Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201976
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813201976.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Romana Tótha a Petra Šama, v právnej veci žalobcu: O. U.-E.-B., B. X, X., M. XXXXXXXX, proti
žalovaným: 1. Kapitál profi cash s.r.o., so sídlom Mlynská 27, Košice - mestská časť Staré Mesto
IČO: 44 231 130 a 2. D. U., P.. XX.X.XXXX, H. O. XXX/XX, J. P. X., obaja právne zastúpení JUDr.
Alexandrom Farkašovským, advokátom, AK, so sídlom Pri jazdiarni 1, Košice, o zaplatenie 380,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. 8Cb/38/2013-89 zo dňa 22.1.2015, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvej inštancie) uložil
povinnosť obom žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 380,- eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne z
dlžnej sumy od 14.4.2012 do zaplatenia, trovy konania vo výške 22,50 eur, to všetko do troch dní od
právoplatnostirozsudkustým,žezaplatenímjednéhozožalovanýchzanikávrozsahuplneniapovinnosť
druhého žalovaného. V priebehu odvolacieho konania pôvodne žalovaný v 1. rade MaK DOMISTAV

spol. s r.o., IČO 46 419 012 zanikol v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Kapitál profi cash
s.r.o. so sídlom Mlynská 27, Košice - mestská časť Staré Mesto IČO: 44 231 13, ktorá sa
stala právnym nástupcom pôvodne žalovaného v 1. rade preto dovolací súd ďalej konal s takto
označeným žalovaným v 1. rade ako právnym nástupcom žalovaného v 1. rade.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že činnosť žalobcu spočíva predovšetkým
v tom, že si hľadá inzerentov z daného regiónu, spisuje s nimi zmluvy prostredníctvom svojich

obchodných zástupcov a potom vyrába pre inzerentov a kultúrne organizácie spoločne plagát, ktorý je
používaný pre dotlač a distribúciu kultúrneho programu organizácie. Medzi žalobcom a žalovaným v
1. rade bola prostredníctvom obchodného zástupcu uzavretá zmluva o prevedení plošnej inzercie, v
ktorej sa žalobca zaviazal podľa presne špecifikovaných podmienok zabezpečiť pre žalovaného v 1.
rade predmetnú inzerciu a žalovaný v 1. rade sa okrem iného zaviazal uhradiť zmluvnú cenu. Žalovaný
v 2. rade ako konajúca fyzická osoba, prevzal za splnenie záväzku žalovaného v 1. rade k úhrade
zmluvnej ceny podľa čl. VIII zmluvy o prevedení plošnej inzercie ručiteľský záväzok. Žalovaní v 1. a

2. rade majú byť zaviazaní platiť žalovanú sumu s príslušenstvom s tým, že zaplatením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobca od začiatku riadne a včas
plnil všetky svoje záväzky, ktoré vyplývali z uzavretej zmluvy, teda najmä zaistil vytvorenie inzerátu
(ktorého konečné prevedenie žalovaný v 1. rade schválil), ďalej zaistil tlač a odovzdanie dostatočnéhomnožstva reklamných plagátov kultúrnej organizácii s inzerátom žalovaného, ktorá následne zaistila
distribúciu reklamných plagátov s inzerátom žalovaného v 1. rade. Odovzdaním plagátov s inzerciou
kultúrnej organizácii vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny inzercie, ktorú však žalovaný v 1. rade

napriek niekoľkonásobným urgenciám neuhradil a tak vyzval k úhrade žalovaného v 2. rade ako ručiteľa,
ktorý ju rovnako neuskutočnil. Žalobca dojednal so žalovaným v 1. rade v čl. V. v bode 5.5. Všeobecných
podmienok prevedenia plošnej inzercie, ktoré sú súčasťou zmluvy o prevedení plošnej inzercie, úrok z
omeškania vo výške 0,3 % denne odo dňa splatnosti až do zaplatenia s tým, že nepožaduje zmluvný
úrok v plnej výške, ale len vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, a to do prvého dňa

nasledujúceho po dni splatnosti stanoveného faktúrou.

3. Žalovaní s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť, keď mali za to, že služba dohodnutá s
obchodným zástupcom žalobcu D. D., nebola žalovaným poskytnutá v zmysle dohodnutých podmienok.
U žalobcu si žalovaný v1. rade objednal inzerciu v dvoch regiónoch vo Vranove nad Topľou a v
Humennom, pričom v oboch prípadoch mal žalovaný prisľúbenú obchodným zástupom „exkluzivitu“ (t.

j. na plagáte nebude mimo ich spoločnosti uvedená iná spoločnosť s rovnakou alebo podobnou
činnosťou). Vo vranovskom regióne exkluzivita bola dodržaná s tým, že vystavenú faktúru v sume 960,-
eur žalovaný v plnej výške uhradil. S objednanou službou v regióne Humenné nastali podľa žalovaných
problémy už v počiatkoch realizácie. Písomným upozornením oslovilo žalovaného Mestské kultúrne
stredisko Humenné, kde upozornilo, že program mestského kultúrneho strediska a kina Fajn je na

plagáteuvedenýbezichvedomiaasúhlasu.Zároveňneboladodržanádohodnutáexkluzivitanaplagáte,
keď mimo žalovaného v 1. rade sa na plagáte nachádzali ešte ďalšie štyri spoločnosti s rovnakou, alebo
podobnou činnosťou, pričom žalovaný okamžite telefonicky kontaktoval žalobcu, aby došlo k náprave a
aby mu bola poskytnutá primeraná zľava za nedodržanie exkluzivity. Na upomienku zaslal žalovaným
reklamáciu služieb, na ktorú prišla zo strany žalobcu odpoveď, ktorá sa vôbec nezaoberala meritom

veci. V ďalšom žalovaný poukázal,
že pri jednaní o jeho exkluzivite v regióne Humenné boli prítomné viaceré osoby, pričom obe zmluvy, ako
inzercie vo Vranovskom, tak aj v Humenskom regióne boli v oboch prípadoch totožné, pričom bolo stále
konštatované, že exkluzivita je len ústna dohoda a nemusí byť zahrnutá v zmluve a že od exkluzivity sa
odvíja cena za poskytnutú službu. Keďže žalobca nijako nereagoval na žalovaného písomnú reklamáciu

a neposkytol mu primeranú zľavu za nedodržanie zmluvnej dohody o exkluzivite, žalovaný neuznával
jeho nárok na vyplatenie plnej čiastky poskytovanej služby, nakoľko nebola poskytnutá v plnom rozsahu.

4. Po vykonanom dokazovaní aplikujúc §§ 536 ods. 1, 2, 3, 546 ods. 1, 548 ods. 1, 554 ods. 1, 324
ods. 1, 2, 365 a 369 ods. 1, 2, všetko Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s §§ 303 a 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi
účastníkmikonaniaakopodnikateľmi,bolauzatvorenázmluvaodielo,keďžalovanýv2.rade písomným
vyhlásením v zmluve o prevedení plošnej inzercie, prevzal na seba ručiteľský záväzok v zmysle § 303
Obchodného zákonníka. Žalobca ako zhotoviteľ splnil povinnosti, ktoré mu ukladala písomná zmluva
o prevedení plošnej inzercie zo dňa 20.1.2012, keď na základe požiadaviek a podkladov žalovaného

v 1. rade ako inzeranta a následne na základe jeho korektúry, zhotovil plošnú inzerciu na reklamných
plagátoch v regióne Humenné. Taktiež v zmysle zmluvy zaistil po dohodnutú dobu vylepenie týchto
plagátov. Žalovaný v 1. rade ako objednávateľ diela mal svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy splniť
len čiastočne, keď cenu diela dohodnutú vo výške 400,- eur + DPH uhradil len čiastočne, a to v sume
100,- eur.

5. Súd prvej inštancie túto zmluvu právne posúdil ako zmluvu o dielo, keď sa touto zmluvou žalobca
ako zhotoviteľ zaviazal vykonať určité dielo a objednávateľ teda žalovaný v 1. rade, sa zaviazal
zaplatiť za vykonané dielo cenu. Žalobca svoje tvrdenia preukázal podľa súdu prvej inštancie listinnými
dôkazmi, naopak žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal, keď v písomnej forme vyhotovená zmluva o

prevedení plošnej inzercie neobsahovala dohodu o exkluzivite, na ktorú sa žalovaný odvolával a tvrdenie
žalovaného o takejto ústnej dohode medzi účastníkmi zmluvy nebolo preukázané. Žalovaný podľa súdu
prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, aby medzi účastníkmi zmluvy bola iná
dohoda o predmete diela, ako tá, ktorá vyplýva z písomnej zmluvy o dielo.

6.Súdprvejinštanciepoukázal,žeakbyajnaozajmedziúčastníkmibolaústnadohoda otzv.exkluzivite,
to znamená, že dielo vykonané zo strany žalobcu by nebolo zhotovené riadne, Obchodný zákonník
stanovuje postup objednávateľa diela v prípade, že dielo nie je zhotovené riadne, to znamená že dielo
má vady. V takom prípade je objednávateľ povinný bez zbytočného odkladu oznámiť zhotoviteľovi vadydiela a uplatniť si nárok z vád. Tento zákonom vyžadovaný postup nebol zo strany žalovaného v 1. rade
ako objednávateľa diela dodržaný bez zbytočného odkladu.

7. Žalovaný v 2. rade sa písomným vyhlásením v zmluve stal dlžníkovým ručiteľom, a keďže žalovaný
v 1. rade ako dlžník nesplnil svoj splatný záväzok ani v primeranej dobe potom, čo ho žalobca písomne
vyzval na splnenie, žalobca ako veriteľ má právo domáhať sa splnenia záväzku aj voči žalovanému v
2. rade ako ručiteľovi.

8. Nesplnením peňažného záväzku včas sa žalovaní dostali do omeškania a sú povinní v zmysle čl. V.
bod 4.5 Všeobecných podmienok prevádzania plošnej inzercie, zaplatiť dohodnutý úrok z omeškania,
pričom žalobca namiesto dohodnutého úroku vo výške 0,3 % denne požadoval len čiastočný zmluvný
úrok vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, preto súd prvej inštancie v zmysle výroku
rozsudku aj tomuto nároku žalobcu vyhovel. Úrok z omeškania sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi
odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 14.4.2012 do zaplatenia.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Os.p. a priznal žalobcovi ako plne
úspešnému účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podaný
návrh vo výške 22,50 eur.

10. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie obaja
žalovaní, ktoré odôvodnili s poukazom na ustanovenie § 205 písm. c) a d) a § 205 ods. 2 písm.
f), všetko O.s.p., keď odvolaním napadnutý rozsudok považovali žalovaní za nesprávny, svojvoľný a
tým nezákonný, nakoľko vykonanými dôkazmi a vypočutím jednotlivých svedkov pred súdom prvej
inštancie sa podľa názoru žalovaných preukázalo, že služba dohodnutá s obchodným zástupcom

spoločnosti žalobcu p. D. D. o poskytnutí exkluzivity, nebola poskytnutá v zmysle ústnych dohodnutých
podmienok. Podľa žalovaných v zmysle ústne dohodnutých podmienok, na základe ktorých žalovaný
v 1. rade súhlasil a pristúpil k zmluve o prevedení plošnej inzercie, mala byť zaručená exkluzivita,
t. j. na plagáte nebude mimo ich spoločnosti iná spoločnosť s rovnakou, alebo obdobnou činnosťou.
Zaručenie exkluzivity bol najvýznamnejší faktor, ktorý ovplyvnil rozhodnutie žalovaného objednať si

dané služby u žalobcu. Aj keď priame spomenutie exkluzivity v zmluve o prevedení plošnej inzercie
spomenuté nie je, žalovaný vychádzal z ústnej dohody medzi obchodným zástupcom žalobcu p. D.
a žalovaným, v zmysle ktorej táto exkluzivita mala byť pre žalovaného zaručená. Žalovaní mali za
to, že nevykonaný výsluch obchodného zástupcu žalobcu súdom prvej inštancie spôsobil neúplné
zistenie skutkového stavu veci, pretože obchodný zástupca žalobcu mal podľa žalovaných od začiatku

informovať žalovaných o obchodných podmienkach, dojednával a viedol odchodné stretnutie a jedine on
môže podľa žalovaných vysvetliť priebeh jednaní pred podpisom a v čase podpisu zmluvy o prevedení
plošnej inzercie. Je preukázateľné, že obchodný zástupca žalobcu p. D. informoval žalovaných aj o
exkluzivite plošnej inzercie na plagátoch, a tak z jeho strany došlo k uvedeniu do omylu žalovaných, čím
by právny úkon nebol platný v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je ešte podľa

žalovaných potrebné uviesť, že v zmluve o prevedení plošnej inzercie pre oblasť Vranova nad Topľou
exkluzivita zaručená bola a zo strany žalovaného v 1. rade bola výška úhrady v plnom rozsahu. Naopak,
exkluzivita nebola dodržaná iba v zmluve o prevedení plošnej inzercie na plagátoch v Humennom zo
dňa 20.1.2012. Ak podľa žalovaných pripustíme možnosť, že zmluva o prevedení plošnej inzercie je
vlastne zmluva o dielo, tak v tomto prípade je nutné sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka,

ktoré sa týkajú zmluvy o dielo. Zmluva o dielo sa môže uzavrieť v písomnej forme alebo v ústnej forme
a nepatrí medzi zmluvy, pri ktorých sa na ich platnosť vyžaduje uzavretie v písomnej forme. Prípustnosť
exkluzivity tak podľa žalovaných možno chápať aj ako ústne dojednanie v rámci zmluvy o dielo. Z
hľadiska uplatňovania vád diela zo strany objednávateľa, je podľa žalovaných potrebné uviesť, že
žalovaný na tieto vady diela

upozorňuje riadne a včas, a to vo chvíli, keď uvedený plagát uvidel. Žalovaný viackrát komunikoval
s pracovníčkou žalobcu, ktorá bola povinná uvedenú skutočnosť zaznamenať, prípadne informovať
kompetentnú osobu. Postup, aký žalobca zvolil, a to poslanie upomienky za nezaplatenie a
nereagovanie na skutočnosti, ktoré boli zo strany žalovaných vytknuté, je absolútny a neprijateľný. V
tomto prípad mali žalovaní za to, že riadne a včas splnili povinnosti v súvislosti s uplatnením vád diela

v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť oznámili aj písomnou formou výzvy
na odstránenie nedostatkov zo dňa 24.9.2012 a následne reklamáciou zo dňa 18.11.2012, a to po
nereagovaní zo strany žalobcu a jeho následnom zaslaní upomienky. V ďalšom mali žalovaní za to,
že požadované úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne sú vzhľadom k istine (380,- eur) absolútneneprijateľné a neadekvátne, prevyšujúce základnú dlžnú čiastku, resp. istinu. Podľa zákonnej úpravy,
ktorá bola v období 2012 platná, bol zákonný úrok vo výške 8,75 %, pričom na základe zmluvy o
prevedení plošnej inzercie, bol stanovený štvornásobne vyšší úrok 36,5 % ročne z dlžnej sumy, čo je v

rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade
s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný, mali žalovaní za to, že zmluva o prevedení plošnej inzercie na plagátoch v Humennom zo
dňa 20.1.2012 je v časti výšky úrokov, neplatná. Poukazujúc na uvedené preto žalovaní v rámci svojho
odvolacieho petitu navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, alebo aby ho zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril
zmluvu o prevedení plošnej inzercie na plagátoch č. 19 zo dňa 20.1.2012, keď zároveň podpisom
tejto zmluvy sa žalovaní v 1. a 2. rade oboznámili so Všeobecnými podmienkami prevádzania plošnej
inzercie a súhlasili s nimi, nahlas čoho ich aj podpísali. Podľa názoru žalobcu, žiadna exkluzivita nebola

dohodnutá a z jeho strany ani garantovaná. Uvedené tvrdenie v konaní preukázal listinnými dôkazmi, a
to uzatvorenými zmluvami zo strany stavebných spoločností, nakoľko uvedené zmluvy boli uzatvorené
ešte pred podpisom zmluvy so žalovaným, je logické, že nemohol garantovať exkluzivitu žalovaného v
1. rade. Z otvorenej písomnej zmluvy podľa žalobcu nevyplýva, ani nie je zrejmá exkluzivita žalovaného
v 1. rade, pričom žalovaný v 1. rade v konaní ani nepreukázal, že bola dohodnutá, prípadne zo strany

žalobcu garantovaná exkluzivita jeho stavebnej firmy na uvedených plagátoch. Z predložených dôkazov
je nesporné, že žalobca si svoje povinností podľa uzatvorenej zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných
podmienok, plnil riadne a včas počas celej doby platnosti zmluvy a preto mu patrí dohodnutá zmluvná
odmena. Žalobca s tvrdeniami žalovaných v 1. a 2. rade uvedenými v odvolaní nesúhlasil, keď podľa
jeho názoru súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. S poukazom na uvedené preto navrhol,
aby odvolací súd odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade zamietol a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

12. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho

súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolania žalobcu boli podané
pred týmto dátumom. V prípade oboch žalovaných ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré
im vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i

právnej istoty je treba jeho odvolania prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy tieto boli
podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do
budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu
zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov
v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ

niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia.
Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným
pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol
poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých
sa odvolatelia domáhali jej preskúmania a dospel k záveru, že ich odvolania nie sú dôvodné.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
O.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania, s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke súdu, pričom
zistil, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu

pre úplné zistenie skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto
dokazovania vyplynuli a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 152 ods. 1 O.s.p., z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver. Správne, presvedčivé a zákonom zodpovedajúce svoje dôvodynapadnutého rozsudku, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie uplatnenej istiny s príslušenstvom.

15. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti vo vzťahu k žalobcom uplatnenej
istine a s príslušenstvom, ktoré boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, pretože žalovaný
v odvolaní uvádzali rovnaké dôvody a poukazovali na rovnaké skutočnosti, ako v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skutkovo, i právne vyporiadal.

16. V konaní nebolo sporné, že účastníci uzavreli zmluvu o prevedení plošnej inzercii na plagátoch
a nebolo sporné ani právne posúdenie tejto zmluvy ako zmluvy nepomenovanej podľa § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka s prvkami zmluvy o dielo, keďže žalobca a žalovaný v 1. rade ako zmluvné
strany sú podnikatelia a zmluvný vzťah vznikol v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.

17. V rámci uplatňovaného princípu bezformálnosti zmlúv, umožní Obchodný zákonník

uzatváranie takejto nepomenovanej zmluvy, t. j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú žiadnemu z iných typov
zmlúv upravených Obchodným zákonníkom. Požiadavka na dodatočné určenie predmetu záväzku
kladie zvýšené nároky na dojednanie obsahu samotnej zmluvy. Práva a povinnosti účastníkov takejto
uzavretej zmluvy sa zásadne riadia obsahom samotnej zmluvy. Takáto nepomenovaná zmluva, ktorá
bola uzavretá v súlade s právom, má pre strany rovnakú záväznosť, ako zákon. Pritom jej porušenie

má za následok vznik právnej zodpovednosti predvídanej zákonom, napr. § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka. Pokiaľ takáto nepomenovaná zmluva úpravu určitých otázok nerieši, platí všeobecná úprava
platná pre obchodné záväzkové vzťahy, poprípade za použitia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka
všeobecno občianskoprávna úprava.

18. Vzhľadom k zhodnému tvrdeniu účastníkov, že zmluva zo dňa 20.1.2012 je nepomenovanou
zmluvou s prvkami zmluvy o dielo bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s tvrdením žalovaných o
dojednanej tzv. „exkluzivite“, t. j., že na plagáte vyhotovenom a uverejnenom žalobcom, nebude mimo
právneho predchodcu žalovaného v 1. rade uvedená iná spoločnosť s rovnakou alebo obdobnou
činnosťou, ako pôvodne žalovaný v 1. rade. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na článok I. Zmluvy

o prevedení plošnej inzercie na plagáte, kde je presne vymedzené, na aké činnosti sa žalobca ako
zhotoviteľ zaviazal s tým, že tieto činnosti mali byť žalobcom vykonané za podmienok stanovených
touto zmluvou, prílohami tejto zmluvy a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zároveň
dani z pridanej hodnoty. Zo žiadneho znenia zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch, ani
zo Všeobecných obchodných podmienok, prípadne z nijakého zákonného ustanovenia nevyplýva tzv.

„exkluzivita“právnehopredchodcužalovanéhov1.rade,t.j.,žebysažalobcazaviazal,ženaplagátepre
mesto Humenné nebude uvedená iná spoločnosť so stavebnou činnosťou, okrem právneho predchodcu
žalovaného v 1. rade. Je preto irelevantná akákoľvek ústna dohoda s obchodným zástupcom žalobcu
na tejto tzv. „exkluzivite“ právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, nakoľko v zmysle článku 10 vyššie
uvedenej zmluvy, je možné zmenu previesť iba po predchádzajúcej vzájomnej dohode, a to vo forme

písomných, číselne označených dodatkov podpísaných oprávnenými zástupcami oboch zmluvných
strán. Je preto vylúčené, aby bol právny predchodca žalovaného v 1. rade prostredníctvom obchodného
zástupcu žalobcu uvedený do omylu, nakoľko právny predchodca žalovaného v 1. rade mal nepochybne
možnosť celé písomné znenie zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch prečítať a na znak
súhlasu pripojil vlastnoručný podpis konateľa právneho predchodcu žalovaného v 1. rade spolu s jeho

obchodnou pečiatkou, ktorý je tou istou osobou, ako žalovaný v 2. rade.

19. K odvolacej námietke žalovaných, že ak sa pripustí možnosť, že zmluva o prevedení plošnej inzercie
je vlastne zmluva o dielo s tým, že v tomto prípade je nutné riadiť sa ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ktoré sa týkajú zmluvy o dielo, pričom zmluva o dielo sa môže uzavrieť v písomnej alebo

aj ústnej forme, a teda prípustnosť exkluzivity možno chápať aj ako ústne dojednanie v rámci zmluvy o
dielo, odvolací súd udáva, že k rovnakému výsledku by sa došlo aj v prípade, ak by zmluva o prevedení
plošnej inzercie na plagátoch bola typovou zmluvou podľa Obchodného zákonníka, konkrétne zmluvy o
dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.

20. Pod pojmom dielo sa totiž rozumie zhotovenie určitej veci, ak sa neupravuje kúpnou zmluvou,
teda aj zhotovenie plagátov, ako aj montáž a údržba takejto veci, pod čo možno zahrnúť predmet
zmluvy spočívajúci vo vylepení, či vyvesení takéhoto diela. V prospech záveru, že napriek pomenovaniu
účastníci uzavreli zmluvu o dielo svedčí aj označenie účastníkov, keď žalobca je označený ako zhotoviteľa právny predchodca žalovaného v 1. rade ako inzerent, ale v konečnom dôsledku môže byť takáto
zmluvná strana označená aj za objednávateľa diela. V takom prípade by výhrady žalovaného v 1. rade,
ktorými zdôvodňuje svoj postoj k zaplateniu zvyšnej ceny diela (nakoľko žalovaný v 1. rade už uhradil

100,- eur), bolo možné označiť za uplatnenie zodpovednosti za vady diela. Dielo má vady, ak vykonanie
diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve (§ 560 ods. 1 Obchodného zákonníka), t. j., že tieto
vady podľa žalovaných mali spočívať v tom, že nebola dodržaná exkluzivita právneho predchodcu
žalovaného v 1. rade na plagátoch. Je nepochybné, že tieto plagáty boli vylepované, resp. vyvesované
niekedy v období od uzavretia zmluvy, t. j. od 20.1.2012 do ich vyfakturovania faktúrou zo dňa 3.4.2012,

pričom právny predchodca žalovaného v 1. rade vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov prvýkrát
až listom zo dňa 24.9.2012, t. j. pol roka potom, čo mu toto dielo bolo zo strany žalobcu fakturované.
Poukazujúc na ustanovenie § 562 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd neprizná
objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu potom,
čo ich zistil, keď je nepochybné, že právny predchodca žalovaného v 1. rade mohol túto vadu diela
(nedostatok exkluzivity) zistiť bezprostredne po ich vylepení v mesiacoch február, marec 2012 a preto,

aj keď žalovaní mohli tieto vady zisťovať a reklamovať v priebehu celého obdobia inzercie plagátov, túto
reklamáciu nevykonali bezprostredne alebo bez zbytočného odkladu po jej realizácii, preto súd nemohol
žalovanému v 1. rade ako objednávateľovi diela priznať právo z ním uvádzanej vady diela (nedostatku
exkluzivity).

21. Aj v súčasnosti platí zásada rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt“, nech každý si stráži
svoje práva, resp. práva patria len bdelým (ostražitým, pozorným, opatrným), teda tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenie uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva uplatnili
bránením a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,

osobné, satisfakčné a podobne. Každý je zodpovedný za svoje rozhodnutie za to, čo podpisuje.

22. Žalovaní v konaní nenamietali, že žalobcom vyhotovené plagáty boli nekvalitné a že žalobca
nezabezpečil vylepenie (vyvesenie) plagátov na reklamných miestach, na ktorých sa dohodol s právnym
predchodcom žalovaného v 1. rade, a preto vzhľadom na to že počas trvania zmluvného vzťahu

žalovaný v 1. rade včas nenamietal nesplnenie si povinností žalobcom vyplývajúcich mu zo zmluvy a
prevzal faktúru, ktorou mu žalobca vyúčtoval dohodnutú cenu a tiež upomienky a pokus o pokonávku
a túto dokonca aj z časti uhradil, potom námietky žalovaného v 1. rade a neskôr aj žalovaného v 2.
rade vznesené až po začatí súdneho konania, vyvolávajú dôvodné pochybnosti o účelnosti konania
žalovaných.

23. Je preto pravdivé tvrdenie žalovaných uvedené v odvolaní, že zmluva o dielo sa môže uzavrieť v
písomnej, alebo aj ústnej forme, avšak účastníci si v článku 10 zmluvy vymienili, že táto sa môže
uzavrieť, resp. meniť iba v písomnej forme, pričom keď
žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje na základe tejto zmluvy o prevedení plošnej inzercie

na plagátoch, ktorá sa môže meniť iba písomne (takto si to účastníci dohodli), pričom v žiadnom
ustanovení tejto zmluvy, ani zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli jej neoddeliteľnou
súčasťou, táto „exkluzivita“ sporovými stranami dohodnutá nebola a ani z nej nevyplýva, pričom keď
žalovaní nepreukázali, že by medzi účastníkmi bola iná dohoda o predmete diela, v ktorej by bola
zakotvená exkluzivita žalovaného v 1. rade na plagátoch, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

24. Preto aj nárok z vád diela sa môže týkať iba nesplnenia zmluvných podmienok uvedených v tejto
zmluve, a nie inej ústne dohodnutej zmluvy, v ktorej mala byť zakotvená exkluzivita inzercie žalovaného
v 1. rade, preto aj v prípade, ak by právny predchodca žalovaného v 1. rade túto ním uvádzanú vadu

(nedostatok exkluzivity) vytkol žalobcovi včas, nemohlo byť právo uplatnené z tejto vady žalovanému
v 1. rade priznané.

25. Rovnako neobstojí ani namietaný zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, nakoľko tieto si strany
dohodli v zmysle článku V. bodu 5.5 Všeobecných podmienok vo výške 0,3 % denne, keď žalobca

požadoval tento úrok z omeškania nie v plnej výške, ale len vo výške 0,1 % denne, keď neprichádza v
úvahu rozpor s dobrými mravmi, nakoľko tento môže byť len pri zmluvnom vzťahu, na ktorý sa vzťahujú
občianskoprávne predpisy, preto neobstojí ani táto odvolacia námietka žalovaných (rozpor s dobrými
mravmi) a rovnako, aj keď to žalovaní nenamietali, nie je takto dohodnutý zmluvný úrok z omeškaniaani v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nakoľko jeho výšku 36,5 % ročne nemožno bez
ďalšieho považovať za porušenie tejto zásady.

26. Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Nakoľko v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o
nároku na náhradu trov konania má rozhodnúť súd aj bez návrhu, odvolací súd priznal žalobcovi ako
plne úspešnej strane konania, náhradu trov odvolacieho konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v
rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol plne úspešným účastníkom v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP)
s tým, že v súlade s ustanovením § 262 ods. 2, o samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie.

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).