Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314222126
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314222126.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná JUDr. Martin Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnému: J. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, J. Z. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Záhradnícka
60, Bratislava, o vymoženie 135,45 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Galanta č.k. 8Er/1239/2014-10 zo dňa 28. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že exekučné konanie sa z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, čo právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Exekučný poriadok“) a § 83, § 103 a § 104 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Súd prvého
stupňa zistil, že v predmetnej veci už prebieha exekúcia (rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové
okolnosti) u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. vedená na Okresnom súde Galanta pod
sp.zn. 23Er/950/2007 na základe poverenia č. 5202 030218* vydaného dňa 07.12.2007. Podaním
žiadosti o udelenie poverenia v tomto konaní vznikla prekážka litispendencie (začatého konania), ktorá

je neodstrániteľným nedostatkom konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo
veci samej, ale musí konanie zastaviť.

Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote a to z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil

rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok a v jeho
nadväznosti zákon 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V rámci tejto preskúmavacej
činnosti nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní hovorí o rozhodcovskom rozsudku, ktorý zaväzuje k niečomu
nedovolenému, a nie o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. Postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol tiež, že oprávnený s povinným
uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne

zisteného skutkového stavu. Zároveň upriamil pozornosť aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) O.z.,podľa ktorého za neprijateľné sa považujú také ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1„O.s.p.“)),pozistení,žeodvolaniepodalvčasúčastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p., § 44 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1
a 2 O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle § 220 O.s.p. zmeniť. Senát odvolacieho

súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z.).

Predmetné konanie Okresného súdu Galanta sp. zn. 8Er/1239/2014 je vedené proti povinnému J. Z.,
nar.XX.XX.XXXX, na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 5923/07 zo dňa 14.08.2007, ktorým bolo povinnému
uložené zaplatiť oprávnenému sumu 4.080 Sk príslušenstvom, o vymoženie 135,45 eura (4.080 Sk) s

príslušenstvom.

Tomuto konaniu však predchádzalo konanie sp. zn. 23Er/950/2007, ktoré je vedené proti tomu
istému povinnému na základe toho istého exekučného titulu o vymoženie tej istej sumy.

Odvolací súd však lustráciou zistil, že toto konanie už bolo právoplatne skončené, nakoľko uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoE/210/2013-51 zo dňa 30. júla 2013 bolo potvrdené uznesenie
Okresného súdu Galanta č.k. 23Er/950/2007-15 o zastavení exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Odvolací súd po zistení, že predchádzajúce konanie 23Er/950/2007-15 bolo právoplatne skončené,
vyzval oprávneného v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadril k použitiu ustanovenia § 251 ods. 4 s
použitím § 104 ods. 1 O.s.p. a 159 ods. 3 O.s.p., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité
a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

Oprávnený na výzvu súdu uviedol, že ustanovenie § 103 v spojení s ust. § 159 ods. 3 O.s.p. nemá byť
aplikované, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa
skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata, keďže v
exekučnom konaní súd nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov,

t.j. nerozhoduje záväzne o existencii práva.

Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom oprávneného. V danej situácii je podstatný dôvod
zastavenia exekúcie. Exekúcia v predchádzajúcom konaní nebola zastavená z procesného dôvodu
(napr. nemajetnosť povinného, kedy by bolo možné exekúciu opätovne začať v prípade objavenia

majetku povinného), ale z dôvodu, že exekučný titul je nulitným právnym aktom a nemôže byť ako
exekučný titul podkladom exekúcie. Ak bola exekúcia zastavená z takéhoto dôvodu, nebude možné
exekúciu opätovne začať na základe neúčinného exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z takéhoto
dôvodu potom treba považovať za prekážku veci rozhodnutej.

V zmysle stanoviska č. 9/2014 občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave zamietnutie návrhu
na vydanie poverenia je vecné rozhodnutie, kedy sa súd musí s celou vecou vyporiadať v zmysle §
44 Exekučného poriadku, teda musí preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Preskúmaním týchto podkladov potom uzavrie, či bude
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie udelené alebo nie.

V prípade prekážky rozhodnutej veci pritom nejde o posúdenie hore uvedených listín, pretože súd má
preukázané, že tieto skutočnosti už boli posudzované v inom konaní, ktoré je právoplatne skončené,
teda je tu prekážka rozhodnutej veci, kedy vec treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska a to v
zmysle § 251 ods. 4 s použitím § 104 ods. 1 O.s.p. a 159 ods. 3 O.s.p. a o žiadosti o udelenie poverenia
už nerozhodovať, ale obdobne ako je to u prekážky litispendencie rozhodnúť procesným uznesením o

zastavení exekučného konania.

V predmetnej veci teda súd prvého stupňa nemal rozhodovať vo veci samej zamietnutím žiadosti o
udelenie poverenia, ale mal, vzhľadom na prekážku veci rozhodnutej, zastaviť exekučné konanie v
zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. s použitím § 104 ods. 1 O.s.p. a 159 ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd teda napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že exekučné
konanie zastavil.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.