Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/60/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213010
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6613213010.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobkyne: A. A., E. XX.XX.XXXX, J. I.
X. U., XXX XX P., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Peter Rybár, advokát, so sídlom Kuzmányho
29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71
Košice, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040
01 Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44 325 452, sp. zn. 3C/2284/2012 zo dňa 19.
januára 2012 s a z r u š u j e .

II. Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, sp. zn.
3C/2284/2012 zo dňa 19. januára 2012 s a o d k l a d á .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % účelne vynaložených

trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 10.07.2013 (súdu doručeným dňa 12.07.2013) domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom uviedol, že dňa 28.11.2008 uzavrel so žalovaným Poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX. Návrhom na začatie konania o zaplatenie sumy 144,06 € a návrhom na
splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice, so sídlom na Alžbetinej
ul. 41, v Košiciach (ďalej len "rozhodcovský súd") uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 144,06

€. Rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. 3C/2284/2012 zo dňa 19.01.2012, bolo žalobcovi ako
spotrebiteľovi uložené zaplatiť žalovanému sumu 144,06 € a trovy rozhodcovského konania vo výške
276,- €. Za účelom preukázania dátumu doručenia napadnutého rozsudku žiada žalobca, aby súd
vyžiadal spis č. 3C/2284/2012 z rozhodcovského súdu. Príslušnosť rozhodcovského súdu bola podľa
názoružalovanéhodanánazákladerozhodcovskejdoložkyuvedenejvčastiXV.Všeobecnýchpoistných
podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu (spotrebiteľa), aby všetky spory so žalovaným (dodávateľom)
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je v absolútnom

rozpore so zákonom. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom
znení sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:
písm. c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy
písm.j)prirozhodovaníboliporušenévšeobecnezáväznéprávnepredpisynaochranuprávspotrebiteľa.

2. Podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"):
§ 53 ods. 1 Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľnápodmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

§53ods.4Zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmäustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
§ 54 ods. 1 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
§ 54 ods. 2 V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

3. Žalovaný, ako i konajúci rozhodcovský súdu uvádzajú, že rozhodcovská doložka, ktorou mala byť
založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci je platná, čo odôvodňuje

tým, že "poisťovňa síce určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice, avšak z osobitných
dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobcu (podpisom
všeobecnýchobchodnýchpodmienok),stým,žetentojunebolpovinnývrámcipoistnejzmluvyakocelku
podpísať". Už v samotnom znení uvedeného vyjadrenia rozhodcovského súdu badať nekalé konanie,
tak žalovaného, ako i rozhodcovského súdu. Žalobca, ako spotrebiteľ, a osoba, ktorá chcela uzavrieť

poistnú zmluvu postupujúc na základe pokynov a v dobrej viere podpísal všetky predložené dokumenty.
Žalobca nemohol ani len tušiť k čomu všetkému sa má zaviazať podpísaním všeobecných poistných
podmienok (podotýkame, že ide o 12 strán nahusto a drobnými písmenami písaného textu). Nevyhnutné
je taktiež uviesť, že v prípade nepodpísania všeobecných poistných podmienok by nedošlo k uzavretiu
samotnej poistnej zmluvy.

4. Aj v prípade, ak by uvedené podpísanie poistných podmienok malo obstáť ako platný úkon, je viac než
zrejmé, že tvrdenie žalovaného a rozhodcovského súdu je v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 2 a 3 OZ,
podľa ktorých aj v uvedenom prípade a uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne
dojednanú rozhodcovskú doložku, tak ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník:

§ 53 ods. 2 Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
§ 53 ods. 3 Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
§ 53 ods. 5 Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

§ 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebosapriečidobrýmmravom.(Pozn.:súdjepovinnývprípadeabsolútnejneplatnostiprávnychúkonov
ich skúmať ex offo - bez ohľadu na existenciu námietky dotknutého účastníka).

5. Okrem uvedeného existujú ďalšie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 písm. c) a j) Z.z. je niekoľko.
Rozhodcovskou doložkou v znení predmetnej poistnej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu
postavenia spotrebiteľa (a tým porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa), nakoľko absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou
na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana (§ 84 a 85 zákona č. 99/1963 Zb. -

OSP) resp. spotrebiteľa (§ 87 písm. f) OSP). Pre každého spotrebiteľa je neporovnateľne výhodnejšie
a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska než
konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska. Dohodou s takýmto
znením si spotrebiteľ jednoznačne a bezpochyby zhoršil svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1
OZ). Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho bydliska na príslušnom okresnom súde. V

danom prípade ide o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom (§ 53 ods. 1 OZ). Táto
zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného
podstavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Túto zmluvu nemal spotrebiteľ možnosť
nijako upraviť nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení mu na podpis predložená.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému

známe, nebol o ich obsahu pred podpisom informovaný. Samozrejmosťou je, že žalobca nemal žiadnu
možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jeho postavenie. Navyše
v zmluve, ale aj vo všeobecných obchodných podmienkach absentujú akékoľvek dohody a pravidlá
o výbere rozhodcu, v procese toho sporu absentuje ústavná zásada "ústnosti" - konanie prebehlo nazáklade písomností predložených žalobcom - ako silnejšou zmluvnou stranou. Okrem toho, je konanie
pred rozhodcovským súdom pre žalovaného, ako spotrebiteľa, prísnejšie, a to pre:
- kratšiu lehotu na podanie odporu len 5 dní oproti žalovaného v konaní pred súdom 15 dní,

- na odpor sa prihliada len ak bol zaplatený súdny poplatok (v prípade súdneho konania to neplatí, na
odpor sa stále prihliada a súd poplatok vymáha),
- vysoké poplatky, finančnú nevýhodnosť - žiadne možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia
poplatkov.

6. Podstatou rozhodcovského konania by malo byť, prostredníctvom zmluvnej voľnosti, záväzkový
vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorého si
vybrala jeho protistrana. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu,
nemôže taktiež pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané mu, ako slabšej strane, zákonom. Po vydaní
rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať
o preskúmanie rozhodnutia. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR zo dňa 01.11.2011, č.k. II. ÚS

2164/10, Zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo
jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú
autonómiu proporcionálne obmedziť. Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku
považovať za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (v zmysle zbavenia spotrebiteľa
práva podať žalobu) spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním práva, ale

dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany, ktoré na
rozhodcu delegovali svoju vôľu. Ak ide o rozhodcovskú doložku a rozhodcovské konanie v rámci
spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné
so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, keď by spotrebiteľ nebol viazaný
rozhodcovskou doložkou (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri

uplatňovaní spotrebiteľského práva). Ústavný súd na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu
posúdil rozhodcovské doložky v prejednávanom prípade ako neprípustné, pretože v situácii, keď má
rozhodca, ktorý nie je určený transparentným spôsobom, rozhodovať iba podľa zásad spravodlivosti
a súčasne spotrebiteľ je zbavený svojho práva podať žalobu na civilný súd znamenajú vo svojom
dôsledku porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Útavný súd doplnil, že napriek tomu, že môže existovať kvalitná hmotnoprávna ochrana spotrebiteľa,
nie je táto ochrana realizovateľná, pokiaľ nie je možné sa jej efektívne domôcť. V tomto zmysle
dohoda medzi spotrebiteľom a podnikateľom, týkajúca sa riešenia sporov v rozhodcovskom konaní
neznamená, že sa tým otvára priestor pre ľubovôľu. Dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky

ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania
garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu
slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces,
vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského nálezu inými rozhodcami, ako to umožňuje platný
zákon o rozhodcovskom konaní.

7. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 3C/2284/2012 z 19. januára 2012 z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z. písm. c) a j) z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľaprirozhodovanírozhodcovskýmsúdomazdôvodupopretiaplatnostirozhodcovskejzmluvy.

Žalovaný nedôvodne vytýka okresnému súdu, že sám ustálil dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku
a prekročil návrh žalobkyne v rozpore s § 153 ods. 2 O. s. p.

8. Poistná zmluva medzi žalobkyňou a žalovaný bola uzavretá 28.11.2008. Jej súčasťou boli
všeobecné poistné podmienky označené (21-05-07). Ich súčasťou v XV. časti je dohoda poisťovne

a poistníka, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, s výlukami a odchýlenou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Rozhodcovskému konaniu podľa tejto doložky podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom,

poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami. Rozhodnutie rozhodcovského súdu v
spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským
súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6ECdo/126/2013 z 11. júna 2014 k
tejto rozhodcovskej doložke obsiahnutej vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. vyjadriljednoznačný záver, že táto rozhodcovská doložka bola uzavretá už podpisom poistnej zmluvy, keďže
sa v nej výslovne uvádzalo, že všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy. Takáto
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v

deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných
podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku
uvedenú v poistných podmienkach. Zhodne s dovolacím súdom krajský súd konštatuje, že ani v tejto
prejednávanej veci z listín predložených účastníkmi nevyplýva, že by žalobkyňa, ako spotrebiteľka,
mohla v čase uzatvorenia poistnej zmluvy odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bola

právne dotknutá ostatná časť poistnej zmluvy. Krajský súd konštatuje, že okresný súd dospel k
správnemu záveru, že žalobkyňa nemala možnosť v čase uzatvorenie poistnej zmluvy zmeniť obsah
zmluvy, preto rozhodcovskú doložku, ktorá tvorí súčasť všeobecných poistných podmienok, nie je
možné podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za individuálne dojednanú. Žalovaným
formulovaná rozhodcovská doložka v časti XV. Všeobecných poistných podmienok znemožňovala
žalobkyni brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Predmetnou rozhodcovskou doložkou došlo k

narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne. Práve z tohto
dôvodu bola rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2008 a neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka v rovnakom znení.

9. Žalovaný namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Lučenec, pričom uviedol, že miestne
príslušným súdom je Okresný súd Košice I, pretože konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie
je sporom spotrebiteľským. Poukázal na zákonné ust. § 88 ods. 2 O.s.p. a žiadal o postúpenie veci
príslušnému súdu z dôvodu vznesenej námietky nepríslušnosti podľa § 105 ods. 3 O.s.p.

10. Žalovaný zároveň žiadal, aby súd predmetnú žalobu posúdil ako nedôvodnú s poukazom na
individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky medzi žalobcom a žalovaným, ktorá nie je preto
neprijateľnou podmienkou a teda je platná. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená v rámci Poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.11.2008, ktorej súčasťou sú
Všeobecné poistné podmienky (ďalej len "VPP") žalovaného zo dňa 21.05.2007 osobne a vlastnoručne

podpísané žalobcom. Na konci tlačiva VPP oddelene od ostatného textu VPP sa nachádza tzv. Osobitné
zmluvné dojednanie č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve. Žalovaný poukazuje na skutočnosť,
že rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná v rámci Osobitných zmluvných dojednaní č.
01/2007 obsahujúcich len dva body, pričom bod 2. týmto dojednaním obsahuje rozhodcovskú doložku
a priamo odkazuje na XV. časť VPP. Zo znenie VPP je zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi

účastníkmi o jednoznačne individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže podľa vlastnej vôle
mohol a nemusel žalobca osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v Osobitných zmluvných
dojednaniach.Pokiaľbyžalobcarozhodcovskúdoložkunepodpísalnemalobyťtožiadnyvplyvnazvyšok
VPP.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že právny vzťah medzi poisťovňou a poistníkom vzniká na základe poistnej
zmluvy a vzájomné práva a povinnosti sú obsiahnuté v poistnej zmluvy vo Všeobecných poistných
podmienkach. Z právnej úpravy vyplýva, že ak má poistný vzťah platne vzniknúť poistník musí podpísať
jednak poistnú zmluvu a jednak VPP. Osobitné zmluvné dojednania vytvárajú možnosť ovplyvniť dohodu
o rozhodcovskom konaní. Bez ich podpisu nie je poistník časťou XV. poistných podmienok viazaný,

čím dochádza napriek tomu, že poistník podpísal súvislý text poistných podmienok včítane časti XV.
k vypusteniu časti XV. poistných podmienok v danom poistnom vzťahu. Ak však poistník pripojil ďalší
podpis pod osobitné zmluvné dojednania, ktorých podpisom je rozhodcovská doložka odkazujúca na
časť XV. poistných podmienok ovplyvnil tým obsah poistného vzťahu tak, že jeho súčasťou sa stala aj
rozhodcovská doložka, ktorou je viazaný. Žalovaný poukázal v danom konkrétnom prípade Dodatku č.

2 z 15.12.2008 (bod 7., časť XVII., odsek 11b) ku Všeobecným poistným podmienkam poistníka bola
daná dodatočná možnosť po uzavretí poistnej zmluvy ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní tak,
že rozhodcovské konanie bolo možné odmietnuť bez toho, aby takýmto výkonom práva bol akokoľvek
dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Pri uzavretí poistného vzťahu mal možnosť svojím podpisom žalobca
vyjadriť súhlas s obsahom poistných podmienok bez toho, aby podpísal aj bol 2 osobitných dojednaní,

tedarozhodcovskúdoložku.Aksažalobcanavyšerozhodolokremtextupoistnýchpodmienokosobitným
ďalším podpisom podpísať aj rozhodcovskú doložku, mohol aj s odstupom času uplatnením práva
podľa Dodatku č. 2 dodatočne túto svoju voľbu rozhodcovského konania ako spôsobu riešenia sporu
individuálne znovu ovplyvniť alebo vylúčiť.12. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca bol na osobitnom tlačive pred podpisom poistnej zmluvy
osobitne poučený a upozornený o všetkých právach, pričom o záznamu o potrebách a požiadavkách

klienta vyplýva, že žalobca potvrdil, že mu boli o jeho poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie
zo strany finančného agenta, pričom nežiadal žiadne doplňujúce vysvetlenia.

13. Poistná zmluva je výnimočnou spotrebiteľskou zmluvou, pretože v tomto type zmluvy sa v rámci jej
právnej úpravy vyslovene predpokladá uzatvorenie dohody o rozhodcovskom konaní v rámci poistného

vzťahu (§ 828a ods. 3 OZ). Ide o jedinú typovú zmluvu v civilnom práve, kde súkromnoprávny kódex
explicitne počíta z dohodou o rozhodcovskom konaní ako súčasťou zmluvného vzťahu.

14. V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky nemôže súd skúmať prípadnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej
doložky a teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať, a to v súlade s ust. § 53 ods. 1 OZ. Hrubý
nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán nezakladá samotnú dojednanie rozhodcovskej
doložky, pretože ani zákon použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje.
Nie každá rozhodcovská doložka je teda automaticky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a už vôbec
nie každá znamená značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Neprijateľnou

zmluvnou podmienkou je iba taká rozhodcovská doložka, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v neprospech
spotrebiteľa (IV. ÚS 55/2011), ak teda bola súčasne individuálne dojednaná.

15. Žalovaný namietal, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne právne predpisy, ktoré mali byť v konaní
pred rozhodcovským súdom porušené s poukazom na § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom

konaní okrem všeobecnej argumentácie neplatnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský súd
rozhodoval na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke, ako aj
vrozhodcovskomvestníku.Žalobcamalmožnosťsastýmitoprocesnýmipravidlamioboznámiť,rovnako
ako má možnosť oboznámiť sa so zákonnou úpravou. Tvrdenia o tom, že konanie pred rozhodcovským
súdom je pre spotrebiteľa prísnejšie a nevýhodnejšie samo o sebe ešte nezakladá porušenie právnych

predpisov na ochranu spotrebiteľa, resp. iný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle §
40 zákona o rozhodcovskom konaní. Vo vzťahu nemožnosti oslobodenia od súdnych poplatkov žalovaný
poukázal na ust. § 29b ods. 2 Rokovacieho poriadku, kde žalobca mal právo ako spotrebiteľ požiadať
o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré sú stanovené v súlade so Sadzobníkom poplatkov, ktorý je
súčasťou Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Zásada ústnosti konania pred rozhodcovským

súdom nebola porušená, nakoľko v zmysle Rokovacieho poriadku mohol žalobca ako účastník požiadať
o ústne konanie, pričom táto zásada nie je ani v OSP zakotvená na osobitnú ochranu spotrebiteľa, ale
všeobecne na ochranu práv účastníkov konania.

16. Pokiaľ žalobca namietal, že uzatvorením rozhodcovskej doložky došlo k zhoršeniu zmluvného

postavenia spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 OZ, pretože absenciou takejto doložky by žalovaný musel
uplatniť svoje právo súdnou cestou na miestne príslušnom súde v mieste bydliska spotrebiteľa, žalovaný
uvádza, že rozhodcovská doložka neupravuje miestnu príslušnosť rozhodcovského súdu. Na základe
uvedeného nemožno rozhodcovskú doložku posúdiť ako neplatnú, resp. neprijateľnú. Žalobca za
dôležité považoval poukázať na okolnosti súvisiace s eurokonformným výkladom spotrebiteľského

práva, v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010 (54/2011), v zmysle ktorého
príliš formalistický prístup všeobecných súdov je porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek
1 Ústavy na súdnu ochranu a podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru na spravodlivé súdne konanie. Keďže
všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže sa od neho odchýliť
pokiaľ to vyžaduje jeho účel, história vzniku alebo systematická súvislosť alebo niektorý z ústavných

princípov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že z 19. odôvodnenia Smernice 93/13/EHS vyplýva, že
zámerom smernice je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali smernici, ak spĺňajú
tam vymedzené kritéria
a) či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu
b) ak ide o spotrebiteľskú zmluvu či nejde o poistnú zmluvu

c) či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá pod výnimku stanovenú smernicou
d) ak áno, potom smernicu neaplikovať alebo
e) ak podmienka výslovne podľa smernice nevyhovuje či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienkuf) ak nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená
značná nerovnováha.
Všeobecné súdy sú povinné vykladať vnútroštátne zákonodarstvo v súlade s medzinárodnou zmluvou,

ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná.Vzmyslevyššiepresprávneposúdenieneprijateľnostizmluvných
podmienok je potreba zohľadniť hraničné kritériá stanovené 19. odôvodnením smernice, ktoré spod
vecného rozsahu smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vynímajú zmluvné
podmienky v poistných zmluvách. Žalovaný predložil súdu odborný výklad Národnej banky Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého podľa smernice sú poistné zmluvy spomedzi spotrebiteľských zmlúv

výnimočné v tom, že niektoré zmluvné podmienky dohodnuté medzi poisťovňou a spotrebiteľom
ovplyvňujú kalkuláciu poistného splatného spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod
predmetu smernice vylúčené. Medzi takéto ustanovenia patrí aj dohoda o rozhodcovskom konaní a
ustanovenia týkajúce sa provízie finančných agentov. Zo Smernice 93/13/EHS vyplýva, že ak ide o
poistnú zmluvu majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá.

17. Žalovaný v rámci právnej argumentácie doplnil, že považuje petit žalobného návrhu za neurčitý a
nezrozumiteľný a z tohto dôvodu nepreskúmateľný, keďže nie je zrejmé o čom má súd vôbec konať.

18. Vo vzťahu k aplikácii Noriem EÚ a správneho prekladu Smernice 93/13/EHS na prejednávaný
prípad žalovaný uviedol, že zvýšená ochrana spotrebiteľa bola do slovenského právneho poriadku

transponovaná Novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 a jej právnym základom je uvedená
smernica. Odhliadnuc o individuálnosti dojednania predmetnej rozhodcovskej doložky čo v zmysle § 53
ods. 1 OZ vylučuje aplikáciu ustanovenie o ochrane spotrebiteľa, žalobca poukazuje na neprijateľnosť
rozhodcovskej zmluvy s ohľadom na § 53 ods. 4 písm. r) OZ. V zmysle uvedeného ustanovenia sa však
za neprijateľné podmienky považujú ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vynechaná je
už však veta, ktorá by túto normu uvádzala do súladu so zámerom smernice, na ktoré sa nevzťahujú
ustanovenia právnych predpisov. Z logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva len to, že rozhodcovská
doložka v spotrebiteľských zmluvách je platným dojednaním, ktoré je v súlade so zákonom pokiaľ nie je
ad hoc v každom jednotlivom prípade preukázané, že ju možno považovať za neprípustné dojednanie

v zmysle uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka.

19. Žalovaný poukázal na tzv. test primeranosti zmluvnej podmienky z pohľadu spotrebiteľského práva,
ktorý poskytuje Smernica 93/13/EHS za účelom určenia či podmienka vytvára hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach. Žalovaný opakovane namietal tvrdenia o paušálnej neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách odhliadnuc od faktu, že rozhodcovská doložka
v poistnej zmluve je podľa 19. odôvodnenia vyňatá spod hodnotenia Smernice 93/13/EHS a bola
individuálne dojednaná, pričom nespôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech žalovaného (zrejme
žalovaný myslel žalobcu).

20.Vtejtosúvislostižalovanýpoukázal naust.§53ods.4OZ,zktoréhogramatickéhovýkladujezrejmé,
že sa jedná o demonštratívne vymedzenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že tam uvedené
ustanovenia sú neprijateľnými podmienkami. Podmienka nemusí byť neprijateľná, ak nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom však neprijateľnom podmienky
sa posudzuje vždy podľa okolností v čase uzatvorenia zmluvy a nie podľa neskoršej a to hocijako

závažnej skutočnosti.

21. Podľa čl. 4 Smernice 93/13/EHS nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bolo zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy.

22. Test primeranosti podmienky podľa čl. 4 stanovuje tie okolnosti, ktoré je potrebné vziať do úvahy
pri skúmaní či podmienka je, resp. nie je prijateľná. Uvedený tzv. test reprezentuje aj tzv. ústavný limit
pre prieskumný a rozhodovací rámec súdu pri konaní o vyslovení tvrdenia o neprijateľnosti tej ktorej
konkrétnej podmienky v konkrétnej posudzovanej zmluve. Aplikácia testu vychádza

a) z pravidla celistvosti - komplexnosti jeho aplikácie na danú testovanú podmienku
b) z pravidla hodnotenia charakteru tovaru či služby ktorá je predmetom kontraktu
c) z pravidla hodnotenia podmienky s ohľadom na dobu kontraktu
d) z pravidla vzájomnej súvislosti, a to vnútornej tak aj vonkajšej.23. Podľa čl. 4 Smernice 93/13/EHS sa vyžaduje, aby súd vzal do úvahy
a) povahu služby, ktorú žalovaný žalobcovi poskytol, v danom prípade sa jedná o poistnú zmluvu najmä

vo vzťahu k 19. odôvodneniu Smernice 93/13EHS,
b) všetky špecifické okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy najmä samotný špecifický skutkový
dej sprostredkovania poistenia, počas ktorého k uzatvoreniu poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky
došlo, ktorý je treba právne posudzovať a subsumovať pod ustanovenia zákona č. 340/2005 Z.z. o
sprostredkovaní poistenia, keďže k uzatvoreniu poistenia došlo činnosťou sprostredkovateľa poistenia

s prihliadnutím na povinnosti uložené dodávateľovi zákonom o poisťovníctve,
c) všetky ďalšie podmienky zmluvy vo vzájomných súvislostiach najmä či na prvý pohľad jednostranná
izolovaná podmienka vytrhnutá z kontextu nie je vylúčená inou výhodnou zmluvnou podmienkou (napr. v
tej dobe platný právny poriadok najmä zákon č. 244/2002 Z.z. vo vtedy platnom znení, zákon č. 340/2005
Z.z. o poisťovníctve),
d) všetko v čase uzatvorenia zmluvy.

24. Žalovaný poukázal taktiež na skutočnosť, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní úplne
pasívny, nevyužil žiadne zo svojich procesných práv garantovaných jednak Rokovacím poriadkom
rozhodcovského súdu a ani všeobecne záväznými právnymi predpismi.

25. V neposlednom rade žalovaný poukázal na zmenu právnej úpravy, ku ktorej došlo po 1. januári 2015
a ktorá sa na tento prípad vzťahuje od 1. apríla 2015, nakoľko žalovaný do 31.03.2015 nepodal návrh na
vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý žalobca žiada zrušiť v tomto konaní v
súlade s ust. § 243d Exekučného poriadku a preto predmetný rozhodcovský rozsudok stratil záväznosť.
Strata záväznosti zo zákona je de iure aj de facto zrušením rozhodcovského rozsudku, nakoľko mu

odníma jeho základnú vlastnosť, ktorá činí kus popísaného papiera rozhodcovským rozsudkom a teda
rozhodnutím orgánu, ktoré podlieha súdnemu prieskumu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Bez záväznosti nemožno hovoriť ani o právoplatnosti ani o vykonateľnosti, nakoľko jedine záväznosť
je takou základnou vlastnosťou rozhodnutia, ktorého činí rozhodnutím a teda niečím čo môže byť
preskúmavané v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Niečo čo nemá záväznosť preto

nie je spôsobilé súdnemu prieskumu ani zrušeniu.

26. Súd vykonal dokazovanie prečítaním rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp.
zn. 3C/2284/2012, návrhu na začatie konania pred arbitrážnym súdom, poistnej zmluvy, príručky
obchodnej služby, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom, rokovacieho poriadku

rozhodcovského súdu, doručenky o prevzatí rozsudku rozhodcovského súdu žalobkyňou, záznamu o
požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne U. D.
a zistil tento skutkový stav:

27. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že Arbitrážny súd Košice pod sp. zn. 3C/2284/2012 dňa

19.januára 2012 vydal rozhodcovský rozsudok na základe žaloby žalobcu Rapid life životná poisťovňa,
a.s. bez nariadenia pojednávania proti žalovanej A. A., ktorou ju zaviazal na zaplatenie sumy 144,06 €
a náhrade trov rozhodcovského konania 276,- €. Právo žalobcu na zaplatenie arbitrážny súd posúdil v
zmysle uzatvorenej Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX medzi poisťovateľom Rapid life životná poisťovňa
a poistenou A. A..

28. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že dňa 28.11.2008 bola uzatvorená poistná zmluvy,
v zmysle ktorej časti Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve v bode 2
zmluvné strany dojednali, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý
zároveň svojím podpisom samostatne vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými

stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako
rozhodcovskú doložku a následne takto v rámci zmluvy poistnej bola zo strany účastníkov zmluvného
vzťahu aj podpísaná.

29. Podľa XV. časti - Rozhodcovské konanie, bod 1 VPP (č.l. 77-78), poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky s poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchýlnou právnou úpravouvykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. V zmysle XV.
časti bodu 2 VPP, rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom,
poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä veci uvedené pod písm. a) až i).

30. Podľa časti XV., bod 5 VPP, rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným,
nemožno ho preskúmať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Dôvody, pre ktoré možno žiadať
obnovu konania podľa osobitného zákona nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

31. Podľa časti XVII. - Záverečné ustanovenia, bod 12 VPP, poistník svojím podpisom potvrdzuje
prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a týchto všeobecných podmienok, čo žalobkyňa potvrdila
28.11.2008 svojím podpisom na Všeobecných poistných podmienkach.

32. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 04.01.2012
(začatie rozhodcovského konania), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

33. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 04.01.2012, ak
podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

34. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 04.01.2012,
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

35. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 04.01.2012,
ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

36. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 04.01.2012,
ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská
zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z
nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví
rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

37. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 04.01.2012,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.38. Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 04.01.2012, účastníci
rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi
rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

39. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu
28.11.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

40. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení ku dňu 28.11.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení ku dňu 28.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

42. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení ku dňu 28.11.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

43. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení ku dňu 28.11.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

44.Podľa§53ods.5OZvzneníkudňu28.11.2008,neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

45. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

46. Podľa § 372w O.s.p., spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa
začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy
príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

47. Vo vzťahu k rozhodnutiu o zrušení rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. § 243d
Exekučného poriadku:
S účinnosťou od 01.01.2015 bol prijatý zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil,
že ak nie je ustanovené inak, ustanovenie tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa

použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom
2015 zostávajú zachované, rozhodcovská zmluva uzatvorené pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného preto vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončí podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončí podľa

nového zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov
účinných v čase jej uzavretia. V čase podania žaloby žalobkyňou o zrušenie rozhodcovského rozsudku
(12.07.2013) žalobkyňa sa riadila vtedy platným a účinným zákonom č. 244/2002 Z.z., pričom účinky
podanej žaloby v zmysle § 40 a nasl. predmetného zákona jej zostali zachované.

48. K namietanému zániku rozhodcovského rozsudku žalovaným:
Súd bral zreteľ na ust. § 243d zákona č. 233/1995 Z.z., ktoré ustanovenie je prechodným ustanovením
k právnym úpravám účinným od 01.01.2015, ktorých v § 243d ods. 1 ustanovuje, že exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom jespor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015 možno začať len do
troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov

rozhodcovského konania zaväzovať. Ide o prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok sa so zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny
právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

49. Znenie § 372w Občianskeho súdneho poriadku, obsahujúce prechodné ustanovenia k úpravám

účinným od 1. januára 2015 stanovuje povinnosť súdu dokončiť spor o neplatnosť spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa
osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), ktoré začali
na súde pred 01.01.2015 a do tohto dátumu neboli právoplatne ukončené. Z obsahu spisu vyplýva, že
navrhovateľ je v zmluvnom vzťahu s odporcom, s ktorým uzavrel poistnú zmluvu obsahujúcu spornú
rozhodcovskú doložku na základe ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia

sa v konaní domáha v postavení spotrebiteľa. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh
spotrebiteľa nestratilo zmysel nadobudnutím účinnosti § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. V dôsledku
účinnosti §243d ods. 1 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1. januárom 2015
nezanikol, nezrušil sa, nezanikla jeho právoplatnosť, uvedenou právnou úpravou nebol anulovaný, len
dňom 1.apríla 2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, ak do 31. 03. 2015 nebol podaný návrh na

jeho vykonanie. Pokiaľ bude navrhovateľ úspešný, rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie
je konečné a súd musí pokračovať v konaní o návrhu uplatnenom na rozhodcovskom súde. Okrem toho,
právna úprava uvedená v 243d ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi účastníkmi konania
neistotu, či odporca má voči navrhovateľovi pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského
rozsudku.

50. Súd prejednávajúci spor o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nemá možnosť objektívne zistiť, či na podklade exekučného titulu - sporného
rozhodcovského rozsudku vydaného pred 1. januárom 2015 nezačalo exekučné konanie na niektorom
inom súde, ako na súde povinného navrhovateľa (na Okresnom súde Lučenec). Preto je podľa názoru

súdu potrebné začaté konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku dokončiť.

51. S ohľadom na vyššie uvedené súd povolil odklad exekúcie, keďže nie je zrejmé či napriek vyjadreniu
žalovaného na inom súde, resp. iného súdneho exekútora, nie je vedené exekučné konanie na základe
identického rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha.

52. K neprijateľnosti zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky a jej neplatnosti:
Ako bolo vyššie uvádzané, predmetná poistná zmluva bola uzatvorená 26.2.2008 a preto by mala
rešpektovať ustanovenia OZ uvedené v citovanom § 52 ods. 1 a nasled. týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa, keď je potrebné konštatovať, že táto zmluva je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ.

53. Je zrejmé, že podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej
poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa pritom zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

54. Súčasťou týchto Všeobecných obchodných podmienok pre poistenie dojednávané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné
zmluvné dojednania pod č. 1/2007, ktoré v bode II. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto

Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného v tom zmysle, že takýmto spôsobom sa
zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní by ju bolo
potrebné rešpektovať. Z týchto dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala

stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok. Aj pokiaľ žalobca Osobitné zmluvné
dojednania podpísal, jeho povinnosťou plynúcou zo Všeobecných povinných podmienok bolo podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu.55. Cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy je nepochybne dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Rozhodcovskú doložku si žalobca v danom prípade osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť

Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá -ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú. K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy bol v konaní vypočutý

žalobca a z obsahu ďalších predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa
poisteniamuboloposkytnutériadnevysvetleniedôsledkovuzatvoreniarozhodcovskejdoložky.Práveso
zreteľom na to, že tzv. osobitné zmluvné dojednania pod č. 1/2007 sú súčasťou Všeobecných poistných
podmienok a súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej
zmluvnej podmienke.

56. Je preto potrebné uzavrieť, že došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g/, j/ Zákona o
rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi

aj na všeobecný súd. Navyše boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, a to už spomínané ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

57. Pokiaľ žalovaný poukazuje na záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách
klienta k poistnej zmluve, podpísaný dňa 26.2.2008 je potrebné uviesť, že opätovne ide o

predtlačený formulár, ktorý obsahuje časť o sťažnostiach na vykonávanie, sprostredkovania poistenia
sprostredkovateľom poistenia a v jej rámci informáciu, že na mimosúdne vyrovnanie možno využiť
inštitút rozhodcovského konania v zmysle Zákona č. 244/2002 Zbierky a Všeobecných poistných
podmienok platných od1.1.2007 (XV. časť). Uvedený formulár odkazuje na Všeobecné poistné
podmienky žalovaného, kde je dohodnutá výlučná právomoc rozhodcovského súdu pre riešenie sporov

medzi účastníkmi predmetného poistného vzťahu a preto je potrebné konštatovať, že daný záznam
o požiadavkách klienta nemá charakter individuálne dojednanej doložky, v zmysle vyššie uvádzaných
záverov.

58. K námietke žalovaného o individuálnom dojednaní:

Žalovaný ako jediný dôkaz označil záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý je podpísaný
žalobcom, ako aj sprostredkovateľom poistenia. Ten je opäť v predtlačenom formulári, v predtlačenej
časti formulára je uvedené, v prípade vzniku sporov, vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia
je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle Zákona
č.244/2002 Z.z. a všeobecné poistné podmienky poisťovne platných od 01.01.2007. Uvedená veta je

však absolútne bezvýznamná pre tento spor, nepreukazuje, že boli poskytnuté informácie spotrebiteľovi
o rozhodcovskom konaní, ale upozorňuje len na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní,
navyše nie sporov z poistenia, ale sporov zo sprostredkovania poistenia, nie v zmysle aktuálnych
všeobecných poistných podmienok, ale skorších, platných od 01.01.2007. Navyše z výpovede žalobcu,
ale aj zo spomínaných listinných dôkazov, predstavujúcich výpoveď svedkov, ako sprostredkovateľov

poistenia, jasne vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu nedošlo. Napriek snahe
žalovanéhospochybniťaktuálnuprávnuúpravu,uvedenúv§53ods.4,písm.r)Občianskehozákonníka,
jeho závery sú právne irelevantné. Dané zákonné ustanovenie je platné a v zmysle neho spornú
rozhodcovskúdoložkujepotrebnépovažovaťzaneprijateľnúpodmienku.Jebezvýznamnouskutočnosť,
že žalobca mal možnosť v lehote 30 dní odstúpiť od rozhodcovskej doložky. Táto okolnosť nemôže

ovplyvniťzáverotom,žerozhodcovskádoložkanebolaindividuálnedojednanáajeprávneirelevantnáaj
vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je zo zákona neplatná.
Ide o jej absolútnu neplatnosť zo zákona s účinkami ex tunc. Odstúpiť pritom možno len od platného
právneho úkonu.59. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne
slabšej strane ( spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých

následkov na strane spotrebiteľa ( Nález Ústavného súdu ČR 3ÚS/562/2012 zo dňa 24.10.2013,
I. ÚS/199/2011).Tento uhol pohľadu, spočívajúcu v rozhodujúcom princípe, a to ochrany práva
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch.

60. Ani argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok v

poistných zmluvách s ohľadom na smernicu Rady 93/13 EHS neobstojí. Súd svoje rozhodnutie vyvodil z
právnych noriem, na ktoré poukázal vyššie a tie sú v súlade s Európskou právnou úpravou a judikatúrou.
Navyše príslušná časť smernice sa netýka rozhodcovskej doložky, ale podmienok, vyplývajúcich z
poistného rizika.

61. Podľa názoru súdu návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým

spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať, alebo neprijať
návrh na riešenie prípadných sporov, výlučne v rozhodcovskom konaní, aby bolo tiež z neho zrejmé,
že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, týkajúce sa výlučného riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní.

62. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá, ktorá voľba konkrétne
znamená. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal,
pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol

informovaný o rozhodcovskom konaní ako inštitúte o jeho rozdieloch, v porovnaní so súdnym konaním,
o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu.

63. Opäť je potrebné zdôrazniť, že princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako princíp ,, ignoratia
iurisnon excusat"( neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rozhodnutí 6MCdo/9/2012.

64. Vykonané dôkazy, a to výpoveď žalobcu, ako aj svedkyne U. D., ktorá pracovala pre žalovaného
ako sprostredkovateľ poistného, ako aj listinné dôkazy, vylučujú poskytnutie týchto informácií žalovaným
žalobcovi.

65. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/191/2013-
104 zo dňa 28.10.2013, kde na strane 13 citovaného rozsudku, odvolací súd uviedol, že nevidí
dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej

zmluve, uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, zakotvených do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základ nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť

vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd v tomto
rozhodnutí uviedol, že nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia,
a to predovšetkým v záujme právnej istoty, vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na

druhej strane však materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná, možno
ju prelomiť v zákonných prípadoch.

66. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na výpoveď samotného žalobcu, v neposlednom rade aj
na výpoveď vypočutej svedkyne U. D., ktorá pracovala u žalovaného v pozícii sprostredkovateľky

poistenia,keďjednoznačneuviedliapoukázali,ževovzťahukdojednaniurozhodcovskejdoložkynebolo
poskytnuté bližšie vysvetlenie ohľadom predmetného inštitútu.67. Súd je tak toho názoru, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Musel
ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto doložky bol dodávateľom ( žalovaným) vopred
pripravený a na jej obsahu podľa názoru súdu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Inštitút

individuálne dojednanej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice podľa ktorej sa
podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predloženou formulárovou štandardnou zmluvou
( Článok III., bod 2 smernice). Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo samotného žalovaného,
ktorý v priebehu celého súdneho sporu namietal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná.

68. Súdu žalovaný nepredložil žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce prijatie záveru o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky. Podľa názoru súdu nie je to spotrebiteľ, ktorý
má dokázať, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu, ale dodávateľa zaťažuje dôkazné bremeno
súd presvedčiť a preukázať a zdokladovať individuálne dojednanie ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).Súd je toho názoru, že v tomto konaní si žalovaný nesplnil dôkazné bremeno o individuálnom

dojednaní rozhodcovskej doložky.

69. Súd je toho názoru, že záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta
k predmetnej poistnej zmluve je opäť len predtlačený formulár, keď samotný žalobca nemal možnosť
individuálne dohodnúť obsah podmienky. Súd je toho názoru, že takýto predtlačený formulár nie je

dôkazom toho, aby súd si mohol osvojiť názor, že žalobca si individuálne dojednal rozhodcovskú
doložku.

70. Žalovaný v priebehu konania súdu nepreukázal relevantnými listinnými dôkazmi, aby vysvetlil
žalobcovi, resp. aby školil svojich sprostredkovateľov poistenia o rozhodcovskom konaní, čo pre súd

vyplynulo z výpovede žalobcu, ale aj vypočutých svedkov, aby im vysvetlil, čo je rozhodcovská doložka,
aké sú pravidlá rozhodcovského konania, arbitráže, čo je to vlastne arbitrážny súd.

71.Súdpoukazujevtejtosúvislostinavýpoveďžalobcu,akoajvypočutýchsvedkov,ktorívôbecnevedeli
vysvetliť rozdiel, čo je rozhodcovská doložka a súdu vysvetliť, resp. ozrejmiť, aký je rozdiel medzi

všeobecným a arbitrážnym súdom.

72. Žalovaný súdu nepreukázal, aby žalobcovi, resp. sprostredkovateľom poistenia vysvetlil, aké sú
pravidlá rokovacieho poriadku, resp. dopodrobna vysvetlil, čo je rozhodcovské konanie a ako prebieha.

73. Preto, ak spotrebiteľ mal vyjednať tento proces, mal nepochybne byť zo strany dodávateľa
informovaný o jeho pravidlách. O tom však žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz. V
neposlednom rade je v tomto konaní potrebné poukázať aj na zásadu rovnosti účastníkov, keď
spotrebiteľ ak by sa chcel podrobiť rozhodcovskému konaniu, musel by znášať neprimerane vysoké
poplatky, ak sa vôbec by mal podrobiť rozhodcovskému konaniu. Treba podotknúť, že trovy

rozhodcovského konania niekoľkonásobne prevyšujú výšku istiny. Treba poukázať aj na zaplatenie
súdneho poplatku za odpor vo výške 72,00 Eur. Treba dospieť k záveru o poškodení procesných
práv spotrebiteľa, pretože jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu, Je možné
poukázať napr. na zásadu písomnosti rozhodcovského konania, na to, že spotrebiteľ mal síce možnosť
žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za zaplatenie príslušného poplatku. Navyše musí platiť aj paušál na

správne náklady, ktoré je odstupňované podľa hodnoty sporu. Na podanie odporu voči rozhodcovskému
rozsudku je stanovená neúmerná krátka 5 - dňová lehota. Fikcia o doručení rozsudku platí aj v prípade,
ak adresát sa nezdržiava na adrese doručovania. V prípade procesných úkonov, je podmienkou prijatia
takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku. Nie je upravené žiadne oslobodenie od
poplatku v dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a podobne.

74. Už len táto skutočnosť podľa názoru súdu predstavuje pre spotrebiteľa neprimeranosť arbitrážneho
procesu. Súd je tak toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.

75. V závere je potrebné poukázať aj na praktiky žalovaného, že predkladá tieto rozhodcovské

doložky spotrebiteľom na podpis za stavu, keď títo nemajú vôbec vedomosť, čo je arbitrážny
súd, rozhodcovský proces, nakoľko rozhodcovská doložka je zakotvená vo všeobecných zmluvných
podmienkach vyhotovených v štandardnej rozhodcovskej zmluve.76. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd opomenul uviesť v prípade zrušenia rozhodcovského
rozsudku, aj samostatný výrok o pokračovaní v ďalšom konaní, aj túto námietku súd považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú.

77. Je potrebné poukázať na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z, o rozhodcovskom konaní,
podľa ktorého, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40, písm. a), c), pokračuje v
konaní vo veci, v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

78. Z uvedených dôvodov v § 40 ods. 1 písm. c), j) a g) zákona č. 244/2002 Z.z. žalobe v časti zrušenia
rozhodcovských rozsudkov vyhovel, rozhodcovský rozsudok ako je uvedené vo výroku rozsudku zrušil;
na návrh žalobcu v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodol aj o odložení
vykonateľnosti tohoto rozhodcovského rozsudku. Podstatnou skutočnosťou v prejednávanej veci vo
vzťahu k zrušeniu rozhodcovského rozsudku je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré bolo neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,

nakoľko nebolo dojednané individuálne, a preto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka takúto
neprijateľnú podmienku obsiahnutú v rozhodcovskej doložke je potrebné považovať za neplatnú. Vo
vzťahu k individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky a možnosti jej zrušenia v 30-dňovej lehote
tak, ako na to poukazuje žalovaný s ohľadom na Dodatok č. 2 zmluvných podmienok je potrebné
naviac ešte uviesť, že predmetný dodatok nie je účastníkmi zmluvného vzťahu podpísaný a zo strany

žalovaného nedošlo ani k preukázaniu, že by tento dodatok bol žalobcovi, ako spotrebiteľovi, doručený
do jeho dispozičnej sféry, keďže logicky k jeho prijatiu došlo po podpise poistnej zmluvy a všeobecných
zmluvných podmienok, teda či spotrebiteľ vôbec mal možnosť s týmto dodatkom sa oboznámiť.

79. K námietke miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu:

Súd poukazuje na zákonné znenie § 87 písm. f) OSP, v zmysle ktorého popri všeobecnom súde
žalovaného je miestne príslušným na prejednanie sporu aj súd v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ
ak ide o spor so spotrebiteľskej zmluvy. Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku
z dôvodu neplatnosti zmluvného dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky obsiahnutej v poistnej
zmluve, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú a z uvedeného dôvodu ako miestne a vecne

príslušný súd aj spor rozhodol.

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

82.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania vo výške 100 % účelne
vynaložených trov. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.