Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216586
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4312216586.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Soňou Vackovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Levice dňa 28.09.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia

majetkovej škody v sume 175,- eur, nemajetkovej ujmy v sume 1.051,08 eura a trov konania. V
žalobe uviedol, že pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere dlžníkom (povinným) navrhol vykonať exekúciu podaním návrhu súdnemu exekútorovi. Súdny
exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu exekučný súd
udelil. Žalobca ďalej podal návrh na zmenu exekútora, o ktorom exekučný súd nerozhodol zákonom
stanovenom v čase 30 dní. Nečinnosťou exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková škoda vo výške

175,- eur, ktorá pozostáva z účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70,- eur, na udržiavanie
a správu informačného systému v sume 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom v sume 50,- eur a na administratívne spracovanie textov v sume 15,- eur. Zároveň
si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je dôsledkom nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Zároveň žiadal, aby nadriadený súd rozhodol po prikázaní veci inému súdu,
pretože sudcovia vecne a miestne príslušného Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Krajský súd v Nitre svojím uznesením zo dňa 25.10.2012 č.k. 9NcC/619/2012-10 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súdeLevice pod sp.zn. 9C/180/2012 a vec prikázal na rozhodnutie Okresnému súdu Nitra. Okresný súd
Levice vec postúpil tunajšiemu súdu dňa 09.01.2013.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2013 uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. V podaní uviedla námietky voči náležitostiam návrhu a tiež k nesplneniu podmienky
uplatnenia nároku na súde až po uplynutí 6-mesačnej lehoty po podaní žiadosti na predbežné
prerokovanie. Namietala, že k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. Pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred

dňom23.04.2009uplatnilanámietkupremlčania.Žalovanáďalejnamietalavznikškody,vyčíslenieškody
a vznik nemajetkovej ujmy.

Žalobca vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej zo dňa 25.09.2013 uviedol, že námietky
žalovanej k nedostatkom žalobného návrhu nie sú označené konkrétne vo vzťahu k individuálnemu
žalobnému návrhu, ale ide len o všeobecný výpočet. Predložil súdu doplňujúcu právnu argumentáciu v

súvislosti so záväznou interpretáciou smernice Rady 93/13/EHS.

Na základe vykonaného dokazovania súd dňa 26.09.2013 rozhodol rozsudkom č.k. 7C/46/2013-41,
ktorým návrh zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Uvedený rozsudok napadol v
zákonnej lehote žalobca. Odvolací súd svojim uznesením zo dňa 07.08.2014 č.k. 8Co/149/2014-57

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňom 26.11.2004
doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa § 238 Exekučného poriadku,
novela exekučného poriadku č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2005, zavádzajúca lehotu na
vydanie rozhodnutia o zmene exekútora (30 dní), sa na prebiehajúce konanie nevzťahuje, preto súd

prvého stupňa mal aplikovať v danej veci pôvodné ustanovenie § 44 Exekučného poriadku, ktoré lehotu
na rozhodnutie po zmene súdneho exekútora neurčovalo. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k
záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil ustanovenie Exekučného
poriadku po zmene súdneho exekútora účinné v čase začatia exekučného konania, ktoré v § 44 ods. 6
neupravovalo lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Úlohou súdu prvého

stupňa bude opätovne vo veci konať a rozhodnúť a posudzovať existenciu predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu uplatňovanú žalobcom v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami účinnými
v čase začatia exekučného konania a tiež posúdi žalobcom avizované zbytočné prieťahy, ktoré
podliehajú prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu, načo odvolateľ dôvodne vo svojom odvolaní poukázal.

Ustanovenie § 9 zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase namietaného
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a nie je teda možné toto zákonné ustanovenie
vykladať v zmysle jeho znenia po novele od 01.01.2013, z čoho potom vyplýva, že postup exekučného
súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska „zbytočných prieťahov“ a to súdom samostatne, bez
potreby existencie rozhodnutia alebo konania iného orgánu v zmysle znenia ustanovenia § 9 ods. 2

po novelizácii od 01.01.2013.

Žalobca vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej zo dňa 08.02.2015 uviedol, že námietky
žalovanej k nedostatkom žalobného návrhu nie sú označené konkrétne vo vzťahu k individuálnemu
žalobnému návrhu, ale ide len o všeobecný výpočet. Predložil súdu doplňujúcu právnu argumentáciu v

súvislosti so záväznou interpretáciou smernice Rady 93/13/EHS.

Žalobca svojim podaním doručeným súdu dňa 08.02.2015 predložil súdu Znalecký posudok č. 1/2014
zo dňa 17.01.2014.

Žalobcovi bol termín pojednávania oznámený cestou právneho zástupcu, na pojednávanie sa nedostavil
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca žalobcu mal doručenie riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavil, listom
doručeným súdu dňa 08.02.2015 svoju neúčasť písomne ospravedlnil, o odročenie pojednávania

nežiadal, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.Žalovaná mala doručenie riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavila, listom doručeným súdu dňa
06.02.2015 svoju neúčasť písomne ospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala, preto súd vec
prejednal v jej neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise, a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.
Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý doručil Mgr. Kataríne Baňárovej súdnej exekútorke

dňa 26.11.2004. Súdna exekútorka podala dňa 03.12.2004 na Okresný súd Levice žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vec bola vedená na Okresnom súde Levice pod sp.zn.
14Er/708/2004. Exekučný súd vydal dňa 07.12.2004 poverenie, ktorým súdnu exekútorku poveril
vykonaním exekúcie. Žalobca podal návrh na zmenu exekútora, ktorý doručil exekučnému súdu
dňa 25.05.2009. Exekučný súd vyzval súdnu exekútorku, aby v lehote 10 dní predložila súdu
vyúčtovanie trov exekúcie. Súdna exekútorka listom doručeným exekučnému súdu dňa 23.11.2010

exekučnému súdu predložila vyúčtovanie trov exekúcie. Exekučný súd uznesením zo dňa 07.01.2011
č.k. 14Er/708/2004-18 žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekučné konanie
zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 74,51
eura. Odvolací súd svojim uznesením zo dňa 30.06.2011 č.k. 11CoE/55/2011-32 uznesenie súdu
prvého stupňa 07.01.2011 č.k. 14Er/708/2004-18 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Exekučný

súd uznesením zo dňa 09.02.2012 č.k. 14Er/708/2004-40 žiadosť oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke
trovy exekúcie v sume 74,51 eura. Uvedené uznesenie napadol oprávnený odvolaním, o ktorom zatiaľ
rozhodnuté nebolo.

Žalobca sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
dňa 25.02.2012.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody

sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) (v znení účinnom do 31.08.2005), ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a

súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako
keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté

pred 1. septembrom 2005.

Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva
na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom

stanovené predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus). Dôkazné bremeno preukázania základných
predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci má poškodený. To znamená, že
poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda bola spôsobná protiprávnym konaním
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym

konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení reálne
existujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody. Súčasťou škody sú
aj „márne vynaložené náklady“. Protiprávne konanie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže
spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať v
nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia zákonných podmienok, ale aj v nekonaní (nečinnosti),

či v porušení povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne
nevydanie rozhodnutia vôbec. Pri ktoromkoľvek z vyššie popísaných postupov ide o porušenie právnej
povinnosti, teda povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné
preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným (priamym) následkom reálneho protiprávnehokonania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že
ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje poškodenému
domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) bod 1.
zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku

rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Na základe vyššie uvedeného súd v prvom rade skúmal, či nárok na náhradu škody nebol na súde
uplatnený predčasne, to znamená, či sa žalobca obrátil so svojim nárokom na náhradu škody na
príslušný orgán pred podaním žalobného návrhu. Nakoľko v danej veci žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, je orgánom príslušným na predbežné

prerokovanie tohto nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Súd mal zo zoznamu podaní, ktorý je uložený na správe súdu pod Spr/1001/2012, preukázané, že
žalobca sa obrátil na príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.02.2012. Z toho vyplýva, že žalobca uplatnil svoj nárok

na súde po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti, keď žalobný návrh bol
doručený Okresnému súdu Levice dňa 28.09.2012.

Následne súd skúmal či v danej veci sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to
protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 175,- eur a nemajetkovej
ujmy v sume 1.051,08 eura z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v 30-dňovej zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi. Ide teda o nárok zo
zodpovednosti za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom súdu, ako orgánu verejnej moci.

Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže mať za následok vznik
zodpovednostipodľazákonač.514/2003Z.z.vprípadeporušeniapovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, v prípade nečinnosti orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci a v prípade zbytočných prieťahov v konaní.

Súd poukazuje na to, že v danej veci bolo exekučné konanie je začaté doručením návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorého si oprávnený vybral, dňa 26.11.2004. V zmysle ustanovení
Exekučného poriadku je na uvedenú vec potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.08.2005, nakoľko podľa prechodných ustanovení k zákonu č. 341/2005 Z.z. sa konania

začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2
neustanovuje inak, pričom odsek 2 ustanovenie § 44 výslovne neuvádza. Exekučný poriadok v znení
účinnom ku dňu začatia exekučného konania zákonnú lehotu pre rozhodnutie súdu o zmene exekútora
nestanovuje, preto Okresný súd Levice nemohol neporušiť povinnosť vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote.

Čo sa týka žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu v prípade nečinnosti orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, súd mal vykonaným dokazovaním pripojenou kópiou exekučného spisu
Okresného súdu Levice sp.zn. 14Er/708/2004 preukázané, že medzi podaním návrhu na zmenu
exekútora dňa 25.05.2009 (č.l. 11 pripojenej kópie exekučného spisu) a rozhodnutím exekučného súdu

o zmene exekútora dňa 07.01.2011 (č.l. 18 pripojenej kópie exekučného spisu), síce uplynula pomerne
dlhá doba, počas uvedenej doby však exekučný súd nebol nečinný, keď vyzval súdnu exekútorku na
vyúčtovanie trov exekúcie v lehote 10 dní.

Rozhodovacia činnosť súdu je proces, v ktorom vecne a miestne príslušný súd rozhoduje o právach a

právom chránených záujmoch účastníkov konania. Úlohou súdu je vydať zákonné a zároveň spravodlivé
rozhodnutie. Pre takéto rozhodnutie súdu je potrebné, aby bolo vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu. Aj keď zákonodarcom nie je stanovená lehota na vydanie rozhodnutia súdu, súd je
povinný postupovať bez zbytočných prieťahov.Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nezistil.
Postup exekučného súdu bol v súlade so zákonom, keď rozhodol o návrhu na zmenu exekútora dňa

07.01.2011 po doručení podkladu potrebného pre rozhodnutie (vyúčtovania trov exekúcie), napriek
tomu, že zákon mu nestanovoval žiadnu zákonnú lehotu na rozhodnutie. Nakoľko v danej veci bolo
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora a zastavení exekúcie, je uvedená lehota
primeraná, vzhľadom na zložitosť veci a závažnosť rozhodnutia exekučného súdu. Skutočnosť, že
žalobca s uvedeným rozhodnutím súdu nie je spokojný, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na prijatie

záveru, že úradný postup exekučného súdu je nesprávny.

Ako už bolo uvedené základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávny úkon (ktorý
spočíva v konaní alebo opomenutí) súd nezistil, keď uzavrel, že postup exekučného súdu bol v súlade
so zákonom, ktorý rozhodol o návrhu na zmenu exekútora v primeranej lehote po doručení všetkých

podkladov (vyúčtovania trov exekúcie), napriek tomu, že zákon mu nestanovoval žiadnu lehotu na
rozhodnutie. Vo vzťahu k zbytočným prieťahom súd konštatoval, že tieto z pozície všeobecného súdu
nie je oprávnený skúmať, keď uvedené oprávnenie prináleží len Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
pričom v konaní nebolo sporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného
súdu v exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo. Pokiaľ nie je preukázané

splnenie prvého, základného predpokladu zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, nie je, podľa
názoru súdu, potrebné skúmať ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, nakoľko vznik škody, ako zmenšenie
majetku poškodeného je predpokladom zodpovednosti len ak škoda bola priamo a nesprostredkovane
spôsobená výlučne konaním (opomenutím), ktoré bolo vo vzťahu k zmenšeniu majetku poškodeného

rozhodujúce, to znamená, že ak nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, majetok žalobcu sa
nemohol zmenšiť.

Napriek vyššie uvedenému názoru súdu, súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu o vzniku škody vo
výške 175,- eur postupom exekučného súdu, v konaní preukázané nebolo. Jediný dôkaz, ktorý žalobca

produkoval k výške škody bol listinný dôkaz predložený žalobcom (Znalecký posudok 1/2014 na č.l.
83), z ktorého záveru vyplýva, že výška majetkovej škody, ktorá bola spôsobená žalobcovi nesprávnymi
úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných
konaniach bola v prípade, keď súdy neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o zmene exekútora je vo výške
31,68 eura. Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ako

znaleckým ústavom. Nakoľko však v konaní nebol ustanovený žiadny znalec, súd pri hodnotení dôkazov
nevychádzal z odborných záverov predloženého znaleckého posudku. Súd sa prečítaním oboznámil s
obsahomZnaleckéhoposudku1/2014adospelkzáveru,žeznehonevyplýva,žepostupomexekučného
súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 14Er/708/2004 vznikla žalobcovi škoda
ako zmenšenie majetku poškodeného.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že až do rozhodnutia o zmene exekútora, je povinný
vykonávať nevyhnutné úkony v prospech oprávneného pôvodný exekútor, z čoho je zrejmé, že doba
do rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora, neplynie márne a aj z tohto dôvodu nemôže
žalobcovi vzniknúť žiadna škoda. Pokiaľ exekučné konanie prebieha, žalobca v procesnom postavení

oprávneného, ako každý iný oprávnený, svoju pohľadávku eviduje spôsobom, aký uzná za vhodný, a
to bez ohľadu na to, či exekučné konanie v budúcnosti skončí vymožením pohľadávky alebo iným
spôsobom. Pokiaľ žalobca na evidenciu svojich pohľadávok potrebuje, pravdepodobne s ohľadom na
veľké množstvo týchto pohľadávok, osobitný informačný systém, zamestnancov a vedenie osobitnej
administratívy, je to jeho náklad súvisiaci s výkonom podnikateľskej činnosti, a nie škoda, ktorá

mu vznikla v dôsledku postupu súdu. Tvrdenie žalobcu o možných následkoch neskoro vydaného
rozhodnutia spočívajúcich v tom, že mohlo nastať riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti povinného, by bolo možné považovať za významné
len v prípade, že by takéto následky skutočne nastali. Žalobca však tieto možné následky uvádzal len
všeobecne a hypoteticky a ani netvrdil, že skutočne nastali, preto ich súd nebral do úvahy, ako dôkaz,

že žalobcovi vznikla reálna škoda.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnený podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003
Z.z. súd uvádza, že nárok na nemajetkovú ujmu nie je automatický vo vzťahu k porušeniu práva,ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V
nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ súd konštatoval, že nesprávny úradný postup exekučného súdu

nezistil a rovnako ani vznik škody na strane žalobcu v konaní preukázaný nebol, nebolo dôvodné,
aby sa nezaoberal uplatneným nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď pre
rozhodnutie o priznaní práva na nemajetkovú ujmu je základným predpokladom vznik ujmy spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Na základe vyššie uvedených skutkových okolnosti a ich právneho vyhodnotenia súd, dospel k záveru,
že žalobný návrh nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

Obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že žaloba je podaná predčasne, nakoľko neuplynula
šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, pričom žalobca na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí neposkytol žiadnu súčinnosť, súd nepovažoval za dôvodnú. Ako už bolo vyššie

konštatované žalobca sa obrátil na príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) so žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.02.2012, čoho vyplýva, že žalobca uplatnil
svoj nárok na súde po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti, keď žalobný
návrh bol doručený Okresnému súdu Levice dňa 28.09.2012.

O trovách konania pred súdom prvého stupňa, ako i o trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 OSP z dôvodu, že žalovaná mala v konaní plný úspech, ale nepriznal jej náhradu trov
konania, pretože si žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)