Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212470
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 17.09.2012, ktorý bol doručený na tunajší súd dňa 27.09.2012,

domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 175,- Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 663,84 Eur. V návrhu poukázal na to, že žalovaný nárok mu vznikol
na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci
vedenej na tomto súde pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX proti povinnému: P.Á. W. v prospech oprávneného
- navrhovateľa, pretože uvedený súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase.

Odporca sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 25.07.2013, pričom
žiadal návrh zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody (je nejasné, či si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej lehote), nie je preukázaná správnosť a dôvodnosť výšky tejto škody, takisto nie je
preukázaný vznik nároku na nemajetkovú ujmu, ale ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch.
Odporca vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých

došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.04.2009, t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
navrhovateľom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX a vyjadrením odporcu zo dňa 09.07.2013.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX súd zistil nasledovné
skutočnosti:
-návrhnavykonanieexekúciezodňa23.03.2003bolpodanýnaexekútorskomúradeMgr.JozefaĎuricu
dňa 02.04.2003,-žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezodňa19.05.2003bolanasúdzostranyexekútora
doručená dňa 28.05.2003,
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: P. W., W. H. X., H. X,

- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 10.920,- Sk (362,48 Eur) s prísl., pričom
exekučným titulom bola notárska zápisnica vyhotovená notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom so sídlom v
Bratislave pod sp. zn. A. XXXX/XXXX zo dňa 16.12.2002,
- poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 09.07.2003 pre exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu,
- návrh oprávneného na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009 bol na súd doručený dňa 02.11.2009,

pričom novým exekútorom mal byť JUDr. Rudolf Krutý,
- listom zo dňa 05.11.2009 vyzval súd JUDr. Jozefa Ďuricu, aby zaslal vyčíslenie trov exekúcie spoločne
s exekútorským spisom,
- JUDr. Jozef Ďurica listom zo dňa 18.11.2009, doručeným súdu dňa 23.11.2009, oznámil vyčíslenie trov
exekúcie; súčasne dal podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na zastavenie exekúcie,
- dňa 10.11.2010 súd vydal uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm.

g) Exekučného poriadku,
- oprávnený podal voči uvedenému uzneseniu odvolanie zo dňa 08.12.2010,
- dňa 23.02.2012 súd vydal uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku,
- oprávnený podal voči uvedenému uzneseniu odvolanie z dňa 15.03.2012,

- odvolací súd svojim uznesením č.k. XCoE/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.12.2012 napadnuté uznesenie
zo dňa 23.02.2012 potvrdil.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli odporcovi zo strany navrhovateľa doručené (prvé žiadosti odporca

obdržal dňa 23.04.2009).

Z návrhu navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013, súd zistil, že predmetný nárok
navrhovateľa nebol uspokojený, preto si navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok na súde.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody

musí byť bezprostredný a nie len sprostredkovaný.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby ku
porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si

voči odporcovi uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,
- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu

a vznikom tvrdenej škody.
Súd poukazuje aj na to, že výdavky navrhovateľa spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov
pomocou informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, administrácia listín
a komunikácia s exekútorom sú takými výdavkami, ktoré museli navrhovateľovi vznikať v priebehupredmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej povinnosti exekučným súdom v
tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.
Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej

moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.

Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.
Poškodený,pokiaľjenímprávnickáosoba,musívkonanípreukázať,akézávažnénásledkyvzniklivjeho

pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak navrhovateľ existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.
V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v predmetnej exekučnej veci bol výkonom
exekúciepoverenýJUDr.JozefĎurica,ktorýaždorozhodnutiaozmeneexekútorabolpovinnýajnaďalej

si plniť svoje povinnosti z titulu jeho funkcie a z toho dôvodu v exekúcii riadne pokračovať vykonávaním
všetkých potrebných úkonov. Z návrhu navrhovateľa žiadnym spôsobom nevyplýva, že by od podania
návrhu na zmenu exekútora až do rozhodnutia o tejto zmene exekučným súdom, nebolo v predmetnej
exekučnej veci zo strany povereného exekútora riadne pokračované.
Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatuje, že v období, keď

bol podávaný návrh na zmenu súdneho exekútora navrhovateľom boli na tunajší exekučný súd zo
strany navrhovateľa postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného poriadku v iných
exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej
agendy tunajším súdom v zákonom stanovených lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnej
zaťaženosti tohto exekučného súdu.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na tú skutočnosť, že v ustanovení § 44 ods. 6 v spojení s § 238
ods. 1 Exekučného poriadku účinného ku dňu začatia exekučného konania nebola súdu uložená žiadna
lehota, v ktorej by bol súd povinný rozhodnúť o zmene exekútora.

Podľa uznesenia Ústavného súdu SR šp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010 je exekučný
súd oprávnený aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu nielen v štádiu vydania poverenia na
vykonanie exekúcie, ale aj v ktoromkoľvek inom štádiu už začatého exekučného konania, a to napríklad
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.
Exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Exekučný poriadok neurčuje okamih kedy exekučný súd má obligatórne rozhodnúť o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, resp. môže fakultatívne rozhodnúť podľa § 57 ods. 2
Exekučného poriadku.

Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000 konštatoval, že nie je možné pripustiť
exekúciu na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, ak by sa ňou mohli porušiť také zákonné
alebo ústavné princípy, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať.

Exekučný súd preskúmal z vlastnej iniciatívy v priebehu konania exekučný titul - notársku zápisnicu,

pričom dospel k záveru, že je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku, pretože predmetná zápisnica nie je vykonateľná. Dôvodom na zastavenie exekúcie bola tá
skutočnosť, že nebol riadne splnený jeden zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti
notárskej zápisnice, t.j. súhlas dlžníka
(v exekučnom konaní v postavení povinného) s obsahom zápisnice a s jej vykonateľnosťou. Právny

zástupca dlžníka Mgr. Tomáš Kušnír síce v mene dlžníka podpísal notársku zápisnicu o uznaní dlhu
a vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou, avšak urobil tak aj napriek tomu, že nedisponoval platným
splnomocnením dlžníka na vykonanie tohto úkonu.Uvedený záver exekučného súdu bol totožný s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným vo
veci vedenej pod sp. zn. XSžo XX/XXXX.
Exekučný súd zároveň dospel k záveru, že nakoľko sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie,

nie je potrebné súčasne rozhodovať aj o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, pretože zastavenie
exekúcie má prednosť pred zmenou exekútora, pričom rozhodnutie o zmene exekútora by bolo
nadbytočné.

Na základe uvedeného má súd za to, že zastavením exekúcie odpadol dôvod rozhodovať o návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.
Vzhľadom na to, že súd nemá za preukázanú existenciu nesprávneho úradného postupu zo strany
exekučného súdu (nemá za preukázané tvrdenie navrhovateľa o prieťahoch v konaní) ako jedného zo
základných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda

povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného

nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 44 ods. 6 prvá veta Exekučného poriadku (účinného ku dňu začatia exekučného konania), ak

oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie,
vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec u písomne postúpi.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného ku dňu začatia exekučného konania), konania
začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2

neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadomna ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu vo vyjadrení zo dňa 09.07.2013 súd
konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Súd konštatuje, že v exekučnom konaní došlo ku uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu

exekútora až po dni 23.04.2009. Uvedený dátum považuje za rozhodujúci samotný odporca, keď vo
svojom vyjadrení zo dňa 09.07.2013 uvádza, že vznáša námietku premlčania pri tých uplatnených
nárokoch navrhovateľa, pri ktorých došlo "k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku)".

Odporcovi, ako úspešnému účastníkovi, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.
nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia

rozhodnutia žiadne trovy konania v prospech odporcu nevyplývali.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho

zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).