Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Malovcová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 15C/249/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515206719
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Malovcová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2515206719.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Straňákovou v spore žalobcu: Consumer Finance
Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: E. P.H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, H., o zaplatenie 317,12 Eur s príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 212,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 212,41 Eur od 17.11.2012 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 33,96 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.10.2015, doručenou súdu dňa 14.10.2015, domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 317,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne od 17.11.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so
žalovanou dňa 15.09.2011 zmluvu o pôžičke č. 20119188, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej
celkovú sumu pôžičky 500 Eur na zakúpenie spotrebného tovaru. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná
splácať pôžičku v pravidelných 46 mesačných splátkach v sume 10 Eur. Do dnešného dňa uhradila
z vyššie uvedenej zmluvy sumu 187,59 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca dňa 25.10.2012 listom vyzval
žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový
dlh žalovanej predstavuje sumu 317,12 Eur, pričom žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania
a trovy konania.
2. Podaním zo dňa 11.05.2016, doručeným súdu dňa 16.05.2016, žalobca špecifikoval výšku žalovanej
pohľadávky a to tak, že táto predstavuje rozdiel medzi predpísanými splátkami v celkovej výške 451,75
Eur vrátane účtovaných zmluvných pokút vo výške 45,76 Eur, poplatkov vo výške 7,20 Eur a celkovými
úhradami zo strany žalovanej vo výške 187,59 Eur. Následne vzal žalobca žalobu v časti uplatnených
zmluvných pokút a poplatkov v celkovej sume 52,96 Eur späť. Žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 264,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 264,16
Eur od 17.11.2012 do zaplatenia a trovy konania.
3. Súd uznesením, č.k. 15C/249/2015-25 zo dňa 17. mája 2016 konanie v časti o zaplatenie 52,96 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 52,96 Eur od 17.11.2012 do zaplatenia
zastavil.4. Žalovaná sa k podanej žalobe ani na výzvu súdu nevyjadrila.
5. Podľa § 297 druhá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v
prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Keďže súd mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a predmet konania neprevýšil 1000 Eur, s poukazom na
vyššie citované ustanovenia rozhodol bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany
konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 12.10.2015, zmluvou o pôžičke
„Quatro“ zo dňa 15.09.2011, Podmienkami k Zmluve o pôžičke, predžalobnou upomienkou zo dňa
25.10.2012, doručenkou zo dňa 26.10.2012, prehľadom splátok a úhrad, vyjadrením žalobcu zo dňa
11.05.2016, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
9.Stranyuzavrelidňa15.09.2011Zmluvuopôžičke„Quatro“,predmetomktorejbolofinancovanietovaru
- notebook v kúpnej cene 400 Eur. Celková suma pôžičky bola uvedená vo výške 460 Eur, akontácia
40 Eur, dojednaný počet splátok 46 po 10 Eur, ročná úroková sadzba 13,94 %, priemerná hodnota
RPMN 45,11 % a RPMN 13,94 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol určený na júl 2015. V Zmluve
bolo jednoznačne vyznačené, že žalovaná odmietla poistenie, resp. nesplnila podmienky pre vznik
poistenia, ale napriek tomu v predmete financovania pôžičky je uvedený údaj o mesačnej splátke 10
Eur „s poistením“, aj keď celková suma pôžičky 460 Eur bola uvedená „bez poistenia“. Listom zo dňa
25.10.2012 žalobca vyzval žalovanú na jednorazovú úhradu všetkých splátok, ktorých výšku vyčíslil na
384 Eur, a to do 3 dní - predžalobná upomienka bola žalovanej doručená dňom 16.11.2012. Z prehľadu
splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná splatila celkovo sumu 187,59 Eur. Žalobca v prehľade splátok
uviedol zvyšok zostatku vo výške 317,36 Eur, pričom z histórie platieb možno usudzovať, že v tejto sume
je zahrnutá „pokuta, sankcia“, v ktorej časti vzal žalobca žalobu späť a súd v tejto časti konanie zastavil.
Predmetom konania tak zostala pohľadávka vo výške 264,16 Eur.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (znenie platné a účinné v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
18. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže jej predmetom je
poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť,
teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme úveru. Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa s poukazom
na predmet podnikania a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z
pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovanej nepreukázal žiadnymi dôkazmi,
resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
19. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne.
Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy a jej obsah sa jedná o spotrebiteľský úver. Na právny vzťah
žalobcu a žalovanej je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a
k) zákona o spotrebiteľských úveroch podstatnou náležitosťou zmluvy malo byť dojednanie doby trvania
zmluvy, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a zmluva mala obsahovať výšku, počet a
termíny splátok v členení istiny, úrokov a iných poplatkov. Tieto náležitosti však zmluva neobsahovala.
V zmluve bolo dojednaných 46 splátok, ktorých výška nebola uvedená určite a zrozumiteľne. Na
jednej strane v zmluve bolo zo strany žalovanej jednoznačne odmietnuté poistenie, ale napriek tomu v
predmete financovania pôžičky je vyčíslená splátka 10 Eur s poistením. Zákonom stanovené členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva taktiež neobsahuje jednoznačný údaj o
dobe jej trvania a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V Zmluve bolo síce dojednaných
46 splátok, ale konečná splatnosť úveru nebola určená konkrétnym dátumom. Takéto dojednanie potom
nezodpovedá zákonnému ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Absenciu
uvedených dojednaní zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že zmluva sa považuje za
bezúročnú a bez poplatkov. Nakoľko žalovaná nesporne zaplatila čiastku 187,59 Eur, súd považoval
žalobu žalobcu za dôvodnú len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j.
sumou 400 Eur a žalovanou doposiaľ uhradenou sumou, t.j. sumou 187,59 Eur, a preto súd žalobe v
tejto časti, t.j. v sume 212,41 Eur (400 Eur - 187,59 Eur) vyhovel. Súd žalobu vo zvyšnej časti spolu k
nej prislúchajúcim príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnutý úver právne posúdil ako
úver bezúročný a bez poplatkov
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a na skutočnosť, že žalovaná neplnila včas a riadne
záväzky vyplývajúce z dojednaného zmluvného vzťahu, dostala sa s plnením vo vzťahu k žalobcovi
do omeškania. Žalovanej preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z dôvodne
uplatnenej dlžnej sumy 212,41 Eur vo výške 8,75 % ročne od 17.11.2012 do zaplatenia.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 317,12 Eur, pričom v časti o zaplatenie 52,96
Eur (16,70 % žalovanej sumy) súd konanie zastavil. Súd mal za to, že čiastočné zastavenie konania
zavinil žalobca tým, že zobral žalobu v časti späť, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovanej. V časti
o zaplatenie sumy 212,41 Eur (66,98 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech
žalobcu. Vo zvyšnej časti, v ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje 16,32 %, bol úspešná žalovaná.
Čistý úspech žalobcu predstavuje 33,96 % (66,98 % - (16,70 % + 16,32 %)). Vzhľadom na uvedené súd
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,96 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v
tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.