Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 9, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 2T/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814010229
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6814010229.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca predsedom senátu JUDr. Michalom Uhorskaiom a prísediacich Mgr. Margity

Černákovej a Júliusa Czetnera v trestnej veci proti obžalovanému I. T. pre zločin skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.
mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku

Obžalovaného I. T., L.. XX. XX. XXXX E. O.,
P. J. C. Č.. XXX, M. O.Ú., G. J. G., Š. XX, Ž.

o s l o b o d z u j e

s p o d o b ž a l o b y pre skutok kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.
1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť

t a k, ž e

dňa 31. marca 2008 v Revúcej na daňovom úrade podal ako podnikateľský subjekt I. T. - P., XXX XX
C. Č.. XXX, W.: XXXXXXXX daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007, do ktorého
bezdôvodne neuviedol ako svoje príjmy za predmetné zdaňovacie obdobie

- peňažnú sumu vo výške 258 600,- Sk (8 583,95 Eur) vyplatenú v hotovosti dňa 17. 05. 2007 ako úhradu
faktúry č. 2007016 vystavenú dňa 17. 05. 2007 za prevedené pomocné stavebné práce pre odberateľa
C. T., Ľ.. Š. Č.. XXX/XX, XXX XX L., K.: XXXXXXXXXX,

- peňažnú sumu vo výške 295 000,- Sk (9 792,21 Eur) vyplatenú v hotovosti dňa 30. 08. 2007 ako úhradu
faktúry č. 2007036 vystavenú dňa 30. 08. 2007 za prevedené pomocné stavebné práce pre odberateľa
C. T., Ľ.. Š. Č.. XXX/XX, XXX XX L., K.: XXXXXXXXXX,

- peňažnú sumu vo výške 246 400,- Sk (8 178,98 Eur) vyplatenú v hotovosti dňa 12. 12. 2007 ako úhradu
faktúry č. 2007062 vystavenú dňa 12. 12. 2007 za prevedené pomocné stavebné práce pre odberateľa
C. T., Ľ.. Š. Č.. XXX/XX, XXX XX L., K.: XXXXXXXXXX,

pričom všetky tri platby mu vyplatil v hotovosti objednávateľ stavebných prác C. T., Ľ.. Š. Č.. XXX/XX,
XXX XX L., K.: XXXXXXXXXX, čím svojim konaním skrátil daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie

obdobie roku 2007 ku škode Slovenskej republiky v celkovej sume 5 045,48 Eur,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na tunajší súd obžalobu na obžalovaného I. T. pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov C. T., C. G., C.
C., K.S. T. S. C. O.. Bola prečítaná výpoveď svedkyne C.. T. N.T. z prípravného konania.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, nikdy nemal zamestnancov v oblasti

stavebníctva, žiadnu stavebnú činnosť nevykonával a Svätý Jur nepoznal. Zamestnancov mal iba pri inej
podnikateľskej činnosti a nepoznal ani pána T., videl ho po tom, ako bol obvinený na úkonoch týkajúcich
sa tohto trestného konania.
Bol držiteľom živnosti s názvom I. T. - P. pred rokom 2009 a venovali sa obchodnej činnosti a na stavebnú
činnosť síce mal živnosť, ale nikdy ju nevykonával. Pečiatka, ktorá je na dokumentoch na č. l. 273-278

spisu, sa podobá tej jeho pečiatke, môže to byť aj ona, ale dvakrát mu vykradli auto, prípadne ju mohol
niekto napodobniť, takže on nevedel, kto to opečiatkoval, ale on to nebol.
V roku 2008 používal pravdepodobne Peugeot 307, bolo na lízing, ale terénne motorové vozidlo
nepoužíval.

Svedok C. T. uviedol, že sa jednalo o stavbu bytovky v meste Pezinok, časť Jurský park, kde
vystupoval ako podnikateľský subjekt živnostník C. T. a vykonával práce pre MOTA ENGIL Slovakia
a.s. S obžalovaným sa stretli v Ivanke pri Dunaji v reštaurácii La Paloma, náhodne sa dali do reči,
povedal mu, že vykonáva stavebnú činnosť vo Veľkom Biely a potrebuje ďalšiu prácu a tak sa dohodli.
Potom neskôr, asi s odstupom jedného týždňa sa s obžalovaným stretli v tej istej reštaurácii, kde mu

obžalovaný odovzdal prefotenú kartičku s identifikačným číslom podnikateľského subjektu a svedok
vypísal objednávku, že si u neho objednával stavebné práce.
Nepreveroval si, kde predtým obžalovaný vykonával činnosť, nemal dôvod mu neveriť, lebo výkon práce
si overoval priamo na mieste. Nevedel presne, na akom aute prišiel obžalovaný, ale značka bola RV -
Revúca a po tom RB - Ružomberok.

Jeho chlapi začali piť, tak preto dal prácu niekomu inému, lebo by musel platiť penále pre nedokončenú
stavbu,alekeďžebolzodpovednýzastavbu,taktamostalakontroloval. Obžalovanýfyzickynepracoval,
len dozeral na chlapov. Na stavbe sa niekoľkokrát porozprávali o tej stavbe. Pracovníci obžalovaného
boli asi piati, robili na stavbe od apríla do novembra. Dohodli sa na úkolovej odmene, pričom on si
nechával 5% z faktúry, ktorú vystavoval pre MOTU ENGIL Slovakia a obžalovaný mu vystavil faktúru

o 5% nižšiu, takže 5% bola jeho provízia. Fakturoval pre objednávateľa každé 2 týždne a obžalovaný
nevedel, ako často mu fakturoval. Faktúry mu odovzdával obžalovaný buď na stavbe, alebo v reštaurácii
a on mu vždy vyplácal hotovosť, ktorú si telefonicky dohodli. On vystavil príjmové aj výdavkové
pokladničné bloky, zmluvu podpísanú nemali, mali len objednávku a celkovo mu odovzdal cca. 900 tisíc
Sk. Tieto faktúry vystavil obžalovaný, opečiatkoval ich s pečiatkou s tou helmou a príjmové a výdavkové

doklady už boli podpísané a opečiatkované.
Faktúry, ktoré vystavoval firme MOTA ENGIL Slovakia, tak tie mu firma vyplácala na jeho účet, ktorý
je uvedený na č. l. 124-127 spisu. Tieto peniaze vždy vybral z účtu a potom ich použil na vyplatenie
faktúry obžalovanému, ale pri odovzdávaní peňazí nebol nikto iný, iba on a obžalovaný. Vyplatenú sumu
obžalovanému musel zahrnúť do jeho daňového priznania, ktoré podal nasledujúci rok 2008 za celý

rok 2007.
Spolupráca s obžalovaným bola ukončená po vyplatení poslednej faktúry, už na predmetnej stavbe
nepracoval, svedkovi chlapi dokončili ďalšie 2 týždne a potom sa ukončila aj jeho spolupráca s firmou
MOTA ENGIL Slovakia. Chlapov mal aj na pracovnú zmluvu, ale aj živnostníkov a začali robiť po Veľkej
noci na stavbe Jurský park a obžalovaný so svojimi chlapmi skôr ako koncom mája 2007.

Na 95% hovoril, že to bol obžalovaný, vzhľadom aj na to, že ako obžalovaný vyzerá na občianskom
preukaze z roku 2008, ako vyzeral na konfrontácii vo väzení a ako vyzeral vtedy pri odovzdávaní peňazí
uvádzam, že na 95 % to bol on, ale tých 5 % ponechávam na to, že sa zmenil. Poopravil výpoveď, že
nešlo o stavbu v Pezinku, ale vo Svätom Jure.
V predmetnej bytovke robili od zaizolovania platne po strechu, to znamená hrubú stavbu, okrem strechy,

teda murárske, tesárske, železiarske práce a hodnota celej zákazky bola cez 1 milión Sk. Zmluva medziním ako živnostníkom a MOTA ENGIL Slovakia existovala, boli tam presne rozpísané sumy za konkrétne
práce, ale tú zmluvu mu ukradli v októbri, pretože mu ukradli auto, v ktorom bola predmetná zmluva.
Príjmové a výdavkové doklady v tom aute nemal, lebo ich dal rovno účtovníčke. Ani kópiu zmluvy s

MOTA ENGIL Slovakia, ani kópiu objednávky s obžalovaným si neurobil a nedal ju účtovníčke.
Stavbu odovzdali objednávateľovi pred Vianocami 2007 a protokol o odovzdaní stavby nebol, iba prišiel
dozor z MOTA ENGIL Slovakia a povedal, že je to v poriadku, bol iba denník o stavbe, ktorý už ale nemal.
Pred predchádzajúcim hlavným pojednávaním povedal v pojednávacej miestnosti, že možno to nie je
obžalovaný, ktorému odovzdal peniaze, ale povedal to preto, že bol chorý človek, dochádzal na súd 200

km a myslel si, že sa to pre neho tak už skončí a už nebude musieť prísť na súd vypovedať.
Z firmy MOTA ENGIL Slovakia tam chodil na kontrolu zástupca firmy a bol tam aj v čase, keď tam bol
obžalovaný, ale jeho meno nevedel uviesť, ale nemal žiadne výhrady voči robote jeho chlapov. Nevedel
uviesť ani jedno meno z chlapov, ktorí pracovali na Jurskom parku, ale vedel, že traja už zomreli, ale
na mená ďalších si nespomenul. Toto bol jediný prípad, keď posunul stavebné práce, ktoré mal robiť on
ako živnostník, inému živnostníkovi.

Pri opätovnom výsluchu pred senátom svedok uviedol, že keď chodil na stavbu do Svätého Jura
kontrolovať ako obžalovaný plní ich zmluvu, videl tam 6-7 počerných chlapov, s ktorými sa ani
nerozprával, povedali mu len toľko, že sú od C., ale viac sa s nimi nebavil, lebo bol dohodnutý s T.. On
tam mal svojich chlapov (3 alebo 4 asi) na pracovnú zmluvu, ale keďže veľa pili, nedalo sa s nimi robiť,
tak sa dohodol s obžalovaným v Ivanke pri Dunaji reštaurácia La Paloma, objednávku spísali, ešte mu

prefotil aj DIČ aj IČO, podpísal objednávku a opečiatkoval. Do roka od tejto udalosti mu ukradli auto,
kde boli papiere objednávka, zmluvy atď. Ostali len faktúry a príjmové doklady, ktoré dával účtovníčke.
Tieto sumy boli bez DPH, keďže obžalovaný nebol platca DPH. Obžalovaného chlapi robili asi do konca
októbra a potom nastúpili znova jeho chlapi, ktorí povedali, že už nebudú piť a vtedy mu obžalovaný
povedal, že už má iné práce dohodnuté, a preto museli nastúpiť jeho chlapi. V decembri odovzdal celé

dielo, ako bolo dohodnuté, ale nepamätal si, či bol nejaký protokol.
C. Y. bol stavbyvedúci vo Svätom Jure, bol ako dozor z firmy MOTA ENGIL SLOVAKIA, a. s.. On
tam chodil pravidelne, ale on mu nepovedal, že to nie sú jeho chlapi na stavbe, teda tí, ktorí boli od
obžalovaného, pretože nechcel, aby si pomyslel, že on nezvláda tú zmluvu o dielo. Jeho chlapi robili iba
prvý týždeň po podpise zmluvy, boli 6 alebo 7 a ak predtým povedal, že boli 3 alebo 4, tak to preto, lebo

si to dobre nepamätal. Napriek tomu, že predtým uviedol, že chlapi boli u neho zamestnaní na pracovnú
zmluvu, neskôr tvrdil, že boli na živnosť. Pamätal si len na mená tých, ktorý už zomreli.
Napriek rozporu s jeho výpoveďou zo dňa 03.11.2014 na hlavnom pojednávaní, kedy povedal, že si
neurobil kópiu objednávky s obžalovaným, neskôr tvrdil, že ju vypísali dvojmo, jedna mu ostala, ale
účtovníčke ju nedal a zmluvu s obžalovaným nepodpísal. Účtovníctvo mu v tom období robila p. M. I. z

Rabče, aj podklady robila na DPH, daňové priznanie a pripravovala mu aj podklady na platenie odvodov
do sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Odcudzili mu v Ivanke pri Dunaji v septembri 2008 Škodu Octavia Tdi zelená metalíza, na ŠPZ bolo NO
a boli tam čísla určite 3 a 4, ostatné si nepamätal a kufrík mu zmizol spolu s autom a dokladmi keďže
nemal kanceláriu.

Obžalovaného po skončení spolupráce videl až v ÚVTOS, kedy mu dozorcovia doniesli obžalovaného a
vyšetrovateľ sa ho spýtal, či je to tá osoba, s ktorou spolupracoval na Svätom Juri a on im povedal, že sa
muzdá,žejetotáosoba,alesamuzdalo,žebolchudšívbaseakovroku2007,keďhostretávalohľadne
stavby. Pred týmto stretnutím v ústave nevykonal s ním vyšetrovateľ rekogníciu obžalovaného, teda
nepredložil mi žiadne fotografie, na ktorých mohol rozpoznať obžalovaného. Vyšetrovateľ mu predtým,

keď mu telefonoval, povedal, že pôjdu do basy zistiť, či ten človek, ktorý tam je, či to je ten, čo s ním
spolupracoval ohľadne predmetnej stavby. Keď na prvom hlavnom pojednávaní, ktoré bolo odročené,
vošiel do dverí a videl obžalovaného, je pravda, že spontánne povedal, že to nie je ten človek, s ktorým
spolupracoval na predmetnej stavbe v roku 2007 a chudčí bol obžalovaný aj v roku 2007.
Vzhľadom k tomu, že má horšiu pamäť na tváre, nie si je úplne istý, že obžalovaný v tomto konaní je tá

osoba, ktorá s ním v roku 2007 podpísala objednávku na prácu vo Svätom Juri.

Svedkyňa C. G. uviedla, že pracuje na Daňovom úrade, toho času v Rimavskej Sobote, vtedy pracovala
v Revúcej. Nadriadenými dostali príkaz vykonať daňovú kontrolu na daň z príjmov fyzických osôb Juraj
Kováč - TITUS, na základe ktorej zistili, že podnikateľský subjekt C. T. urobil v roku 2008 dve nahlášky na

vyplatenie troch súm nad 100 tisíc Sk, uvedené v daňovom priznaní. Obžalovaný podal nulové daňové
priznanie a neboli tam zahrnuté príjmy, ktoré nahlásil pán T.. Obžalovaný neplatil za seba v rok roku 2007
ani odvody, ani jedenkrát neprišiel na daňový úrad a nepredložil im ani účtovníctvo. Daňovú povinnosťvypočítali na základe nahlášok od podnikateľského subjektu C. T. a daň zaplatená do dnešného dňa
nebola.

Svedok K. T. pri výsluchu uviedol, že obžalovaný je jeho najlepší kamarát a bol aj v roku 2007 v kontakte
s obžalovaným aj každý deň, alebo každý tretí, štvrtý deň, lebo v roku 2007 býval v Revúcej a obžalovaný
býval v Muráni. Bežne sa rozprávali o športe a o zábave, ale o práci sa nerozprávali, ani o pracovnej
činnosti obžalovaného a ani nevedel o tom, že obžalovaný podnikal pod názvom Juraj Kováč - TITUS.
Určite by ale vedel o tom, ak by v roku 2007 robil stavebné práce vo Svätom Jure a mal by vedomosť

aj o údajnej sume, ktorú mal dostať za odvedenú stavebnú činnosť vo Svätom Jure. Je nezmysel, že
obžalovaný by mal v roku 2007 vykonávať stavebnú činnosť vo Svätom Jure a mal za ňu dostať cca.
900 tis. Sk, pretože by ho určite pozval na nejaký víkend, ak by mal také peniaze.

Svedok C. C. pri výsluchu uviedol, že obžalovaný je jeho kamarát, videli sa s obžalovaným párkrát do
roka,keďhonavštíviobžalovanýnakávuvHriňovej,alebopotom,keďinišieldoMuráňaalebodoBrezna

a stretávali sa takto aj v roku 2007. S obžalovaným sa poznali z toho dôvodu, že vykonával činnosť v
lesníctve, niekedy v roku 2004-2005 pre neho brigádnicky robil, pretože im na dva týždne pozastavili
ťažbu, a preto mal čas a išiel k nemu. Ťažili pri Topoľčanoch, kde on ako podnikateľský subjekt robil, ale
nevedel pod akým podnikateľským názvom vykonával túto ťažbu.
Svedok robil na stavbe u p. Ferka, takže by vedel čo, to odrobiť aj na stavbe a myslel si, že by ho

obžalovaný zavolal si zarobiť, ak by mal takúto možnosť.

Svedok C. O. pri výsluchu uviedol, že obžalovaný je jeho kamarát a poznajú sa osi 8 rokov, spoznali sa
v Brezne na diskotéke. S obžalovaným sa stretávajú tak raz za dva krát týždne v Detve, na Kriváni na
obede, alebo na káve. Poznali sa aj v roku 2007, kedy bol ešte študentom a hľadal si nejakú brigádu,

aby si zarobil ako študent. V roku 2007 obžalovaný s partiou nejakých pracovníkov nerobil na bytovke vo
SvätomJure,pretožebolpresvedčený,žebyhozavolal,abysizarobil,pretožehootožiadal,vtomčase.

Svedkyňa W.. T. N. na výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že pracovala na Daňovom úrade v
Námestove, kde podnikateľský subjekt Miroslav Kekeľák zaúčtoval v rámci daňového priznania za rok

2007 ako vyplatenú sumu 800.000,- Sk Jurajovi Kováčovi. Pri ústnom vysvetľovaní uviedol, že Juraj
Kováč pre neho robil stavebné práce na bytovke Jurský Park vo Svätom Jure.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné
skutočnosti:

Odberateľ Mota Engil s.r.o. vyplatil v roku 2007 dodávateľovi C. T. za stavebné práce na bytovke vo
Svätom Jure postupne sumy 327.315,- Sk, 173.252,- Sk, 184.417,- Sk a 144.228,- Sk, všetko s DPH,
ktoré boli poukazované na účet dodávateľa v Slovenskej sporiteľni. Svedok C. T. si v roku 2007 z tohto
účtu vyberal pravidelne po 15.000,- Sk z karty vedenej k účtu ako aj vykonával výbery v banke v rôznych

sumách, nie však menej ako 1.500.000,- Sk.

I. T. mal od roku 2002 do roku 2013 živnostenské oprávnenie na demolácie, búracie práce, prípravné
práce pre stavbu, zemné a výkopové práce v rozsahu voľnej živnosti, pričom v roku 2007 nebol na
Daňovom úrade evidovaný ako platca DPH.

SpoločnosťMota-EngilCentralEuropeSlovenskárepublika,ktorájeod01.02.2016vlikvidácii,uzavrela
dňa 01.04.2007 s C. T. zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli stavebné práce na bytovke Jurský park vo
Svätom Juri s termínom odovzdanie diela do 01.09.2007.

Svedok C. T. ako podnikateľský subjekt evidoval v účtovníctve v súvislosti s obžalovaným doklady za
stavebné práce, a to faktúru č. 2007016 z 17.05.2007 vo výške 258.600,- Sk a k nej príjmový pokladničný
doklad, faktúru č. 2007036 z 30.08.2007 na sumu 295.000,- Sk a k nej príjmový pokladničný doklad a
faktúru č. 2007062 z 12.12.2007 na sumu 246.400 Sk a k nej príjmový pokladničný doklad, teda celkovú
sumu 800.000,- Sk vyplatenú obžalovanému si uplatnil ako náklady za rok 2007.

M. I., účtovníčka svedka T. v predmetnom období roku 2007, v písomnom vyjadrení uviedla, že o
spolupráci T. v obžalovaným nič nevie, v roku 2007 mal T. 3 zamestnancov na pracovnú zmluvu, alenevedela sa vyjadriť k ich pracovnému zaradeniu a v súčasnosti už nedisponuje žiadnymi dokladmi,
ktoré sa týkali podnikateľa T., pretože po ukončení ich spolupráce ich všetky odovzdala T..

Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica sa k váhe väzňa I. T. vyjadril v tej miere, že v
mesiaci jún 2009 vážil obžalovaný 130 kg a v mesiaci december 2010 vážil 109 kg.

Obžalovaný v roku 2007 nebol v evidencii nezamestnaných, ktorý vedie UPSVaR, ani mu v tomto
období nebola vyplácaná žiadna dávka, v Sociálnej poisťovni bol vedený ako SZČO od 01.07.2007 do

30.06.2008. Obec Muráň a Podbrezová obžalovaného bližšie nehodnotili, od roku 2010 mal 2 priestupky
na úseku cestnej dopravy, doposiaľ bol 4 krát súdne trestaný, v posledných 10 rokoch len 1 krát, a to v
roku 2008 za trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148 a ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.

V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od

toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd

dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Dokazovaním v tomto konaní bolo potrebné zistiť, či stavebné práce opísané v obžalobe skutočne
vykonal pre objednávateľa svedka T.Á. obžalovaný.

Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný mal predmetnom čase v roku živnostenské oprávnenie
na vykonávanie demolačných prác, búracích prác, prípravných prác pre stavby, výkopových prác v
rozsahu voľnej živnosti. Nebolo však preukázané, že by sa obžalovaný venoval týmto predmetom jeho
živnosti aj v inom ako v tomto prípade opísanom v obžalobe. Jednoznačne bolo preukázané, že v
roku 2007 skutočne došlo k výstavbe bytovky nazvanej Jurský park vo Svätom Juri, pričom hlavným

dodávateľomtejtostavbybolaspoločnosťMota-EngilCentralEuropeSlovenskárepublikas.r.o.,ktorási
v roku 2007 ako objednávateľ objednala na určité stavebné práce uvedené v zmluve o dielo dodávateľa,
a to živnostníka svedka T., ktorý mal na predmetnej stavbe vykonávať činnosť od 01.04.2007 do konca
roka 2007.

Hlavným účelom dokazovania však bolo zistiť, či svedok Kekeľák na práce, na ktoré bol najatý
prostredníctvom spoločnosti Mota - Engil Central Europe Slovenská republika s.r.o., skutočne objednal
obžalovaného, ktorý mal predmetné práce vykonávať.

Priamymi dôkazmi, ktoré potvrdzovali, že obžalovaný, resp. „jeho chlapi“, ako ich nazval D. T., pracovali

na stavbe Jurský park vo Svätom Jure, je výpoveď svedka T. a ním do spisu predložené faktúry a
príjmové pokladničné doklady vystavené obžalovaným, ktoré obsahovali aj pečiatku podnikateľa I. T. -
P. a aj podpis, ktorý však nebolo možné stotožniť, nakoľko znalec z odboru písmoznalectvo by nebol
schopný na základe takého podpisu urobiť relevantný znalecký posudok.

Pri výpovedi svedka T. je však potrebné konštatovať, že kvalitatívne jeho výpovedi chýbala autenticita.
Pri otázkach prokurátora, či obžalovaný je ten podnikateľ, ktorému v roku 2007 dal na stavbe vo Svätom
Jure prácu na projekte Jurský Park a zároveň ten, ktorý mu na základe ústnej dohody vystavil v roku
2007 predmetné 3 faktúry a príjmové pokladničné doklady na sumu spolu cca. 800.000 Sk, označil za
takúto osobu na 95% obžalovaného, avšak pri otázkach obžalovaného alebo jeho obhajcu už začal

pochybovať o tom, či sa skutočne jedná o predmetnú osobu, resp. že má horšiu pamäť na tváre a nie
je si tým istý. Pochybnosti o jednoznačnosti výpovede svedka T. sa na súde vyskytli už pred začiatkom
úplne prvého hlavného pojednávania, a to pred samotným výsluchom svedka Kekeľáka, kedy za osobu,od ktorej si objednal práce na predmetnej stavbe, neoznačil jednoznačne obžalovaného s tým, že to
možno nie je tá osoba.

Pri hodnotení výpovedi svedka T., ktorá bola spolu s faktúrami a príjmovými pokladničnými dokladmi
s pečiatkami podnikateľského subjektu I. T. - P. jedinými dôkazmi o vine obžalovaného, dáva senát do
pozornosti ďalšie okolnosti jeho výpovede, ktoré boli rozporné, alebo minimálne neštandardné. Svedok
T. počas svojho výsluchu uvádzal rôzne počty chlapov, ktorý mali patriť k obžalovanému a robili na
stavbe. Nepamätal si meno ani jedného z jeho 3 alebo 4 chlapov, ktorý mali v apríli 2007 robiť na

predmetnej stavbe, pričom mali podľa jeho tvrdenia u neho robiť na pracovnú zmluvu. Súd sa túto
skutočnosťsnažilzistiťodbývalejúčtovníčkysvedkaT.,ktorávšakvedelauviesťibamená3ľudí,ktorých
mal svedok T. L.a pracovnú zmluvu, ale nevedela sa vyjadriť, či pracovali na stavbe Jurský park.

Obžalovaný vylúčil akúkoľvek spojitosť so svedkom T. ako aj s predmetnou stavbou vo Svätom Jure,
pričom na podporu tvrdenia obžalovaného svedčili aj jeho blízky kamaráti svedkovia C. C., K.S. T.

S. C. O., ktorí vylúčili, že by obžalovaný v roku 2007 podnikal v oblasti stavebných prác a mal na
tento účel najatých aj nejakých zamestnancov. Senát vyhodnotil výpovede týchto svedkov v prospech
obžalovaného, avšak tieto výpovede ako dôkazné prostriedky neboli dostatočné na to, aby spochybnili
obžalobu natoľko, aby senát oslobodil obžalovaného len na základe týchto výpovedí.

Dôvodom, prečo senát oslobodil obžalovaného z predmetného skutku opísaného v obžalobe, bola
hlavne nepresvedčivá výpoveď svedka T.Á., ktorý svoje nejasné tvrdenia ohľadne stotožnenia
obžalovaného ako osoby páchateľa, teda osoby s ktorou sa dohodol na predmetných stavebných
práca vo Svätom Jure v roku 2007, vedel podporiť iba faktúrami a pokladničnými dokladmi, na ktorých
bola pečiatka obžalovaného ako podnikateľa - živnostníka, pričom podpis sa znalecky nedal stotožniť.

Obžalovaný uznal, že sa pečiatka na faktúrach a pokladničných dokladoch podobá na pečiatku, ktorú
používal, avšak v období pred skutkom mu bolo odcudzené motorové vozidlo, v ktorom mal okrem iného
aj takúto pečiatku, a preto sa ku jeho pečiatke mohol dostať ktokoľvek. Senátu je zrejmé, že bez dôkazu
o odcudzení vozidla ako aj o tom, že vo vozidle sa predmetná pečiatka nachádzala, je takéto tvrdenie
obžalovaného nepreukázateľné, avšak rovnaký argument použil pri výpovedi aj hlavný svedok obžaloby

T. ohľadne dokladov, ktoré mal mať všetky od stavby Jurský park vo Svätom Jure, vrátane údajnej
objednávky, ktorú mal spísať s obžalovaným a na základe ktorej mal obžalovaný vydávať T. faktúri
za vykonané práce, vo svojom motorovom vozidle, ktoré mu údajne rok po začatí predmetnej stavby
odcudzili. Rovnako ako obžalovaný, ani svedok T. nepredložil o tomto odcudzení žiadne listinné dôkazy
a jeho tvrdenie, že od začatia stavby nosil celé to obdobie jedného roka až do odcudzenia motorového

vozidla všetky doklady v aute bez toho, aby ich predložil svojej účtovníčke, vyhodnotil senát spolu s
ostatnými dôkazmi ako nedôveryhodný argument zo strany svedka T.Ľ.a. Táto skutočnosť vyznieva
senátu nevierohodne aj z toho dôvodu, že svedok T.Ľ. určité doklady ( faktúry a príjmové doklady )
priebežne odovzdával svojej účtovníčke, ale objednávku a údaje obžalovaného ( ako napr. kartičku
DIČ ), ktoré každá účtovníčka potrebuje na správne zaúčtovanie odovzdaných faktúr, mal údajne po

celý ten čas v aute. Objednávka, ktorú údajne mali po uzavretí ústnej dohody svedok T. a obžalovaný
spísať, spolu s údajne prefotenou kartičkou DIČ obžalovaného, mohli ako listinné dôkazy bližšie objasniť
skutkový stav veci.

Taktiež sú pre senát nepochopiteľné určité skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede svedka T., a to hlavne

že nevedel uviesť meno ani jedného zo svojich zamestnancov, ktorí mali pracovať na predmetnej stavbe
vo Svätom Jure, nevedel uviesť ani akou formou boli u neho títo ľudia zamestnaní, mýlil sa viackrát
pri výpovedi pred súdom ohľadne počtu ľudí, ktorí mali pracovať pre obžalovaného na stavbe, nevedel
uviesť ani meno človeka zo spoločnosti Mota - Engil Central Europe Slovenská republika s.r.o., ktorý
mal dohliadať na celý priebeh stavby a ktorému sa mal podľa zmluvy o dielo svedok T. ako zhotoviteľ

diela zodpovedať.

Podľa výpovedi svedka T. nemal obžalovaný a jeho chlapi na stavbe pracovať až do naplnenia všetkých
bodov zmluvy od dielo uzavretej medzi T. a Mota - Engil Central Europe Slovenská republika s.r.o.,
pretože údajne mal mať obžalovaný pre svojich chlapov ďalšie zákazky, a preto stavbu dokončili

zamestnanci svedka T., ktorí už údajne prestali piť alkohol, čo bol pôvodný dôvod, prečo svedok T. najal
na predmetnú prácu obžalovaného. Taktiež svedok T. uviedol, že keď sa prvýkrát stretol s obžalovaným v
Ivanke pri Dunaji, mal mu obžalovaný povedať, že má partiu chlapov na stavbe vo Veľkom Bieli. Z týchto
tvrdení svedka T. vyplýva, že obžalovaný a jeho partia stavebných robotníkov mali v roku 2007 pracovaťnarôznychstavbáchvokolíBratislavypodlhšíčas,pričomvšakzdaňovéhopriznaniaobžalovanéhoako
živnostníka I. T. - P. za rok 2007 je zrejmé, že v roku 2007 nemal obžalovaný žiadne príjmy zo žiadnej zo
živností uvedených v jeho živnostenskom oprávnení. Ak by obžalovaný v roku 2007 vykonával podobnú

stavebnú činnosť, ako mal údajne vykonávať pre svedka T., aj pre iných zákazníkov a neuviedol by
si ani tieto príjmy do daňového priznania, vznikol by mu na Daňovom úrade ďalší dlh z dani z príjmu,
ktorý by bol zo strany Daňového úradu určite v prípade obžalovaného pri prešetrovaní jeho osoby ako
podnikateľa zistený. Keďže ani táto skutočnosť nebola pri dokazovaní preukázaná, senát ju vyhodnotil
ako ďalší z dôvodov na vznik pochybností ohľadne vierohodnosti výpovede svedka T..

Pri hodnotení úmyslu páchateľa zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/
Trestného zákona je zrejmé, že cieľom obžalovaného malo byť zamlčanie príjmu pri stavbe vo Svätom
Jure s cieľom vyhnúť sa plateniu dane z príjmu. V zmysle vyššie uvedených dôvodov, ktoré viedli senát k
vzniku pochybností o pravdivosti výpovede svedka T. dáva senát do pozornosti skutočnosť, že rovnako
ako u obžalovaného mohlo ísť o motív nepriznania sa k príjmu z predmetnej stavebnej činnosti, mohlo

byť motiváciou pre svedka T. ako podnikateľa s povinnosťou platiť daň z príjmu navýšenie si výdavkov
v predmetnom roku 2007 tak, že zahrnie do svojich výdavkov aj platby v hotovosti obžalovanému za
predmetné faktúry predložené do spisu, a tým by si znížil daňový základ, z ktorého sa vypočítava daň z
príjmu, na ktorej by ušetril rovnakú sumu, akú mal na základe obžaloby krátiť na dani obžalovaný.

Pri hodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, senát nemal za dostatočne
preukázané, že svedok T. podpísal objednávku na stavebné práce vo Svätom Jure s iným podnikateľom,
ktorého by si najal na stavebné práce namiesto toho, aby tieto práce so svojimi zamestnancami
sám vykonal. Pri výpovedi svedka T. vzniklo príliš veľa nezrovnalostí, nepresností, rozporov a ním
nezdôvodnených zvláštnych konaní v minulosti, a taktiež bezprostredných reakcií svedka T. na hlavnom

pojednávaní, ktoré v súhrne s nedostatkom ďalších listinných a iných dôkazov viedli k tomu, že senát
dospelkzáveru,ževtomtotrestnomkonanínebolobezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,žeskutok
opísaný v obžalobe sa vôbec udial tak, ako je uvedené vo obžalobe, bez ohľadu na osobu údajného
páchateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.