Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200780
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013200780.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Bratislava,
Suché Mýto č. 19, zastúpený: Mgr. Róbert Bardač, konateľ a advokát Advokátska kancelária Bardač,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Búdková č. 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Obec Čakanovce,
so sídlom Čakanovce č. 79, 044 45 Bidovce, IČO: XXXXXX, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré mu
malo byť doručené dňa 08.04.2013, ktorým mu odmietol prístup k informáciám, ako aj odvolacie fiktívne

rozhodnutie žalovaného, ktoré mu malo byť doručené dňa 07.05.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

V dôvodoch žaloby uviedol, že požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 22.03.2013 o sprístupnenie
viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. V súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z. z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a pre vylúčenie

pochybnosti bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.
Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, t. j. najneskôr
do 05.04.2013 požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k
týmto informáciám. V súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. preto došlo k vydaniu fiktívneho
prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 18 ods.
3 zákona č. 211/2000 Z. z. došlo dňa 08.04.2013. Podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie,

v ktorom toto rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolanie proti napadnutému
rozhodnutiu podal žalovanému e-mailom dňa 20.04.2013, pričom aj toto podanie bolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom. Vzhľadom na to, že odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa
doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, má sa podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. za
to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 07.05.2013. Má za to, že

hlavnými dôvodmi nezákonnosti je skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne
právne posúdil a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pri vydávaní
rozhodnutia mal žalovaný postupovať v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z., teda ak bol toho názoru,
že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať
zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3
zákona č. 71/1967 Zb. umožňujúce mu oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám.

To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov sú splnené
predpoklady pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O. s. p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že bol mu od žalobcu doručený e-mail s prázdnym obsahom
a príloha vo formáte „zep“, ktorú sa ani opakovane nepodarilo otvoriť a takisto e-mail v apríli 2013. Od
žalobcu inou formou žiadnu žiadosť o informácie nedostali. Žalobu považujú za predčasnú a navrhujú
ju zamietnuť.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. bez nariadenia pojednávania preskúmal obsah žaloby, ako aj
písomné vyjadrenie žalovaného a dospel k tomuto záveru:

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov(ďalejlen„slobodeinformácií“)osobamipovinnýmipodľatohtozákonasprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické

osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať
písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné
meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob
sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľaajotom,akotrebadoplnenieurobiť.Aknapriekvýzvepovinnejosobyžiadateľžiadosťnedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p) č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“) ústredným orgánom
štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad.

Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podaní orgánov verejnej moci,
ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Pred rozhodnutím vo veci samej musel súd skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či došlo k

začatiukonaniaoposkytnutieinformáciípredpovinnouosobouačivýsledkomkonaniabolorozhodnutie,
preskúmateľné súdom.

Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie
upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výsledne uvádza, že žiadosť

možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným
spôsobom.

V konaní nebola spochybnená skutočnosť, že žalovaný je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona
o slobode informácií.

Zo spisov vyplýva, že žalobca doručil 22. marca 2013 na adresu žalovaného e-mail s pripojeným
zaručenýmelektronickýmpodpisom.Samotnýžalobcauviedol,žežiadosťoposkytnutieinformácií,ktorú
pripojil k žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu
žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil až súdu v písomnej podobe

žalovanému nedoručil.

Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že má e-mailovú adresu, ani nepoprel skutočnosť, že e-mailová
správa, ktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis.Namietal ale, že e-mail, ktorý mu bol doručený a podpísaný zaručeným elektronickým podpisom nevedel
otvoriť (prílohy) a na jeho žiadosť, aby mu žiadosť zaslal v inom programe žalobca nereagoval, a preto

o jeho žiadosti ani nemohol rozhodnúť.

Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní
orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil (a mohol tak
urobiť aj samotný žalobca, pre ktorého pracujú osoby s právnickým vzdelaním a ktorý je aj elektronicky

gramotný), že žalovaný nie je orgánom verejnej moci, ktorý má zriadenú elektronickú podateľňu.
Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu adresu nemalo preto právne účinky doručenia a
nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo
za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa

zákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie
informácií je pritom podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií až podaná dňom, keď bola oznámená
povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej
podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať
aj obsah.

Žalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti zo
dňa 22. marca 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému
v konaní žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,
neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda
nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

V konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode

informácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo a že v dôsledku tohto neexistuje rozhodnutie, ktoré
by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy
Občianskeho súdneho poriadku preto splnené neboli, a preto súd konanie podľa § 104 O. s. p. zastavil,
lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná preukážka konania, ktorou je nedostatok
právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré neexistuje.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR

v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.