť mu uznesením súdny poplatok podľa príslušnej položky sadzobníka,
k čomu aj pristúpil.

13. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní tak odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Nie je zrejmé,
na základe čoho žalobca vytýka súdu prvej inštancie absenciu podstatnej náležitosti napadnutého
rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie, keď súd prvej inštancie vyrubenie súdneho poplatku žalobcovi

odôvodnil štandardným spôsobom pre tento druh rozhodnutia, keď v napadnutom uznesení popri
správnej výške súdneho poplatku uviedol i všetky ďalšie podstatné náležitosti, na základe ktorých si
môže účastník konania prípadne aj sám overiť správnosť určenia výšky svojej poplatkovej povinnosti
(t.j. predmet poplatkového úkonu a príslušnú položku sadzobníka súdnych poplatkov).

14. Žalobca sa v odvolaní snažil predostrieť argumentáciu, v zmysle ktorej spoplatneniu podľa položky
č. 7a podlieha len podanie návrhu na náhradu škody a súd prvej inštancie tak svojvoľne rozšíril
okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, ak tento vyrubil aj za podanie odvolania. S uvedeným
názorom odvolací súd nemôže súhlasiť a v danej súvislosti poukazuje na znenie samotného zákona o
súdnych poplatkoch, ktorý podanie odvolania (vo veci samej) v ust. § 5 ods. 1 písm. a) priamo spája so

vznikom poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, teda toho, kto odvolanie podal, a to vychádzajúc z
§ 6 ods. 2 podľa rovnakej sadzby, ako by tomu bolo v konaní na prvom stupni. Pritom platí, že poplatok
za podané odvolanie sa stanovuje podľa sadzobníka platného a účinného v čase podania odvolania,
pričom je zachovaná zásada rovnakej sadzby, keď v rovnakom čase podaná žaloba by bola spoplatnená
sumou podľa rovnakej sadzby ako podané odvolanie žalobcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2 Obo 22/2008 zo dňa 31. marca 2008).

15. Ak by sa akceptovala právna úvaha žalobcu o striktnej definícii spoplatneného úkonu v sadzobníku
súdnych poplatkov, založená podľa všetkého na tom, že položka č. 7a neobsahuje doslovnú zmienku
(poznámku) o okolnostiach vyrubenia poplatku v prípade podania odvolania, potom by došlo k

obchádzaniu vyššie citovaných ustanovení a súdny poplatok by nebolo možné vyrubiť za využitie
práva podať riadny opravný prostriedok proti meritórnemu rozhodnutiu v celej rade osobitných konaní,
ktoré nespadajú pod položku č. 1, na ktorú poukázal žalobca. Uvedené by sotva mohlo byť zámerom
zákonodarcu, najmä ak zohľadníme, že súdny poplatok slúži na zabezpečenie úhrady aspoň časti
nákladov objektívne vzniknutých v súvislosti s vedením odvolacieho konania iniciovaného poplatníkom.

V poznámke k spomínanej položke sadzobníka zákonodarca zopakoval skutočnosť, že v odvolacom
konaní sa poplatky vyberajú podľa rovnakej sadzby, ako v konaní pred súdom prvej inštancie,
právny základ pre vyrubenie súdneho poplatku za podanie odvolania ako všeobecného pravidla však
vytvára samotný zákon o súdnych poplatkoch, ktorý následne prostredníctvom svojej prílohy špecifikuje
položky spoplatňujúce jednotlivé úkony vrátane prípadných odchýlok. Pokiaľ by žalobca venoval

bližšiu pozornosť legislatívnej technike tvorby poznámok k jednotlivým položkám sadzobníka súdnych
poplatkov, muselo by mu byť zrejmé, že otázku poplatkovej povinnosti v prípade podania odvolania
zákonodarca ich prostredníctvom upravuje len ako výnimku, a to väčšinou negatívnym spôsobom.
S prihliadnutím na uvedené jeho obrana spočívajúca v poukazovaní na neprípustnosť analógie legis
nemôže obstáť.

16. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v zmysle ktorej bola žaloba podaná pred 01.10.2012 a konanie
tak začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., kedy bolo od súdneho poplatku oslobodené, túto
odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Z § 18ca zákona o súdnych poplatkoch vyplýva,
že za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.

septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V prejednávanej veci
však odvolacie konanie, ktoré žalobca inicioval využitím práva podať riadny opravný prostriedok proti
rozsudku súdu prvej inštancie, začalo doručením odvolania súdu prvej inštancie. V tomto čase už bol
účinný zákon č. 286/2012 Z.z., preto sa žalobca nemôže odvolávať na vecné zákonné oslobodenieod súdnych poplatkov, ktorému konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom podliehalo v danom prípade výlučne na prvom stupni.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).