Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/424/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713206336
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2713206336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek

senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Česká spořitelna,
a.s., so sídlom Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO: 45 244 782, zast.: JUDr. Roman Majer,
usadený euroadvokát, so sídlom Vyskočilova 1326/5, 140 00 Praha 4, proti žalovanému: J. T., narodený
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XX XXX T., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 84.572,12 CZK s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/348/2013-93 zo
dňa 26. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
67.514,83 CZK, dlžné úroky z omeškania v sume 22.970,25 CZK, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 7,05% p.a. zo sumy 67.514,83 CZK od 26.07.2014 do zaplatenia a ďalej vždy vo výške repo
sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza
kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov a náhradu

trov konania, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 566,26 eura a iné trovy vo výške
71,- eur a to všetko v splátkach po 3.700,- CZK mesačne splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jednej
z nich. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 14.247,09 CZK zastavil a vo zvyšku žalobu
žalobcu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci dňa 29.07.2008 uzavreli zmluvu
o úvere č. 3898337833, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 100.000,- CZK,
ktorý sa zaviazal splácať v splátkach po 1.881,- CZK v počte 84 mesačných splátok so splatnosťou

prvej 20.08.2008 a poslednej 20.07.2015 za predpokladu riadneho splácania úveru. Súd prvej inštancie
konštatoval, že predmetná zmluva o úvere sa posudzuje podľa § 497 Obchodného zákonníka ako lex
generalis, ale posudzuje sa i v zmysle zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání
spotřebitelského úvěru a o zmene zákona č. 64/1986 Sb. a zákona č. 40/1964 Sb. týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa, nakoľko predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou
spotrebiteľského charakteru. Súd prvej inštancie po preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru,
že zmluva o úvere bola uzatvorená platne a obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2

zákona č. 321/2001 Sb. v znení účinnom do 31.12.2010. Podpisom dodatku k zmluve zo dňa 15.10.2009
bola upravená výška splátok za mesiac júl až september 2009 na sumu 500,- CZK a z toho dôvodu
bola predĺžená doba splatnosti úveru do 20.07.2016. Z historického výpisu z úverového účtu mal súd
preukázané čerpanie úveru dňa 29.07.2008 a následné splácanie, avšak žalovaný sa so splácanímdostal do omeškania prvýkrát v novembri 2008, kedy neuhradil predpísanú splátku úveru v sume 1.881,-
CZK, odkedy bol pravidelne v omeškaní s úhradou splátok. Celkom na úrokoch z omeškania bola
žalovanému predpísaná suma 28.462,83 CZK, z ktorých časť v sume 5.492,58 CZK bola uhradená.

V dôsledku uvedených skutočností žalobca poukazujúc na porušenie platobnej disciplíny žalovaným
zosplatnil úver ku dňu 19.11.2009. Účastníci uzavreli tiež dňa 15.10.2009 dodatok k zmluve, kde
žalovaný uznal svoj peňažný záväzok voči banke vzniknutý z predmetnej zmluvy o úvere v sume
96.561,23 CZK a zaviazal sa ho splácať v splátkach v období od júla 2009 do septembra 2009 po 500,-
CZK a od októbra 2009 do júna 2016 v splátkach po 1.881,- CZK mesačne s tým, že posledná splátka v

sume 1.200,- CZK bude zaplatená dňa 20.07.2016. Žalovaný nedodržal ani takto dohodnuté podmienky
zmluvy v zmysle jej dodatku a preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru. V čase podania žaloby dlh
predstavoval85.804,40CZKapozostávalzistiny84.572,12CZKaúrokovzomeškaniavsume1.232,28
CZK počítaných z dlžnej istiny od 05.08.2010 do 31.01.2011. Po podaní žaloby došlo k úhrade sumy
14.247,09 CZK a žalobca v tejto časti zobral žalobu späť, takže k úhrade zostala suma istiny 70.325,03
CZK, úroky z úveru v sume 41.820,73 CZK od zosplatnenia do 25.07.2014, dlžné úroky z omeškania

vo výške 22.970,25 CZK (počítaných od 21.11.2008 do 25.07.2014) a ďalej si žalobca uplatnil úrok z
omeškania a úrok z úveru z dlžnej sumy 70.325,03 CZK od 26.07.2014 naďalej. Po zosplatnení úveru
boli úroky účtované oddelene od istiny v celkovej sume 41.820,73 CZK.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe možno vyhovieť len čiastočne a to v časti istiny v sume

67.514,83 CZK a kapitalizovaného úroku z omeškania počítaného zákonnou sadzbou do 25.07.2014
v sume 22.970,25 CZK, na zaplatenie ktorých súd prvej inštancie žalovaného zaviazal. Považoval za
nepochybné, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, preto je povinný uhradiť úrok z
omeškania z priznanej sumy vo výške 7,05% ročne od 26.07.2014 (odo dňa nasledujúceho po dni
poslednej úhrady) až do zaplatenia, keď uvedená sadzba úroku z omeškania je v súlade s § 369 ods. 1

a § 517 Obchodného zákonníka ČR a Nariadenia vlády ČR 142/1994 Sb. Súd prvej inštancie v zmysle
§ 160 OSP určil žalovanému dlhšiu lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti v splátkach po 3.700,-
CZK mesačne zohľadniac výšku žalovanej sumy, nepriaznivé majetkové pomery žalovaného a súhlas
žalobcu so splátkami.

3. Súd žalobcovi nepriznal kapitalizované úroky z úveru v sume 41.820,73 CZK (CZK) počítané po
zosplatnení úveru, ako i 14,03% úrok ročne z dlžnej istiny od 27.06.2014 do zaplatenia, nakoľko
na tieto úroky žalobca nemá nárok. Poukázal na ustálenú súdnu prax (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98), z ktorej vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky)
patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok), odkedy je dlžník v omeškaní musí platiť úroky z omeškania

v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. V opačnom prípade by sa na ťarchu spotrebiteľa pristúpilo
k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania,
čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu,
že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne

neúročí.Vprejednávanomprípadezosplatnenieúverunastalo19.11.2009,tedaod20.11.2009nemožno
priznať úroky z úveru, ale len sankčné úroky z omeškania v zmysle § 1 Nariadenia vlády Českej republiky
č. 142/1994 Zb. v platnom znení. Platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru,
teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť. Za čas po
splatnosti úveru má veriteľ právo na úroky z omeškania, akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania

sa potom dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania
je aj právna konštrukcia navýšenia úrokov z omeškania o úroky za úver je po splatnosti úveru a teda
počas omeškania. Takéto zmluvné dojednania nemožno hodnotiť ako súladné so zákonom, pretože
indikujú zámer veriteľa dosiahnuť vyššiu sankciu, než ako predstavujú úroky z omeškania. Úroky nemajú
sankčnú povahu a preto je konštrukcia platenia úrokov z úveru i z omeškania neprijateľná a v rozpore

s ustanovením § 39 OZ a teda neplatná. Pretože sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, s poukazom na
ustanovenie § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka Českej republiky, nie je umožnené nevýhodnejšie
dojednanie, než aké upravuje Občiansky zákonník a ten považuje vyššie úroky z omeškania, než ako
upravuje Nariadenie vlády č. 142/1994 Zb. za neprípustné. Preto má žalobca nárok len na zaplatenie
úrokov z úveru do zosplatnenia, ktoré boli vyčíslené sumou 18.054,34 CZK a stali sa súčasťou žalovanej

istiny. Preto v tejto časti žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru, ktoré boli počítané po zosplatnení
úveru a v nadväznosti na to ani ďalšie zmluvné úroky, ktoré si uplatňuje vo výške 14,03% ročne z
dlžnej sumy od 26.07.2014 do zaplatenia nebolo možné žalobcovi priznať, preto súd žalobu v tejto časti
zamietol.4. Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený z titulu dlžných poplatkov za upomienky a zaslanie v celkovej
sume 2.810,20 CZK, ktoré sú súčasťou žalovanej istiny, súd i v tejto časti žalobu zamietol. Tieto poplatky

sú pre žalovaného ako spotrebiteľa neprijateľné, neboli s ním individuálne dojednané, sú upravené len
v Sadzobníku poplatkov Českej sporiteľne, a.s., ktorý však netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom
žalobca ako dodávateľ služby je oprávnený tento sadzobník meniť bez ohľadu na vôľu dlžníka. Pritom
poplatok za upomienku vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané, teda nie je mu poskytnuté žiadne skutočné protiplnenie, banková služba, navyše

výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká a už na prvý pohľad podstatne prevyšuje skutočné
náklady vynaložené v súvislosti s vyhotovením a zaslaním upomienok. Preto žalobca nemá nárok
účtovať si poplatok za upomienky paušálne, tieto neboli dojednané žalobcom individuálne a spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v ujme spotrebiteľa (§ 56 OZ), preto
súd žalobu v tejto časti zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, keďže účastníci mali vo veci pomerný úspech, t.j.
žalobca v rozsahu 35,50% a v takomto rozsahu mu priznal odmenu za právne služby, náhradu hotových
výdavkov, ako aj náhradu za zaplatený súdny poplatok.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti zamietajúcej časti výroku

rozsudku súdu prvej inštancie.

7. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a nárok uplatnený žalobcovi v
celom rozsahu priznal, namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v zamietajúcom výroku,
keďže je povinnosťou súdu svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 OSP

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.01.2008 sp. zn. 32 Odo 1091/2006, zo dňa
27.03.2008 sp. zn. 29 Odo 1538/2006, rozsudok NS ČR zo dňa 24.03.2010 sp. zn. 30 Cdo 3655/2009,
Nález ÚS ČR III.ÚS 176/96 a iné). Zákonom vyžadované riadne odôvodnenie a písomné formulovanie
rozsudku nie je len formálnym predpokladom, ktorý má zamedziť prieniku obsahovo neodôvodnených
nepresvedčivých,čineurčitýchalebodokoncanezrozumiteľnýchsúdnychrozsudkov,alemábyťvprvom

rade prameňom poznania úvah súdu ako v otázke zisťovania skutkového stavu veci, tak i v jeho právnom
posúdení.

8. Poukázal na článok 13 zmluvy o úvere, z ktorého vyplýva, že banka je oprávnená pripisovať všetky
vypočítané úroky (ako riadne úroky, tak i úroky z omeškania) a ceny za úkony podľa zmluvy o úvere a to k

istine úveru, pričom úroky, rovnako ako cena za správu a vedenie úverového účtu sú bankou pripisované
vždy k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že v
prípade omeškania klienta a následného zosplatnenia úveru podľa článku 8 zmluvy je banka oprávnená
požadovať len úroky z omeškania, nie naďalej aj úroky z úveru podľa článku 9 zmluvy. Zo žiadneho
ustanovenia zmluvy nevyplýva, že v prípade povinnosti žalovaného hradiť úrok z omeškania zaniká

povinnosť hradiť úrok z úveru, teda úrok zmluvný, ktorý je cenou za poskytnutie úveru. Právo požadovať
úrok z úveru i úrok z omeškania je právom vyplývajúcim zo zákona, nedošlo k vráteniu zapožičaných
finančných prostriedkov, žalovaný je naďalej viazaný povinnosťou tieto vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa
odvolateľa ide o právo vyplývajúce zo zákona (§ 497, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, porovnaj
rozhodnutie Vrchního soudu v Praze sp. zn. 5 CMo 304/1994, uznesenie NS ČR sp. zn. 32 Cdo

513/2010). Podľa názoru žalobcu z právneho vzťahu jasne vyplýva, že zmluvné strany si dojednali
úroky z istiny, ktoré budú počítané až do jej úplného uhradenia a nie je prípustný akýkoľvek iný výklad.
Zámerom zmluvných strán nebolo vylúčiť aplikáciu § 502 Obchodného zákonníka. Po zosplatnení úveru
neexistuje žiaden dôvod, prečo by odvolateľ nebol oprávnený požadovať úroky z úveru. Poukázal na
ustanovenie § 55 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého pri výklade spotrebiteľských zmlúv sa uprednostňuje

ten výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolateľ má však za to, že tu nie sú pochybnosti o
výklade predmetnej zmluvy o úvere. Treba vychádzať z článku 5 Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.
apríla 1993 a zdôraznil, že o význame daného ustanovenia medzi zmluvnými stranami pochybností niet.
Zdôraznil,žeposkytovanieúverujenepochybneslužbouariadnyúrokpotomlogickyfungujeakoodplata
za takúto službu. Odkázal tiež na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Cdo 3304/2009, v zmysle ktorého úroky

a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ. Úroky zo zmluvy o
úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa
zmluvy o úvere. Úroky sú splatné v rovnakej dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky, prípadne koncom každého kalendárneho roku. Povinnosť dlžníka platiť úroky a úroky zomeškania nemôže trvať dlhšie, než trvá záväzok hlavný. Splnením dlhu alebo jeho zánikom z iného
dôvodu zaniká tiež povinnosť platiť úroky a úroky z omeškania. Poukázal ďalej na to, že žalovaný túto
pohľadávku žalobcu nenamietal a súd prvej inštancie vstúpil do jeho právneho postavenia a urobil

predmetný nárok sporným.

9. K zamietnutiu nároku žalobcu na poplatky v sume 2.810,20 CZK uviedol, že v tejto časti je rozhodnutie
súdu prvej inštancie neodôvodnené, preto nie je schopný adekvátne na zamietajúci výrok reagovať.
Poukázal na zmluvnú dohodu, všeobecné obchodné podmienky a príslušné sadzobníky a bol toho

názoru,žeuvedenýnárokmumalbyťvplnomrozsahupriznaný.Pretožiadal,abyodvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a uvedené nároky žalobcovi priznal. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého
s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania
odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím §

470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a
§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. §
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

12. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od 1.7.2016, bol
zrušený doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebné

aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Zohľadniac vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych
noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po

30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej
právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa a so všetkými dôsledkami. Úplná účinnosť týchto ustanovení novej
právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných od uvedeného dňa.

14. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2C/348/2013 je
nárok žalobcu uplatnený pôvodne v sume 84.572,12 CZK s príslušenstvom, o ktorom nároku súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobe v časti istiny 67.514,83 CZK s príslušenstvom
vyhovel, konanie v časti o zaplatenie istiny 14.247,09 CZK zastavil a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

15. Žalobca v konaní uplatňuje okrem už prisúdeného nároku istinu 2.810,20 eura spolu s citovaným
úrokom z omeškania a ďalej uplatňuje úrok z úveru v sume 41.820,73 CZK a uvedený úrok z úveru
14,03% z navrhovanej prisúdenej sumy 70.325,03 CZK od 26.07.2014 do zaplatenia, teda napadol
zamietajúcu časť výroku rozsudku. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu sa potom stalo
prisúdenie istiny, priznanie úroku z omeškania z uvedenej istiny, ako i priznanie úrokov z úveru jednak

zročných do 26.07.2014 a jednak nasledujúcich od uvedeného dátumu do zaplatenia spolu s trovami
konania.16. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu v predmetnom konaní však nie je možné priznať
úspech.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa v prejednávanom prípade v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Tieto si osvojuje a poukazuje na ne. Na zdôraznenie správnosti dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia a vyporiadanie sa tiež s námietkami obsiahnutými v odvolaní žalobcu však
považuje za potrebné uviesť nasledovné:

20. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi sporu bola dňa 29.07.2008 uzavretá zmluva o úvere č.
3898337833, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 100.000,- CZK bez uvedenia
účelu, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 1.881,- CZK, keď prvá splátka bola splatná
20.08.2008 a posledná 20.07.2015. Dodatkom k uvedenej úverovej zmluve zo dňa 15.10.2009 došlo

k dohode o podmienkach úhrady záväzku dlžníka vo forme zmeny výšky splátok počas stanoveného
obdobia. Z textu zmluvy súd prvej inštancie správne vyvodil, že v danom prípade ide o zmluvu o úvere
v zmysle § 497 zákona č. 513/1991 Sb. - Obchodného zákonníka ČR (žalobca ako právnická osoba
má sídlo v Českej republike a účastníci zmluvy si zvolili rozhodné právo vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy), pričom na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať tiež

ustanovenia Občianskeho zákonníka Českej republiky o spotrebiteľských zmluvách, ako i ustanovenia
zákona č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach sjednávání spotřebitelského úvěru a nasl.

21. V súvislosti s vstupom Českej republiky do Európskej únie sú do českého práva preberané
smernice, ktoré zlepšujú postavenie spotrebiteľa. Smernica Rady č. 87/102/EHS o zblížených právnych

a správnych predpisov členských štátov o spotrebiteľskom úvere bola implementovaná zákonom
č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach z dojednávania spotrebiteľského úveru s platnosťou
od 01.01.2002. Vyššie uvedenej Smernici č. 87/102/EHS možno priznať nepriamy účinok na účely
interpretácie vnútroštátneho práva, ktorá bez ohľadu na priamy účinok smernice umožňuje účastníkovi
konania žiadať, aby vnútroštátny orgán aplikácie práva (spravidla súd) vykladal vnútroštátne právo

v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice (tzv. eurokonformný výklad). Priamy účinok (priama
aplikácia) ustanovení smernice prichádza do úvahy vtedy, ak eurokonformný výklad problematického
vnútroštátneho ustanovenia nie je možný.

22. V zmysle Smernice Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných

právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru v čl.
1 bod 1 táto smernica platí pre úverové zmluvy.

23.Vzmyslečl.2písm.a)"spotrebiteľ"jefyzickáosoba,ktorápritransakciáchpokrytýchtoutosmernicou
vykonáva činnosť na účely, ktoré sa nachádzajú mimo jeho obchodnej činnosti a profesie. V zmysle čl.

1 bod 2 písm. b) "veriteľ" je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje úver v rámci svojho
obchodu, pracovnej činnosti alebo profesie alebo je to skupina takýchto osôb. V zmysle čl. 1 bod 2 písm.
c) "úverová zmluva" je dohoda, ktorou veriteľ poskytuje alebo prisľubuje poskytnúť spotrebiteľovi úver vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo inej podobnej finančnej výpomoci (nahradená Smernicou 208/48/
EHS zo dňa 23.04.2008).

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb., smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí
být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel.

25. Podľa § 4 ods. 2 písm. a), c) zákona č. 321/2001 Sb. smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský

úvěr, musí obsahovat také a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem
uvedeným v příloze tohoto zákona, c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše
jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení.26. Podľa § 369 zákona č. 513/1991 Sb. - Obchodný zákonník (ďalej len "ObZ") je-li dlužník v prodlení
se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník
povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva

občanského(kogentné ustanovenie - § 263 ods. 1 ObZ).

27. Podľa § 497 ObZ smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho
prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky
vrátit a zaplatit úroky.

28. Podľa § 503 ods. 1, 2 ObZ. závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní
prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky
splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních
prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají. (2) Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny
ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.

29. Súd prvej inštancie rešpektujúc hore uvedenú právnu úpravu dospel k záveru, že žalobcovi nie je
možné priznať uplatnený nárok na úroky z úveru a to zročné úroky v sume 41.820,73 CZK, ktoré boli
počítané po zosplatnení úveru a následne zmluvné úroky v dohodnutej výške 14,03% ročne z dlžnej
sumy od 26.07.2014 do zaplatenia. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu

stotožňuje a okrem skutočností uvedených v napadnutom rozsudku je potrebné zdôrazniť, že v zmysle
§ 502 a 503 Obchodního zákonníka i s prihliadnutím na konštantnú judikatúru súdov (R 59/1998
- sp. zn. 4 Cdo 143/1998), keď z hore uvedeného potom vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté úroky
z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania, keďže
veriteľ má právo na zaplatenie dlhu bez ďalšieho a ak tejto požiadavke vyplývajúcej zo zosplatnenia

nevyhovie, ide o jeho omeškanie, kedy sa platia iba úroky z omeškania, nie aj úroky z úveru. Všetky
nároky veriteľa sa stali splatné, teda vrátane úrokov z úveru a pri neplnení sa dlžník dostáva do
omeškania,sčímzákonspájasankciuatopovinnosťzaplatiťzaomeškanieúroky.Zustanovenia§502a
503 Obchodného zákonníka totiž vyplýva povinnosť dlžníka na základe zmluvy platiť úroky v dojednanej
výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti

úveru (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98). Predčasná splatnosť vznikla výlučne na
základe vôle veriteľa a s takýmto konaním veriteľa zákon spája právne účinky. I keď sa žalobca dovoláva
nárokov na odplatné úroky, bolo by to možné iba ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky a teda
trvaniezáväzkuzospotrebiteľskejzmluvyzastavu,ževeriteľajspotrebiteľbudúplniťpodľapodmienoka
termínov dohodnutých v zmluve, nie inak. Keďže tento stav netrvá je zrejmé, že došlo k zmene záväzku,

ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany
veriteľa. Zmena záväzku teda prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania.

30. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru
predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku

požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu
jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že v prvom prípade veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ
nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa vracia iba postupne, postupne sa spláca, za
čo patrí veriteľovi úrok. V druhom prípade pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká

veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciu s istinou úveru. Práve v tomto je rozdiel spočívajúci v ekonomickej podstate straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom

by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).

31. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto

užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený ústavne nekomformný stav, kde
by spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ
by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právnystav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky
inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké
práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

32. Zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu. Je teda spojené s istinou úveru a od jej
existenciezávisíajsamotnýzmluvnýúrok.Veriteľsamôžerozhodnúť,čibudeúrokzposkytnutéhoúveru
požadovať. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania. Dlžník sa dostane do omeškania so splatením dlhu, ten sa stane splatným a

následne nastupuje právo veriteľa požadovať úrok z omeškania a prípadne aj zmluvnú pokutu. Úroky z
poskytnutých finančných prostriedkov (zmluvné úroky) patria veriteľovi iba do splatnosti dlhu, prípadne
splatnosti jeho jednotlivých splátok. Tieto úroky z poskytnutého úveru predstavujú odmenu pre veriteľa
za to, že umožnil dlžníkovi užívať istinu, teda užívať požičané finančné prostriedky. Samotné užívanie
finančných prostriedkov veriteľa však môže byť odmeňované iba počas platnosti doby úveru, teda počas
doby, ktorá je zmluvnými stranami dohodnutá ako doba, v ktorej sa dlžník zaväzuje samotný dlh splatiť

(zvyčajne v pravidelných splátkach). Týmto spôsobom sú aj koncipované úverové zmluvy, kedy na
začiatku celého zmluvného vzťahu sa práve určuje obdobie a k nemu sa viažuca úverová sadzba,
ktorá sa uplatňuje počas tohto obdobia. Odpoveď na otázku, či možno zmluvné úroky požadovať aj
po splatnosti úveru, spočíva primárne v posúdení, či je potrebné ustanovenie považovať za kogentné
(bez možnosti sa od neho odchýliť) alebo plne dispozitívne (dá sa od jeho znenia odchýliť). Kogentný

výklad znamená, že ak je dlžník v omeškaní, môže veriteľ požadovať iba samotné plnenie dlžnej istiny a
následne úrok z omeškania, ktorý je pre spotrebiteľské úverové vzťahy limitovaný. Základná myšlienka
pri aplikácii § 369 ObZ. vychádza z kogentnosti tohto ustanovenia. Pri omeškaní dlžníka so splácaním
pohľadávky veriteľa tento má nárok iba na plnenia, ktoré mu § 369 priznáva. Má teda nárok požadovať
vrátenie úveru alebo jeho časti, ktorú ešte dlžník nesplatil a zároveň môže požadovať od dlžníka úroky z

omeškania (napr. NS SR 4 Obo 143/1998, NS ČR 33 Odo/657/2005, KS v Prešove 6Co 190/2014 a iné).

33.Pokiaľžalobcavodvolaníargumentuje,žezmluvamuumožňujeuplatňovaťsisúčasnetakúroky,ako
aj úroky z omeškania z jednej a tej istiny, v tejto časti je potrebné považovať akékoľvek dojednania takéto
právo podporujúce rozporné so zákonom. Odplatné úroky však sankčnú povahu nemajú a uvedená

konštrukcia je preto neprijateľná. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,

je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona. Dohoda o platení úrokov
za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných
prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťuje sa
sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu zákonného inštitútu úrokov
zomeškania(NariadenievládyČRč.142/1992Sb.§1anasl).Dohodaoplateníúrokovajpozosplatnení

úveru je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa (porov. rozsudok SD vo
veci C-415/11 Aziz).

34. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v časti, ktorou súd žalobu vo zvyšku zamietol (v časti zročných úrokov z úveru a ďalších zmluvných

úrokov vo výške 14,03% ročne z dlžnej istiny od 26.07.2014 do zaplatenia) ako vecne správny potvrdil
(§ 387 CSP).

35. Čo sa týka argumentácie odvolateľa v súvislosti s rozhodovacou praxou súdov, tu odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012 z 18.09.2012, ktoré

rozhodnutie zohľadnilo relevantnú rozhodovaciu činnosť súdov o uvedenej právnej otázke a v dôsledku
tohto záveru nebolo nepriznanie zmluvných úrokov v prípade, ak veriteľ pristúpi k tomu, že považuje
celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru za súladný so
zákonom a nie je možné takéto rozhodnutie považovať za svojvoľné.

36. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal zamietnutie žaloby v časti zaplatenia poplatkov za
upomienky a ich zaslanie v celkovej sume 2.810,20 CZK. Tu sa treba stotožniť so záverom súdu
prvej inštancie, že tieto poplatky vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti len záujmom dodávateľa. Tiež žalobca opomenulpotrebu individuálneho dojednania uvedených povinností spotrebiteľa, keď jeho poplatky sú súčasťou
sadzobníka poplatkov Českej sporiteľne, a.s., ktorý nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a teda nemá
prečo účastníka zmluvy zaväzovať. Tiež je možné súhlasiť s tým, že ide o službu, ktorá je finančne

nadhodnotená, nezohľadňuje skutočný výkon práce, ale paušálnou sumou stanovuje túto v neprimerane
určenom finančnom vyjadrení a niet pochybností o tom, že podstatne prevyšuje skutočné náklady
vynaloženéžalobcomvsúvislostisrealizovanýmiupomienkami.Veriteľpritombolpovinnýprivstupovaní
do zmluvného vzťahu so spotrebiteľom zohľadniť, že ide o slabšiu stranu tohto zmluvného vzťahu a ak
tak veriteľ nepostupoval, je povinný túto ochranu poskytnúť spotrebiteľovi súd. Je potrebné poukázať

na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal odoslanie týchto výziev, ani poštovné náklady.
Preukázanie tejto skutočnosti je základnou podmienkou pre vznik nároku na zaplatenie týchto poplatkov.
Túto skutočnosť žalobca nepreukázal ani v odvolaní. V dôsledku nepreukázania týchto skutočností
potom bolo správne i z týchto dôvodov nárok žalobcu ako nedôvodný zamietnuť.

37. Na ochranu spotrebiteľa je potrebné aplikovať tiež Smernicu 93/13/EHS, keď v zmysle jej článku 3 za

ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je potrebné považovať také, ktoré chránia slabšiu stranu
proti silnejšej, t.j. upravujúce vzťah dvoch subjektov vo výrazne nerovnovážnom postavení (obdobne
Dědic J. Čiech, P: Obchodné právo po vstupu ČR do EÚ, druhé vydanie, Bova Polygon, Praha 2005,
strana 382). Uplatňované poplatky nie sú v záujme spotrebiteľa, neboli prijaté na jeho ochranu a preto
s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti.

38. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu žalobcu v tejto časti zamietol a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 CSP ako vecne správny
potvrdil a to vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, ktoré rozhodnutie súd prvej inštancie
založil na skutkových okolnostiach o čiastočnom úspechu oboch sporových strán v konaní a právne

na aplikácii ustanovenia § 142 ods. 2 OSP. Súd prvej inštancie vypočítal pomer úspechu žalobcu v
rozsahu 35,50%, v ktorom potom správne vyčíslené trovy prvoinštančného konania žalobcovi priznal
voči žalovanému.

39. V odvolacom konaní bol úspešne brániacim sa účastníkom žalovaný, preto má nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal
za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).