Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/180/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110212179
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2110212179.11

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore medzi stranami žalobcu: B.. D. G., nar. XX.X.XXXX, T. XX, R., zast.
JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava a žalovaného: Ústav na výkon trestu odňatia slobody,
Hrnčiarovce nad Parnou, o zaplatenie 2,94 eur, takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje sa zmier:

Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi 2,94 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 8.6.2010 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi (okrem náhrady trov konania) žalovanú sumu 145,28 eur titulom vydania

bezdôvodného obohatenia získaného na úkor žalobcu tým, že tomuto v dôsledku nesprávnej aplikácie
rozkazu ministra spravodlivosti (ďalej aj „RMS“) č. 13/1994 neboli poskytnuté stravné dávky pre
pracujúcich počas jeho výkonu trestu odňatia slobody u žalovaného.

Okresný súd Trnava rozsudkom z 24.10.2011 č.k. 18C/180/2010-95 zamietol žalobu žalobcu ako
nedôvodnú, lebo mal za to, že odsúdenému žalobcovi vo výkone trestu odňatia slobody u žalovaného

ako pracujúcej osobe s priznanou liečebnou výživou od 22.6.2007 priamo na základe úpravy v RMS
nepatrila stravná dávka pre pracujúcich a prídavok stravy bol len fakultatívnou (nenárokovateľnou)
dávkou, ktorá v sporných rokoch 2007 a 2008 nebola priznaná žiadnemu odsúdenému, takže žalovaný
žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu nezískal.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením z 5.2.2013 sp.zn. 10Co/2/2012 zamietajúci

rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej týkajúcej sa nárokov žalobcu za obdobie od 22.6.2007
naďalej potvrdil a vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie 7 dní v mesiaci jún 2007 (4.6.-10.6.) po 12,70 Sk (0,42 eur), teda vo výške 2,94 eur, zrušil a
vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd potvrdil záver súdu prvého stupňa vedúci k čiastočnému zamietnutiu žaloby ohľadne

nárokov od 22.6.2007, teda to, že v prípade jednej zo stravných dávok požadovaných žalobcom
- stravnej dávky pre pracujúcich podľa § 21 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 RMS šlo o prípad jej
nenárokovateľnosti, nakoľko to výslovne vylučovalo ustanovenie § 26 ods. 8 RMS, ustanovujúce
nahradenie takejto dávky liečebnou výživou (inou dávkou podľa § 21 ods. 1 písm. h/ RMS) a v
prípade dávky druhej - prídavok stravy (podľa § 21 ods. 1 písm. g/ a ods. 8 - 10 RMS) šlo o prípad,
v ktorom žalobcovi neprislúchalo postavenie nepracujúceho obvineného či odsúdeného mladistvého

(jediný prípad, v ktorom je podľa RMS prídavok stravy obligatórnou a nielen fakultatívnou dávkou) a v
ktorom priznanie dávky akejkoľvek inej osobe (aj podľa § 21 ods. 9 písm. d/ RMS pripúšťajúceho súbehprídavku stravy s liečebnou výživou) bolo iba možnosťou a nie povinnosťou, pričom k priznaniu dávky
v rozhodnom období neprišlo.

Pokiaľ sa týka zrušujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd poukázal na skutočnosť, že i
sám žalovaný potvrdil verziu uvádzanú v žalobe, že žalobca bol zaradený na výkon práce už od 4.6.2007
a liečebná výživa (ako alternatíva k stravnej dávke pre pracujúcich) mu bola predpísaná až 22.6.2007.
Vo vzťahu k obdobiu predchádzajúcemu priznaniu liečebnej výživy žalobcovi (v danom prípade sa jedná
o 7 dní mesiaca jún 2007) žalobca podmienky nároku na dávku podľa § 21 ods. 1 písm. b/ a ods. 3

RMS splnil; pre opačný záver chýbali uspokojivé skutkové podklady a súd prvého stupňa v tejto časti
neposkytol žiadne konkrétne argumenty, pre ktoré by ani tu stravné dávky pre pracujúcich patriť nemali.

Predmetom konania teda ostala suma 2,94 eur z celkového nároku žalobcu 145,28 eur, keď v časti
o zaplatenie 142,34 eur bolo konanie právoplatne skončené dňa 2.4.2013. Po vrátení veci tunajšiemu
súdu sa opätovne v stanovenom rozsahu vec ďalej prejednávala.

Spis sa potom nachádzal na odvolacom súde z dôvodu rozhodovania o odvolaní žalobcu voči
uzneseniu tunajšieho súdu č.k. 18C/180/2010-154 z 27.10.2014 o spätnom odňatí oslobodenia od
súdnych poplatkov žalobcovi z dôvodu jeho štúdia na súkromnej vysokej škole, čo vzhľadom na výšku
školného považoval súd za nadštandard, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. 11Co/775/2014 z 30.1.2015 a Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením sp. zn. 4
Cdo/824/2015 z 29.2.2016 odmietol dovolanie žalobcu voči nemu ako neprípustné. Rozhodnutia súdu
prvej i druhej inštancie nadobudli právoplatnosť dňa 3.3.2015. Rozhodnutie dovolacieho súdu sa stalo
právoplatné 25.4.2016.

Žalobca predložil súdu dňa 31.5.2016 plnomocenstvo udelené advokátovi JUDr. Milošovi Chrenkovi,
ktorý mu bol ustanovený na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 11.1.2016 sp. zn.
1242/2016-KaBA. Keďže nedošlo k podpisu plnomocenstva v zákonnej lehote 3 mesiacov, Centrum
žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci odňalo, avšak rozhodnutie Centra právnej pomoci sp.
zn. 1143/2016-KaBA (5928/2015-KaBA) zo dňa 10.5.2016 doposiaľ nie je právoplatné, lebo ho žalobca

napadol odvolaním a Krajský súd v Bratislave o ňom ešte nerozhodol.

Na pojednávaní dňa 1.8.2016 sa žalobca vyjadril, že jeho právnym zástupcom je JUDr. Chrenko,
prípadne iný advokát určený Centrom právnej pomoci a chcel prostredníctvom neho podať návrh na
rozšírenie žaloby. Zároveň žiadal odročiť pojednávanie až dokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o jeho

nároku na poskytnutie právnej pomoci. Súd následne vyzval advokáta, aby sa skontaktoval so žalobcom
za účelom poskytnutia mu kvalifikovanej právnej pomoci aj pri sformulovaní žalobného petitu.

Žalobca dňa 2.8.2016 doručil súdu emailové podanie, ktorým žiadal priznať oslobodenie od súdnych
poplatkov, lebo je uchádzačom o zamestnanie od 1.8.2010 a tento stav trvá, poberá dávky v hmotnej

núdzi aktuálne vo výške 180,50 eur mesačne a tieto sú jeho jediným príjmom.

Podľa čl. 5 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), zjavné
zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť
a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a

bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

Podľa čl. 11 ods. 1 a 2 základných princípov CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich
obsah. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca
ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby

schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych
noriem obsiahnutých v tomto zákone.

Podľa čl. 17 základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a

neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Podľa § 254 ods. 1 a 2 CSP, súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú
pomery strany. Priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, ato i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany
neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.

V priebehu konania bol žalobcovi odňatý nárok na právnu pomoc, avšak doposiaľ neprávoplatne,
preto súd naďalej konal so zástupcom žalobcu, ktorý predložil súdu na pojednávaní dňa 19.9.2016
splnomocnenie udelené žalobcom na jeho zastupovanie v tomto konaní. Na tomto pojednávaní bol
podaný žalobcom v zastúpení jeho advokátom návrh na pripustenie zmeny žaloby, o ktorom tunajší
súd rozhodol uznesením č. k. 18C/180/2010-256 zo dňa 21.9.2016 tak, že zmenu nepripustil, lebo

výsledky doterajšieho konania neboli podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 3.10.2016.

Na tom istom pojednávaní sa zároveň žalobca vyjadril, že netrvá na odročení pojednávania až do
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci o odňatí nároku na právnu pomoc.
Zároveň však trval na svojej opätovnej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Jednalo

sa o opakovanú žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodnenú poberaním dávok v hmotnej
núdzi a vedením v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo boli súdu známe skutočnosti. Túto žiadosť
odôvodnenú rovnakými argumentami podanú pol roka po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
dovolacieho súdu považoval súd za šikanózne podanie zo strany žalobcu, vedúce k neodôvodneným
prieťahom v konaní, ktorému procesnému úkonu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Jeho žiadosť

o oslobodenie od súdnych poplatkov bola preto v súlade s čl. 5 a 17 základných princípov CSP na
pojednávaní dňa 19.9.2016 odmietnutá.

Súd na pojednávaniach vypočul strany sporu, oboznámil sa z ich výpoveďami, obsahom listinných
dôkazov a ostatným spisovým materiálom týkajúcim sa zvyšnej časti predmetu konania. Žalobca v

žalobe a na pojednávaniach uviedol, že na zvyšku svojho nároku trvá a domáha sa zaplatenia sumy
2,94 eur.

Z oznámenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o prešetrení
sťažnosti na stravovanie zo dňa 10.2.2009 vyplýva, že na pracovisku Polytec došlo k nesprávnemu

postupu pri vydávaní stravných dávok pre pracujúcich odsúdených. Šetrením bolo zistené porušenie §
24 ods. 1 RMS č. 13/1994 o stravovaní v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a ďalej
bude postupované tak, aby odsúdeným zaradeným do práce bola poskytnutá stravná dávka v zmysle
tohto ustanovenia.

Na pojednávaní dňa 9.11.2016 strany sporu zhodne navrhli, že žiadajú schváliť zmier v znení ako je
uvedený vo výroku tohto uznesenia. Obsahom zmieru bola aj dohoda o trovách konania.

Podľa čl. 7 ods. 2 základných princípov CSP, základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k
zmierlivému vyriešeniu sporu.

Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne
o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi (§ 148 ods. 1 a 2 CSP).

Pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona. Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu
zmierom (§ 179 ods. 1 a 2 CSP).

Podľa§21ods.1písm.b)aods.3RMSč.13/1994,obvinenýmaodsúdenýmsaposkytujestravnádávka

pre pracujúcich. Stravná dávka pre pracujúcich patrí pracujúcim obvineným a odsúdeným, pokiaľ im
nepatrí stravná dávka pre mladistvých, tehotné ženy alebo liečebná výživa. Za pracujúceho sa považuje
obvinený alebo odsúdený zaradený na výkon práce trvajúci viac ako 4 hodiny v priebehu kalendárneho
dňa.

Podľa § 24 ods. 1 veta prvá RMS č. 13/1994, obvinenému alebo odsúdenému zaradenému do práce
stravné dávky pre pracujúcich, mladistvých alebo prídavok stravy podľa § 21 ods. 9 písm. a) patria aj
v dňoch pracovného voľna, pracovného pokoja a ak nepracuje v pracovný deň pre ním nezavinenú
prekážku.Podľa § 5 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou RMS č. 14/2004, peňažný limit na prípravu stravy pre
nepracujúcich obvinených a odsúdených je 47,20 Sk.

Podľa ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou citovaného ustanovenia, peňažný limit na prípravu stravy pre
pracujúcich obvinených a odsúdených je 59,90 Sk.

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a

povinnosti. Uzavretie zmieru je prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom pre
schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu je vykonať
dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s
kogentnými ustanoveniami právnych predpisov alebo ich neobchádza. Predmetom konania ostal nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 2,94 eur, o ktorej sume strany sporu navrhli schváliť zmier na základe

mediačnéhopôsobeniasúdu,leboúlohousúdujevždysapokúsiťozmiernevyriešeniesporunazáklade
zásady zvýraznenej vo viacerých ustanoveniach Civilného sporového poriadku (čl. 7 ods. 2 základných
princípov, § 148 ods. 1, § 179 ods. 2). Súd navrhnutý zmier schválil, nakoľko sa neprieči zistenému
skutkovému stavu ani vyššie citovaným právnym predpisom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.