Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712201090
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712201090.20

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobkyne: E. O., Z..
XX.X.XXXX, B. I. XX, XXX XX K. K., právne zastúpená JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom so sídlom
Na hradbách 5, 085 01 Bardejov proti žalovanému: X. C., Z.. XX.X.XXXX, B. I. XX, XXX XX K. K., právne
zastúpený JUDr. Milanom Hablákom, advokátom so sídlom M.R.Štefánika 48, 036 01 Martin, v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva takto

r o z h o d o l :

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania pripadnú
a/ do výlučného vlastníctva žalobkyne tieto hnuteľné veci:
- nábytková zostava do detskej izby v hodnote 325,- Eur

b/ do výlučného vlastníctva žalovaného tieto hnuteľné a nehnuteľné veci:
- bazén nadobudnutý v r. 2008 v hodnote 30,- Eur

- šatníková skriňa v zostatkovej hodnote 200,- Eur
- nafukovací čln v zostatkovej hodnote 40,- Eur
- nábytková zostava do detskej izby v hodnote 260,- Eur
- rodinný dom súp.č. 1331na parcele číslo 63/4, zapísaný na LV č. XXX, Okres Turčianske Teplice, Obec
Turčianske Teplice, katastrálne územie Turčiansky Michal v hodnote 102.000 Eur.

II. Žalovaný preberá zostatok úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme
úveru, nenávratného príspevku č. 509/3580/1997 zo dňa 27.10.1997, uzavretej medzi veriteľom Štátny
fond rozvoja bývania a dlžníkmi, teda žalobkyňou a žalovaným, ktorého zostatok ku dňu 22.7.2011
predstavuje sumu 10.777,38 Eur.

III. Žalobkyňa preberá pohľadávku vo výške 2605,05 Eur zo Zmluvy o stavebnom sporení č. ú.
26624129/7930 zo dňa 7.8.2008, uzavretej medzi Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a .s. a žalobkyňou
a žalovaným.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sumu

42.253,69 Eur v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

VI. Žalobkyňa je povinná zaplatiť trovy konania štátu v sume 131,30 Eur na účet Okresného súdu Martin
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania štátu v sume 131,30 Eur na účet Okresného súdu
Martin do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo výške 1581,75 Eur na účet Okresného súdu Martin do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.IX. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo výške 1581,75 Eur na účet Okresného súdu Martin do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na Okresný súd Martin dňa 23.1.2012 sa domáhala žalobkyňa vo vzťahu k
žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") z dôvodu,
že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 21C/81/2011-34 zo dňa 12.7.2011 bolo
manželstvo účastníkov konania rozvedené. Žalobkyňa v predmetnej žalobe uviedla, že účastní konania
nadobudli určitý hnuteľný majetok, kde uviedla jednotlivé položky v rámci hnuteľného majetku.
Ďalej uviedla, že počas manželstva nadobudli účastníci konania aj nehnuteľný majetok v hodnote

prinajmenšom 150.000,- Eur, resp. podľa znaleckého posudku, a to rodinný dom súp.č. 1331, postavený
na parc.č. 63/4, zapísaný na liste vlastníctva č. 230, kat.územie Turčiansky Michal, obec Turčianske
Teplice, okres Turčianske Teplice. Počas manželstva účastníci konania uzatvorili s Wüstenrot stavebná
sporiteľňa,a.s.zmluvuostavebnomsporeníčísloúčtu26624129/7930zodňa7.8.2008,naktorejaktívny
finančný zostatok podľa informácie právneho zástupcu žalovaného v rámci predžalobnej komunikácie

vo výške 2.605,05 Eur. Počas manželstva účastníci konania prijali na seba spoločný záväzok a to úver
zo štátneho fondu rozvoja bývania vedený v OTB Banke, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava 37,
pobočka Martin, číslo zmluvy 509/3580/1997 na sumu 16.596,96 Eur so splatnosťou do 30.4.2028, kde
aktívny zostatok podľa informácie právneho zástupcu žalovaného v rámci predžalobnej komunikácie
predstavuje 9.735,38 Eur. Žalobkyňa nemá záujem o uvedené hnuteľné a nehnuteľné veci a navrhuje,

aby boli prikázané do vlastníctva žalovaného, ktorý by bol povinný vyplatiť žalobkyni finančnú čiastku
vo výške polovice hodnoty veci, tvoriacich BSM. Súčasťou návrhu na vyporiadanie BSM bol aj návrh
na vydanie predbežného opatrenia v znení, že žalovaný je povinný umožniť vstup žalobkyni až do
právoplatného rozhodnutia súdu do rodinného domu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Žalobkyňa
uviedla, že nakoľko nemala ochotu uzvarieť so žalovaným dohodu o vyporiadaní BSM, tento odniesol

všetok nábytok a vnútorné vybavenie z domu patriace do BSM, v dôsledku čoho sa stal dom pre
žalobkyňu a jej dcéru neobývateľným. O tejto skutočnsoti učinila žalobkyňa trestné oznámenie. V
novembri žalobkyňa pri snahe dostať sa do rodinného odmu zistila, že žalovaný vymenil zámky, čím jej
úplne znemožnil vstup do spoločného obydlia.

Súduznesenímč.k.8C/13/2012-35zodňa23.2.2012právoplatným20.3.2012uložilžalovanému,abydo
právoplatnéhorozhodnutiasúduvoveciumožnilžalobkynivstupdorodinnéhodomu,ktorýjepredmetom
vyporiadania BSM.

Podaním doručeným súdu 4.4.2012 ( č. l. 45) zaslal do konania vyjadrenie žalovaný, v ktorom sa určil

sám hodnotu niektorých hnuteľných vecí, ktoré sa mali vysporiadať v rámci BSM. Čo sa týka nových
skutočností, tak k veci uviedol, že si dal vypracovať znalecký posudok ešte pred začatím súdneho
konania znalcom Ing. Miroslavom Ferklom, ktorý ohodnotil nehnuteľnosť v stave takom, v akom sa ku
dňu 22.12.2011 nachádzala, t.j. rodinný dom na sumu 38.100,- Eur. Práve aj od tejto sumy žalovaný
odvodzoval sumu, ktorú by mal vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM. Súčasťou vyjadrenia bol aj

znalecký posudok Ing. Miroslava Ferkla, č. 173/2011.

Súd vo veci vykonal prvé pojednávanie dňa 25.4.2012 ( č.l. 75 súdneho spisu), kde bol vyzvaný právny
zástupca žalobkyne, aby súdu predložil kvalifikovaný návrh na vyporiadanie BSM.

Podaním doručeným súdu dňa 22.5.2012 ( č. l. 81) si právny zástupca žalobkyne splnil svoju povinnosť
a predložil súpis hnuteľných vecí, patriacich do BSM zo zostatkovými hodnotami ku dňu právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva. K predmetnému súpisu hnuteľných vecí spolu s určením zostatkovej
ceny týchto hnuteľných vecí zaslal vyjadrenie do konania právny zástupca žalovaného ( č.l. 90 súdneho
spisu), v ktorom sa vyjadroval k jednotlivých hnuteľným veciam, kým k zostatkovým hodnotám, ako je k

otázke, ktoré z nich patria, resp. nepatria v rámci vyporiadania BSM do vlastníctva manželov.

Ďalšiepojednávaniesúdvovecivykonal30.5.2012(č.l.96súdnehospisu),naktorom rozhodol,žebude
vo veci ustanovený znalec pre ocenenie nehnuteľnosti a to rodinného domu č.súp. 1331. Na základe
uvedeného súd uznesením č. k. 8C/13/2012-104 zo dňa 5.6.2012 spolu s prípisom zo dňa 7.11.2012

( č. l. 114) vo veci nariadil znalecké dokazovanie a to určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti - rodinnéhodomu podľa technického stavu nehnuteľností ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
a podľa cenových predpisov účinných ku dňu vyhotovenia posudku. Znaleckou úlohou poveril súdnu
znalkyňu Ing. Emilíu Rybárikovú, ktorá do konania doložila vypracovaný znalecký posudok č. 69/2012

(č.l. 122 súdneho spisu). Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na čiastku
102.000,- Eur.

Podaním doručeným súdu 3.12.2012 (č.l. 184 súdneho spisu) žalovaný zaslal vyjadrenie vo veci, v
ktorom uviedol pripomienky k vypracovanému znaleckému posudku a zároveň poukázal na ustanovenie

§ 150 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný podstatným spôsobom prispel zo svojho na spoločný
majetok, ktorý je predmetom vyporiadania. Žalovaný mal už dávno prichystanú predstavu o začatí
výstavbyrodinnéhodomu,načosaužpripravovalvpredchádzajúcommanželstve,ktorébolorozvedené
a mal nakúpené viaceré veci na stavbu, ktoré nepatria do BSM, pretože ich žalovaný nadobudol pred
uzavretím manželstva so žalobkyňou. Išlo o pozemok pod rodinným domom, kvádre na celý dom
nadobudnuté v roku 1994 - cena 150.000,- Sk. Sklenená vata zn. Nobasil za 60.000,- Sk, vnútorné

dvere za cenu 32.000,- Sk, obklad perodrážka cena cca 5.000,- Sk, vchodové a garážové dvere cena
cca 35.000,- Sk, plastové okná cena cca 140.000,- Sk, škridle a strešné okná cena cca 161.500,- Sk,
šachta septik cena 26.000,- Sk, fasáda na rodinný dom vyplatená osobným autom zn. Mercedes Benz
typu 123 cena cca 70.000,- Sk. Základy na dom vyplácal otec žalovaného cena 75.226,- Sk. Drevo na
krov vyplácala matka žalovaného cena 28.092 Sk, plány na rodinný dom cca 25.000,- Sk, stavebný

elektrický rozvádzač a revízia cca 9.000,- Sk, kotol na tuhé palivo cena 29.200,- Sk, plynový kotol
cena 23.408,- Sk. Žalužie boli dar od matky žalovaného za cenu 9.575,- Sk, 100.000,- Sk za predaj
garže, ktorú nadobudol žalovaný za slobodna a finančné prostriedky použil po odpredaji do stavby
rodinného domu. Finančné čiastky SchmidtBank Oberviechtach v Nemecku, č. účtu BLZ 75231570,
podľa ktorého za rok 1993 ku dňu 8.8.1996 mal žalovaný finančné prostriedky vo výške 65.852,44 DM,

t.j. 1.317.048,80 Sk, ktoré použil žalovaný na výstavbu rodinného domu. Kupónová knižka cena 10.000,-
Sk, dar od rodičov žalovaných výlučne pre osobu žalovaného vo výške 750.000,- Sk. Podľa žalovaného
celková suma týchto hodnôt dosahuje výšku 3.056.049,80 Sk, t.j. 101.442,27 Eur. Je nesporné, že tieto
hodnoty sa v nehnuteľnosti nachádzajú a taktiež finančné prostriedky uvedené boli použité na výstavbu
nehnuteľnostiacelkovásumapresahujehodnotucelejnehnuteľnosti,ktorájepredmetomvysporiadania.

Súd je povinný prihliadať na všetky tieto skutočnosti, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú pomer
vyporiadania jednotlivých účastníkov konania.

Podaním doručeným súdu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.2.2013 sa vyjadrila žalobkyňa v
súvislosti s vecami a finančnými prostriedkami, ktoré mal vložiť žalovaný zo svojho výlučného vlastníctva

do spoločného majetku s tým, že žalobkyňa poukázala na to, že celková suma hodnôt pripisovaných
žalovanému nie je zdôvodnená a taktiež nie je preukázaná (č.l. 202 súdneho spisu).

V priebehu konania boli vykonané ďalšie pojednávania, na ktorých súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu, výsluchom účastníkov

konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa z pripojeným spisom o rozvode manželstva sp.zn.
21C/81/2011 a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Z pripojeného spisu sp. zn. 21C/81/2011 súd zistil, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli manželstvo dňa
14.9.1996stým,žezmanželstvasanarodilidvemaloletédeti.Súdtotomanželstvorozviedolrozsudkom

Okresného súdu Martin č.k. 21C/81/2011-34 zo dňa 12.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
22.7.2011. V rámci rozvodu manželstva bol maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti žalovaného
a maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ"), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je

všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva
s výnimkou vecí, získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia
osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydané v rámci predpisov o
reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva,
alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 OZ ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali.
Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli hnuteľné veci. V konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada len tie veci /majetok/, patriace
do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Jednou zo základných zásad
sporového občiansko-právneho konania je dispozičná zásada, ktorá spočíva v procesnej iniciatíve,
patriacej účastníkom konania, ktorí disponujú tak konaním, ako aj predmetom konania. Prekročiť ich
návrhy v takomto konaní súd môže podľa § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho proiadku ( ďalej len "OSP")

len pokiaľ ide o výšku (cenu), a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí
(ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú
sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, potom
by konal v rozpore s § 153 ods. 2 OSP a išlo by o vadu konania, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.
Je treba uviesť, že predmetné konanie sa viedlo od roku 2012, a za obdobie do rozhodnutia súdu
rok 2016 ( dvakrát zmenený zákonný sudca) došlo k určitým skutočnostiam v súvislosti s hnuteľnými
vecami, ktoré pôvodne boli navrhnuté zo strany účastníkov konania, aby boli predmetom vyporiadania
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Napojednávaníktorésakonalodňa30.11.2015(č.l.383) si

ustálili účastníci konania predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. určili, ktoré hnuteľné
veci budú predmetom konania. V súvislosti so súpisom veci patriacich do BSM (č.l. 81 súdneho spisu),
účastníci konania zhodne uviedli, že pri hnuteľných veciach pod položkami súpisu hnuteľných veci č.
9, 16, 17, 18, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 29, 31, 32, 33, tak tieto hnuteľné veci nežiadajú vyporiada a
súhlasia, že tieto hnuteľné veci nebudú predmetom vyporiadania BSM vzhľadom na ten stav aký je,

t.zn. že sa nenachádzajú v dome a mali by byť odcudzené. Nežiadajú ich zahrnúť v rámci BSM ako
hnuteľné veci.
Čo sa týkalo položky č. 13 v súpise a to drevené interiérové dvere z masívu v počte 14 ks súd uvedené
hnuteľné veci nezhrnul do masy BSM, nakoľko táto je súčasťou domu - nehnuteľnosti. Pri hnuteľnej veci
uvedenej pod položkou č. 14 - sedacia , právni zástupcovia zhodne uviedli, že túto nežiadajú vyporiadať

ako hnuteľnú vec v rámci BSM, bola taktiež odcudzená z rodinného domu.
Čo sa týka položky č. 15 - drevený/kovový konferenčný stolík taktiež zhodne uviedli účastníci konania,
že nežiadajú túto hnuteľnú vec zahrnúť v rámci vyporiadania BSM.
Pri položke č. 19 - notebook zn. ACER ASPIRE 5315 tu zhodne účastníci konania uviedli, že táto
hnuteľná vec nepatrí do BSM, je vo vlastníctve ich dieťaťa.

Čo sa týka položky 21 - jedálensky stôl z masívu pokrytý kachličkami rovnako zhodne účastníci konania
uviedli, že ju nežiadajú vyporiadať v rámci BSM ako hnuteľnú vec, bola odcudzená z domu. Čo sa týka
ďalšej položky č. 35 televízor zn. Mascom, tu zhodne uvádza právny zástupca žalobca, že žiada vylúčiť
predmetnú vec z vyporiadania BSM, nakoľko patrí ich synovi.
Rovnako aj pri položke č. 36 - DVD prehrávač zn.typu Goodmans, kde žalobkyňa uvádza, že žiada

vylúčiť túto vec, nakoľko súhlasí s tým, že patrí do výlučného vlastníctva žalovaného tak, ako to uvádzal
aj žalovaný vo svojom vyjadrení k predmetnej špecifikácii. Rovnako zhodne uviedli na predmetnom
pojednávaní žalobkyňa, ako aj žalovaný, že nežiadajú vyporiadať v rámci BSM hnuteľné veci, ktoré
uviedla žalobkyňa pôvodne v žalobe a to práčku Whirpool a chladničku Calex, boli taktiež odcudzené
z domu.

Z uvedeného dokazovania a na základe návrhov účastníkov konania v súvislosti s vyporiadaním
hnuteľných vecí, predmetom vyporiadania hnuteľných vecí ostali hnuteľné veci a to pod položkou č. 1 v
súpise vecí patriacich do BSM ( č. l. 81) - šatníková skriňa v prevedení dub, nadobudnutá v roku 2001
v zostatkovej hodnote 200,- Eur. So zostatkovou hodnotou súhlasili účastníci konania na pojednávaní,

ktoré sa konalo dňa 30.5.2012 ( č. l. 96) s tým, že zhodne uviedli, že žiadajú túto hnuteľnú vec prikázať do
výlučnéhovlastníctvažalovaného.Pretosúdvovýrokurozsudkutútohnuteľnúvecprikázaldovýlučného
vlastníctva žalovaného.Položka č. 2 - ratanový nábytok, tu zhodne účastníci konania uviedli, že majú za to, že predmetná
hnuteľná vec nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nežiadajú ju vyporiadať v
rámci hnuteľných vecí.

Čo sa týka ďalších položiek hnuteľných vecí uvedených pod položkou č. 3 - pec na tuhé palivo zn./typu
Viadrus nadobudnutá v roku 2007 za obstarávaciu cenu 1.000,- Eur v zostatkovej hodnote 800,- Eur, k
nej žalovaný uviedol, že predmetná vec nepatrí do BSM. Túto vec zakúpil otec žalovaného, ktorý si ju
aj zobral. Uvedené preukazoval žalovaný príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 23.2.2007, ako aj

záznamom ohľadom objednávky predmetnej peci na tuhé palivo typu Vyadrus. Uvedené sa nachádza
v prílohovej obálke súdu ( č. l. 103) a vyplýva, že predmetná pec na tuhé palivo zn./typu Viadrus bola
nadobudnutá v r. 2007 a túto vec kúpil otec žalovaného, čo vyplýva z adresy, ktorá je uvedená na
príjmovom pokladničnom doklade a to Kuzmányho 34. Ale táto vec bola súčasťou rodinného domu v
čase zániku BSM, podľa názoru súdu nepatrí do BSM ako hnuteľná vec.

Čo sa týka hnuteľnej veci uvedenej pod položkou č.4 kondenzačný plynový kotol, mal byť nadobudnutý
v roku 2000 za obstarávaciu cenu 700,- Eur v zostatkovej hodnote 400,- Eur, žalovaný k nej uviedol, že
táto nepatrí do BSM. Kúpil ju otec žalovaného, ktorý si svoje vlastníctvo odmontoval a odviezol. Uvedené
preukazoval aj príjmovým pokladničným dokladom vystaveným na otca žalovaného dňa 17.1.2000
( prílohová obálka súdu č. l. 103) . Má to byť nejaká úhrada faktúry, ako aj fotodokumentáciou o tom,

že predmetný kompenzačný plynový kotol bol vlastne odmontovaný s tým, že si ho otec žalovaného
zobral. Súd mal teda za to, že žalovaný preukázal, že predmetná vec nepatrí do BSM. Ale táto vec bola
súčasťou rodinného domu v čase zániku BSM, podľa názoru súdu nepatrí do BSM ako hnuteľná vec.

Čo sa týka ďalšej hnuteľnej veci pod položkou č. 5, elektrický bojler nadobudnutý v r. 1999 za

obstarávaciu cenu 200,- Eur v zostatkovej hodnote 50,- Eur, k nej žalovaný uviedol, že sa v zime poškodil
stým,žetútovecvyhodildozberu.Máotompotvrdenie,kdevrámcipotvrdenianadobudolzapredmetnú
vec sumu 11,20 Eur na základe výdavkového pokladničného dokladu z 22.2.2012 (prílohová obálka
súdu č. l. 103). Keďže predmetná vec v čase rozhodovania súdu neexistuje, súd zahŕňa čiastku 5,60
eur (1/2) ako sumu, ktorú má žalovaný vyplatiť žalobkyni.

Položka č. 6 - bazén nadobudnutý v roku 2008 v zostatkovej hodnote 30,- Eur s tým, že žalobkyňa, ako
aj žalovaný súhlasili so zostatkovou hodnotou, nebola však dohoda, komu bude prikázaný do výlučného
vlastníctva. Vzhľadom k tomu, že bola dohoda ohľadom prikázania nehnuteľnosti - rodinného domu
žalovanému, súd má za to, že žalovaný účelnejšie využije túto hnuteľnú vec. Preto súd túto hnuteľnú

vec prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

Položka č. 7 - nafukovací čln nadobudnutý v roku 2008 za obstarávaciu cenu 70,- Eur v zostatkovej
hodnote 40,- Eur, kde súhlasili žalobkyňa ako aj žalovaný so zostatkovou cenou, ako aj s tou
skutočnosťou, že bude patriť do výlučného vlastníctva žalovaného.

Čo sa týka ďalšej položky pod č. 8 benzínový krovinorez zn. OK 31 nadobudnutý v r. 2007 za
obstarávaciu cenu 90,- Eur v zostatkovej hodnote 50,- Eur. Žalovaný uviedol, že tento nepatrí do BSM,
občas si ho zapožičiaval od firmy Skanska, a. s., k tomu predložil potvrdenie od tejto firmy ( č. l.
287). Žalobkyňa do konania nedoložila žiadne listinné dôkazy preukazujúce, žeby predmetná vec bola

zakúpená v rámci BSM. Z tohto dôvodu súd má za to, že táto hnuteľná vec nepatrí do BSM.

Položka č. 10 motorová píla zn./typu Stihl nadobudnutá v roku 2010 za obstarávaciu cenu 800,- Eur
v zostatkovej hodnote 600,- Eur. Tu opätovne žalovaný uvádzal, že nepatrí do BSM, zapožičiaval si
ju od firmy Skanska, a. s. ( č. l. 287). Žalobkyňa súdu nepreukázala, žeby bola predmetná hnuteľná

vec nadobudnutá počas trvania manželstva. Z tohto dôvodu ju súd nezaradil do masy BSM, čo sa týka
hnuteľných vecí.

Čosatýkapoložkyč.11mopedzn./typKingwayEuroboynadobudnutývroku2010zaobstarávaciucenu
900,- Eur v zostatkovej hodnote 900,- Eur. Tu súd vykonal výsluch účastníkov konania, kde žalobkyňa

uviedla, že trvá na jeho vyporiadaní s tým, že patrí do BSM, bol jej darovaný, ale nebol prihlásený, mal
byť prihlásený až v roku 2011 v čase, keď sa žalovaný odsťahoval ( č.l. 385 súdneho spisu). Žalovaný
uvádzal, že tento moped zakúpil v roku 2010 zhruba za 18.000,- Kč. Prihlásenie na Slovensku v tom
čase stálo nejakých 270,- Eur a preto predmetný moped zobral a vrátil naspäť do Čiech, lebo prihláseniebolo drahšie ako hodnota tohto skútra s tým, že o kúpe nemá žiadne doklady. K danej veci teda podľa
názoru súdu žalobkyňa nepreukázala, že predmetná vec bola skutočne zakúpená v rámci BSM a z tohto
dôvodu súd túto hnuteľnú vec nezaradil v rámci vysporiadania BSM.

Čo sa týka ďalšej položky č. 12 -osobný automobil zn./typ Mercedes Benz 250 E, žalobkyňa trvala
na tom, že predmetný automobil zakúpili spolu so žalovaným. Žalovaný tvrdil, že predmetné vozidlo
nepatrí do BSM, je vo vlastníctve otca žalovaného s tým, že súdu listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v prílohovej obálke súdu č.l. 103 súdneho spisu preukázal jednak poistkou, že poistku na predmetné

motorové vozidlo platí jeho otec, teda otec žalovaného a rovnako preukázal aj osvedčením o evidencii
vozidla a technickým preukazom, že je zapísaný ako vlastník vozidla jeho otec. Z tohto dôvodu súd mal
za to, že žalobkyňa nepreukázala, žeby predmetná hnuteľná vec patrila do BSM.

Položka č. 28 - nábytková zostava do spálne, nadobudnutá v roku 2001 pozostávajúca z manželskej
postele za obstarávaciu cenu 400,- Eur v zostatkovej hodnote 200,-Eur, trojskrine, komódy a zrkadla,

k nej žalobkyňa uviedla, že im bola darovaná obidvom zo strany matky žalovaného do podielového
spoluvlastníctva, tzn. že nie je predmetom vyporiadania BSM medzi žalobkyňou a žalovaným ( č. l. 386).
Žalovaný súhlasil s tým, že trojskriňa, komóda a zrkadlo nepatrí do BSM, nakoľko boli zakúpené matkou
odporcu a boli darované výlučne žalovanému. Čo sa týka manželských postelí, tu navrhol žalovaný, aby
si každý rozdelil na vysporiadanie po jednej posteli. Žalovaný súdu nepreukázal, že manželská posteľ

bola zakúpená zo spoločných prostriedkov, preto súdu ju nezahrnul do masy BSM. Pri zostatku položky
č. 28 taktiež súd konštatuje, že nebolo preukázané, že predmetné hnuteľné veci patria do masy BSM.

Položka č. 30 - nábytková zostava do detskej izby pre dcéru, pozostávajúca z rozkladacieho gauča,
skriňovej zostavy , otočnej stoličky nadobudnutá v roku 2008 za obstarávaciu cenu 590,- Eur v

zostatkovej hodnote 325,- Eur, tu žalobkyňa aj žalovaní zhodne uviedli, že súhlasia so zostatkovými
hodnotami a s tým, že tieto hnuteľné veci pod položkou č. 30 budú prikázané do výlučného vlastníctva
žalobkyne.

Čo sa týka položky č. 34- nábytková zostava do detskej izby pre syna, pozostávajúca z váľandy,

nadobudnutej v r. 2008 za obstarávaciu cenu 70,- Eur v zostatkovej hodnote 35,- Eur, skriňovej zostavy
nadobudnutej v roku 2009 za obstarávaciu cenu 350,- Eur v zostatkovej hodnote 200,- Eur, otočná
stolička nadobudnutá v roku 2007 za obstarávaciu cenu 40,-Eur v zostatkovej hodnote 25,- Eur zhodne
žalobkyňa ako aj žalovaný na predmetnom pojednávaní súhlasili so zostatkovými hodnotami ako aj s
tou skutočnosťou, že predmetné hnuteľné veci budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného.

Na poslednom pojednávaní vo veci právny zástupca žalovaného opätovne potvrdil, že súhlasí s
predmetom vyporiadania, čo sa týka hnuteľných vecí tak, ako to bolo dohodnuté na pojednávaní
30.11.2015, a že omylom uviedol v rámci posledného podania do masy hnuteľných vecí aj hnuteľné veci,
ktoré nemajú byť predmetom vyporiadania BSM. Po ustálení masy BSM ohľadom hnuteľných vecí súd

vo výroku rozsudku rozhodol, ktoré hnuteľné veci, a v akej zostatkovej hodnote nadobúdajú žalobkyňa
a žalovaný.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý za manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Účastníci zhodne uviedli, že do vyporiadania BSM patrí aj nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva
č. 230 pre okres Turčianske Teplice, obec Turčianske Teplice, katastrálne územie Turčiansky Michal
a to rodinný dom, súpisné číslo 1331, ležiacia na parc.č. 63/4 ( č.l. 14 súdneho spisu). Účastníci
zhodne uviedli, aby predmetný rodinný dom v rámci vyporiadania bol prikázaný do výlučného vlastníctva
žalovaného. Nezhoda bola v otázke hodnoty rodinného domu. Žalobkyňa v podanej žalobe ohodnotila

predmetnú nehnuteľnosť prinajmenšom na sumu 150.000,- Eur, resp. podľa znaleckého posudku.
Žalovaný v prvom vyjadrení k veci doložil do konania ako listinný dôkaz znalecký posudok Ing. Miroslava
Ferkla č.l. 174/2011 (č.l. 50 súdneho spisu), ktorý ohodnotil predmetnú nehnuteľnosť bez pozemku,
nakoľko tento bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného, na sumu 38.100,- Eur, pozemkom na sumu162.000,- Eur. Zároveň žalovaný do konania doložil aj vyjadrenia realitných kancelárií, ktoré sú v
prilohovej obálke č.l. 103 súdneho spisu. V súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou ide o vyjadrenie
Georeality Turčianske Teplice s.r.o. zo dňa 19.4.2012, ktorá ohodnotila predmetnú nehnuteľnosť bez

pozemku na trhovú cenu od 100.000,- Eur do 110.000,- Eur. Predmetom ohodnotenia nebol pozemok,
na ktorom sa stavba nachádza. Rovnako ďalšia realitná kancelária Reality Center s.r.o. ohodnotila
predmetnú nehnuteľnosť rodinný dom bez pozemku na sumu od 103.000,- Eur do 108.000,- Eur.
Z dôvodu, že sa účastníci nevedeli zhodnúť na všeobecnej hodnote predmetnej nehnuteľnosti v
rámci vyporiadania BSM, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty

nehnuteľnosti uvedeného rodinného domu. Znalkyňa Ing. Emília Rybáriková vypracovala znalecký
posudok. V rámci znaleckého posudku ohodnotila predmetnú nehnuteľnosť rodinný dom bez pozemku
na sumu 102.000,- Eur (č.l. 154 súdneho spisu).

Podaním doručeným súdu 3.12.2012 (č.l. 184 súdneho spisu ) podal žalovaný námietky v súvislosti
s vypracovaným znaleckým posudkom. Poukázal na rozdiel medzi všeobecnou hodnotou, ktorú určil

znalec, ktorého znalecký posudok ako listinný dôkaz doložil do súdneho konania a hodnotu, ktorá bola
určená znaleckým posudkom v rámci súdneho konania. Poukázal na to, že samotný pozemok pod
stavbou nepatrí do BSM a táto rozdielnosť vlastníctva by mala mať podstatnejší vplyv na všeobecnú
cenu nehnuteľnosti stavby nie tak, ako to vyčíslila znalkyňa ustanovená súdom.

Žalobkyňa podaním doručeným na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.2.2013 (č.l. 202 súdneho spisu)
uviedla, že nesúhlasí s výškou ohodnotenia podľa predmetného znaleckého posudku. Má za to, že
nebol správne určený koeficient polohovej diferenciácie. Mala výhrady k určitým položkám v rámci
vypracovaného znaleckého posudku a trvala na tom, že hodnota nehnuteľnosti je 150.000,- Eur tak, ako
bolo uvedené v žalobnom návrhu.

Súd zaslal znalkyni predmetné námietky a táto sa k ním vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa
6.3.2015 ( č.l. 329 súdneho spisu), kde uviedla, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti rodinného domu
súp.č. 1331 vrátane príslušenstva bola stanovená s prílohou č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Zb.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Podľa citovanej vyhlášky je všeobecná hodnota výsledná

objektivizovanáhodnotanehnuteľnostiastavieb,ktorájeznaleckýmodhadomichnajpravdepodobnejšej
ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by túto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri
poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Ďalej poukázala na to,
že pre stanovenie všeobecnej hodnoty stavieb bola použitá metóda polohovej diferenciácie, ktorá

vychádza z úpravy technickej hodnoty stavieb /TH/ koeficientom polohovej diferenciácie /kpd/ s tým,
že pre výpočet sa použije vzťah: VŠH = TH * kpd. Koeficient polohovej diferenciácie sa vypočítava
holým priemerom faktorov pôsobiacich na hodnotu nehnuteľnosti v danom mieste a v čase, pričom
každý faktor má 5 tried, pričom prvá vyjadruje najlepšie hodnotenie a piate najhoršie hodnotenie.
Výpočet je odôvodnený z priemerného koeficientu polohovej diferenciácie, ktorý podľa metodiky na

stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb vydanej USI v Žiline vyjadruje pomer medzi
priemernou všeobecnou hodnotou stavby na trhu s nehnuteľnosťami v danom sídle a v danom čase
oproti súčtu ich technických polôh. Pre okresné mestá a mestá so zvláštnym štatútom je priemerný
koeficient polohovej diferenciácie pre bytové budovy určený v rozsahu 040 až 050, pričom uvedený
koeficient je iba orientačným údajom. V prípadoch, ak ide samostatnú obec, ktorá tvorí obytnú časť

mesta, alebo oblasť so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti, je možné priemerný koeficient
polohovej diferenciácie zvýšiť maximálne o hodnotu 0,15 oproti pôvodnému koeficientu prislúchajúcemu
k pôvodnému zaradeniu. V znaleckom posudku znalkyňa zvolila hodnotu priemerného koeficientu
polohovej diferenciácie 0,35, ktorá zodpovedá pomeru priemernej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
na trhu v danej lokalite v technickej hodnote, ohodnocovanej nehnuteľnosti. Zdôvodnenie je podrobne

uvedené na str. 28 znaleckého posudku. Triedy polohy pridelené jednotlivým faktorom vplývajúcim
na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pri výpočte koeficientu polohovej diferenciácie sa vzťahovali k
danému miestu /okrajová, mestská časť mesta Turčianske Teplice vzdialená cca 2 km od centra mesta/
a času.

Podaním doručeným súdu 8.1.2016 ( č. l. 394) žalovaný doložil do konania ďalšie námietky v súvislosti
so znaleckým posudkom, ktorý bol vykonaný 16.11.2012, kde uviedol, že znalkyňa mala zaradiť do
ceny domu i veci, ktoré tam pri ohliadke neboli v dome. Jednak v časti I. nadzemné podlažie položka
35 Zdroj vykurovania. Je tu ocenený kotol ústredného vykurovania, značkové kotly vrátane typu Turbo(JUNKERS, VAJLANT,LEBLANC) 2 k v hodnote 670,- Eur. Žalovaný uviedol, že kotly si zobral jeho otec.
On ich aj zakúpil zo svojho. Podľa vedomostí žalovaného sa jedná o kotly iného typu, plynový kotol
bol TEMOGAS a kotol na tuhé palivo bol VIADRUS. Ďalej položka 36 elektrický sporák s elektrickou

rúrou a keramickou platňou v hodnote 200,- Eur, odsávač pár v hodnote 30,- Eur.Položka 34 zdroj teplej
vody, zásobníkový ohrievač elektrický jeden kus v cene 65,- Eur. V čase neobývania domu bol roztrhnutý
mrazom. Odporca ho odniesol do zberných surovín, o čom predložil doklad súdu. V čase obhliadky sa
nenachádzal v dome, ani neexistuje už. Táto položka je nesprávne uvádzaná v cene domu.Na strane 9
znaleckého posudku v časti podkrovie bod 17 sú uvedené dvere plné alebo zásklenné z tvrdého dreva v

hodnote 530,- Eur. Na str. 7 znaleckého posudku nadzemné podlažie tiež bod 17 sú plné alebo zasklené
dvere z tvrdého dreva v hodnote 530,- Eur s tým, že tieto žiadajú vylúčiť z hodnotenia stavby, pretože
v čase obhliadky sa nenachádzali na stavbe. Odporca ich zakúpil výlučne zo svojich prostriedkov a
mal ich odložené u seba, čo aj prehláslil. Na strane 10 znaleckého posudku časť I. podkrovie bod 36
sporák plynový s elektrickou rúrou v hodnote 60 Eur, tento sporák bol odcudzený a riadne nahlásený
na políciu. Celkovo tieto položky činia sumu 2.085,- Eur. Tieto sú zarátané v cene znaleckého posudku,

ktorý tvorí vyčíslenú sumu 102.000,- Eur. Žiada ich žalobca v úhrne odrátať z ceny, pretože by to bolo v
jeho neprospech. Zároveň poukázal na to, že cena, ktorá bola určená znaleckým posudkom Ing. Ferkla
je reálne zobrazenie skutočnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti.

K uvedenému sa znalkyňa vyjadrovala v podaní doručenom súdu 17.1.2016 ( č. l. 397 a nasl.),

v ktorom uviedla, že miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením bola vykonaná 15.10.2012
za účasti žalobkyne žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Miestnou obhliadkou bol zistený
stavebno-technický stav ohodnocovaných nehnuteľností a to ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Pri upresnení vnútorného vybavenia rodinného domu nastal rozpor medzi žalobkyňou a žalovaným.
Žalovaný uviedol, že vnútorné dvere, drevené dvere, kotol na pevné palivo zn. Viadrus, plynový

kotol a elektrický zásobníkový ohrievač vody nepatria do BSM, pretože boli zakúpené pred uzavretím
manželstva (dvere), resp. boli zakúpené otcom žalovaného (kotle a ohrievač vody). Žalobkyňa s
tvrdením žalovaného nesúhlasila. V čase obhliadky boli tieto a niektoré ďalšie konštrukcie a vybavenia
zdemontované, čo je podrobne popísané v časti 2.1.1. znaleckého posudku č. 69/2012 na str. 5 a str. 6
v popise rodinného domu. Ich existencia ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode bola však obidvoma

stranami potvrdená. Na základe uvedeného preto znalkyňa pri výpočte technickej hodnoty stavby
rodinného domu pri tvorbe rozpočtového ukazovateľa na 1m2 zastavanej plochy podlažia uvažovala aj
s vybavením, ktoré sa v čase obhliadky v rodinnom dome nenachádzalo dreve, kotol na pevné palivo,
plynový kotol, zásobníkový ohrievač vody, plynový sporák s elektrickou rúrou v podkroví.

Žalobkyňa v poslednom podaní vo veci navrhla vykonať kontrolné znalecké dokazovanie ohľadom
predmetnejnehnuteľnosti.Preoceňovanievyporiadavanéhobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
všeobecne platí zásada, že pri oceňovaní vecí, ktoré patria do vyporiadavaného bezpodielového
spoluvlastníctva sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ale z jej
ceny, keď sa vykonáva vyporiadanie. Pri stanovení ceny nehnuteľnosti v rámci vyporiadania BSM sa

vychádza z obvyklej ceny, t.j. z ceny nehnuteľnosti obvyklej na danom mieste a v dobe rozhodovania
súdu, ktorá vyjadruje trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Podkladom pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je teda len všeobecná cena nehnuteľnosti, t.j. cena obvyklá na danom mieste
a v dobe rozhodovania súdu, pričom je potrebné vychádzať zo stavu tejto nehnuteľnosti ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Súd sa v celom rozsahu stotožnil so znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný v danom konaní
znalkyňou Ing. Emíliou Rybárikovou a poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že podkladom pre
vyporiadanie BSM je len všeobecná cena nehnuteľnosti, pričom je potrebné vychádzať zo stavu tejto
nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM a tu zhodne obidvaja účastníci uviedli, že predmetný dom obsahoval

vybavenie, pri ktorom žalovaný následne v roku 2016 uvádzal, že sa tam nenachádzajú z rôznych
dôvodov, ktoré súdu nepreukázal, ale v čase zániku BSM tieto veci tam existovali. Čo sa týka otázky
vecí, ktoré mali byť vo vlastníctve otca žalovaného, a ktoré si mal jeho otec zdemontovať, sú tu určité
rozpory, nakoľko žalovaný tieto uvádzal v časti týkajúcej sa vnosu z jeho výlučného vlastníctva do BSM,
ktoré mal zakúpiť otec žalovaného v rámci daru pre svojho syna, tieto skutočnosti sú riešené v inej časti

tohto vyporiadania. Čo sa týka vecí odcudzených, súd konštatuje, že ani žalobkyňa, ani žalovaný do
konania nedoložili listinné dôkazy, ktoré by preukázali, že bolo podané trestné oznámenie v súvislosti
s odcudzením vecí z predmetného rodinného domu, a žeby orgány činné v trestnom konaní sa týmto
oznámením zaoberali. Bolo do konania doložené len jedno podanie (č.l. 341 súdneho spisu), v ktorombolo uvedené, že dňa 27.9.2011 bola vyslaná na adresu, na ktorej sa nachádza rodinný dom, hliadka
OO PZ Turčianske Teplice k prevereniu oznámenia o vysťahovaní spoločného zariadenia rodinného
domu, ktorého je spoluvlastníčkou aj žalobkyňa s bývalým manželom. Na mieste bolo zistené, že sa

jedná o občiansko-právny spor, na základe čoho bola zo zákona žalobkyňa poučená o ďalšom postupe.
Ďalšie úkony súvisiace s odcudzením predmetných vecí žalobkyňa, ani žalovaný v konaní nevykonali.
Na otázku samosudkyne na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.3.2015 ( č. l. 345 súdneho spisu),
či majú záujem vyvolať trestné konanie ohľadom odcudzenia viacerých vecí z predmetného rodinného
domu, žalobkyňa uviedla, že nemajú záujem vyvolať trestné konanie. Súd námietky účastníkov k

znaleckému posudku považoval za nedôvodné. Podľa vyjadrenia žalovaného ( č. l. 346 spisu) tento
predmetnú nehnuteľnú vec užíva posledné tri roky, preto je povinný sa o predmetnú nehnuteľnosť aj
starať. Čiže nejde o dom, ktorý by bol neobývaný, ktorého technický stav by sa výrazným spôsobom
zhoršil. Súd v ďalšom poukazuje aj na vyjadrenia realitných kancelárií ( prílohová obálka spisu č. l. 103),
kde trhová cena predmetného rodinného domu sa pohybovala od 101.000,- Eur až do 108.000,- Eur bez
pozemku. Súd preto považoval všeobecnú hodnotu určenú znaleckým posudkom vo výške 102.000,-

Eur v súlade so zákonom a vychádzal z nej pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Návrh žalobkyne na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania súd preto zamietol. Vo výroku
rozsudku prikázal predmetnú nehnuteľnosť- rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovaného, s čím
súhlasila aj žalobkyňa.

Ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria,
musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné
bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec, alebo právo do vyporiadania
nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM a treba
ich vyporiadať.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý za manželov staral o rodinu a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Ustanovenie § 150 OZ určuje zásady, z ktorých je potrebné pri vyporiadaní BSM podľa § 149 OZ
vychádzať. Základnou zásadou pri vyporiadaní BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Výšku

podielov je však možné upraviť podľa hľadísk, ktoré sú vytýčené ďalej v zákone. V prejednávanej
veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od
zásadyrovnostipodielovúčastníkovnaspoločnommajetku.Žiadenzúčastníkovsatohoaninedomáhal.
Sporným bolo určenie výšky náhrady toho, čo mal jeden z manželov vynaložiť na spoločný majetok.
V ustanovení § 150 druhá veta OZ je zakotvený spôsob vyporiadania BSM v prípade, ak počas

trvania manželstva došlo k majetkovým presunom medzi oddelením a spoločným majetkom manželov.
K presunu z oddeleného vlastníctva jedného z manželom do spoločného vlastníctva oboch manželov
nastane napríklad vtedy, ak sa peniaze, alebo veci jedného z manželov nadobudnuté pred uzavretím
manželstva použijú celkom, alebo čiastočne na výstavbu domu.

Práve prostredníctvom ustanovenia § 150 druhej vety O.z. sa riešia teda majetkové presuny medzi
oddelením a spoločným majetkom manželom, ku ktorým dochádzalo počas trvania manželstva. V danej
veci žalovaný požadoval, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ide vlastne
o pohľadávku každého z manželov na základe majetkových presunov z ich oddeleného majetku do
spoločného majetku oboch manželov. Na túto pohľadávku prihliadne súd pri vyporiadaní BSM iba na

návrh, čo v danom prípade podal žalovaný.

Žalovaný v podaní ( č. l. 185) uvádzal, že mal už dávno prichystanú predstavu o začatí výstavby
rodinného domu, na čo sa pripravoval v predchádzajúcom manželstve, ktoré bolo rozvedené a mal
nakúpené viaceré veci a hodnoty na stavbu rodinného domu, ktoré nepatria do BSM, nakoľko ich

nadobudol pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Uvedené žiada vyporiadať podľa § 150 OZ.
Poukázal na to, že pozemok pod rodinným domom je v jeho vlastníctve, a aj tým tiež prispel do
spoločného majetku, uvedené však súdu žiadnym spôsobom neodôvodnil. Súd poukazuje na to, že
predmetný pozemok je naďalej vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Podľa žalovaného on zadovážilkvádre na celý rodinný dom, nadobudnuté v roku 1994, cena cca 150.000,- Sk, ako aj sklenenú vatu
zn. Nobasil cena cca 60.000,- Sk. V súvislosti so stavebným materiálom, ktorý tvrdí žalovaný, že bol
použitý na obstaranie rodinného domu, ktorý je v BSM, sa vyjadrovala aj žalobkyňa v podaní doručenom

na pojednávaní (č. l. 202 súdneho spisu). K tejto položke uviedla, že žalovaný tvrdenia o zakúpení
stavebného materiálu jeho osobou z vlastným zdrojov pred uzavretím manželstva musí preukázať
relevantnými dôkazmi, z ktorých bude vyplývať nadobudnutie prostriedkov, nákup materiálu, účtovné
doklady, svedkovia a pod., ktoré však predložené neboli. Zároveň poukazuje žalobkyňa na Dohodu
o vyporiadaní BSM zo dňa 8.7.1996 ( prílohová obálka súdu č. l. 240) uzavretú medzi žalovaným

a jeho bývalou manželkou Erikou Chmelíkovou, rod. Mitiľovou, z ktorej vyplýva, že žalovaný titulom
vysporiadania dostal kvádre a sklenú vatu v hodnote 20.000,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom
činí 663,87 Eur. Nie je však zrejmé, o aký objem materiálu sa malo jednať. Sám žalovaný vo vyjadrení
udáva hodnotu kvádrov a sklenenej vaty na sumu cca 210.000,- Sk, čo zjavne nezodpovedá žalobkyňou
označenému dôkazu a považuje tvrdenia žalovaného za účelové a nepravdivé. Žalovaný k svojim
tvrdeniam v súvislosti s týmto stavebným materiálom predložil čestné prehlásenie Rastislava Králika

(č.l. 210 súdneho spisu), ktorý uviedol v čestnom prehlásení, že v r. 1994 predal Pavlovi Chmelíkovi
nepoužiteľnú tepelnú izoláciu z jeho stavby na Dubovom Nobasil PS, Nobasil M, Nobasil VT, kde
výsledná suma za tieto izolačné materiály bola 60.000,- Sk. Žalovaný v podaní doručenom súdu
19.2.2013 ( č. l. 242) uviedol, že doklad o zakúpení kvádrov v tej výške, ktorú uvádzal 150.000,- Eur,
nedisponuje. Rozsah a množstvo kvádrov by mal osvedčiť svedok Milan Taraš, na ktorého pozemku a

v humne bol materiál uložený. Taktiež rozsah tohto materiálu vedia osvedčiť aj jeho rodičia. Zároveň
do konania predložil čestné prehlásenie Milana Taraša (č. l. 258 súdneho spisu), ktorý uviedol, že v
r. 1994 mal u neho žalovaný uskladnený stavebný materiál a to tvárnice, sklenenú vatu, septik. Bolo
to prevezené postupne v roku 1997 až 1999 do obce Turčiansky Michal podľa potreby na výstavbu
rodinného domu Pavla Chmelíka.

Súd v tejto skutočnosti aj vypočul ako svedka Milana Taraša na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
20.8.2013 ( č.l. 269 súdneho spisu), ktorý uviedol k čestnému prehláseniu, že toto čestné prehlásenie
podpísal,bolomupredloženéžalovanýmstým,žeboltamuvedenýpresnýpočetkusovamázato,žena
jednom aute mohlo byť asi 1.000 kusov. Kvádre aj sklenená vata bola u neho uložená v podstate druhej

dedine, nakoľko žalovaný dom staval v Turčianskom Michale a tento materiál bol drahší. Rovnako tento
svedok na predmetnom pojednávaní uviedol, citujem: že čo sa týka predmetného výsluchu ja zhruba
viem, že mám ísť vypovedať ohľadom nejakého materiálu, viac mi však žalovaný neodpovedal...... Tento
svedok ďalej uviedol, , že si pamätá, že žalovaný chcel kúpiť po revolúcií nejaký pozemok na stavbu
domu, mal ja jeden vyhliadnutý od pána Hodžu, ale ten nakoniec nekúpil, kúpil druhý. Ale na pozemku

pána Hodžu mal umiestnený stavebný materiál, ktorý kúpil za účelom výstavby rodinného domu, boli to
kvádre a septik. U tohto svedka mal uskladnenú sklenenú vatu, teda Nobasil, bolo tohto asi do jednej
izby, žiadny iný materiál u neho žalovaný zložený nemal.

Súd po vykonanom dokazovaní v súvislosti so stavebným materiálom, ktorý mal byť použitý z

oddeleného majetku jedného zo žalovaných na obstaranie rodinného domu, teda stavby, poukazuje
na tú skutočnosť, že ak ide o obstaranie vecí, ktoré boli zabudované do domu jedného z manželov,
prípadne o náklady na prácu s tým spojené, sú určujúce ceny týchto vecí a prác v dobe, kedy boli
vynaložené. To znamená, že nárok na úhradu toho čo bolo vynaložené na spoločný majetok vzniká v
okamihu, kedy bol oddelený majetok jedného z manželov takto vynaložený, aj keď ho možno uplatniť

až po zániku BSM v súvislosti s jeho vysporiadaním. K plneniu, ktoré nemá finančný charakter ale
charaktervecnéhoplnenianapr.zabudovanievecivlastníckypatriacejjednémuzmanželovdospoločnej
stavby, nedochádza naproti tomu v dobe, kedy sa tento manžel stal vlastníkom veci, ktorá bola následne
vynaložená na spoločný majetok, ale až v okamihu, kedy sa tak skutočne stane, teda vždy neskôr, často
so značným časovým odstupom. Až vynaložením takejto veci na spoločný majetok stráca tento manžel

svoje vlastnícke právo k nej a tak pre stanovenie výšky náhrady je podstatná hodnota vynaloženej veci
práve v tomto okamihu.

Súd poukazuje na viaceré nezrovnalosti v súvislosti s dôkazmi, ktoré boli vykonané na preukázanie
tvrdení, že v rámci stavby žalovaný mal doložiť stavebný materiál a to kvádre a sklenenú vatu.

Súd z pripojeného originálu Dohody o zrušení a vyporiadaní BSM uzavretej dňa 8.7.1996 medzi
žalovaným a jeho predchádzajúcou manželkou Erikou Chmelíkovou zistil, že predmetom vyporiadania
bol aj stavebný materiál a to kvádre a sklenená vata v hodnote 20.000,- Sk v prepočte 663,87 Eur.Súd poukazuje na to, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli manželstvo 14.9.1996, čiže dva mesiace po
spísaní predmetnej dohody. Súd ďalej poukazuje aj na rozpory v čestnom prehlásení Milana Taraša,
kde uvádza, že žalovaný mal v r. 1994 u neho uskladnený stavebný materiál a to tvárnice, sklenenú

vatu, septik, na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že mal uskladnenú sklenenú vatu, teda Nobasil, bolo
tohto asi do jednej izby, žiadny iný materiál u neho žalovaný zložený nemal. Tento svedok uviedol,
že čestné prehlásenie, ktoré podpísal, mu predložil, a teda pripravil žalovaný. Ani čestné prehlásenie
Rastislava Králika nepreukazuje, že žalovaný vložil do manželstva sklenenú vatu zn. Nobasil v hodnote
cca 60.000,-Sk.

Súd z fotodokumentácie stavby, ktorá bola priložená do konania ( č.l. 285 súdneho spisu) konštatuje, že
na výstavbu hrubej stavby boli použité kvádre rôznej kvality a veku, čo vyplýva aj z ich zafarbenia, pričom
veľká časť stavby je z tzv. pórobetónových tvárnic, ktoré sú kvalitatívne, aj farebne odlišné od klasických
kvádrov. Žalovaný, ani svedok Milan Taraš dostatočným spôsobom nepreukázali tvrdenia žalovaného
v súvislosti s predmetným stavebným materiálom. V produkovaných dôkazoch sú nezrovnalosti, ktoré
potvrdzuje aj priložená fotodokumentácia, ako aj samotná dohoda o vyporiadaní BSM žalovaného s

prvou bývalou manželkou. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že žalovaný mohol mať tak k dispozícii
nanajvýš stavebný materiál - kvádre a sklenená vata v hodnote 20.000,- Sk v prepočte 663,87 eur, čo
uviedla aj žalobkyňa v podaní doručenom súdu 11.10.2013 ( č. l. 275).

Ďalší materiál ktorý si žalovaný uplatnil v rámci vyporiadania BSM, teda čo zo svojho vynaložil na

spoločný majetok, boli dvere vnútorné, cena cca 32.000,- Sk, obklad perodrážka cena cca 5.000,- Sk,
vchodovéagarážovédvere cena35.000,-Sk.Kpredmetnémustavebnémumateriálužalovanýpredložil
čestné prehlásenie Otta Greschnera (č. l. 211 súdneho spisu), ktorý uviedol, že v roku 1995 vyrobil
pre žalovaného vchodové dvere za cca 12.000,- Sk a garážové dvere za cca 23.000,- Sk, ktoré boli v
hodnote cca 35.000,- Sk vyplatené inými prostriedkami v uvedenej hodnote. Ďalej uvedené preukazoval

čestným prehlásením Vladimíra Tkáčika (č. l. 212 súdneho spisu), ktorý prehlásil, že v roku 1995 predal
interiérové dvere v počte 16 ks, jeden kus za 2.000,- Sk, za 32.000,- Sk a obklad perodrážka 5.000
kusov Pavlovi Chmelíkovi. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu na pojednávaní 13.2. 2013 ( č. l. 202)
uviedla, že vchodové a garážové dvere boli vyrobené z jaseňa rastúceho na pozemku, pričom povolenie
na výrub nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.1996, t .j. po uzavretí manželstva.

Súd po oboznámení sa s týmito čestnými prehláseniami, výpoveďou žalobkyne, žalovaného poukazuje
na to, že tieto dôkazy v žiadnom smere nepreukazujú žalovaným tvrdené skutočnosti ohľadom
vnútorných dverí, perodrážky, vchodových a garážových dverí v hodnote podľa žalovaného cca
72.000,-Sk. Nebolo preukázané, že predmetný stavebný materiál bol zabudovaný do rodinného dom,

uvedený materiál mal byť zakúpený v roku 1995, teda v čase, keď bol žalovaný v manželstve s
Erikou Chmelíkovou, avšak predmetný stavebný materiál sa vôbec neobjavil v ich dohode o zrušení
a vyporiadaní BSM. Až vynaložením takejto veci na spoločný majetok stráca manžel svoje vlastnícke
právo k nej a tak pre stanovenie výšky náhrady je podstatná hodnota vynaloženej veci práve v tomto
okamihu, čo v danom prípade zo strany žalovaného preukázané nebolo.

Čo sa týka ďalšieho stavebného materiálu ktorý si uplatnil žalovaný a to plastové okná cena cca
140.000,- Sk, škridla a strešné okná cca 161.500,- Sk, šachta- septik cena cca 26.000,- Sk, fasáda
na rodinný dom vyplatená osobným autom zn. Mercedes Benz typ 123 cena cca 70.000,- Sk, základy
na dom - cena 75.226,-Sk. K týmto skutočnostiam predložil žalovaný výzvu na odber z 20.9.1996 od

SLOVPREFA, a. s. Martin ( č. l. 217), kde je uvedené, že zákazka je ukončená a pripravená na odber.
Pred odberom treba doplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny. Uvedená výzva sa týkala podľa žalovaného
plastových okien. Žalobkyňa trvala na tom, že plastové okná boli zakúpené za trvania manželstva ( č. l.
204 spisu). Manželstvo účastníkov bolo uzavreté 14.9.1996, výzva je z obdobia po uzavretí manželstva,
iné dôkazy žalovaný k svojmu tvrdeniu, že okná vniesol do manželstva, súdu nepredložil, súd preto

uvedené nezahrnul ako vnos žalovaného do BSM.

Ďalej žalovaný do konania doložil faktúru č. 17 z r. 1996 v súvislosti so strešnou krytinou a strešnými
oknami Velux ( č. .l. 221 súdneho spisu) spolu s príjmovým pokladničným dokladom ( č. l. 220
súdneho spisu). Z týchto listinných dôkazov je zrejmé, že boli zakúpené pred uzavretím manželstva,

nepreukazujú, či boli zabudované do rodinného domu, kedy a v tej súvislosti nie je ani preukázaná ich
hodnota v čase zabudovania do vlastníctva patriaceho do BSM.Súd z listinných dôkazov- faktúr č. 339897 zo dňa 5.6.1997 ( č. l. 222), č. 33239 zo dňa 10.6.1997 ( č. l.
223), č. 318397 ( č. l. 224) zistil, že boli vystavené za výrobu betónu pre Pavla Chmelíka, Kuzmányho 34,
Turčianske Teplice, podľa tvrdenia žalovaného ide o jeho otca. Otec žalovaného mal tieto faktúry zaplatiť

a jemu darovať stavebný materiál na základy na dom v hodnote 75.226,80 Sk. Túto položku však súd
vyporiadaval v ďalšom v súvislosti s finančnými darmi rodičov žalovaného. Rovnako aj položku - drevo
na krov, ktoré mala vyplácať matka žalovaného v sume 28.092,-SK ( č. l. 214 až 216) súd vyporiadaval
v súvislosti s finančnými darmi rodičov žalovaného. Rovnako to bolo aj pri položke - kotol na tuhé palivo
v cene 29.200,-Sk ( č. l. 213), plynový kotol v cene 23.408,-Sk ( č. l. 213), ktoré ma vyplácať otec

žalovaného, súd vyporiadaval v súvislosti s finančnými darmi rodičov žalovaného.
Podľa tvrdenia žalobkyne položky pod č. 6, 7, 8, 9, 14 a 15 podania žalovaného ( č. l. 185) boli
nadobudnuté počas manželstva a čo sa týka položky 10, 11 a to základy na dom, drevo na krov, ktoré
mali vyplácať rodičia, tak tieto taktiež sú zarátané dvakrát, nakoľko si uplatňuje žalovaný aj ako dar od
rodičov.

K položke - fasáda na rodinný dom, ktorá mala byť vyplatená osobným motorovým autom zn. Mercedes
Benz typu 123, žalovaný nedoložil žiadne dôkazy, táto položka nebola preukázaná. V priebehu konania
vyplynulo, že predmetné vozidlo bolo vo vlastníctve otca žalovaného, žalovaný si ho požičiaval, keď
pracoval v Čechách.

Podľa názoru súdu nebola preukázaná ani položka 12 - plány na rodinný doma cca cena 25.000,-SK,
tu doložil do konania žalovaný len projekt stavby ( prílohová obálka súdu č. l. 245), či bolo zaplatené za
tento projekt, a kedy, súdu nedoložil. Nebola preukázaná ani položka - stavbený el. rozvádzač a revízia
cca cena 9.000,-SK, k nej predložil žalovaný len správu o revízii ( č. l. 218, 219) či bolo zaplatené za
túto revíziu a kedy, súdu nedoložil.

K položke šachta - septik cca cena 26.000,-Sk žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy.

V súhrne k jednotlivým položkám body 1. až 15. podania žalovaného, ktoré boli vyššie rozobrané, súd
má za to, že táto suma hodnôt pripisovaných žalovanému nie je zdôvodnená a nie je v žiadnom smere
ani preukázaná, na určenie výšky úhrady za materiál pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca cena v dobe

zabudovania, nie cena, za ktorú bol obstaraný, čo ani pri jednej položke nebolo žalovaným zdôvodnené.

V podaní ( č. l. 185) žalovaný uvádzal ďalšie hodnoty a veci, ktorými mal prispieť na spoločný majetok
a to pod položkou 1. žalúzie ako dar od matky, cena 9.575,- Sk. K uvedenému súdu predložil faktúru
č. 157 ( prílohová obálka súdu na č.l. 245 súdneho spisu), z ktorej je zrejmé, že bola ňou fakturovaná

výroba a montáž interiérových žalúzii v dohodnutej cene 9.575,- Sk, odberateľ Mária Chmelíková. Dátum
vystavenia je 21.8.1999. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.6.2013 súd vypočul v konaní aj matku
žalovaného, ktorá uviedla (č.l. 262 súdneho spisu), že v roku 1999 zaplatila za žalúzie 10.000,- Sk. Čo
sa týka predmetnej položky č. 1 podľa názoru súdu sa kryje s položkou č. 5, pri ktorej žalovaný poukázal
na to, že mal dostať dar od rodičov výlučne pre jeho osobu vo výške 750.000,- Sk. K uvedenému sa

súd bude vyjadrovať v ďalšom.

Nárok na úhradu toho čo bolo vynaložené na spoločný majetok vzniká v okamihu, kedy bol oddelený
majetok jedného z manželov takto vynaložený, aj keď ho možno uplatniť až po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v súvislosti s jeho vysporiadaním. Ak má toto plnenie z oddeleného majetku

po dobu finančného plnenia, napr. ak sú čiastočne použité úspory jedného z manželov na kúpu veci,
ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dochádza k nemu už v okamihu kúpy veci a pri
stanovení náhrady v zmysle § 150 druhej vety OZ sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej sumy.

Čo sa týka ďalej položky a to 100.000,- Sk za predaj garáže, ktorú nadobudol žalovaný za slobodna

a finančné prostriedky použil po odpredaji do stavby rodinného domu. Uvedené súdu preukazoval
potvrdením zo dňa 20.8.1997 od kupujúceho Jaroslava Kotúča ( č. l. 209), ktorý uviedol, že odovzdal
ako kupujúci predávajúcemu Pavlovi Chmelíkovi hotovosť v sume 100.000,- Sk na kúpu nehnuteľnosti
garáže, ktorá sa nachádzala v katastrálnom území Turčianske Teplice, list vlastníctva č. 1870. Čo sa týka
predmetnej položky, alebo predmetných finančných prostriedkov, ktoré boli teda použité na dostavbu

rodinného domu vo výške 100.000,- Sk v prepočte 3319,39 eur z predaja garáže, k tomu sa vyjadrovala
aj žalobkyňa s tým, že uviedla, že ňou mohol disponovať pri vstupe do manželstva ( č. l. 230). Súd túto
finančnú hodnotu, ktorou prispel žalovaný zo svojho výlučného vlastníctva na spoločný majetok, zahrnul
pri vyporiadaní BSM.Ďalší nárok ktorý si uplatňoval žalovaný v súvislosti s tým, že prispel na spoločný majetok bola kupónová
knižka. Uvedené preukazoval stavovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov k 31.12.1998, z

ktorého vyplývalo, že bol majiteľom cenných papierov v hodnote v počte cenných papierov, v hodnote
teda10.000,-Skvprepočte331,94eur.Kuvedenejpoložkežalobkyňauviedla,žeňoumoholdisponovať
pri vstupe do manželstva. Súd túto finančnú hodnotu, ktorou prispel žalovaný zo svojho výlučného
vlastníctva na spoločný majetok, zahrnul pri vyporiadaní BSM.

Žalovaný si ďalej uplatnil finančnú čiastku v SchmidtBank Oberviechtach v Nemecku, číslo účtu: BLZ
75231570, podľa ktorého za rok 1993 - ku dňu 8.8.1996 mal mať žalovaný finančné prostriedky vo výške
65.852,44 DM, t. j. 1.317.048,80 Sk, ktoré použil na výstavbu rodinného domu. K uvedenému súdu
predložil výpisy z účtov ( prílohová obálka spisu č. l. 245). K uvedeným listinným dôkazom súd uvádza,
že žalovaný súdu neozrejmil, ako boli predmetné čiastky v súvislosti s jeho účtom v predmetnej banke v
Nemeckuvysporiadanésjehopredchádzajúcoumanželkou,nakoľkoišloopríjmyzpracovnéhopomeru,

ktorý mal žalovaný za trvania mnaželstva s predchádzajúcou manželkou. Tieto listiny preukazujú, že
na predmetnom účtu boli určité finančné prostriedky, avšak, či tieto finančné prostriedky boli použité
na stavbu rodinného domu, v žiadnom smere zo strany žalovaného preukázané neboli. Dokonca aj
žalovaný sám uvádzal pri týchto dokladoch, že pri výbere jednej zo súm vo výške 5.178,40 Eur z účtu,
táto mala byť použitá na stavbu domu v 2. polovici roku 1998, avšak doklad sa nezachoval. Čiže z

týchto dokladov nie je zrejmé, či predmetné finančné prostriedky boli použité na výstavbu rodinného
domu, žalobkyňa uvedenú položku spochybnila. K uvedenému súd poukazuje aj na návrh dohody, ktorú
zaslal právny zástupca žalovaného žalobkyni ešte pred začatím súdneho konania ( č. l. 18), v ktorom
žalovaný spomína úspory zhruba 400.000,-Sk, a v konaní sa domáha dvojnásobnej čiastky ako úspor,
čo je rozporné, nedôveryhodné. Preto súd uvedené nepovažoval za dostatočne preukázané.

Ďalej si žalovaný uplatnil, čo sa aj krylo s jednotlivými položkami a to konkrétne - žalúzie, fasáda
na rodinný dom, základy na dom, drevo na krov, kotol na tuhé palivo, plynový kotol, že tieto mali
vyplácať jeho rodičia. Okrem uvedeného mu rodičia mali darovať sumu vo výške 750.000,- Sk. Súd sa
k týmto skutočnostiam oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré doložil do konania žalovaný. Išlo o čestné

prehlásenie matky žalovaného z 8.5.2003 ( č. l .226), kde uviedla, že mala darovať synovi na dostavbu
podkrovia a zariadenia domu v Turčianskom Michale sumu 500.000,- Sk, ktoré dostala z dedičstva po
Viliamovi Tomečkovi. Ďalej bolo predložené čestné prehlásenie z 29.4.2003 (č.l. 227 súdneho spisu),
z ktorého vyplýva, že matka žalovaného bola uvedená ako štvrtá účastníčka a z čestného prehlásenia
vyplýva,žeonaneprevzalaodnotárkyžiadnučiastkuakovýplatudedičstvaponeb.ViliamoviTomečkovi.

Výplatu prevzala len účastníčka 2/, účastníčka 3/ a to každá od účastníčky 1/ sumu 250.000,- Sk,
čo nekorešpondovalo z čestným prehlásením matky žalovaného z 8.5.2003. Ďalej do konania bolo
doložené čestné prehlásenie otca žalovaného z 30.11.1998, kde uviedol, že mal darovať synovi sumu
150.000,- Sk, ktoré mal získať z predaja pozemku v obci Králiky z dedičstva a to na dostavbu rodinného
domu (č.l. 228 súdneho spisu). Ďalej do konania bola predložená zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej

a darovacej zmluvy (č. l. 229 súdneho spisu), kúpna a darovacia zmluva (č.l. 231 súdneho spisu). Po
nahliadnutí do predmetnej zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej a darovacej zmluvy, ako aj kúpnej a
darovacej zmluvy v spojení s čestným prehlásením z 8.5.2003 nebolo žiadnym spôsobom preukázané,
žeby mohla matka žalovaného disponovať sumou 500.000,- Sk, ktorú mala dostať z dedičstva po
Viliamovi Tomečkovi dňa 8.5.2003. Nakoľko v kúpnej a darovacej zmluve sa hovorí o celkovej kúpnej

cene 307.900,- Sk s tým, že nie je teda možné, aby matka žalovaného disponovala takouto čiastkou
8.5.2003, čiže v tomto smere poskytnutie daru 8.5.2003, alebo teda finančných prostriedkov v roku 2003
súd nepovažoval za preukázané zo strany žalovaného.

Zároveň do konania bolo doložené čestné prehlásenie otca o tom, že mal dať synovi sumu 150.000,-

Sk, ktoré získal z predaja pozemku v obci Králiky. K tomu bola priložená ako ďalší listinný dôkaz kúpna
zmluva z 5.11.1998, kde však ale boli uvedení dvaja predávajúci, t.j. Mária Kollárová a Chmelík Pavol
ako výluční vlastníci, ktorí predali pozemok v Banskej Bystrici za dohodnutú kúpnu cenu 160.000,- Sk.
To znamená, že ani z tohto nevyplynulo, žeby mohol otec žalovaného disponovať s čiastkou 150.000,-
Sk, keď predávali predmetnú nehnuteľnosť dvaja. Je konštatované, že kúpna cena bude v hotovosti a v

celosti odovzdaná obidvom predávajúcim. To, že bol vystavený príjmový doklad o prevzatí peňazí len na
otca žalovaného nepreukazuje, žeby predmetnou kúpou nadobudol celú čiastku 160.000,- Sk a teda nie
je dôveryhodné ani čestné prehlásenie, ktoré bolo predložené do konania 30.11.1998, kde mal darovať
synovi čiastku 150.000,- Sk ( č. l. 228).Žalovaný do konania predložil ďalšie čestné prehlásenie (prílohová obálka spisu č.l. 245 ). Ide o čestné
prehlásenie zo dňa 20.12.2008, kde matka žalovaného uviedla, že mu darovala sumu 100.000,- Sk z

predaja svojho domu v Dubnici nad Váhom, ktoré má využiť na stavebné sporenie.

K otázke darovania súd vypočul obidvoch rodičov žalovaného na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
26.6.2013 ( č. l. 259).

Žalobkyňa k darom rodičov na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.10.2013( č.l. 291 súdneho spisu)
uviedla, citujem: " Čo sa týka týchto darov môžem potvrdiť, že od svokrovcov teda rodičov žalovaného
sme celkovo dostali darom 750.000,- Sk. Nebolo to však jednorázovo, ale svokrovci nám napr. zaplatili
za krov, kupovali krb, pec. Všetko to bolo v hodnote 750.000,- Sk. Svokra si viedla o tom poznámky a
pamätám si, že nám raz hovorila, že už je to spolu 750.000,- Sk a rovnakú čiastku musí dať aj bratovi
žalovaného".

Žalobkyňa v priebehu konania však trvala na tom, že išlo o dar rodičov a dar bol daný obidvom, ktorí
mali spoločnú nehnuteľnosť, ktorú stavali ako spoloční stavebníci. Žili tam, vychovávali tam detí.

Súd po nahliadnutí do čestných prehlásení rodičov žalovaného považuje ich za rozporné, má za to, že
neodrážajú ich skutočnú vôľu, a že boli vyhotovené len pre dokumentačné účely spojené s rozdelením

majetku rodičov žalovaného medzi svojich potomkov. Zo samotnej skutočnosti financovania stavby
rodinného domu v BSM účastníkov konania možno vyvodiť skutočnú vôľu rodičov žalovaného a to
obdarovania oboch účastníkov konania v tom čase manželov za účelom výstavby rodinného domu.
Čo sa týka výpovede rodičov žalovaného ako svedkov na pojednávaní, súd poukazuje na rozporné
výpovede, kedy podľa čestného prehlásenia mal otec žalovaného darovať 150.000,- Sk dňa 30.11.1998,

avšak v rámci výpovede uvádzal, že dal synovi 150.000,- Sk z pozemku, ktorý odpredal na Králikoch
ešte v roku 1994. Pri následnej výpovedi svedok udáva, že to bolo v roku 1998. Keďže svedok tieto údaje
čítal z listiny na otázku sudkyne či si pripravil údaje ohľadom darovania veci žalovanému svedok udáva:
Mal som to už dávno pripravené, už keď som bol predvolaný prvýkrát. Čo sa týka ďalších vecí ktoré som
synovi daroval, zaplatil som mu betón na základy. Taktiež som mu v roku 1994 zaplatil kvádre na dom.

Bolo to asi 4000 kusov. Bolo to ešte počas manželstva s jeho predchádzajúcou manželkou. Taktiež som
mu zaplatil v roku 2000 plynový kotol vo výške 23.000,- Sk, aj v roku 2007 kotol Viadus na pevné palivo,
čo bolo 29.000,- Sk. Tento som si odmontoval a následne som ho predal ako použitý kotol. V roku 1998
sme dali spolu s manželkou 240.000,- Sk na Mercedes.Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, kedy
spisoval a či spisoval čestné prehlásenie o tom, že synovi daroval 150.000,- Sk svedok najskôr nevie

odpovedať. Potom ako žalovaný udáva, že je tu ten doklad, svedok udáva: " mám taký doklad. Je u
syna. Presne si to nepamätám kedy. Bolo to asi rok po získaní týchto peňazí a zároveň udáva: bolo to v
roku 1995. Áno spísal som aj darovaciu zmluvu, bolo to v roku 1995. Rok potom ako som tieto peniaze
dostal a spísal som aj čestné prehlásenie. Taktiež v roku 1995". Uvedené je úplne v rozpore s čestným
prehlásením, ktoré bolo doložené do konania z 30.11.1998, ako aj kúpnou zmluvou na pozemok na

Králikoch, kde kúpna zmluva bola z roku 1998. Rovnako bolo tomu aj pri výsluchu svedkyne - matky
žalovaného, kde sú rozpory v súvislosti s čestným prehlásením, kde mala darovať 8.5.2003 žalovanému
čiastku 500.000,- Sk. Vo svojej výpovedi uvádza, že v r. 2007 zdedila po svojej matke dedičstvo. Bolo to
vyše 700.000,- Sk s tým, že neuvádzala, žeby z týchto peňazí dala nejakú čiastku synovi. Ďalej uvádzala
nejaké zdedenie v roku 2003 vo výške 500.000,- Sk po svojom bratancovi. Tieto peniaze jej ihneď mala

dať matka, čo nebolo v súlade s predloženými listinnými dôkazmi a bolo to v roku 2003 a peniaze mala
synovi odovzdať v hotovosti, bola prítomná aj žalobkyňa.

Z uvedeného je zrejmé, že výpovede rodičov boli účelové a vecne a časovo rozporné v spojení s
listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené do konania. Podľa názoru súdu po preštudovaní listinných

dôkazov v súvislosti s tvrdeniami žalobkyne je potrebné konštatovať, že nebolo preukázané, žeby
predmetné finančné prostriedky, ktoré uvádzal žalovaný, boli darované iba jemu. Je zrejmé, že boli
darované obidvom manželom v tom čase a to na výstavbu ich spoločného domu. Rodinný dom s
vybavením a príslušenstvom je v BSM účastníkov konania a preto je potrebné ho vyporiadať, pričom
právne vzťahy vyplývajúce z darovania obom manželom zo strany rodičov žalovaného nebudú mať k

danej veci vplyv z hľadiska uplatňovania § 150 OZ, nakoľko veci získané darom manželia investovali do
spoločného majetku, tzn., že obaja manželia by si mohli voči sebe navzájom uplatniť rovnaký podiel z
darov získaných od rodičov žalovaného. Ak žalobkyňa akceptovala poskytnuté dary zo strany rodičov
žalovaného, keďže boli so žalovaným obdarovaní obidvaja spoločne, darcovia v čase poskytnutia darovrôznych druhov nikdy tieto osobne neurčili výlučne pre žalovaného. Ak by tomu tak malo byť, žalobkyňa
by mala možnosť tieto dary neprijať a trvať na financovaní celej stavby z prostriedkov získaných do
BSM počas trvania manželstva, k čomu aj bežne dochádzalo, aby tak predišla možným problémom pri

prípadnom ukončení manželstva a nestala sa tak budúcou rukojemníčkou darcov.

Aby vyporiadanie zodpovedalo ustanoveniu § 150 OZ, do hodnoty, ktorá sa má medzi účastníkmi
vyporiadať a z ktorej sa vypočíta hodnota podielov pripadajúcich každému z účastníkov treba zahrnúť aj
to, čo má každý zo spoluvlastníkov nahradiť. Iba v takomto prípade možno do podielu každého účastníka

započítať plnú hodnotu toho, čo mal nahradiť a čo nenahradil. Ak sa hodnota majetku tvoriaceho
BSM nezvýši o uvedenú náhradu, ale vyporiada sa iba hodnota, ktorá pri zániku bezpodielového
spoluvlastníctva skutočne existovala, účastníkovi možno do jeho podielu započítať z hodnoty toho, čo
by mal nahradiť iba taký podiel, aký mu pripadá z celého bezpodielového spoluvlastníctva. Povinnosť
tvrdenia aj dôkazné bremeno pokiaľ ide o určité skutočnosti leží na tom účastníkovi, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, spravidla ide o toho účastníka, ktorý

existenciu týchto skutočností tvrdí.

Z vykonaného dokazovania teda súd uzaviera, že žalovaný preukázal hodnoverným spôsobom, že do
manželstva so žalobkyňou vstúpil so stavebným materiálom - kvádre a sklenená vata v hodnote 663,87
Eur z vysporiadania skoršieho BSM, ďalej finančnou čiastkou za predaj garáž v sume 3.319,39 Eur

(100.000,- Sk), finančnou čiastkou z kupónovej knižky v sume 331,94 Eur (10.000,- Sk). Tieto čiastky
Súd mal za to, že celkovú čiastku 4315,20 eur je potrebné vyporiadať ako to, čo vniesol žalovaný zo
svojho výlučného vlastníctva do spoločného majetku nadobudnutého v rámci BSM, avšak len v jednej
polovici.

V zmysle ust. § 143 OZ predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú aj všetky páva ( pohľadávky),
ktoré vznikli za trvania manželstva. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že počas manželstva účastníci konania
uzatvorili s Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. zmluvu o stavebnom sporení číslo účtu 26624129/7930
zo dňa 7.8.2008, na ktorej aktívny finančný zostatok podľa informácie právneho zástupcu žalovaného v
rámci predžalobnej komunikácie bol vo výške 2.605,05 Eur. Žalobkyňa navrhla prikázať túto pohľadávku

jej, vzhľadom k tomu, že väčšia časť majetku bola prikázaná žalovanému, súd túto pohľadávku prikázal
žalobkyni.

V priebehu konania bolo preukázané, že za trvania manželstva žalobkyňa so žalovaným ako dlžnící mali
uzavretú Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru, nenávratného príspevku č. 509/3580/1997 zo

dňa 27.10.1997 s veriteľom Štátny fond rozvoja bývania ( č. l. 15), ktorého zostatok ku dňu 22.7.2011
predstavuje sumu 10.777,38 Eur ( č. l. 307). Účastníci nemali pripomienky k zostatku úveru, súhlasili,
aby tento úver prebral žalovaný, preto súd tak vo výroku rozsudku rozhodol.

Podaním doručeným súdu dňa 23.5.2014 ( č. l. 305 súdneho spisu) žalovaný predložil súdu poplatok za

internet, ktorú zmluvu uzatvorili účastníci ešte za existencie manželstva, kde suma predstavuje 23,34
Eur mesačne, za 15 mesiacov, t.j. za obdobie od rozvodu do ukončenia zmluvy ide o sumu 350,10 Eur.
Z toho polovica na každého z účastníkov je suma 175.05 Eur s tým, že žiada zarátať túto sumu do
aktív a pasív BSM.

Z výpovede žalovaného ( č. l. 30 spisu) súd zistil, že žalobkyňa opustila rodinný dom ešte v januári 2011,
a že predmetnú nehnuteľnosť užíva od rozvodu manželstva sám žalobca, o dom sa stará, pravidelne tam
chodí. Občiansky zákonník nemá ustanovenie o tom, podľa akých zákonných ustanovení sa spravujú
veci manželov, ktoré patria do ich BSM, najmä správa tohto majetku v období, keď toto spoluvlastníctvo
síce už zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie. Preto v zmysle ustanovenia § 853 OZ

treba vychádzať z ustanovení OZ, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie. Prax
súdov vychádza z toho, že takýmito najbližšími ustanoveniami sú § 144 až 149 OZ a z týchto ustanovení
je potrebné analogicky vychádzať.

Podľa § 144 O.z. veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, spoločne

uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci, alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania nákladov
vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do BSM. V BSM užívajú obaja
manželia spoločne a tým je vyjadrené ich právo a povinnosť veci užívať. Občiansky zákonník nemáustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania
v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého BSM. Zásada, že aj po zániku tohto
majetkového spoločenstva až do jeho vysporiadania zostáva každý z manželom vlastníkom vecí, ktorý je

obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého zdôrazňuje, že manžel, ktorý za takýchto okolností
vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním a zodpovedá za to, že sa
v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že došlo k jeho znehodnoteniu, poškodeniu,
alebo zničeniu. V zmysle uvedenej zásady žalovaný ak sám využíval internet, má znášať aj náklady
spojené s jeho užívaním. Iná by bola situácia, pokiaľ by užívali bývalí manželia spoločne internet a

uhrádzal by náklady len jeden z nich a to z vlastných prostriedkov (z oddeleného majetku), vtedy by
sa mohol v rámci vyporiadania BSM domáhať náhrady takto vynaložených nákladov. Lebo len právu
spoločnú vec užívať, resp. službu zodpovedá aj povinnosť manželov aj po zániku BSM uhrádzať náklady
vynaložené na vec, prípadne službu, alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním.
Na základe uvedeného súd mal za to, že žalovaný nebol oprávnený domáhať sa zarátania nákladov,
ktoré on vynaložil na poplakty za internet počas jeho užívania, do masy BSM.

Podaním doručeným súdu dňa 30.3.2015 spojený s podaním doručeným súdu 4.12.2015 č.l. 353 a 391
súdneho spisu, si žalovaný v rámci vysporiadania BSM uplatnil aj čiastku 230,- Eur a žiadal, aby ju
žalobkyňa vrátila žalovanému ako sumu daňovej bonifikácie za maloletého Pavla Chmelíka a sumu vo
výške 5x 20,-Eur, t.j. 100,- Eur ako rodinné prídavky, ktoré obdržala neoprávnene na maloletého Pavla

Chmelíka, ktorý v období posledných piatich mesiacov je v starostlivosti a opatere výlučne u svojho
otca. Predmetom vyporiadania BSM nie sú sociálne dávky - rodinné prídavky. Súdu nie je zrejmé, o akú
daňovú bonifikáciu má ísť, v tomto smere neboli predložené žiadne listinné dôkazy zo strany žalovaného
a z tohto dôvodu považoval tieto ďalšie požiadavky žalovaného za nepreukázané.

Spolu hodnota hnuteľných a nehnuteľných vecí, vrátane pohľadávky predstavuje sumu 105.460,05 Eur,
z toho podiel každého z účastníkov predstavuje sumu 52.730,025 Eur. Žalovanému boli prikázané
hnuteľné a nehnuteľné veci v celkovej hodnote 102.530 Eur, t. j. o sumu 49.799,98 Eur viac, než
prestavuje jeho podiel. Žalobkyni boli prikázané hnuteľné veci a pohľadávka vo výške 2930,05 Eur, t. j.
o sumu 49.799,98 Eur menej, ktorú by jej mal žalovaný na vyrovnanie podielu na veciach zaplatiť. Od

tejto sumy 49.799,98 Eur je potrebné odpočítať sumu 5388,69 Eur, ktorú by mala žalobkyňa zaplatiť na
vyrovnanie spoločného dlhu z úveru, a ďalej z tejto sumy odpočítať sumu 2157,60 Eur na vyrovnanie
vnosu žalovaného ( tohto, čo vložil žalovaný do manželstva, polovica z tohto predstavuje sumu 2157,60
Eur). Takže žalovaný by mal žalobkyni zaplatiť na úplne vyrovnanie sumu 42.253,69 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len "OSP") a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na
charakter konania nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov. Vyporiadanie
BSM bolo v záujme oboch účastníkov a každý z účastníkov dostal polovicu nadobudnutého majetku,
resp. jeho hodnoty.

O trovách konania štátu súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého štát má
podľa výsledku konania voči účastníkom konania právo na náhradu trov konania ktoré platil. Pokiaľ v
nich nie sú predpoklady pre oslobodenie o súdnych poplatkov, trovami konania sú trovy dôkazov, ktoré
štát v priebehu konania platil ako znalečné v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku v danom

konaní, kde bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov suma 262,60 Eur a to na účet znalkyne uznesením
č.k. 8C/13/2012-178 zo dňa 26.11.2012. Spolu teda trovy konania štátu predstavujú sumu 262,60 Eur.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť trovy konania štátu vo výške 131,30 Eur, žalovaný je povinný zaplatiť trovy
konania štátu vo výške 131,30 Eur, vzhľadom k tomu, že pomer úspech a neúspechu bol rovnaký u
každého z účastníkov.

V súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov, ako aj podľa položky č. 6 písm. b/ Sadzobníka poplatkov súd vo výroku rozsudku
zaviazal žalobkyňu a žalovaného každého v ?-vici zaplatiť súdne poplatky za konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 3% z predmetu konania, t.j. z masy BSM a to len

aktív, aktíva predstavujú 105.460,05 Eur t.j. v celkovej výške 3163,50 Eur, ? predstavuje sumu 1581,75
Eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 207 ods. 1 OSP vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.