Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/219/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214207161
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214207161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: Q. Ž., N.. XX.X.XXXX, A. Q. XXX/X, XXX
XX K., zast. JUDr. Karol Glinský, advokát, Cintorínska 554/67, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: V.
A., N.. XX.X.XXXX, A. G. XXX/X, XXX XX A., zast. JUDr. Eva Hudáková, advokátka, Dlhý rad 17, 085
01 Bardejov, o náhradu škody v sume 200,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č. k. 2C/152/2014-55 zo dňa 25.5.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie) žalobu zamietol a
zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 269,81 eur.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa
22.6.2012 domáhal voči žalovanému náhrady škody v celkovej výške 376,14 eur s príslušenstvom na
tom skutkovom základe, že dňa 9.4.2012 jeho otec P. Ž., nar. 25.2.1951, viedol jeho osobné motorové
vozidlo zn. Citröen C3, a to v smere z Bardejova do Svidníka. Krátko po opustení Bardejova šiel otec

žalobcu s vozidlom žalobcu za vozidlom žalovaného, keď spozoroval, že ten v rozpore s § 9 ods. 2
zákona č. 8/2009 Z. z. zašiel so svojím vozidlom za pravú krajnicu. Vtedy otec žalobcu spozoroval
dopad
väčšieho množstva drobných kamienkov na vozidlo žalobcu, v dôsledku čoho na čelnom skle tohto
vozidla vznikla prasklina o veľkosti 2 cm, čím bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 376,14 eur.
Žalobca ďalej uviedol, že jeho otec sa snažil vzniknutú situáciu vyriešiť v súlade s § 66 ods. 6 zákona č.
8/2009 Z. z. tak, že v obci Dlhá Lúka zastavil vozidlo žalovaného, ozrejmil mu celú záležitosť a požiadal

ho o spoluprácu pri vypĺňaní tlačiva o škodovej udalosti. Žalobca uviedol, že žalovaný túto spoluprácu
odmietol a z miesta odišiel.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, s tým, že túto považoval za
nedôvodnú a účelovú, pretože nemá vedomosť o tom, aby žalobcovi spôsobil nejakú škodu. Žalovaný
vo vyjadrení poukázal na viacero rozporov v tvrdeniach žalobcu, keď uviedol, že v tlačive Správa o
nehode žalobca uviedol, že poškodenie čelného skla spôsobil odlomený kameň, ale v liste z 23.4.2012,

ktorý mu žalobca adresoval, uviedol, že išlo o spŕšku kameňov. Taktiež poukázal na to, že list, ktorý
obdŕžal, mala podľa udania žalobcu spísať pracovníčka poisťovne Groupama, ale v tejto súvislosti
uviedol, že on žiaden takýto list od pracovníčky poisťovne nedostal. Tiež dementoval tvrdenia žalobcu,
že ten ho za účelom zmierlivého riešenia prípadu viackrát kontaktoval, keď od žalobcu obdŕžal len listz 23.4.2012 a tlačivo, ktoré mal vyplniť. Okrem toho žalovaný tvrdil, že v správe o nehode, ani v liste z
23.4.2012, žalobca neuvádza nič o porušení § 9 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., ani o tom, že žalovaný
mal túto povinnosť porušiť tým, že zašiel s vozidlom za pravú krajnicu. Naopak, v žalobe už túto okolnosť

nespomína, čo podľa názoru žalovaného svedčí o tom, že žalobca si vymyslel scenár a klame. Zároveň
žalovaný uviedol, že žalobca mohol celú situáciu riešiť cestou polície, avšak tak neučinil.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 24.4.2014 žalobca zobral svoj návrh v časti o zaplatenie
sumy 176,14 eur späť, na základe čoho, aj s poukazom na súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím

návrhu, súd uznesením č. k. 2C 121/2012-78 zo dňa 21.8.2014 konanie v časti o zaplatenie sumy 176,14
eur zastavil a nárok žalobcu vo zvyšnej časti vylúčil na samostatné konanie, ktoré je ďalej vedené pod
touto spisovou značkou 2C/152/2014.

5. Súd prvej inštancie aplikujúc §§ 4 ods. 1, 2, 4 a § 15 ods. 1, všetko zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení a zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 9.4.2012, ako aj §§ 427 ods. 1, 2, 428, 429, 442
ods. 1, 3 všetko Občianskeho zákonníka, v spojení s § 9 ods. 2 zákona číslo 8/2009 o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 9.4.2012, uzavrel, že v danom prípade si
žalobca uplatňuje nárok priamo voči žalovanému, ktorého označil za subjekt zodpovedný za vzniknutú
škodu. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že dňa 9.4.2012 došlo k vzájomnému stretnutiu otca

žalobcu (svedka P. Ž.) a žalovaného, ktorí viedli svoje osobné motorové vozidlá v smere z Bardejova do
Svidníka. Tiež nebolo sporné, že otec žalobcu jazdil za vozidlom žalovaného, ktorého následne zastavil
v obci Dlhá Lúka, kde mu oznámil, že došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu
zn. Citröen C3, Z.: K. XXXGL, pričom podľa otca žalobcu mal poškodenie spôsobiť žalovaný jazdou na
svojom vozidle. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný mal v

rozhodnom období uzavretú poistnú zmluvu s poisťovňou Groupama, ako aj to, že z osvedčenia o
evidencii vozidla bolo preukázané, že vlastníkom osobného motorového vozidla Citröen C3, Z.: K.
XXXGL, bol žalobca.

6. Spornými skutočnosťami medzi účastníkmi konania bol podľa súdu prvej inštancie, čas vzniku škody

na čelnom skle vozidla žalobcu, keď žalovaný tvrdil, že k zastaveniu jeho vozidla otcom žalobcu došlo
v čase o 7.15 hod., pričom žalobca v Správe o nehode uviedol čas vzniku škody o 7.15 hod., ale v liste
adresovanom žalovanému z 23.4.2012 uviedol čas 8.15 hod., čo odôvodňoval zmenou zimného času na
letný čas. Túto okolnosť však vylúčila právna zástupkyňa žalovaného a uviedla, že v roku 2012 došlo k
zmene zimného času na letný čas dňa 25.3.2012, čo podľa súdu prvej inštancie zodpovedá skutočnosti.

Sporným tvrdením účastníkov konania bolo aj tvrdenie žalovaného, že on za pravú krajnicu so svojim
motorovým vozidlom nezašiel, čo napokon zakreslil aj žalobca v Správe o nehode, v ktorej sú zakreslené
motorové vozidlá idúce za sebou v jednej línii. Naopak, v žalobe doručenej súdu, žalobca, ktorý nebol
v inkriminovanom čase účastníkom cestnej premávky, tvrdil, že žalovaný zašiel so svojim vozidlom za
pravú krajnicu. Túto skutočnosť tvrdil aj otec žalobcu, ale nie v Správe o nehode, ale až neskôr. V

priebehu celého konania žalovaný popieral svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu s poukazom na
to, že si nie je vedomý vymrštenia kameňa alebo kamienkov spod kolesa svojho vozidla, pretože v tom
čase na mieste žiadne kamienky neboli, pričom taktiež argumentoval rozpormi vo výpovedi svedka P.
Ž. a tvrdeniami žalobcu, ktoré nekorešpondovali s plánikom v Správe o nehode. Navyše žalovaný tvrdil,
že vzhľadom na to, že poškodenie vozidla žalobcu na mieste nevidel, nemôže vylúčiť, že k poškodeniu

mohlo dôjsť pri inej dopravnej situácii.

7. V nadväznosti na uvedené súd prevej inštancie konštatoval, že vychádzal zo skutkového stavu
tvrdenéhoúčastníkmikonania,svedkomP.Ž.adoloženéhopríslušnýmilistinnýmidôkazmi.Vychádzajúc
z popísaného priebehového deja dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nebolo

preukázané, aby k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu došlo práve vymrštením kameňa alebo
spŕškou kameňov spod kolesa vozidla žalovaného. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal na
obranu žalovaného, že vznik poškodenia čelného skla vôbec nezaznamenal, nevidel ho a navyše na
mieste udalosti v tom čase nespozoroval žiadne kamene. Súd prvej inštancie taktiež nemal preukázané,
že k vzniku škody na vozidle žalobcu došlo porušením povinnosti žalovaného podľa § 9 ods. 2 zákona č.

8/2009 Z. z.. Žalovaný totiž tvrdil, že za pravú krajnicu so svojím vozidlom nezašiel. Dokonca ani žalobca
v Správe o nehode v bode 13. (Plánik nehody), nezakreslil situáciu spôsobom, ktorý by naznačoval
porušenie povinnosti zo strany žalovaného, keďže v plániku boli obe za sebou idúce vozidla zakreslené
v jednej línii za sebou. V tejto súvislosti podľa súdu prvej inštancie neobstojí tvrdenie svedka P. Ž. - otcažalobcu o tom, že situácia sa v plániku nedala zakresliť. Podľa názoru súdu bolo možné takúto situáciu
znázorniť v Plániku nehody, ktorý mal rozmery 10 cm x 6 cm, čo napokon demonštroval aj žalovaný,
keď na pojednávaní dňa 25.5.2015 predložil súdu skicu Správy o nehode, v ktorej zakreslil situáciu tak,

ako tvrdil žalobca. Skutočnosť, že žalovaný porušil povinnosť podľa § 9 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.
z., nenaznačil žalobca v Správe o nehode, ale začal to tvrdiť až neskôr, čo podľa názoru súdu prvej
inštancie vyznieva účelovo. O presvedčivosti argumentov žalobcu nesvedčí ani zistenie, že faktúru za
opravu čelného skla, od ktorej odvodzoval rozsah škody, žalobca predložil až s
dátumom 10.4.2013, čo je rok od udalosti, kedy podľa názoru žalobcu malo dôjsť k vzniku škody. V

tejto súvislosti neobstojí tvrdenie svedka P. Ž. (otca žalobcu) o tom, že vozidlo dal opraviť až po svojom
návrate z cudziny u cenovo výhodného dodávateľa, pričom dovtedy bolo vozidlo riadne garážované.
Opäť ide len o jednostrannú argumentáciu, pričom aj keď nebolo preukázané, že ku škode došlo
9.4.2012, hypoteticky rozsah poškodenia čelného skla medzi 9.4.2012 a 10.4.2013 sa mohol meniť a
mohol byť vyvolaný rôznymi príčinami.

8. Podľa súdu prvej inštancie je potrebné konštatovať, že žalobca, na ktorého pleciach spočíva dôkazné
bremeno, nezabezpečil opis priebehového deja hodnoverným spôsobom, keďže jeho tvrdenia, ako aj
výpoveď svedka P. Ž., nekorešpondujú s Plánikom nehody v Správe o nehode. Z tohto pohľadu potom
tvrdenia žalobcu, ktoré vychádzali z tvrdení svedka Antona Žiaka - vodiča, ktorý dňa 9.4.2012 riadil
osobné motorové vozidlo, sa pohybujú len v rovine subjektívnych tvrdení nepodložených relevantnými

dôkazmi.

9. Z tohto dôvodu nebolo preukázané, že k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu došlo porušením
povinnosti žalovaného, resp. jazdou na jeho vozidle. Inými slovami, súd prvej inštancie v danom
prípade nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody na vozidle

žalobcu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na to, že v
danom prípade nebol preukázaný žalobcom tvrdený priebeh deja a poškodenie čelného skla vozidlom
žalovaného, súd sa už nezaoberal otázkou exkulpácie žalovaného podľa § 428 Občianskeho zákonníka,
pretože skúmanie exkulpačného dôvodu prichádza podľa súdu prvej inštancie do úvahy len v prípade,
ak bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

10. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz - výsluch
svedkyne P. A. - sprostredkovateľa poistenia, pretože vykonanie tohto dôkazu považoval za právne
bezvýznamné, keď uvedená svedkyňa nebola priamou svedkyňou stretu medzi otcom žalobcu a

žalovaným dňa 9.4.2012 a išlo o osobu, s ktorou mal žalovaný konzultovať škodovú udalosť. Z tohto
dôvodu súd zastáva názor, že výpoveď tejto svedkyne by neozrejmila priebeh skutkového deja a vznik
škody, preto návrh na vykonanie predmetného dôkazu zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď priznal plne úspešnému

žalovanému náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku ako vcelku, podal včas odvolanie žalobca, keď mal za to, že z vykonaných
dôkazov jednoznačne vyplýva, že k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu došlo za okolností, ktoré
svoj dôvod majú v prevádzke motorového vozidla žalovaného. Poukazujúc na uvedené preto považoval

rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, keď tento z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že nebolo preukázané, že k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu došlo
porušením povinností žalovaného, resp. jazdou na jeho vozidle. Poukázal na to, že žalovaný vo svojej
výpovedi najskôr popiera, aby bol vyzvaný na spísanie správy o nehode, no ďalej popisuje, že „aj to bol
dôvod, prečo som tlačivo nepodpisoval“. Aj jeho výpoveď, že nebol vyzvaný na ohliadku škody, je v

rozpore s výpoveďou, že nešiel kvôli dcére.
Ohľadne druhej výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou bol povinný nahradiť žalovanému
trovy konania, mal za to, že trovy konania mu nemali byť priznané s poukazom na § 143 a § 150 ods.
1 a 2 O.s.p.. Žalobca mal za to, že ohľadom náhrady trov konania mala byť zohľadnená skutočnosť, že
bol dobromyseľný, snažil sa so žalovaným dohodnúť a stretnúť a tento nikdy nespochybnil, že nemohlo

dôjsť k vzniku škody tak, ako tvrdí žalobca. Naviac trovy právneho zastúpenia sú v tomto súdnom spore
rádovo takmer na úrovni samotnej škody.13. Poukazujúc na uvedené preto v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového, ako aj
odvolacieho konania.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu toto považoval za účelové, keďže v odvolaní
neuviedol žiadne nové, ani podstatné skutočnosti, ktoré by mohli rozsudok prvostupňového súdu zmeniť
po skutkovej, i právnej stránke. Vo veci boli vykonané všetky dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a
tieto boli vyhodnotené po skutkovej, i právnej stránke tak, že rozsudok súdu ohľadom istiny, ako aj trov,

považoval za správny. Žalobca ničím nepreukázal zavinenie žalovaného, ani spôsobenú škodu, ktorú
dokonca realizoval rok po nehode; nič nebolo preukázané, aby škodu spôsobil žalovaný, táto mohla byť
spôsobená aj inde a iným spôsobom, preto rozsudok súdu považoval za správny. Navrhol ho v celom
rozsahu potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

15. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho

súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalobcu ide teda
o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z
hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej

úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú
právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.1ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny

predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2

O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že
jeho odvolania nie sú dôvodné.

16.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)príslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§10Os.p.,
vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, ani sa
nevyžadoval dôležitý verejný záujem s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke súdu a zistil, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

17. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola po čiastočnom
zastavení konania pred vylúčením veci na toto samostatné konanie, zamietnutá žaloba o zaplatenie
200,- eur s príslušenstvom uplatnená titulom náhrady škody na čelnom skle vozidla žalobcu, ktorého sa
mal dopustiť žalovaný na tom skutkovom základe, že zašiel so svojím vozidlom na pravú krajnicu, čím

mal spôsobiť dopad väčšieho množstva drobných kamienkov na vozidle žalobcu, v dôsledku čoho na
čelnom skle tohto vozidla vznikla prasklina o veľkosti 2 cm.

18. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola
táto žaloba zamietnutá. Súd prvej inštancie správne na uvedený právny vzťah aplikoval ustanovenie

Občianskeho zákonníka týkajúce sa škody, ako aj príslušné ustanovenia Zákona o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon číslo 381/2001 Z. z.), preto postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 1
O.s.p. odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s tým, že s poukazom
na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza: Pokiaľ mal žalobca za
to, že jeho opis udalostí je pravdivý a súd sa mal prikloniť na jeho verziu tak, ako to uvádzal v podanom
odvolaní, je potrebné uviesť, že v občianskom sporovom konaní dôkazné bremeno primárne zaťažuje
žalobcu, t. j. je na žalobcovi, aby preukázal ním tvrdené skutočnosti. Dôkazným bremenom sa rozumieprocesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa

hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

19. Ak teda žalobca tvrdil, že k nehodovému deju došlo tak, ako to uviedol v žalobnom návrhu, bolo jeho
povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Z fotografie
čelného skla nachádzajúce sa v spise pred vylúčením veci na samostatné konanie vo veci vedenej pod
sp.zn.2C/121/2012,niejenijakomožnéidentifkovať,čisajednáofotografiučelnéhosklanamotorovom
vozidle žalobcu. Aj z vyjadrenia samotnej poisťovne žalovaného vyplýva, že nie je možné preukázať,

že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu údajnej škodovej udalosti
tak, ako je to uvedené v žalobe, a teda v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. h)a § 15 ods. 1 zákona
číslo 381/2001 Z. z., nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle
žalobcu a prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Za takejto situácie, keď žalovaný nesúhlasil
s tým, že spôsobil škodu

žalobcovi s tým, že účastníci sa nedohodli na zavinení, bolo povinnosťou žalobcu nahlásiť dopravnú
nehodu polícii, čo však neurobil, preto na základe oznámenia žalovaného mala poisťovňa za to, že
zodpovednosťzaspôsobenúškodunebolapreukázanáarovnakopoisťovňažalovanéhoneevidovalaod
poškodeného - žalobcu uplatnenie, ani preukázaný nárok na náhradu škody, preto poisťovňa nemohla
v súvislosti so škodovou udalosťou vykonať ďalšie úkony spojené s likvidáciou tejto škodovej udalosti.

20. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporné právne pomery
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o náhradu škody má

žalobca (poškodený) povinnosť bremena tvrdenia o tom, že mu škoda vznikla, že túto škodu spôsobil
žalovaný (škodca) svojím konaním, ktoré bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ako aj preukázať
samotnú výšku škody. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti; žalobca zaťažuje dôkazné bremeno preukázať výšku škody, ako aj zavinenie žalovaného.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

Žalovaný (škodca) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti
netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že žalobcovi buď škoda nevznikla, alebo
túto škodu nespôsobil on, prípadne obe skutočnosti a na svoje tvrdenie musí označiť dôkaz. Teória
v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi účastníkmi konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu konania)

a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. V
tejto súvislosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje viaceré rozpory ohľadom
samotnéhomechanizmunehodovéhodejauvádzanéžalobcomvspráveonehodeurčenejprepoisťovňu
žalovaného, v liste adresovanom žalovanému spočívajúce v rozdielnom čase nehody, mechanizmu
akým došlo k odskočeniu kameňa spod kolesa žalovaného do čelného skla žalobcu, kde rovnako v

správe o nehode toto žalobca neuviedol na rozdiel od žalobného návrhu, ako aj o samotnom mieste, kde
malo dôjsť k odskočeniu kameňa a tým k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu, ako aj tie skutočnosti,
keď žalobca jednak uvádzal vymrštenie jedného kameňa a následne uvádzal spŕšku kameňov spod
kolesa žalovaného. Rovnako žalobca v správe o nehode pre poisťovňu uviedol, že k škodovej udalosti
(vymršteniu kameňa) došlo priamo v obci Dlhá Lúka a následne potom, čo žalovaný argumentoval, že v

samotnej obci Dlhá Lúka je veľmi úzka krajnica, na ktorej je už tráva a strmý zraz smerom dole, uviedol,
že k tomu malo dôjsť 100 až 150 m pred obcou Dlhá Lúka.

21. Za rozhodnú však odvolací súd považoval tú skutočnosť, že ku samotnej škodovej udalosti malo
dôjsť dňa 9.4.2012 a k výmene čelného skla (ktoré malo byť žalovaným poškodené) až dňa 10.4.2013,

tedaviacako1rokposamotnejnehodovejudalosti,t.j.medzižalobcomuvádzanouškodovouudalosťou
a odstránením samotnej škody ubehol viac ako rok, kedy mohlo dôjsť k následnému poškodeniu tohto
predného skla pri inej dopravnej nehode a naviac k takémuto poškodeniu mohlo dôjsť (aj v prípade, akby bol mechanizmus nehody uvádzaný žalobcom pravdivý) už pred touto škodovou udalosťou. Je tiež
nepravdepodobné a príslušnými predpismi zakázané viesť ( viac ako rok )
motorové vozidlo s poškodením čelným sklom. Rovnako podstatnou je aj tá skutočnosť, že žalobca

v žalobe pripojil len odhad vzniknutej škody (č. l. 3 spisu sp. zn. 2C/121/2012) a až následne potom,
ako žalovaný namietal aj jej výšku, predložil súdu faktúru na sumu 200,- eur, ktorou bola vyfakturovaná
demontáž a montáž autoskla, vrátane hodnoty samotného skla s tým, že rozdiel medzi fakturovanou
cenou a pôvodne žalovanou sumou žalobcom vo výške 176,14 eur zobral žalobca späť. Z uvedenej
faktúry je možné zistiť, že odberateľom nie je žalobca ako majiteľ motorového vozidla, na ktorom vznikla

škoda, ale iná osoba P. D., t. j. faktúra bola vystavená inej tretej osobe, ako bol žalobca, ktorý tak
nebol poškodený, ale týmto poškodeným (aspoň tak, ako to vyplýva z tejto faktúry) bol P. D., ktorý si
prípadne mohol voči žalovanému nárokovať náhradu škody, nie však žalobca, ktorý nebol ako osoba,
ktorej nevznikla škoda, aktívne legitimovaný v tomto konaní.

22.Rovnakoniejedôvodnaaplikáciuustanovenia§150ods.1,2O.s.p.,pokiaľsatýkavýrokuonáhrade

trov prvostupňového konania, ktorý tiež žalobca napadol podaným odvolaním, keď dôvody uvádzané
žalobcom, t. j., že sa snažil so žalovaným dohodnúť, neboli nijako v konaní preukázané, nakoľko tento
žalovanému predložil správu o nehode spolu so žiadosťou, aby ju žalovaný bez ďalšieho podpísal
a dokonca následne žiadal žalovaného o zaslanie kópie technického preukazu, ako aj vodičského
preukazu spolu so zanesením tejto správy o nehode na pobočku poisťovne Groupama v Bardejove, a

to aj napriek tomu, že už musel mať vedomosť, že žalovaný s nehodovým dejom uvádzaným žalobcom
nesúhlasí (žalovaný popieral nehodu už pri zastavení v obci Dlhá Lúka). Okrem toho, že žalobca,
aj keď táto správa o nehode sa mala vyplniť za spoluúčasti všetkých účastníkov dopravnej nehody,
sám seba uviedol ako poškodeného a žalovaného ako vinníka, keď dokonca priamo v tejto správe o
dopravnej nehode v pokynoch pre účastníkov dopravnej nehody ako postupovať v bode 6 je výslovne

uvedené, že má požiadať protistranu o vyplnenie jeho verzie škodového deja, toto nerešpektoval a
rovnako nerešpektoval pokyn privolať políciu, ak to odporúča zákon alebo to vyžadujú okolnosti, pričom
priamo zo zákona, ako aj z okolností vyplýva, že v prípade, ak nie je možné objasniť dopravnú nehodu,
resp. je sporný priebeh dopravnej nehody, je povinnosťou tej osoby, ktorá má za to, že je poškodená
dopravnou nehodou, privolať na miesto dopravnej nehody políciu. Žalobcom uvádzaná dobromyseľnosť

nijako nevyplýva ani zo spisového materiálu, kedy tento zobral svoj návrh čiastočne späť až potom, ako
žalovaný namietal samotnú výšku nákladov na výmenu čelného skla s tým, že dohoda so žalovaným
malapodľatoho,čožalobcauviedolvpodanomodvolaní,spočívaťvtom,žetentobynijakonespochybnil
vznik, ani výšku škody. Preto je plne opodstatnené rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal
žalobcu na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, nakoľko aj žalobca bol

od počiatku zastúpený v konaní právnym zástupcom. Naviac je potrebné, pokiaľ sa týka deklarovanej
snahy žalobcu dohodnúť sa so žalovaným, konštatovať, že žalobca sa ani na jednom z vytýčených
pojednávaní osobne nedostavil, preto takúto snahu treba hodnotiť len ako deklaratórnu.

23. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaný

ako plne úspešný účastník odvolacieho konania má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).