Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215010665
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215010665.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 7. 4. 2016 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
X. F., nar. X. X. XXXX v B., trvale bytom B., J. ul. č. XX, zamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

od presne nezisteného času do 11.00 h dňa 2. 2. 2015 v Bratislave na O. ulici pri zastávke F. v
blízkosti stavby zvanej „Pentagón“ neoprávnene prechovával u seba 1 ks zatavenú injekčnú striekačku
s obsahom kryštalickej látky, ktorú následne dobrovoľne vydal policajnej hliadke PMJ s podozrením, že
sa jedná o pervitín, pričom znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru Bratislava č. PPZ-A.-BA-M.-XXXX/XXXX bolo zistené, že predložený 1 ks zatavenej injekčnej
striekačkyobsahovalkryštalickýmateriálshmotnosťou366mgspriemernoukoncentráciouúčinnejlátky
78,3 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 287 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá

necelým 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle Zákona NR SR č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ a § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zakazuje obžalovanému používanie
návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 11. 9. 2015 obžalobu na X. F. pre vyššie uvedený trestný
čin /prečin/ s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a dňa 23. 9. 2015
vydal odsudzujúci trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania žalovaného
skutku a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok so zaradením pre výkon trestu do
ústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,pričomprotitomutorozhodnutiupodalvzákonnej

lehote obžalovaný odpor, na ktorého základe bolo vo veci obligatórne nariadené hlavné pojednávanie.

V úvode hlavného pojednávania dňa 7. 4. 2016 samosudca skonštatoval, že podľa § 252 ods. 2 Tr. por.
sa vykoná hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného s tým, že tento v rámci informatívneho
výsluchu dňa 8. 2. 2016 zobral na vedomie termín hlavného pojednávania a súčasne požiadal, že

v prípade, že sa nedostaví, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti, následne
prokurátor zotrval na podanej obžalobe, ktorú predniesol zhodne s písomne podanou, v zmysle § 258
ods. 4 Tr. por. bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, bola vyslúchnutá znalkyňa
F.. L. O., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. boli prečítané výpovede svedkov J. V., P. P. a podľa § 268 ods.
2 Tr. por. bol prečítaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru

Bratislava a znalecký posudok F.. L. O., bol oboznámený celý relevantný listinný materiál, pričom po
takto vykonanom dokazovaní bol ustálený nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný X. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že to, čo je uvedené v uznesení o
vznesení obvinenia voči jeho osobe sa zakladá na pravde, spáchanie skutku ľutuje, bola to jednorazová

záležitosť, kedy si pre vlastnú potrebu zaobstaral drogu.

Svedok ppráp. J. V. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 2. 2. 2015 bol velený spolu
s kolegom ppráp. P. do hliadkovej služby od 6.00 h do 18.00 h v obvode Bratislava II, pričom niekedy
pred 11.00 h prechádzali po Hradskej ulici v Bratislave, kde spozorovali osobu muža, ktorá prechádzala

od OC P. smerom na Hradskú ulicu k tzv. „Pentagonu“ ako je park. Svedok uviedol, že videl na tejto
osobe, že ako

ich zbadala, evidentne znervóznela a začala meniť smer chôdze a zrýchlila krok a z toho dôvodu sa s
kolegom rozhodli túto osobu skontrolovať, nakoľko plnili úlohu v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/, b/, e/, i/,

j/, k/, l/ Zákona č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Osobu pred kontrolou
poučili podľa § 8 ods. 2 Zákona č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore, z ktorého vyplýva, že pri vykonávaní
služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv a slobôd osoby, je policajt povinný túto osobu hneď
poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom predpise.
Osoba im preukázala totožnosť občianskym preukazom, na základe ktorého bolo zistené, že sa jedná

o osobu X. F., ktorý držal v ľavej ruke nejaký predmet, pričom keď sa ho svedok opýtal, prečo je taký
nervózny a čo to drží v ľavej ruke, tak im obžalovaný odpovedal, že v ruke drží zatavenú injekčnú
striekačku, v ktorej sa má nachádzať pervitín, preto je nervózny. Obžalovaného následne vyťažili, či
nemá pri sebe ešte ďalšie omamné látky, nejaké zbrane alebo iné veci pochádzajúce z trestnej činnosti,
na čo im odpovedal, že nič iné pri sebe nemá. Následne im obžalovaný predmetnú injekčnú striekačku

s obsahom bielej kryštalickej látky dobrovoľne vydal a nakoľko vzniklo podozrenie z páchania trestného
činu podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, v čase o 11.00 h bol obžalovaný v zmysle § 85 ods. 2
Trestného poriadku obmedzený na osobnej slobode a následne eskortovaný na OO PZ Vrakuňa k ďalšej
realizácii s tým, že voči obžalovanému neboli použité donucovacie prostriedky a ani nedošlo k jeho
zraneniu.

Svedok ppráp. P. P. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 2. 2. 2015 bol spolu
s kolegom ppráp. V. velený do obvodu Bratislava II k vykonávaniu hliadkovej služby pod volacím
znakom G. XXX. V čase okolo 10.55 h prechádzali po Hradskej ulici v Bratislave, pričom spozorovali
osobu mužského pohlavia, ktorá išla od OC Jantár smerom k „Pentagonu“, pričom akonáhle ich tento

muž uvidel, zrýchlil krok, evidentne znervóznel a menil smer chôdze, s kolegom sa ho preto rozhodliskontrolovať, nakoľko plnili úlohu v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/, b/, e/, i/, j/, k/, l/ Zákona č. 171/93 Z. z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Na ich výzvu im osoba predložila doklad totožnosti -
občiansky preukaz, pričom pred kontrolou osobu poučili v zmysle § 8 ods. 2 Zákona č. 171/93 Z. z. o

Policajnom zbore, z ktorého vyplýva, že pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv
a slobôd osoby, je policajt povinný túto osobu ihneď poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto
zákone alebo v inom všeobecne záväznom predpise, najmä s dôrazom na to, že ak má pri sebe veci
pochádzajúce z trestnej činnosti a to drogy, zbrane alebo iné veci, môže, ale nemusí ich vydať, nakoľko
by si tým mohla sama privodiť trestné stíhanie, pretože svedok, a rovnako aj jeho kolega ppráp. V. videli,

že osoba drží v ľavej ruke niečo ako injekčnú striekačku. Po náležitom zákonnom poučení im osoba
predložila občiansky preukaz na meno X. F., ktorý uviedol, že v ruke má zatavenú injekčnú striekačku
s pervitínom. Túto striekačku im obžalovaný po poučení dobrovoľne vydal na účely trestného konania
a keďže nastalo podozrenie zo spáchania trestného činu v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona,
obžalovaného o 11.00 h v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku obmedzili na osobnej slobode. Na
obžalovanom v zmysle § 22 Zákona o Policajnom zbore vykonali bezpečnostnú prehliadku s negatívnym

výsledkomstým,ževočiobžalovanémunebolipoužitédonucovacieprostriedky,kjehozraneniunedošlo
a o lekárske ošetrenie obžalovaný nežiadal. V evidencii pátrania osôb nebol a následne bol eskortovaný
na OO PZ Vrakuňu za účelom ďalšej realizácie.

Znalkyňa F.. L. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného znaleckého posudku s tým, že u
obžalovaného bola zistená závislosť od heroínu, pričom v čase vyšetrovania sa obžalovaný ambulantne
liečil v CPLDZ, kam chodil na metadon. V prípade metamfetamínu sa závislosť obžalovaného nedala
jednoznačne stanoviť, pričom znalkyňa uviedla, že sa pridržiava návrhu, aby obžalovaný pokračoval v

ochrannej protitoxikologickej liečbe.

Zo znaleckého posudku F.. L. O., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
vyplýva, že obžalovaný X. F. v súčasnosti netrpí, a ani v čase páchania trestnej činnosti netrpel takou
duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by forenzne významnejšie ovplyvňovala jeho psychické

fungovanie. Obžalovaný od roku 2000 - 2001 pravidelne užíval drogy zo skupiny opiátov - heroín, pričom
sa u neho vytvorila závislosť, diagnostikovaná psychiatrami, aj liečená, kde v súčasnosti cca 3 roky
abstinuje na metadone, má skúsenosti s drogami zo skupiny cannabinoidov - marihuany aj amfetamínov
- pervitínu a je aj sporadický fajčiar tabaku. U obžalovaného bola tiež zistená abnormná toxikomanicky
štruktúrovaná osobnosť s disociálnymi sklonmi, čo nemá v danom prípade forenzné konzekvencie.

Obžalovaný v súčasnosti navštevuje ambulanciu CPLDZ a chodí na metadon - náhrážku heroínu, ešte
v rámci ochranného liečenia protitoxikomanického nariadeného Okresným súdom Bratislava II v roku
2007. Nakoľko obžalovaný odvtedy niekoľkokrát porušil abstinenciu a aj pri posudzovanom skutku
hrozila recidíva, znalkyňa navrhla pokračovanie v ambulantnej ochrannej liečbe protitoxikomanickej až
do obdobia, kedy sama ambulancia nenavrhne ukončenie tejto liečby, pričom obžalovaný sľubuje pri

liečeníspoluprácu.Zposudkutiežvyplýva,žeuobžalovanéhoniejepotrebnéskúmaniejehoduševného
stavu znalcami z odboru psychiatria.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru
prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz vyplýva, že v predloženej zatavenej injekčnej

striekačke objemu 2 ml sa nachádzal kryštalický materiál s hmotnosťou 366 mg, ktorý obsahoval
metamfetamín s priemerným zastúpením 78,3 % hmotnostných. Metamfetamín je zaradený v zmysle
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok. Metamfetamín
patrí medzi psychotropné látky zneužívané pre svoje stimulačné pôsobenie, po aplikácii stimuluje

centrálny nervový systém, dostavujú sa neobyčajne silné a jasné vnemy, myslenie je subjektívne
vnímané ako rýchle a prenikavé, v skutočnosti je však neproduktívne. Z hľadiska fyziologického
metamfetamín zvyšuje psychomotorické tempo, dynamogéniu, odstraňuje potrebu spánku, pocit únavy
a znižuje chuť do jedla, pričom pri dlhodobom užívaní dochádza ku chronickej intoxikácii, ktorá
sa navonok prejavuje depresiami, podozrievavosťou a vzťahovačnosťou, častokrát so suicidálnymi

(samovražednými) tendenciami. Po somatickej (telesnej) stránke sú po derivátoch amfetamínu
popisované kašeľ, stúpanie krvného tlaku, zvýšenie bazálneho metabolizmu, potenie, tras a na deriváty
amfetamínusavyvíjasilnápsychickázávislosťorganizmu.Predloženémnožstvokryštalickéhomateriálus hmotnosťou 366 mg s priemernou koncentráciou 78,3 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce
287 mg absolútneho metamfetamínu, zodpovedá 7 - 29 obvykle jednorazovým dávkam drogy.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe
starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods.
12 Tr. por., pričom dospel k nasledovným záverom:

Podľa názoru súdu bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný X.. od presne nezisteného času
do 11.00 h dňa 2. 2. 2015 v Bratislave na Hradskej ulici pri zastávke MHD v blízkosti stavby
zvanej „Pentagón“ neoprávnene prechovával u seba 1 ks zatavenú injekčnú striekačku s obsahom
kryštalickej látky, ktorú následne dobrovoľne vydal policajnej hliadke PMJ s podozrením, že sa jedná
o pervitín, pričom znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
Bratislava č. X.-A.-BA-M.-XXXX/XXXX bolo zistené, že predložený 1 ks zatavenej injekčnej striekačky

obsahoval kryštalický materiál s hmotnosťou 366 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 78,3 %
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 287 mg absolútneho metamfetamínu, čo podľa znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania
a kriminalistických analýz zodpovedá 7-29 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín
je v zmysle Zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch

v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa skutková veta v porovnaní s obžalobou upravuje
tak, že materiál s hmotnosťou 366 mg predstavuje necelé 2 obvykle jednorazové dávky drogy a nie
7 - 29, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného

zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz. Pri zmene právnej kvalifikácie súd
vychádzal zo súdnej praxe v Českej republike, kde bola stanovená hmotnostná hranica o hmotnosti 200
mg (0,2 g) rozhodnutím Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 7 Tdo 729/2010 a sp. zn. 7 Tdo 1087/2012.

Pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pojmom právnym (rovnako ako napríklad pojem

nepríčetnosť, či ťažká ujma na zdraví) a preto KEÚ PZ Bratislava nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo
sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani stanovovať jej množstvo. Tento záver
napokonvyplývaajzrozhodovacejčinnostiKrajskéhosúduvBratislave(uzneseniesp.zn.1To168/2001,
4To 127/2011), podľa ktorej môže záver o obvykle jednorazovej dávke drogy stanoviť výlučne len orgán
činný v trestnom konaní (pokiaľ ide o prípravné konanie) alebo súd (pokiaľ ide o konanie pred súdom).

Znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava je podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej len v tom,
aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený materiál omamnou,
resp. psychotropnou látkou a či množstvo účinnej (psychoaktívnej) látky v nej, je spôsobilé ovplyvniť
psychiku konzumenta.

Pojem „obvykle jednorazovej dávky“ sa v súdnej praxi odvodzuje, pri jednotlivých druhoch drog, od
jej hmotnosti. Pojem omamná látka, či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jednorazová
dávka, sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a práve preto sa
obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria),
nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad

páchateľ, ktorý kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je
pokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve,
t. j. aké veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením).

Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium a to bez ohľadu na to, ako a či budú v konkrétnom

prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej
látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska

ustanovenia § 130 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu
(množstvo účinnej látky) nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda

už o návykovú látku. Vzhľadom na uvedené, je vždy nevyhnutné skúmať aj množstvo účinnej látky
v zaistenej droge. Toto kritérium má pritom význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného činu,
pretože množstvo účinnej látky v droge nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá
určiť len v laboratórnych podmienkach (napríklad skúmaním znalcom) a väčšina páchateľov vie lento, o aký druh drogy ide a v akom množstve sa predáva, či kupuje alebo prechováva, a to bez toho,
že by poznali presné zloženie drogy z hľadiska účinnej látky. Skutočnosť, že množstvo účinnej látky v
droge nemôže byť kritériom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drogy, pretože sa dá zistiť

len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté zavinením páchateľa, vyplýva aj z ustálenej
rozhodovacej praxe Krajského súdu v Bratislave (4 To65/2010).

Spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné
aplikovať aj na metamfetamín (pervitín), tak ako sa už v súčasnosti aplikuje na rastlinách rodu Cannabis

- konope. Pri rastlinách rodu Cannabis-konope sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného
kritéria a skúmanie obsahu THC v nej (ako účinnej látky a to v percentách hmotnostných) má význam
len pre zistenie, či skutočne ide o omamnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko ak
by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo THC schopné ovplyvniť psychiku človeka,
nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. Z
uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie rastlín rodu Canabis - konope tak nie je trestné v prípadoch,

ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky THC, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo
možné považovať za obvykle jednorazovú dávku. Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium, tak súdna prax už
dlhodobo vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti
od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného
kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú

dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5g) vysušenej marihuany (tento záver vyplýva
napríkladajzjudikátutrestnoprávnehokolégiaKrajskéhosúduvŽiline,sp.zn.1To86/2011z20.09.2011,
ale aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.4To 127/2011, sp. zn. 4to 11/2014).

Súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostne

vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať
za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica
pojmu obvykle, od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy v
zmysle § 135 Trestného zákona. Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné
hmotnostne odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy. Vzhľadom k tomu, že

Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou
drogy, bolo nevyhnutné, aby bol tento právny pojem definovaný súdnou praxou (pri marihuane sa
teda vychádza z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5g), pričom množstvá nedosahujúce túto
hmotnosťsapovažujúzazbytkovémnožstvádrogy(čistopovémnožstvádrogy),ktoréniesúpredmetom
trestnoprávneho postihu. Pri metamfetamíne (pervitíne) je potrebné poukázať na súdnu prax v Českej

republike, kde bola stanovená hmotnostná hranica o hmotnosti 200 mg (0,2 g) /rozhodnutie Nejvyššího
soudu ČR, sp. zn. 7Tdo 729/2010 a sp. zn. 7 Tdo 1087/2012.

Vzľadom na vyššie uvedené preto celkové množstvo zaisteného kryštalického materiálu s hmotnosťou
366 mg s obsahom 287 mg účinnej látky metamfetamínu nie je možné považovať za 7-29 obvykle

jednorazových dávok drogy z hľadiska hmotnostného kritéria - ide o necelé dve jednorazové dávky
predmetnej drogy, pričom kritérium obvykle jednorazovej dávky drogy preto slúži aj ako hranica
vyvodzovania trestnej zodpovednosti.

Vykonanédokazovanie,doznaniesaobžalovaného,usvedčujúcevýpovedesvedkov,arovnakozáveryz

vykonanéhoznaleckéhodokazovania,vktorýchboloskonštatovanéževpredloženejzatavenejinjekčnej
striekačke sa nachádzal kryštalický materiál s hmotnosťou 366 mg, ktorý obsahoval metamfetamín
s priemerným zastúpením 78,3 % hmotnostných, ako aj skutočnosť, že obžalovaný od roku 2000 -
2001 pravidelne užíval drogy zo skupiny opiátov - heroín, vytvorila sa u neho závislosť a v súčasnosti
navštevuje ambulanciu CPLDZ ešte v rámci ochranného liečenia protitoxikomanického, nariadeného

Okresným súdom Bratislava II, s tým, že počas liečenia niekoľkokrát porušil abstinenciu a hrozila
recidíva, podľa názoru súdu smerujú jednoznačne k záveru o preukázaní toho, že žalovaný skutok
sa stal, tento skutok je nepochybne trestným činom a že jeho páchateľom je práve obžalovaný
X. F., ktorý svojim vyššie popísaným úmyselným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., a to po stránke objektívnej i subjektívnej.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovaného X. F. a právnej kvalifikácie jeho protiprávneho konania, súd pristúpil k úvahám o možnomtrestnoprávnom postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom zvážil všetky relevantné
okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, zavinenie /vo forme
priameho úmyslu/, existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti

podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., pomer a mieru ich závažnosti podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom bolo
takistoprihliadnuténaosobuobžalovaného,najehodoterajšíspôsobživota,predchádzajúceodsúdenie,
ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov
viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom prípade postačí na obžalovanú pôsobiť primeraným
podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 1 rok, a to s podmienečným odkladom výkonu

trestu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky so súčasným zákazom požívania návykových látok, pričom
súd je toho názoru, že takto uložený trest, resp. kombinácia trestu a obmedzenia /zákazu/ môže v
danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak
generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.
zák.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, výroky o vine a
treste /vrátane úpravy znenia skutkovej vety a zmeny - zmiernenia právnej kvalifikácie/ plne zodpovedajú
výsledkom náležitého zhodnotenia pomerov obžalovaného X., možností jeho nápravy, ako i otázky
potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.