Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315213376
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315213376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Kradžičova 8,
P.O.Box 205, Bratislva proti žalovanej X. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B. X, W., o zaplatenie
1360,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 25. 11. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
sumy 1360,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 1. 8. 2013 do zaplatenia a na náhradu

trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Všeobecná úverová
banka a.s., IČO: 31 320 155 a žalovanou bola uzatvorená zmluva o bežnom účte, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu zriadil v prospech žalovanej bežný účet s možnosťou povoleného
prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok, stanovených VÚB a.s.. Ich
splnením VÚB a.s. poskytla žalovanej povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo

výške 1360,95 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností
žalovanou po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, VÚB a.s. vypovedala zmluvný vzťah
listomzodňa13.5.2013,čímsapohľadávkavočižalovanémuvoformepovolenéhoprečerpaniavvýške
1360,95 eur stala splatnou ku dňu účinnosti výpovede, t.j. ku dňu 16. 5. 2013. Zmluvou o postúpení
pohľadávok bola táto suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

2. Dňa 3. 3. 2016 na základe výzvy žalobca súdu oznámil, že nedisponuje písomnou zmluvou, ktorá

by obsahovala informácie o výške a začiatku povoleného prečerpania. Má však za to, že vznik a výšku
dlžnej pohľadávky preukazuje dostatočne výpisom z bankovej knihy, ktorá je verejnou listinou. Má za
to, že na daný úverový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o kontokorentnom úvere, nie je možné
aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa tu o osobitnú formu úveru, kde nie je vopred
dohodnutý počet, výška a termíny splátok. Pohľadávka z kontokorentného úveru je splácaná formou
započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu. Žalovaná prekročila výšku
povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného prečerpania. Z dôvodu,

že došlo k porušeniu dohodnutých podmienok, právny predchodca žalobcu zmluvný vzťah ukončil. Čo
sa týka debetného úroku, jeho výška bola žalovanej oznámená písomnou výveskou banky a táto výška v
prípade nezaručeného kontokorentu je 16,9% ročne a v prípade nepovoleného prečerpania 25% ročne.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou
o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, všeobecnými obchodnými podmienkami
VÚB, a.s. pre depozitné produkty, cenníkom VÚB a.s. občania, platobnou históriou, výpoveďou zmluvy,

výpisom z bankovej knihy, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky +
poštovým hárkom, predžalobnou výzvou a zistil tento skutkový stav.

4. Dňa 9. 6. 2006 medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava,
IČO: 31320155 a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb

flexiúčtu. Predmetom tejto zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu, doplnková služba Internet
banking a možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu, t.j. okrem iného aj povolené
prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s..

5. Súčasť zmluvy tvorili Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty.

Podľa čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len VOP),tieto
Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a klientom, ktorého identifikačné údaje sú uvedené v príslušnej
zmluve, ktorej sú tieto Podmienky súčasťou.

V zmysle článku 4.10 bod. 4.10.1 VOP, na základe bankou stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od
kreditných obratov realizovaných na bežnom účte klienta a pravidelnosti realizovania kreditných obratov
na účte, môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytne
na dobu trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie bude
zriadené na bežnom účte najneskôr do 3bankových pracovných dní od rozhodnutia banky o súhlase

s povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške
a začiatku povoleného prečerpania banka bude klienta písomne informovať. Na povolené prečerpanie
klient nemá právny nárok a banka nemá povinnosť mu ho zriadiť.

V zmysle článku 4.10 bod. 4.10.2 VOP, banka je oprávnená kedykoľvek jednostranne upraviť výšku

povoleného prečerpania alebo má právo povolené prečerpanie kedykoľvek jednostranne zrušiť. O
zmene výšky povoleného prečerpania alebo o jeho zrušení banka bude klienta písomne informovať.

Podľa čl. 4.10, bod 4.10.5 VOP, v prípade ak povolené prečerpanie klient využíva, práva a povinnosti
účastníkov zmluvy sa primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka

a týmito Podmienkami.

V zmysle článku 4.10 bod 4.10.6 VOP, po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa zaväzuje klient
dodržiavať nasledovné povinnosti:
a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku peňažné prostriedky

na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte;
b) zaplatiť úroky z uskutočneného povoleného prečerpania;
c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie peňažných prostriedkov na bežný účet;
d) jedenkrát do roka dosiahnuť kreditný zostatok na bežnom účte.
e) bez zbytočného odkladu písomne informovať banku, ak je voči klientovi vydaný

exekučný príkaz alebo udalosť, ktorá by sa týkala exekučného konania, ak klient podal návrh na
vyhlásenie konkurzu alebo bolo voči nemu začaté konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, ak je
klient v likvidácii, ak klient poskytol zabezpečenie na záväzky tretích osôb, ak klient pristúpil k záväzku
tretích osôb, ak klient má voči banke alebo tretej osobe záväzky s plnením ktorých je v omeškaní, ak
klient je účastníkom súdneho sporu v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená jeho schopnosť splatiť

pohľadávku banky z povoleného prečerpania a ak klient nesplní alebo inak poruší záväzok voči banke
alebo tretím osobám ak by takéto nesplnenie alebo porušenie mohlo ohroziť schopnosť klienta splatiť
pohľadávku banky.

Podľa článku 5.1 bod. 5.1.7 VOP, povolené prečerpanie je úročené úrokovou sadzbou pre povolený

debet, ktorej výšku banka môže kedykoľvek jednostranne meniť a ktorú klientovi oznamuje zverejnením.
Dňom vzniku debetného zostatku z dôvodu povoleného prečerpania banka klientovi účtuje úroky do dňa
predchádzajúceho dňu úplného zaplatenia dlžnej čiastky zodpovedajúcej debetnému zostatku najviac
do výšky povoleného prečerpania. Úroky sa počítajú zo skutočných denných debetných zostatkov nabežnom účte klienta a účtujú sa mesačne pozadu, na ťarchu bežného účtu. Pri úročení na účtoch
fyzických osôb sa počíta mesiac za 30dní a rok za 360dní, pri právnických osobách sa počíta mesiac
podľa skutočného počtu dní v mesiaci a rok za 360dní.

6. Poplatky, ktoré mala žalovaná platiť, žalobca podložil Cenníkom VÚB, a.s. Občania.

7. Z platobnej histórie a pohybov na účte vyplýva, že žalovaná posledné čerpanie finančných
prostriedkov vykonala dňa 18. 5. 2010. Po tomto dátume na konto účtu žalovanej boli účtované len

poplatky a úroky.

8. Listom zo dňa 13. 5. 2013 Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155
oznámila žalovanej vypovedanie Zmluvy o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho
mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude žalovanej výpoveď doručená. Podľa doručenky,
žalovaná tento list prevzala dňa 16. 5. 2013

9. Podľa výpisu z bankovej knihy, žalovanej bol otvorený bežný účet dňa 9. 6. 2006 a následne dňa 19.
6. 2008 jej bolo poskytnuté povolené prečerpanie, kde výška limitu tohto povoleného prečerpania bola
1360,95 eur. Dátum zaslania výpovede: 13. 5. 2013.

10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 9. 2014 ako aj Prílohy k tejto zmluve vyplýva, že
pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola postúpená na žalobcu. Uvedená skutočnosť bola oznámená
žalovanej listom zo dňa 6. 10. 2014, ku ktorému žalobca predložil poštový hárok.

11. Predžalobnou výzvou zo dňa 22. 10. 2015 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške

1812,26 eur.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné
zamietnuť.

13. Podľa ustanovenia §261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí
(§476), zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§591), zasielateľskej zmluvy (§601), zmluvy
o prevádzke dopravného prostriedku (§638), zmluvy o tichom spoločenstve (§673), zmluvy o otvorení
akreditívu(§682), zmluvy o inkase (§692), zmluvy o bankovom uložení veci (§700), zmluvy o bežnom

účte (§708) a zmluvy o vkladovom účte (§716).

Podľa ustanovenia §708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitejdoby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ustanovenia §708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a

povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Ako vyplýva z ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ako vyplýva z ustanovenia§502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia

zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.Podľa ustanovenia §503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia §504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia §506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a

požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ustanovenia §25 ods. 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

včaseuzavretiaúverovejzmluvy(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“),spotrebiteľskýmúverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa ustanovenia §3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou
preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o
úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu

ročnejpercentuálnejmierynákladov,opodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmluvazmenená,aospôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Ako vyplýva z ustanovenia §4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitosti obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení
podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej
základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

14. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o
bežnom účte ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 9. 6. 2006, teda za účinnosti Občianskeho
zákonníka v takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy(znenie
účinné od 1.4.2004).

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v

čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa

primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu

s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Spornú zmluvu je teda potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15. Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka").

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.Ako vyplýva z ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia §451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
zúčastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako vyplýva z ustanovenia §458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa

nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

V zmysle ustanovenia §100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžníkpremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať.

V zmysle ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

Podľa ustanovenia §107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Ako vyplýva z ustanovenia §111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá
vplyv na plynutie premlčacej doby.

V zmysle ustanovenia §524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená

zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje aj Príloha - zoznam postupovaných pohľadávok, ktoré
postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho
názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca žiada priznať plnenie zo Zmluvy

obežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, ktorú žalovaná pôvodne uzatvorila s VÚB,
a.s., pričom išlo o zmluvu podľa §708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, resp. §269 ods. 2
Obchodného zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb flexiúčtu.

18. Žalobca odvíjal svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré malo byť zmluve

dojednané ako nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou (bod 4.10.1 VOP).

19. Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. ustanovení
Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úverspotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Podľa zmluvy,
banka poskytne klientovi povolené prečerpanie až po splnení kritérií stanovených bankou. Takéto
dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle §497 a nasl.

ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním s poukazom na §39 Občianskeho
zákonníka, pretože je neurčité (§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

20. Zo zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na
zriadenie povoleného prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním. Nie

sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku,
súvisiacich poplatkov a podobne. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné aj v zmysle §53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá
individuálne, pretože všetky podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle
dlžníka a bez naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy.

21. Predmetná zmluva z 9. 6. 2006 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou právnym
predchodcom žalobcu, v ktorej sú ním naformulované stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaná
ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť, ale mala možnosť ich len prijať alebo neprijať.

22. Súd je teda toho názoru, že uzavretím zmluvy o bežnom účte zo dňa 9. 6. 2006, nedošlo k platnému

uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Podľa §4 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z.,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

23. V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného
úroku a ďalšie náležitosti podľa §4 zákona 258/2001 Z.z.. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v

zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovanou) v písomnej forme,
obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu
takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli
zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci bežného
účtu žalovanej, je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V danej

súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11. 3. 2014, ako aj v napr. v rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 8. 9. 2014 sp. zn. 7C/103/2014.

24. Žalobca v danom prípade nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému uzavretiu určitej

a zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

25. Keďže súd vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu,
nemôže žalobca ani v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné

úroky. Žalobcovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle §451 ods. 1, 2 a §
457 Občianskeho zákonníka.

26. Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01.05.2014,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

žalovanej ako spotrebiteľke z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný
aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

27. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa podľa ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej

dobe.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr),že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie
získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v
prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného

obohatenia skutočne došlo.

Ako je zrejmé z predloženého prehľadu transakcií na bežnom účte, žalovaná naposledy dňa 18. 5.
2010 uskutočnila čerpanie z účtu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikol v predmetnej veci
iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby

bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému
obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba
v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k poslednému bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovanej dňa 18. 5. 2010. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť
dňa

19. 5. 2010 a uplynula najneskôr dňa 19. 5. 2013. Keďže žalobca podal na súd žalobu až dňa 25. 11.
2015, uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na uvedené
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

28. Aj v prípade, al by súd považoval plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z platného právneho
úkonu, pohľadávku žalobcu by pokladal za premlčanú.

Podľa bodu 4.10.6. VOP, po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa žalovaná zaviazala na
dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte jedenkrát do roka. Keďže od 18. 5. 2010 nedošlo k

žiadnym pohybom na účte žalovanej (žiadne výbery ani vklady), najneskôr od uvedeného dňa by plynula
jednoročná lehota na dosiahnutie kreditného zostatku na účte žalovanej. Nakoľko po uplynutí tejto lehoty
dňa 18. 5. 2010 nedošlo k navýšeniu finančných prostriedkov na účte žalovanej na kladné hodnoty, teda
žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol celú dlžnú sumu najneskôr od uvedeného dňa žiadať od
žalovanej. Všeobecná trojročná premlčacia doba by tak začala plynúť odo dňa 19. 5. 2010 a uplynula

by dňa 19. 5. 2013. Keďže žaloba bola na súde podaní až po uplynutí premlčacej doby dňa 25. 11.
2015, aj v tomto prípade by súd považoval nárok žalobcu za premlčaný. Všeobecná trojročná premlčacia
doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý
raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje
objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či

oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3ročná premlčacia doba plynie odo
dňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Týmjeobjektívnevymedzenýzačiatokplynutiapremlčacej
doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a
nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R
1/1998).

29. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov, na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.
Podľa vyššie cit. §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ

sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje

za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má
a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie
(§ 54 ods. 1Občianskeho zákonníka). Ustanovenie §54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s
dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch

vrátane úverov. Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej
úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník),ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie §54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku. Súd je toho názoru, že akékoľvek
ustanovenie zmluvy alebo jeho súčastí, ktoré je v rozpore s §54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovanej
ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust.
Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na
spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských

vzťahoch vrátane úverov. Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie písm. o) Záverečných ustanovení zmluvy o
bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 9. 6. 2006 v zásade nevylučuje použitie

iných právnych predpisov ako Obchodného zákonníka, keďže sa v ňom uvádza, že právne vzťahy touto
zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi platnými v SR.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Súd žalobu žalobcu zamietol a teda žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Preto by jej patrila
náhrada trov konania. Táto si však trovy konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.