Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/184/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201375
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: A.. U. L., ul. S.
XX, D., právne zastúpený advokátom: JUDr. Rastislav Cestický, Štúrova 27, Košice proti žalovanému:
Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 3.5.2013 č. MF/013589/2013-23, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.7.2013 domáhal preskúmania zákonnosti

a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/013589/2013-23 zo dňa 3.5.2013 v spojení
s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zn. 83248/2013-1010400 zo dňa 19.2.2013 o znížení
výsluhového dôchodku.

Žalobca v žalobe uviedol, že na základe rozhodnutia riaditeľa Colného úradu v Košiciach č.
425/2012-1010101/Ker zo dňa 16.2.2012 bol žalobca podľa ust. § 182 ods. 1 zákona č. 200/1998
Z.z. dňom 31.3.2012 uvoľnený zo služobného pomeru colníka v hodnosti kapitán, funkcie hlavný

colný referent pobočky Colného úradu Košice Letisko, služobného úradu Colný úrad Košice a miesta
výkonu štátnej služby Košice. Na základe vyššie označeného rozhodnutia o uvoľnení zo služobného
pomeru colníka a v súlade s § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 29.6.2012 bol
žalobcovi rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 953632/2012/1010400-2 zo dňa 25.4.2012 v
konaní na žiadosti o výsluhový dôchodok od 1.4.2012 priznaný výsluhový dôchodok v sume XXX,XX
€ mesačne. Voči uvedenému rozhodnutiu bolo včas podané odvolanie z dôvodu priznania nesprávnej

výšky výsluhového dôchodku. Na základe ust. § 68 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
v znení účinnom do 29.6.2012 Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 605/2012-SZ zo dňa 28.5.2012
zvýšilo priznaný výsluhový dôchodok žalobcu na sumu XXX,XX €.

Dňa 15.6.2012 Finančné riaditeľstvo SR vydalo rozhodnutie č. 1037910/2012-1010400-2 o priznaní
výsluhového dôchodku od 1.4.2012 v sume XXX,XX € mesačne a zároveň zrušilo svoje rozhodnutie o
priznaní výsluhového dôchodku zn. 953632/2012-1010400-2 zo dňa 25.4.2012. Dňa 4.7.2012 Finančné

riaditeľstvo SR vydalo rozhodnutie č. 3605/2012-SZ o znížení výsluhového dôchodku na sumu XXX,XX
€ mesačne.Voči uvedenému rozhodnutiu bolo včas podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal výšku
výsluhového dôchodku, ktorá nereflektovala podľa názoru žalobcu skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR zn. 953632/2012-1010400-2 zo dňa 25.4.2012 o priznaní výsluhového

dôchodku vo výške 512,16 € bolo zrušené a nahradené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č.
1037910/2012-1010400-2 zo dňa 15.6.2012 stanovujúcim výšku výsluhového dôchodku na XXX,XX €.

Dňa 27.9.2012 minister financií SR vydal rozhodnutie č. MF/019426/2012-23-38, ktorým rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR zn. 3605/2012-SZ zo dňa 4.7.2012 zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie

a rozhodnutie.

Dňa 19.2.2013 Finančné riaditeľstvo SR vydalo rozhodnutie zn. 83248/2013-1010400 o znížení
výsluhového dôchodku na sumu XXX,XX € mesačne.

Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, v ktorom bol opätovne namietaný retroaktívny zásah do

už právoplatne uzatvorených minulých skutkových a právnych vzťahov vo veci výsluhového dôchodku,
ako aj dôvod tkvejúci v aplikácii neprípustného inštitútu znižovania výsluhového dôchodku.

Na základe rozhodnutia ministra financií SR č. MF/013589/2013-23 zo dňa 3.5.2013, ktorým odvolanie
voči rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR zn. 83248/2013-1010400 zo dňa 19.2.2013 zamietol a

napadnuté rozhodnutie potvrdil. Toto nadobudlo právoplatnosť a teda žalobcovi bol znížený výsluhový
dôchodok na sumu XXX,XX € mesačne. Citované rozhodnutie ministra financií SR bolo žalobcovi
oznámené dňa 20.5.2013.

Vzhľadom na to, že voči rozhodnutiu FR SR zo dňa 19.2.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím

zo dňa 3.5.2013 boli vyčerpané riadne opravné prostriedky, je právoplatné a vzhľadom na to má žalobca
jednoznačne za to, že bol na svojich právach ukrátený vyššie uvedeným rozhodnutím, a preto žiada,
aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušil.

Žalobca v žalobe tvrdí, že postupom služobného úradu došlo k porušeniu a nesúladu ust. § 18 ods. 3

správneho poriadku s § 84 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov ako aj k porušeniu čl. 47
ods. 2 Ústavy SR.

Žalobca tvrdí, že zvyšovanie výsluhového dôchodku žalobcu je spravované ustanoveniami kogentnej
právnej normy - zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a to v podobe účinnej ku dňu 1.4.2012,

kedy žalobcovi vznikol naň nárok, ako aj ustanoveniami deklaratórneho rozhodnutia Finančného
riaditeľstva SR zn. 1037910/2012-1010400-2 zo dňa 15.6.2012 bol tento výsluhový dôchodok formálne
priznaný vo výške XXX,XX €. V čase existencie a účinnosti dovtedy jedinej zákonnej podmienky pre
zvyšovanievýsluhovýchdôchodkov(od1.1.2011do31.12.2011),došlokjejsplneniuatedadošlokrastu
spotrebiteľských cien a priemernej mzdy v hospodárstve SR. V priebehu nasledujúceho mesiaca boli

oba ukazovateľe kvantifikované a zverejnené Štatistickým úradom SR. Na základe uvedeného žalobcovi
vznikol nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku od 1.7.2012. Podľa názoru žalobcu napadnutým
rozhodnutím došlo k aplikácii retroaktívne pôsobiaceho ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov, ktorý nesie označenie nepravej retroaktivity a je teda v rozpore s ustanovením čl. 1 ods. 1
Ústavy SR. Keďže absentuje intertemporálne ustanovenie, je aplikovanie neskoršieho predpisu do skôr

vzniknutých právnych vzťahov bez splnomocňujúceho ustanovenia v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR.

Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že takýmto výkladom skoršej normy dochádza k rozporu s ust. čl. 152 ods.
4 Ústavy SR, nakoľko v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát“. Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu je aj princíp právnej istoty. Táto
požiadavkaakoimanentnásúčasťprávnejistotysavzťahujepredovšetkýmnazákladnéprávaaslobody,
ktoré sú v zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy SR neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
V kontexte s tým nie je možná jednostranná zmena alebo zrušenie súkromno-právnej zmluvy, čo
vyplýva nielen z podstaty, ako výsledku dohody zmluvných strán, ale aj z podstaty uznávanej požiadavky

zachovania riadne nadobudnutých práv.

Na porušenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a porušenie zákonnosti postupu žalovaného je
právne relevantná aj skutočnosť, že minister financií SR, ako odvolací orgán v procese posudzovaniadôvodov odvolania zo dňa 25.2.2013 v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 3.5.2013 hodnotil iba
skutočnosť,čivčasevydanianapadnutéhorozhodnutiaboliúčinnéustanoveniačl.4zákonač.185/2012
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. či spomenuté ustanovenie bolo účinné
pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia, Finančné riaditeľstvo SR zn. 605/2012-SZ zo dňa 28.5.2012
po zvýšení výsluhového dôchodku, ktorým sa priznaný výsluhový dôchodok zvyšuje na sumu 527,79
€. Námietky zaznamenané už v predmetnom odvolaní neboli žiadnym spôsobom posudzované ani

zohľadnené. Vzhľadom na uvedené sa rozhodnutie žalovaného javí ako arbitrárne, keďže odvolací
orgán sa nevysporiadal s právne relevantnou argumentáciou žalobcu, adekvátne a preskúmateľne a ani
nekonštatoval irelevantnosť jeho právnej argumentácie, preto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
absentuje záznam o tom, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, čím bola porušená povinnosť žalovaného vyplývajúca mu z ust. § 47 ods. 3 správneho

poriadku.

Žalobcovi bolo odňaté právo na právnu pomoc od začiatku konania žalovaného a teda absenciou
aplikácie inštitútu - upovedomenie žalobcu o začatí konania došlo k porušeniu ust. čl. 47 ods. 2 Ústavy
SR. Tým došlo aj k znemožneniu účinnej ochrany žalobcu pri jeho ochrane legálne nadobudnutých

práv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie v dôsledku
porušenia vyššie uvedených ustanovení, zákonov, ako aj Ústavy SR, považuje žalobca za nezákonné,
a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

II.

Žalovanývovyjadreníkžalobe,ktorésúdudoručildňa11.9.2013uvádza,žesprávnymnázoromžalobcu

uvedeným v žalobe, sa nestotožňuje, pretože tento podľa neho vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia relevantných právnych otázok. V súvislosti s prezentovaným názorom žalobcu je potrebné
sa v prvom rade vysporiadať s právnou povahou rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku a to
predovšetkým vo vzťahu k jeho právnym účinkom z hľadiska hmotného práva.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky,
vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a
vyplácané do 30.6. príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú od 1.júla príslušného kalendárneho roka
v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej
mzdy v hospodárstve SR, vykázaných Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza

príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové
dávky sa zvyšujú od 1.7. príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice
percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu
priemernej mzdy v hospodárstve SR zisteného za predchádzajúci kalendárny rok.

Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia žalovaný konštatuje, že právnou skutočnosťou, s ktorou
sa spájajú právne účinky vzniku subjektívneho práva na zvýšenie konkrétnej dávky, je zákon samotný -
konštitutívne právne účinky teda nastávajú priamo zo zákona. Zároveň žalovaný dodáva, že momentom,
keď tieto hmotno-právne účinky nastávajú, je 1.7. príslušného kalendárneho roka. Nemožno preto
súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v roku 2011 nastali rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladali žalobcovi

nárok na zvýšenie dôchodku. Odkaz na predchádzajúci kalendárny rok, v tomto prípade rok 2011
obsiahnutý v citovanom ustanovení, sa totiž vzťahuje výlučne na mechanizmus výpočtu zvýšenia
výsluhového dôchodku.

V záujme zabezpečenia právnej istoty zákonodarca uložil príslušnému útvaru sociálneho zabezpečenia

vydávať v každom jednotlivom prípade aj individuálne správne akty, teda rozhodnutia, tie však vzhľadom
na uvedené majú len deklaratórnu povahu, teda autoritatívnym a právne vynútiteľným spôsobom
konštatujú existenciu právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe inej právnej skutočnosti, v danom
prípade vznikol priamo zo zákona. Deklaratórna povaha rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodkupritom nevyplýva len zo samotnej dikcie ust. § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., ale aj v iných jeho
systematicky, logicky a obsahovo prepojených ustanovení.

Medzi vydaním rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku a 1.7.2012, t.j. pred momentom, keď mala
nastať hmotno-právna skutočnosť, s ktorou sa spája vznik subjektívneho práva na zvýšenie dávky však
došlo k zmene príslušnej právnej úpravy. Do zákona č. 328/2002 Z.z. bol s účinnosťou od 30.6.2012
vložený § 68 ods. 13, z ktorého v spojení s § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. vyplynulo, že v roku 2012
sa dávky výsluhového zabezpečenia nezvyšujú.

Zákon č. 328/2002 Z.z. podľa žalovaného takéto situácie expresis verbis predvída, keď v § 107
ods. 7 ustanovuje, že dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového
zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že žalované rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Dôvodom zrušenia neboli žiadne skutkové okolnosti, ktoré by bolo potrebné označiť, bližšie
rozobrať, resp. dokázať. Rozhodnutie o znížení dávky vyplývalo zo zmeny relevantnej právnej
úpravy v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia. Bez toho, aby
žalovaný akýmkoľvek spôsobom spochybňoval povinnosť správneho orgánu riadne odôvodňovať svoje
rozhodnutia, poukazuje na logickú axiomu, že správny orgán môže uviesť len existujúce dôvody, ktoré

s vydaným rozhodnutím súvisia. Je názoru, že v predmetnom rozhodnutí boli uvedené všetky kauzálne
prepojené a právne relevantné dôvody jeho vydania. Navrhuje preto žalobu zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a konštatoval, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju
postupom podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom
súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy, predovšetkým v rozsahu a
dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva
SR, Útvaru sociálneho zabezpečenia č. 83248/2013-1010400 zo dňa 19.2.2012 podľa § 105 ods. 7 v
spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. znížilo žalobcovi
výsluhový dôchodok na sumu XXX,XX € mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu o znížení výsluhového

dôchodku podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že Finančné riaditeľstvo SR vo vyššie uvedenom
rozhodnutí mu v rozpore so zákonom znížilo výsluhový dôchodok, ktorý mu predtým bol priznaný podľa
platného znenia zákona č. 328/2002 Z.z. rozhodnutím zn. 605/2012-SZ zo dňa 28.5.2012 vo výške
527,77 € mesačne. V odôvodnení odvolania uviedol, že rozhodnutie o znížení výsluhového dôchodku
je retroaktívne. Odvolací orgán (žalovaný) konštatoval, že uvedené rozhodnutie nie je retroaktívne a

to z dôvodu, že bolo vydané na základe už účinného ustanovenia § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002
Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť 30.6.2012, teda ešte pred účinnosťou rozhodnutia zn. 605/2012-SZ zo
dňa 28.5.2012, preto preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 3.5.2013 č. MF/013589/2013-23 odvolanie
žalobcu zamietlo a napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zn. 83248/2013-1010400 zo dňa
19.2.2013 potvrdilo.

Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia oboch týchto rozhodnutí z dôvodu, že k zníženiu
výsluhového dôchodku, o ktorom bolo rozhodnuté v súlade s právnymi predpismi, došlo bez právneho
dôvodu. S týmto právnym názorom sa Krajský súd v Bratislave nestotožňuje.

IV.V zmysle ust. § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do dňa
30.6. príslušného kalendárneho roka zvyšujú odo dňa 1.7. príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 68 ods. 13 citovaného zákona v znení účinnom odo dňa 30.6.2012 dávky výsluhového
zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 - 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy
príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby,
Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušného Hasičského a záchranárskeho
zboru Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov,

zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Ak sa funkčné platy, stupnica platových
taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov
podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 - 7 sa zvyšujú iba
poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, v štátnom orgáne alebo v ozbrojených
silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú a pozostalým po nich.

Podľa § 5 ods. 1, 3 zákona č. 511 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 (účinného odo dňa 1.1.2012),
platové tarify sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 1.1.2012. Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného
bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 1.1.2012.

Podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej
sume, ako patrí.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu

a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zn. 83248/2013-1010400 zo dňa 19.2.2013,
ktorým podľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. (účinného odo dňa 30.6.2012) znížil žalobcovi
výsluhový dôchodok odo dňa 1.7.2012 na sumu XXX,XX € mesačne.

Pre rozhodnutie vo veci je potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok valorizácie vykonanej

zákonom č. 185/2012 Z.z. (účinným odo dňa 30.6.2012), bolo možné už priznané (zvýšené) dávky
výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. (účinného od 29.6.2012),
znížiť. V danom prípade žalobca považoval zmenu jemu už priznanej valorizácie dávky výsluhového
zabezpečenia za neprípustnú a to z dôvodu všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych
noriem.

V tejto súvislosti Krajský súd v Bratislave dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR (nález
Pl. ÚS 16/09-51 zo dňa 27.10.2010), v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že „...Náhle zmeny
pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých práv a legitímnym očakávaním
vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej) administrativistiky. Takéto legitímne očakávanie, účelom

ktorého je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky odlišovať od
konceptu legitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet ochrany a
teda aplikovateľnosť čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd“.

Podľa citovaného nálezu Ústavného súdu je tiež „... nepochybne nadobudnutým právom nárok na
konkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa predchádzajúceho predpisu. K zásahu do takého nároku však
nedošlo a taký zásah nebol ani namietaný. Technicky je nadobudnutým právom aj právo na príspevok
vo výške nie nižšej, ako vo výške vypočítanej na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by
nebol zmenený zákon, tak by bol štát povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach danej veci

však nejde o nadobudnuté právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany, čo vyplýva hlavne z
charakteru samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie....“.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť rozdiel medzi nepravou a pravou retroaktivitiou, ktorým sa
zaoberá napríklad rozhodnutie NSSR sp.zn. 5Szd 1/2010 zo dňa 29.9.2011: „....K definujúcim znakom

právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou
ochrany práv a právnej istoty (Pl. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezľúčiteľná s princípmi,
na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť
(retroaktivita právnych predpisov). Význam rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa praváretroaktivita v zásade odmieta ako nezľúčiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa
akceptuje ako prípustný názor na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci.

Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V

dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr, ako
jeho platnosť (skôr než začal existovať).

Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže
ísť napriek tomu, že zákonodarca v prípade novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do

budúcna, prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho
zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých
právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a zmeniť ich režim. Za prípustné
sa považuje pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho
právneho predpisu), zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto

práv, alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy, priznáva odo dňa účinnosti
neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroakvitia do minulosti.
Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase
účinnosti novej právnej úpravy“.

Okrem toho v právnom štáte platí princíp prezumpcie ústavnosti - to znamená, že len Ústavnému
súdu SR prislúcha vysloviť, či určitá norma, alebo jej časť či ustanovenie, je, alebo nie je v dôsledku
obsiahnutej pravej (neprípustnej) retroaktivity protiústavná a teda v právnom štáte neprípustná.

Podľa názoru súdu novela zákona č. 185/2012 Z.z. s účinnosťou odo dňa 1.6.2012 nevykazuje znaky

pravej retroaktivity. Dotknutou novelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a
účinnosti skoršieho zákona (výsluhový dôchodok žalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli zmenené
isté práva do budúcnosti. Prvostupňový orgán mal zato, že dňa 1.7.2012 vznikne právo na vyplácanie
výsluhového dôchodku vo vyššej sume, a preto pôvodne vydal rozhodnutie o zvýšení výsluhovej dávky,
ktoré bolo vydané v súlade s právnym predpisom platným a účinným v čase vydania rozhodnutia.

Právna úprava sa následne ku dňu 30.6.2012 zmenila a naviazala zvýšenie výsluhového dôchodku na
zvýšenie funkčných platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa 30.6.2012 teda žalobcovi nevzniklo
právo na zvýšenie výsluhového zabezpečenia, preto rozhodnutie o znížení výsluhového dôchodku zo
dňa 19.2.2013 bolo vydané na základe platného a účinného právneho predpisu a nebolo vydané bez
existencie právneho dôvodu tak, ako sa domnieva žalobca. Žalovaný preto postupoval v súlade s ust.

§ 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého dávka výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa
priznala vo vyššej sume, ako patrí.

V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozhodnutie NSSR 10 Sžo 62/2013, z ktorého vyplýva:
„...Ustanovením § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. účinným od 30.6.2012 sa táto nová právna

úprava uznávajúc práva nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu zaviedla do budúcna nový
režim a mechanizmus (procedúru ich uplatňovania a právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy
priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. To, čo sa novou právnou úpravou
do budúcna zmenilo, boli podmienky valorizácie výsluhových dôchodkov. V čase, keď správny orgán
priznával žalobcovi valorizáciu výsluhového dôchodku, robil tak na základe v tom čase platnej a

účinnej právnej normy. Následne v čase, keď správny orgán rozhodol o znížení výsluhového dôchodku
žalobcu, rozhodoval na základe už v tom čase zmenenej, no platnej a účinnej právnej normy, ktorá
neznamenala zánik práva sťažovateľa na valorizáciu výsluhového dôchodku, ale zmenila podmienky
valorizácie. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že v teórii ústavného práva i v slovenskom
ústavnom systéme, sa uplatňuje tzv. prezumpcia ústavnosti právnych noriem, čo znamená, že na účinnú

právnu normu sa orgán aplikujúci musí pozerať, ako na súladnú s ústavou dovtedy, kým ústavný súd
predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť. Ústavnosť nepravej retroaktivity právnej normy má
pritom právomoc skúmať len ústavný súd a to v rámci konania o súlade právnych predpisov podľa čl.
125 ústav. Bolo preto povinnosťou orgánov verejnej moci aplikovať platný a účinný právny predpis...“.Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal tiež z Uznesenia II. ÚS 349/2014-12 zo dňa 9.7.2014.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu
zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému
žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal krajský súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 v
znení účinnom od 1.5.2011).

O žalobe bolo rozhodnuté podľa ust. § 250f OSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko žalobca svojím
písomným podaním doručeným súdu dňa 27.8.2013 súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia

pojednávania. Žalovaný napriek riadne prevzatej výzve podľa ust. § 250f ods. 2 OSP, ktorú prevzal podľa
doručenky na čl. 30 spisu dňa 1.8.2013 na túto nereagoval, preto súd u neho takýto postup predpokladal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.