Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/348/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713206336
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713206336.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: Česká

spořitelna, a.s., so sídlom Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO: 45 244 782, zast.: JUDr. Roman
Majer, usadený euroadvokát, so sídlom Vyskočilova 1326/5, 140 00 Praha 4, proti žalovanému: J. T.,
nar. XX.X.Z., bytom Kollárova XXX, XX XXX T., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 84.572,12 Kč s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 67.514,83 Kč, dlžné úroky z omeškania v sume 22.970,25
Kč, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % p.a. zo sumy 67.514,83 Kč od 26.7.2014 do
zaplatenia a ďalej vždy vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň

kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej
o 7 percentuálnych bodov a náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške
566,26 € a iné trovy vo výške 71,- €, a to všetko v splátkach vo výške 3.700 Kč mesačne splatných vždy
k poslednému dňu v mesiaci, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody
splátok pri nezaplatení jednej z nich.

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 14.247,09 Kč zastavuje.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajšom súde dňa 2.9.2013 návrh, ktorým
sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 85.804,40 Kč, z toho istina 84.572,12 Kč a dlžné úroky z omeškania v sume 1.232,28 Kč k
31.1.2011, spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. V návrhu uviedol, že žalobca uzavrel
dňa 29.7.2008 so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXX - XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanému úver vo výške 100.000 Kč. Zmluvné strany sa zaviazali dodržiavať Všeobecné

obchodné podmienky Českej sporiteľne, a.s. (ďalej len „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere. Žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že sa s príslušnými VOP oboznámil, súhlasil s nimi a
zaviazal sa ich dodržiavať. Žalovaný sa zmluvou zaviazal uhradiť poskytnutý úver vrátane dohodnutých
úrokov a poplatkov v pravidelných mesačných splátkach. Od 20.8.2008 bola splátka vo výške 18,81
Kč mesačne, od 7.1.2010 bolo splácanie pozastavené, od 25.1.2010 bola predpísaná splátka vo výške
20 Kč mesačne. Každá splátka bola započítaná na úhradu celkovej istiny úveru. Úroky a ceny za
úkony boli pripisované k istine úveru. Sadzba úroku bola v období od 29.7.2008 do 18.11.2009 vo

výške 0,14 % ročne, od 19.11.2009 (po zosplatnení pohľadávky) bolo úročenie zastavené. Žalovanému
bolo za obdobie od 29.7.2008 do 19.11.2009 celkom predpísané na úrokoch 18.054 Kč. Pre prípad
omeškania žalovaného s úhradou splátky bol žalovaný povinný platiť úrok z omeškania vyčíslený z
dlžných splátok úveru. Sadzba úroku z omeškania bola stanovená podľa aktuálne platnej zákonnejsadzby v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. Podľa
sadzobníka a zmluvy o úvere boli pripisované k nesplatenej istine tiež poplatky za upomienky a poštovné
za odoslanie upomienok. Pri podpise zmluvy bol žalovanému vyčíslený poplatok za dojednanie úveru

vo výške 800 Kč, ktorý sa nestal súčasťou istiny. Mesačná cena za vedenie účtu bola dojednaná vo
výške 49 Kč, nestávala sa súčasťou istiny. Žalovanému bolo za dobu vedenia úveru celkom predpísané
na upomienkach 2.700 Kč, na poštovnom za odoslanie upomienok 110 Kč a na úrokoch z omeškania
14.984 Kč. Žalovaný predpísané splátky nesplácal. Z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok
žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie nesplatenej časti istiny úveru a vyzval žalovaného k jeho

úhrade. Splatnosť nastala ku dňu 19.11.2009. Žalobca vykonal vyčíslenie svojich pohľadávok ku dňu
31.1.2011 (dátum prevzatia pohľadávky do správy právneho zástupcu žalobcu). Žalovaný uhradil od
29.7.2008 do 31.1.2011 celkom 43.418 Kč. Platby vykonané po zosplatnení boli zaúčtované v súlade
so zmluvou najskôr na úroky z omeškania a potom na istinu. Ku dňu 31.1.2011 pohľadávka žalobcu
predstavuje 85.804,40 Kč a pozostáva z istiny 84.572,12 Kč a z úrokov z omeškania vo výške 1.232,28
Kč. Žalobca ďalej požaduje úrok z omeškania z istiny od 1.2.2011 do zaplatenia vo výške repo sadzby

stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych bodov a zmluvný úrok z úveru z istiny
od 1.2.2011 do zaplatenia vo výške 14,03 % ročne. Podaním doručeným súdu dňa 5.11.2014 žalobca
zobral návrh čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 14.247,09 Kč z dôvodu, že žalovaný
po podaní žaloby uhradil dňa 25.4.2014 sumu 2.000 Kč a dňa 25.7.2014 sumu 12.247,09 Kč, ktoré boli
započítané na dlžnú istinu. Ku dňu poslednej úhrady si žalobca nárokuje od žalovaného istinu 70.325,03

Kč, úroky z omeškania k 25.7.2014 vo výške 22.970,25 Kč a úroky z úveru ku dňu 25.7.2014 vo výške
41.820,73 Kč a ďalej si žalobca uplatňuje úrok z omeškania a úrok z úveru z dlžnej istiny od 26.7.2014
do zaplatenia.

Právomoc tunajšieho súdu na konanie je daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II, oddiel

4, čl. 16, bod 2, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Nakoľko Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX je zmluvou
spotrebiteľskou, keď bola uzatvorená medzi bankou (veriteľom) ako dodávateľom služby konajúcou v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a fyzickou osobou (dlžníkom), ktorá pri uzatváraní zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, t.j. spotrebiteľom, je

daná právomoc tunajšieho súdu, keďže odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Zmluvou o úvere, Dodatkom k zmluve, výzvou
k úhrade, výpisom z účtu, Sadzobníkom Českej sporiteľne, a.s. pre bankové obchody, Všeobecnými
obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, a.s., pokladničným dokladom, špecifikáciou žalovanej

sumy, čiastočným späťvzatím návrhu, výsluchom zástupcu žalobcu a žalovaného, ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 29.7.2008 bola medzi uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému úver vo výške

100.000 kč bez uvedenia účelu, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať pravidlenými splátkami vo výške
1.881 kč vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.8.2008 a splatnosťou poslednej
splátky vo výške 1.871 Kč dňa 20.7.2015 za predpokladu jednorazového a okamžitého čerpania úveru
a dodržania podmienok splácania. V bode 9. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť banke úver s úrokom
počítaným úrokovou sadzbou vo výške 14,03 % p.a., ktorá je nemenná po celú dobu trvania zmluvy

s tým, že úrok sa počíta z neuhradenej istiny úveru odo dňa poskytnutia úveru do dňa bezprostredne
predchádzajúceho dňu skutočného splatenia úveru vrátane. V zmysle bodu 11. Zmluvy sa žalovaný
zaviazal zaplatiť cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o úver vo výške 800 Kč splatnú
ku dňu podpisu zmluvy a cenu za správu a vedenie úverového účtu vo výške 49 Kč za každý začatý
kalendárny mesiac, ktorá nie je pripisovaná k istine úveru. Zároveň bol dlžník povinný zaplatiť banke

všetky náklady a výdavky, ktoré jej vzniknú v súvislosti s touto zmluvou o úvere. V zmluve o úvere bola
uvedená ročná percentuálna miera nákladov 15,51 %. Podľa bodu 13. Zmluvy, banka je oprávnená
pripisovať k istine úveru riadne úroky, a to vždy (i) k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, (ii) pri
doplatení úveru a (iii) v prípade požiadavky banky na splatenie úveru podľa bodu 8 Zmluvy o úvere.
Pokiaľ nie je v zmluve stanovené inak, banka je oprávnená pripisovať k istine úveru tiež úroky z

omeškania a všetky ceny za úkony. Súčasťou zmluvy sú podľa bodu 20. tiež Všeobecné obchodné
podmienky Českej sporiteľne, a.s. (VOP).Podľa pokladničného dokladu vystaveného Českou sporiteľňou, a.s., pobočka Hodonín, žalovanému bol
dňa 29.7.2008 vyplatený v hotovosti úver vo výške 100.000 Kč.

Podľa bodu 7. Zmluvy, pokiaľ klient nezaplatí splátku v dohodnutej lehote alebo pokiaľ sa stane úver aj
s príslušenstvom splatným podľa bodu 8 tejto zmluvy, je banka oprávnená požadovať z nezaplatených
čiastok úrok z omeškania vo výške ročnej úrokovej sadzby podľa tejto zmluvy o úvere zvýšenej o 10
% p.a. a ceny spojené so správou úveru v omeškaní a s prípadným vymáhaním úveru, a to vo výške
sadzobníka platného v dobe zúčtovania ceny za prevedený úkon. Všetky tieto čiastky budú pripisované

k istine úveru a klientom hradené pravidelnými splátkami podľa tejto Zmluvy o úvere. ... Klient súhlasí
s tým, že banka je oprávnená použiť pravidelné i mimoriadne splátky k úhrade najskôr splatného
peňažného záväzku klienta vyplývajúceho z tejto zmluvy o úvere, s ktorým je klient v omeškaní, a to
najskôr k úhrade nákladov spojených s prípadným vymáhaním pohľadávky a príslušenstva pohľadávky.
V prípade prehlásenia úveru za splatný je banka oprávnená určiť spôsob započítania peňažných
prostriedkov došlých na účet.

Podľa bodu 8. Zmluvy, banka je oprávnená v ňou určenej lehote požadovať splatenie celého zostatku
úveruspríslušenstvom,atoajvprípade,ženiejeeštecelkomvyčerpanýalebonenastalajehosplatnosť,
ak klient je v omeškaní so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo so splatením
viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote.

Podľa Dodatku k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretého dňa 15.10.2009, predmetom dodatku
bolo uznanie záväzku klienta ako dlžníka zo zmluvy voči banke ako veriteľovi čo do dôvodu a výšky a
dohoda o podmienkach úhrady tohto záväzku. V bode I. dodatku žalovaný uznal svoj peňažný záväzok
voči banke vzniknutý zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. vo výške istiny 96.561,23 Kč ku dňu podpisu

dodatku, s príslušenstvom v podobe dosiaľ nevyúčtovaných riadnych úrokov zo zmluvy o úvere. V
zmysle bodu II. Dodatku sa žalovaný zaviazal splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach v období
od júla 2009 do septembra 2009 vo výške 500 Kč a od októbra 2009 do júna 2016 v splátkach po
1.881 kč mesačne s tým, že posledná splátka vo výške 1.200 Kč bude zaplatená dňa 20.7.2016,
ktorý deň je zároveň dňom konečnej splatnosti úveru. V dôsledku uvedenej zmeny došlo k predĺženiu

dátumu splatnosti úveru. Zmluvné strany sa dohdoli, že dojednaním dodatku nie je dotknutá povinnosť
žalovaného platiť úroky z úveru, ako i ďalšie poplatky vzniknuté na základe zmluvy.

ZoSadzobníkaČeskejsporiteľne,a.s.prebankovéobchody účinnéhood3.3.2008malsúdpreukázané,
že v časti 5. OBECNÉ POLOŽKY je pod bodom 5.3.2.1. upravený poplatok za 2. upomienku vo výške

300 Kč + poštovné, poplatok za 3. upomienku vo výške 500 Kč + poštovné a pri 1. upomienke sa účtuje
len poštovné.

Podľa bodu 2 . VOP, VOP tvoria neoddeliteľnú súčasť ktorejkoľvek zmluvy či iných dojednaní medzi
bankou a klientom uzavretých v súvislosti s príslušným bankovým obchodom za predpokladu, že na ne

takáto zmluva či dojednanie odkazuje a VOP sú k zmluve priložené, resp. sú klientovi známe.

Podľa bodu 11.1 VOP, za služby poskytované bankou platí klient ceny podľa sadzobníka platného v deň
prevedenia spoplatňovaného úkonu alebo dohodnuté v príslušnej zmluve. Klient berie na vedomie a
súhlasí s tým, že banka je oprávnená sadzobník meniť s tým, že o týchto zmenách je povinná vhodným

spôsobom klienta informovať a sprístupniť aktuálne znenie sadzobníka vo verejných priestoroch svojich
obchodnýchmiest.Bankajeoprávnenáviazaťuzavretieobchodualeboposkytnutieslužbynazaplatenie
ceny alebo jej časti.

Podľa bodu 11.2 VOP, okrem vyššie uvedeného klient uhradí banke ďalšie náklady a výdavky, ktoré

jej odôvodnene vzniknú v súvislosti s bankovým obchodom s klientom najmä v súvislosti s prípravou,
vyhotovením a odoslaním akýchkoľvek dokumentov, listín a ďalších písomností týkajúcich sa prípravy
a uzavretia bankového obchodu, jeho zmeny a pod.

Podľa historického výpisu z účtu, žalovanému bol dňa 29.7.2008 poskytnutý úver vo výške 100.000 Kč v

hotovosti, v ten istý deň žalovaný uhradil poplatok za spracovanie úveru vo výške 800 Kč. Žalovanému
boli postupne vyrubené poplatky za upomienky v celkovej sume 2.700 Kč. (9 x 300 Kč) a poplatky za
odoslanie upomienok (poštovné) v celkovej výške 110,20 Kč (9 x 9,50 Kč + 1 x 24,70 Kč). Ku dňu
31.1.2011 dlžný zostatok činil 84.572,12 Kč na istine úveru a 1.232,28 Kč na úrokoch z omeškania.Výzvou k úhrade zo dňa 14.10.2009 žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade dlžnej sumy vo
výške 5.741 Kč najneskôr do 19.11.2009 s upozornením, že ak pohľadávka nebude v uvedenej lehote

zaplatená, stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným dňom nasledujúcim po márnom
uplynutí tejto lehoty.

Podľa písomného vyjadrenia zástupcu žalobcu zo dňa 7.10.2013, úroky z omeškania boli vypočítané
podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR a nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb v znení

neskoršíchpredpisovasúvyčíslenéodprvéhodňaomeškaniadodňabezprostrednepredchádzajúceho
splateniu dlžnej čistky vrátane. Pred dňom zosplatnenia boli úroky z omeškania počítané z dlžných
splátok úveru, po zosplatnení boli úroky z omeškania počítané vždy z dlžnej istiny počínajúc odo
dňa nasledujúceho po zosplatnení za každý kalendárny mesiac až do 31.1.2011. Úrok z omeškania v
celkovej výške 1.232,28 Kč ku dňu 31.1.2011 je súčtom jednotlivých úrokov z omeškania účtovaných
žalovanému odo dňa 5.8.2010 do 31.1.2011. Dlžná čiastka ku dňu 31.1.2011 bola vypočítaná

nasledovne: istina 100.000 Kč - úhrady 36.292,42 Kč + riadny úrok 18.054,34 Kč + poplatky, ktoré
sa stávali súčasťou istiny 2.810,20 Kč = 84.572,12 Kč. Žalobca poukázal na bod 13 Zmluvy o úvere
a uviedol, že žalobca sa nedomáha úhrady úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov, ale domáha
sa úrokov z omeškania z celkovej dlžnej čiastky. Odkázal na rozsudok NS zo dňa 24.3.2002 sp. zn.
35 Odo 101/2002, podľa ktorého občiansky zákonník ani obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi

požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky, tým však nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že zmluvné úroky sa stanú
súčasťou istiny.

Zástupkyňa žalobcu pred súdom vypovedala, že dňa 29.7.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným

uzavretá zmluva o úvere a v ten istý deň bol žalovanému poskytnutý úver v sume 100.000 Kč. Pri úvere
bol dohodnutý úrok 14,03 % p.a.. Žalovaný nesplácal mesačné splátky, spôsob splácania je uvedený v
historickom výpise, k 31.1.2011 uhradil celkom sumu 36.292,42 Kč. Žalobca úver zosplatnil. V dodatku
k zmluve zo dňa 15.10.2009 žalovaný uznal zostatok dlhu vo výške 96.561,23 Kč s príslušenstvom,
dohodol sa na splátkach, avšak tieto nesplácal. Ďalšie splátky vykonal ža dňa 25.4.2014 vo výške 2.000

kč a 25.7.2014 vo výške 12.247,09 Kč. Žalovaná istina po čiastočnom späťvzatí v sume 70.325,03 Kč
pozostáva z neuhradených splátok, úrokov z úveru do 31.1.2011 a z poplatkov, pričom poplatky za
upomienky predstavujú sumu 643,70 Kč. Žalobca ďalej požaduje úrok z omeškania vo výške 22.970,25
Kč počítaný podľa platných predpisov ČR z nezaplatenej istiny ku dňu 25.7.2014 a úrok z omeškania
z istiny 70.325,03 Kč od 26.7.2014 do zaplatenia. Úrok z úveru 41.820,73 Kč je vypočítaný z istiny

od 1.2.2011 do 25.7.2014 vo výške 14,03 % ročne. Žalobca taktiež požaduje úrok z úveru zo sumy
70.325,03 Kč od 26.7.2014 do zaplatenia vo výške 14,03 % ročne, nakoľko o platení úroku z úveru aj
po zosplatnení sa účastníci dohodli v dodatku k zmluve o úvere článok 2 bod 3.

Z písomnej špecifikácie pohľadávky zo dňa 6.2.2015 vyplýva, že žalovaný celkom uhradil na úver sumu

57.665,09 Kč, ktoré úhrady boli započítané v sume 50.539,51 Kč na istinu, v sume 1.633 Kč na poplatky
a 5.492,58 Kč na úroky z omeškania. žalovaný bol povinný platiť z poskytnutého úveru úrok, ktorý bol
účtovaný celkom vo výške 59.875,07 Kč za obdobie od 30.7.2008 (deň nasledujúci po čerpaní úveru)
do 25.7.2014 (dátum poslednej úhrady) sadzbou 14,03 % ročne vždy z dlžnej istiny úveru, pričom do
zosplatnenia (za obdobie od 30.7.2008 do 19.11.2009) boli žalovanému vyrubené úroky v celkovej výške

18.054,34 €, ktoré boli pripísané k istine úveru. Po zosplatnení (za obdobie od 1.2.2011 do 25.7.2014, t.j.
dátum poslednej úhrady) žalobca úroky z úveru k istine nepripisoval a tieto kapitalizoval zvlášť, pričom
pozosplatnenísúúrokyvsume41.820,73Kč,naktorénebolivykonanéžiadneúhrady.Zobdobietrvania
zmluvného vzťahu boli žalovanému vyúčtované poplatky celkom vo výške 4.443,20 Kč, z toho poplatky
v sume 2.810,20 Kč (poplatky za upomienky + poštovné za zaslanie upomienok) boli pripísané k istine

a ostatné poplatky (za vedenie účtu, za spracovanie úveru) nepripísané k istine sú v sume 1.633 Kč.
Žalovaný teda čerpal úver celkom vo výške 100.000 Kč, k istine prirástli poplatky vo výške 2.810,20 Kč a
úroky vo výške 18.054,34 Kč. Žalovaný uhradil na istinu 50.539,51 Kč (do podania žaloby 36.292,42 Kč a
po podaní žaloby 14.247,09 Kč), k úhrade preto aktuálne zostáva 70.325,03 Kč. Úroky z omeškania boli
žalovanému predpísané od prvého dňa omeškania, t.j. od 21.11.2008 do dátumu poslednej úhrady, t.j.

do 25.7.2014 v celkovej výške 28.462,83 Kč. Z vykonaných úhrad bola na úroky z omeškania započítaná
suma 5.492,58 Kč, k úhrade teda zostáva čiastka 22.970,22 Kč a ďalej úrok z omeškania vo výške
repo ssadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych bodov a vždy takto
stanovenej k prvému dňu ďalšieho polroka z dlžnej sumy 70.325,03 Kč od 26.7.2014 do zaplatenia.Žalovaný pred súdom vypovedal, že zmluvu o úvere uzatvoril a bol mu poskytnutý úver vo výške 100.000
Kč. Predtým mal uzatvorenú ešte jednu zmluvu o úvere na sumu 200.000 Kč, túto mal splatenú asi v

polovici. Žiadal žalobcu, aby mu tieto dve zmluvy dal pod jednu zmluvu o úvere, čo mu však nebolo
umožnené.Tietodvaúverysplácalvovýške4.500Kčmesačne,ztohonaúver,ktorýjepredmetomsporu
2.000 Kč. Dostal sa do finančných problémov a nebol schopný splácať, preto spísal so žalobcom dohodu
o splácaní úveru a boli mu znížené splátky na 3.500 Kč mesačne. Myslel si, že sa tak splácajú obidva
úvery.Odporcaďalejuviedol,žemáešteďalšiedlhy,zobralsipôžičkyvKešovke,Provident,Pohotovosť.

Nie je schopný robiť väčšie splátky ako 3.500 Kč mesačne. Chcel by sa so žalobcom dohnúť, aby sa
z 3.500 Kč uhrádzali obidva úvery. Poberá dôchodok vo výške 12.800 Kč mesačne, iný príjem nemá.
Žalovaný požiadal súd o priznanie možnosti splácať dlžnú sumu v splátkach. Žije v rodinnom dome,
ktorý je vlastníctvom jeho dcéry, uhrádza si náklady spojené s bývaním mesačne cca 100 eur.

Na pojednávaní dňa 17.3.2015 zástupkyňa žalobca súhlasila, aby bolo žalovanému umožnené splácať

dlžnú sumu v splátkach s tým, aby bola uhradená do 36 mesiacov.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o spor s medzinárodným prvkom, pretože žalobcom je
obchodná spoločnosť so sídlom v ČR a žalovaný je občan SR s bydliskom na území SR, v prvom rade
bolo potrebné rozhodnúť, aké právo sa na riešenie tohto sporu použije. Úverová zmluva bola uzavretá

dňa 29.7.2008, preto pri určovaní rozhodného práva súd aplikoval ustanovenia Dohovoru o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky z r. 1980 (pozn. Naradenie o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
Rím I. sa uplatňuje na zmluvy uzavreté po 17.12.2008). Podľa čl. 1 ods.1 Dohovoru o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky, ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach
s medzinárodným prvkom. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom,

ktorí si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z
ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým
sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa bodu 28. VOP, právne vzťahy medzi klientom
a bankou na základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky. Pokiaľ budú VOP,
špeciálne obchodné podmienky alebo zmluva vyhotovené popri českej verzii aj v inej jazykovej mutácii

alebo budú vyhotovené dvojjazyčne, je vždy rozhodujúca verzia v českom jazyku. Klient podpisom
zmluvy o bankovom obchode potvrdzuje, že obsahu zmluvy a VOP porozumel. Vzhľadom na uvedené,
súd na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy platné v Českej republike, nakoľko medzi
účastníkmi zmluvy došlo k voľbe rozhodného práva v rámci Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že sa s nimi oboznámil a

zaväzuje sa ich dodržiavať.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka ČR, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel,
že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se
zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 498 Obchodného zákonníka ČR, strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem
smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany
nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v
téže měně platit úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka ČR, za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní
prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník
povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo
na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované

za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají
úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši
nejvýše přípustné. (2) V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem
vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší

než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek
poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají. (2) Mají-li být poskytnuté
peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z tétosplátky. (3) Dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve
smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka ČR, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve
sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na

všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem
na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelskými smlouvami jsou
smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně
spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy
jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je osoba, která při uzavírání

a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.
Podľa § 55 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ČR, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se
nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv,
které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. (2) Ujednání ve spotřebitelských
smlouváchvesmyslu§56sepovažujízaplatná,pokudsespotřebitelnedovolájejichneplatnosti(§40a).

Ovlivňuje-li však takové ujednání přímo i další ujednání smlouvy, může se spotřebitel dovolat neplatnosti
celé smlouvy. (3) V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele
příznivější.
Podľa § 56 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání,
která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech

a povinnostech stran. (2) Ustanovení odstavce 1 se nevztahuje na smluvní ujednání, která vymezují
předmět plnění smlouvy nebo cenu plnění.
Podľa§2zákonač.321/2001Sb.oněkterýchpodmínkáchsjednáváníspotřebitelskéhoúvěruaozměně
zákona č. 64/1986 Sb, pro účely tohoto zákona se rozumí
a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě

úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je sptřebitel povinen platit. Spotřebitelským úvěrem není
1. platba, kterou spotřebitel platí za nesplnění závazku vyplývajícího ze smlouvy, ve které se sjednává
spotřebitelský úvěr, 2. platba, kterou spotřebitel platí mimo kupní cenu, aniž byl na koupi poskytnut
spotřebitelský úvěr, 3. platba za převod peněžních prostředků a platba za vedení účtu, který je určen
ke splácení spotřebitelského úvěru; to neplatí pro případ, kdy tato platba je nepřiměřeně vysoká a

kdy spotřebitel nemá možnosť volby způsobu placení; do celkové výše spotřebitelského úvěru se však
započítává cena za přijetí platby, 4. platba související s účastí na dohodách, které se přímo neváží na
smlouvu, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, a to i tehdy, když tyto dohody mají vliv na podmínky
spotřebitelského úvěru, 5. platba za pojištění nebo záruku, pokud se nejedná o pojištění nebo záruku,
která má věřiteli zajistit splacení spotřebitelského úvěru v případě smrti spotřebitele, jeho invalidity,

pracovní neschopnosti nebo nezaměstnanosti, a to maximálně ve stejné výši, jako je celková výše
spotřebitelského úvěru, včetně úroku a jiných plateb spojených s poskytnutím spotřebitelského úvěru,
b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo
jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván,
c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo

jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob,
d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je
spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.
Podľa § 4 zákona č. 321/2001 Sb. v znení účinnom do 31.12.2010,

(1) Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení
smlouvy musí obdržet spotřebitel.
(2) Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také
a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem uvedeným v příloze tohoto
zákona,

b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr
upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele,
c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu
a přesného časového rozvržení,d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou-
li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být
uveden způsob jejich výpočtu,

e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní
sazby nákladů na spotřebitelský úvěr,
f) u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru,
i) způsob placení.

Podľa § 6 zákona č. 321/2001 Sb. v znení účinnom do 31.12.2010, nesplňuje-li smlouva o poskytnutí
spotřebitelského úvěru náležitosti uvedené v § 4, pokládá se spotřebitelský úvěr za úvěr úročený ve výši
diskontní sazby platné v době uzavření smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, uveřejněné
propříslušnéobdobíČeskounárodníbankou;ujednáníojinýchplatbáchnaspotřebitelskýúvěrsestávají
neplatnými, to vše s účinností ode dne, kdy spotřebitel tuto skutečnost uplatní u věřitele.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku
nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky
úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka ČR, ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu

zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních
právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku
nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících
klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve
prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese

odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné
závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel
právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohto zákona povinen platit

poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1992 Sb., ktorým sa stanovovuje výška úrokov z omeškania
a poplatkov z omeškania podľa občianskeho zákonníka, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši
repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází

kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

V konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo - právny vzťah, a to
na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere č. 3898337833 zo dňa 29.7.2008, na základe ktorej žalobca sa
zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 100.000 Kč a žalovaná bola povinná splatiť poskytnutý

úver v 84 mesačných splátkach vo výške 1.881 Kč vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnoťou prvej
splátky dňa 20.8.2008 a splatnosťou poslednej splátky vo výške 1.871 Kč dňa 20.7.2015 za predpokladu
riadneho splácania úveru. V zmluve bola dojednaná pevná úroková sadzba vo výške 14,03 % p.a.,
RPMN 15,51 %, ďalej poplatky za správu úveru 49 Kč mesačne a poplatok za poskytnutie úveru 800 Kč.
Platby splátok sa podľa zmluvy mali realizovať formou inkasa z bežného účtu žalovaného vedeného u

žalobcu, pričom žalovaný sa zaviazal za týmto účelom zabezpečiť na bežnom účte dostatok peňažných
prostriedkov. V zmluve sa uvádza, že táto bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
ČR, súd však konštatuje, že v danom prípade sa zároveň jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmysledefinícieupravenejvust.§2zákonač.321/2001Sb.vzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy.
Za spotrebiteľský úver sa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia považuje poskytnutie peňažných

prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za
ktorú je spotrebiteľ povinný platiť a zároveň sa nejedná o platbu špecifikovanú v bodoch 1 až 5 ust. § 2
písm. a/ cit. zákona. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v prospech ktorej je spotrebiteľský úver dojednaný.
Vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy o úvere, kde na jednej strane vystupovala banka

ako dodávateľ služby konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a na druhej strane fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, súd na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere aplikoval nielen § 497
Obchodnéhozákonníkaakolexgeneralis,aleposudzovalhoajsprihliadnutímkustanoveniamzákonač.321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru a o změně zákona č. 64/1986
Sb. a zák. č. 40/1964 Sb. (Občiansky zákonník platný na území ČR) týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa,
nakoľko predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľského charakteru.

Súd po preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že zmluva o úvere bola uzavretá platne a
obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 321/2001 Sb. v znení účinnom do
31.12.2010. Podpisom dodatku k zmluve zo dňa 15.10.2009 bola upravená výška splátok za mesiace
júl až september 2009 na sumu 500 Kč, v dôsledku čoho bola predĺžená doba splatnosti úveru do
20.7.2016. Z historického výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaný čerpal celý poskytnutý úver

v hotovosti dňa 29.7.2008, následne však porušil svoju povinnosť zaistiť riadnu a včasnú úhradu
pohľadávok banky a dostal sa so splácaním úveru do omeškania. Prvýkrát neuhradil predpísanú splátku
úveru vo výške 1.881 Kč v novembri 2008, odkedy bol pravidelne v omeškaní s úhradou splátok. Celkom
bola na úrokoch z omeškania žalovanému predpísaná suma 28.462,83 Kč, z ktorej časť vo výške
5.492,58 Kč bola žalovaným uhradená. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaným, žalobca
v súlade s bodom 8. úverovej zmluvy zosplatnil úver ku dňu 19.11.2009 a listom zo dňa 14.10.2009

vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky pred podaním žaloby. Ku dňu predania pohľadávky k
právnemu vymáhaniu (31.1.2011), dlh žalovaného bol v celkovej výške 85.804,40 Kč a pozostával z
istiny 84.572,12 Kč a z úrokov z omeškania v sume 1.232,28 Kč počítaných z dlžnej istiny od 5.8.2010
do 31.1.2011.

Z dôvodu úhrad vykonaných po podaní žaloby na súd v celkovej výške 14.247,09 Kč (2.000 Kč. dňa
25.4.2014 a 12.247,09 Kč dňa 25.7.2014), žalobca zobral návrh späť podaním doručeným súdu dňa
5.11.2014 v časti o zaplatenie istiny vo výške 14.247,09 Kč. Vzhľadom na uvedený dispozičný úkon
žalobcu, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 14.247,09 Kč zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., keď
k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním v danej veci.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej istiny 70.325,03
Kč, úrokov z úveru v celkovej sume 41.820,73 Kč (počítaných zmluvnou úrokovou sadzbou od
zosplatnenia do 25.7.2014), dlžných úrokov z omeškania vo výške 22.970,25 Kč (počítaných od prvého
dňa omeškania 21.11.2008 do 25.7.2014 najskôr z dlžných splátok a potom zo zosplatnenej istiny) a

ďalej si žalobca uplatňuje úrok z omeškania a úrok z úveru z dlžnej istiny 70.325,03 Kč od 26.7.2014
(deň nasledujúci po poslednej úhrade) do zaplatenia. Súd mal preukázané z písomných podaní žalobcu
a výpisu z úverového účtu, že súčasťou žalovanej istiny sú poplatky v celkovej výške 2.810,20 Kč, ktoré
predstavujú 9 x poplatok za upomienku vo výške 300 Kč a poplatky za odoslanie upomienok (poštovné)
9 x 9,50 Kč a 1 x 24,70 Kč, ktoré boli k dlžnej istine pripisované v súlade s bodom 7. zmluvy. K dlžnej

istine boli pripísané tiež úroky z úveru v súlade s bodom 13. zmluvy, a to v celkovej výške 18.054,34 Kč,
ktoré boli počítané úrokovou sadzbou 14,03 % p.a. z dlžnej istiny úveru vždy ku koncu kalendárneho
mesiaca odo dňa nasledujúceho po čerpaní úveru do zosplatnenia (19.11.2009). Po zosplatnení úveru
boli úroky účtované oddelene od istiny, t.j. nestávali sa jej súčasťou a predstavujú sumu 41.820,73 Kč
(do poslednej úhrady 25.7.2014). Žalovaný na zmluvu o úvere celkom uhradil sumu 57.665,09 Kč (aj

s platbami po podaní žaloby), z ktorej časť 1.633 Kč bola započítaná na poplatky za vedenie účtu,
časť 5.492,58 Kč na dlžné úroky z omeškania a na istinu bola započítaná suma 50.539,51 €. Spôsob
započítania peňažných prostriedkov došlých od dlžníka (najskôr na príslušenstvo a náklady spojené s
vymáhaním) bol upravený v bode 7 ods. 2, 3 zmluvy o úvere.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu žalobcu možno vyhovieť len
čiastočne, a to v časti istiny bez poplatkov vo výške 67.514,83 Kč a kapitalizovaného úroku z omeškania
počítaného zákonnou sadzbou do 25.7.2014 v sume 22.970,25 Kč, na zaplatenie ktorých súd zaviazal
žalovaného. Nakoľko je nepochybné, že žalovaný je naďalej v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy,
súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy priznanej istiny vo výške 7,05 % ročne od

26.7.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni poslednej úhrady) až do zaplatenia, keď uvedená sadzba
úroku z omeškania je v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, § 517 Občianskeho
zákonníka ČR a nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania
a poplatkov z omeškania podľa občianskeho zákonníka, v platnom znení. Súd v súlade s § 160 O.s.p.
určil žalovanému dlhšiu lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti, keď žalovanému umožnil splatiť

dlžnú sumu v splátkach po 3.700 Kč mesačne zohľadniac výšku žalovanej sumy, nepriaznivé majetkové
pomery žalovaného a súhlas žalobcu so splácaním dlžnej sumy za súčasnej akceptácie požiadavky
žalobcu, aby dlh bol splatený do 36 mesiacov. Súd má za to, že takto určená výška splátky je vo
finančných možnostiach žalovaného, ktorý poukázal, že má viacero úverov, tieto však nevyčíslil, uviedollen výdavky na bývanie vo výške 100 € mesačne a príjem z dôchodku vo výške 12.800 Kč. Z takto
deklarovaných majetkových pomerov potom vyplynulo, že žalovaný bude schopný uhrádzať mesačne
splátku vo výške 3.700 Kč, ktorá prevyšuje ním navrhovanú výšku splátky len o 200 Kč. Súd pristúpil

k priznaniu vyššej splátky z dôvodu, aby pohľadávka žalobcu nebola uspokojovaná neprimerane dlhú
dobu, prihliadol tiež na dĺžku obdobia, počas ktorého je žalovaný v omeškaní so splnením záväzku a
svoj dlh zo zmluvy o úvere neuhrádza.

Súd nepriznal žalobcovi kapitalizované úroky z úveru v sume 41.820,73 Kč, ktoré boli počítané po

zosplatnení úveru a v nadväznosti na to ani ďalšie zmluvné úroky, ktoré si uplatňuje vo výške 14,03
% ročne z dlžnej istiny od 26.7.2014 do zaplatenia, nakoľko na tieto úroky za čas po splatnosti úveru
žalobca nemá nárok. Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania
v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo

k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ veriteľ (v danom prípade
žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Po vyhlásení celého úveru za splatný
sa istina ďalej zmluvne neúroční. Vyplýva to z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie

finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné
prostriedky po lehote splatnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že zosplatnenie úveru nastalo 19.11.2009,
teda počnúc dňom 20.11.2009 nemožno priznať úroky z úveru, ale len sankčné úroky z omeškania v
zmysle § 1 Nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. v platnom znení. Uložením povinnosti
platiť aj úroky z úveru po jeho zosplatnení by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka, vo

vzťahu ku ktorému by sa kumulatívne požadovalo zaplatenie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania,
čo by predstavovalo neúmernú a neprijateľnú záťaž pre žalovaného ako spotrebiteľa. Takýto postup,
ktorý nepochybne je potrebné aplikovať v spotrebiteľských vzťahoch, je v súlade aj s ustanovením
§ 497 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Sb. (platného na území Českej republiky), podľa ktorého
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do
doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť. Za čas po splatnosti úveru má
veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom.
Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným

navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna konštrukcia navýšenia úrokov z omeškania o úroky za
úver, napr. zmluvnou podmienkou o platení úrokov za úver do zaplatenia aj po splatnosti úveru a teda
po čas omeškania. Podľa bodu 13. zmluvy je banka oprávnená pripisovať k istine úveru riadne úroky
aj po zosplatnení, uvedené vyplýva aj z čl. II. bod 3. dodatku k zmluve, v zmysle ktorého dojednaním
predchádzajúcich odsekov (zmena výšky splátok, predĺženie doby splatnosti) nie je dotknutá povinnosť

klienta platiť úroky z úveru, ako aj poplatky vzniknuté na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou.
Takúto formuláciu (zmluvné dojednanie) nemožno hodnotiť ako súladnú so zákonom, pretože indikuje
zámer veriteľa dosiahnuť vyššiu sankciu než ako predstavujú úroky z omeškania. Odplatné úroky však
sankčnú povahu nemajú a uvedená konštrukcia je preto neprijateľná. Uvedené dojednanie je v rozpore
so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 OZ a teda neplatné. Od ustanovení §§ 502 a 503 ObZ, ktoré

majú dispozitívnu povahu, sa možno zmluvne odchýliť, ale len v rámci zákona. Vzhľadom k tomu, že
sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú s použitím ustanovenia § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR nie je
umožnenénevýhodnejšiedojednanie,nežakéupravujeObčianskyzákonníkatenpovažujevyššieúroky
z omeškania než ako upravuje nariadenie vlády č. 142/1994 Sb. za neprípustné. Z vyššie uvedených
dôvodov má žalobca nárok len na zaplatenie úrokov z úveru do zosplatnenia, ktoré boli vyčíslené sumou

18.054,34 Kč a stali sa súčasťou žalovanej istiny.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený z titulu dlžných poplatkov za upomienky a ich zaslanie v celkovej
výške 2.810,20 Kč, ktoré sú súčasťou žalovanej istiny, súd návrh v tejto časti zamietol. Súd má za
to, že tieto poplatky sú pre žalovaného ako spotrebiteľa neprijateľné, neboli so žalovaným dojednané

individuálne v zmluve o úvere, ale sú upravené len v Sadzobníku poplatkov Českej sporiteľne, a.s., ktorý
však netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom navrhovateľ ako dodávateľ služby je oprávnený tento
sadzobník poplatkov jednostranne meniť bez ohľadu na vôľu dlžníka. Podľa bodu 11.1 VOP, za služby
poskytované bankou platí klient ceny podľa sadzobníka platného v deň prevedenia spoplatňovanéhoúkonu alebo dohodnuté v príslušnej zmluve. Klient berie na vedomie a súhlasí s tým, že banka
je oprávnená sadzobník meniť s tým, že o týchto zmenách je povinná vhodným spôsobom klienta
informovaťasprístupniťaktuálnezneniesadzobníkavoverejnýchpriestorochsvojichobchodnýchmiest.

Banka je oprávnená viazať uzavretie obchodu alebo poskytnutie služby na zaplatenie ceny alebo jej
časti. V zmysle bodu 7. Zmluvy, pokiaľ klient nezaplatí splátku v dohodnutej lehote alebo pokiaľ sa stane
úver aj s príslušenstvom splatným, banka je oprávnená požadovať úrok z omeškania a ceny spojené
so správou úveru v omeškaní a s prípadným vymáhaním úveru, a to vo výške sadzobníka platného v
dobe zúčtovania ceny za prevedený úkon. Všetky tieto čiastky budú pripisované k istine úveru a klientom

hradené pravidelnými splátkami podľa tejto Zmluvy o úvere. Súd v danom prípade zastáva názor, že pri
zasielaní upomienok a výziev na zaplatenie sa nejedná o bankové služby poskytované klientovi, za ktoré
by patrila banke odplata. Poplatok za upomienku vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané, teda nie je mu poskytnuté skutočné protiplnenie, banková
služba, navyše výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká a už na prvý pohľad podstatne prevyšuje
skutočné náklady vynaložené v súvislosti s vyhotovením a zaslaním upomienok. Obdobne rozhodol

Vrchný krajinský súd v Brandenburgu dňa 21.6.2006 č.k. 7U 17/06, ktorým potvrdil rozhodovaciu
líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenia, ale naopak tieto sú vykonávané vo
vlastnom záujme dodávateľa. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca nemal nárok účtovať si poplatky za
upomienky paušálne, tieto neboli so žalobcom dojednané individuálne a spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán k ujme spotrebiteľa (§ 56 OZ), preto súd žalobu v tejto časti
zamietol.

Súdrozhodolotrováchkonaniaspoužitímustanovenia§142ods.2O.s.p.,pretožeúčastnícimalivoveci
pomerný úspech. Pri rozhodovaní o trovách konania a posudzovaní úspechu a neúspechu účastníkov

je potrebné vychádzať pri nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky nielen z uplatnenej istiny, ale
aj z jej príslušenstva. Prípadný rozdiel medzi súdom priznaným a požadovaným úrokom má značný
vplyv na výšku záväzku žalovaného, a teda aj na úspech žalobcu vo vzťahu k žalovanému nároku,
preto je potrebné pri posudzovaní úspechu účastníkov brať zreteľ aj na príslušenstvo pohľadávky.
Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z uplatnenej istiny

spolu s príslušenstvom, keď v prejednávanej veci uplatnené príslušenstvo vzhľadom na okolnosti
prípadu nemožno považovať len za pomerne nepatrnú časť predmetu konania. Predmetom konania
bolo zaplatenie istiny 84.572,12 Kč spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 41.820,73 Kč počítaným
do 25.7.2014, spolu s kapitalizovaným dlžným úrokom z omeškania vo výške 22.970,25 Kč počítaným
do 25.7.2014, spolu s úrokom vo výške 14,03 % ročne z istiny 70.325,03 Kč od 26.7.2014 do zaplatenia

a s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne z istiny 70.325,03 Kč od 26.7.2014 do zaplatenia.
Uplatnené úroky a úroky z omeškania, ktoré neboli kapitalizované, súd pre účely zistenia úspechu
žalobcu v konaní vyčíslil zo žiadanej istiny 70.325,03 Kč od 26.7.2014 do dňa vyhlásenia rozhodnutia
(26.3.2015). Zmluvné úroky potom predstavujú sumu 6.595,75 Kč a úroky z omeškania čiastku 3.314,33
Kč. Žalobou uplatnený nárok vrátane príslušenstva súd vyčíslil sumou 159.273,18 Kč, pričom pri istine

zobral do úvahy žalobou uplatnenú sumu 84.572,12 Kč, nakoľko táto bola ponížená na sumu 70.325,03
Kč z dôvodu úhrad odporcu vykonaných po začatí konania, pre zistenie úspechu v konaní však súd
skúma, čí pôvodná suma bola žalovaná dôvodne. K úspechu žalobcu súd pripočítava aj čiastku, o
ktorú bolo konanie zastavené, pokiaľ k čiastočnému späťvzatiu žaloby dôjde pre správanie žalovaného
(napr. úhrada žalovanej sumy po začatí konania, ako je tomu v tomto prípade). Žalobca bol úspešný

čo do sumy 107.914,06 Kč pozostávajúcej z istiny 81.761,92 (istina 67.514,83 Kč priznaná súdom +
úhrady 14.247,09 Kč po podaní žaloby), kapitalizovaných úrokov z omeškania 22.970,25 Kč a úrokov z
omeškania vyčíslených sumou 3.181,89 Kč a vypočítaných z priznanej istiny 67.514,83 Kč od 26.7.2014
do 26.3.2015. Z uvedeného vyplýva, že účastníci mali vo veci pomerný úspech, a to navrhovateľ čistý
úspech vo výške 35,50 % /úspech 67,75 % a neúspech 32,25 %/. Trovy konania v danom prípade

predstavujú trovy právneho zastúpenia žalobcu v celkovej výške 1.595,10 a zaplatený súdny poplatok
200 €. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 7 úkonov právnej služby po 121,17
€ celkom v sume 848,19 € (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, vyjadrenie zo dňa 7.10.2013,
čiastočné späťvzatie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 13.1.2015, vyjadrenie zo dňa 6.2.2015, účasť
na pojednávaní dňa 17.3.2015) a odmeny vo výške 1/4 zo sumy 121,17 €, t.j. 30,29 € za účasť na

pojednávaní dňa 27.11.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, podľa § 13a ods. 1 písm. a/, c/,
d/ a § 13a ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Ďalej trovy právneho zastúpenia predstavujú režijné paušály k úkonom právnej služby,
a to 1 x 7,41 € (2011), 2 x 7,81 € (2013), 2 x 8,04 € (2014) a 3 x 8,39 € (2015) celkom v sume 64,28 €podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Ďalej k trovám právneho zastúpenia prislúchajú cestovné náhrady. Pokiaľ
ide o spotrebu použitého motorového vozidla, súd pri výpočte aplikoval spotrebu 5,9/100 km, ktorá je
v súlade s údajmi uvedenými v doloženom osvedčení o evidencii vozidla. Pri vzdialenosti 177 km z

Trenčína do Skalice a späť priemerná spotreba paliva na jednu cestu tam aj späť predstavuje objem
10,44 litra (0,059 l x 177 km). Nakoľko súdu bol predložený doklad o zakúpení pohonných hmôt len k
pojednávaniu dňa 17.3.2015 (1,269 €/liter), súd v súlade s § 7 ods. 5 zákona o cestovných náhradách
použil na výpočet náhrady spotrebovaných pohonných látok pri cestách na pojednávania dňa 13.1.2015
a 27.11.2014 cenu, ktorá platila v čase začatia pracovnej cesty zistenú Štatistickým úradom Slovenskej

republiky. Priemerná cena za liter benzínu natural 95 v 3. týždni 2015 (12.1.2015 - 18.1.2015) bola 1,278
€ a v 48. týždni 2014 (24.11.2014 - 30.11.2014) bola priemerná cena benzínu 1,396 €. Pri ceste na
pojednávania a späť teda zástupca žalobcu spotreboval pohonné látky v celkovej cene 41,16 € (10,44 l
x 1,396 € - 27.11.2014, 10,44 l x 1,278 € - 13.1.2015, 10,44 l x 1,269 € - 17.3.2015). Náhrada za stratu
času v súvislosti s účasťou na pojednávaniach predstavuje 248,16 € (6 začatých polhodín x 13,40 €
v roku 2014 a 6 začatých polhodín x 13,98 € v roku 2015 x 2 pojednávania ). Za amortizáciu vozidla

právnemu zástupcovi žalobcu patrí základná náhrada 0,183 € za 1 km jazdy v zmysle § 1 písm. b)
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z., t.j. 177 km x 0,183 € = 32,39 € x
3 cesty = 97,17 €. Nakoľko zástupca žalobcu je evidovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, odmena
a náhrady sa zvyšujú o 20 % DPH v sume 265,85 € /20 % zo sumy 1.329,25 €/. Z takto vypočítaných trov
právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi náhradu vo výške čistého úspechu vo veci v sume 566,26

€ /35,50 % zo sumy 1.595,10 €/. Rovnakým pomerom bola priznaná aj náhrada súdneho poplatku, a
to v sume 71 € /35,50 % zo sumy 200 €/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)