Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716203101
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716203101.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne: T.

R., B.. XX.X.XXXX, X. B. T. XX, L., práv. zast.: AK Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad,
proti žalovanému: G. T., B.. XX.X.XXXX, X. Š. XXXX/X, L., práv. zast.: JUDr. Martin Bašista, advokát,
AK, Štefánikova 8, Poprad, za účasti intervenienta na žalovanej strane: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast.: Advokátska
kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 15.000,-
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy je voči žalovanému opodstatnený.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.4.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorý súd uloží žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- eur s príslušenstvom.

2. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 21.1.2015 asi o 17.25 hod. žalovaný v Poprade
viedol motorové vozidlo zn. Toyota Yaris EČV: L. XXX J. na parkovisku čerpacej stanice Slovnaft, kde pri
cúvaní bez toho, aby sa náležite presvedčil, či neohrozí ostatných účastníkov cestnej premávky zadnou

časťou vozidla zrazil chodkyňu T. R. a táto pri náraze a páde utrpela zranenia, ktorým dňa 22.1.2015
podľahla. Nakoľko žalobkyňa bola na osobu svojej matky T. R. citovo veľmi naviazaná, jej úmrtie v
dôsledku dopravnej nehody pociťuje ako ujmu, za ktorú od žalovaného ako vodiča vozidla, ktorým bola
škoda spôsobená, požaduje náhradu nemajetkovej ujmy. Poukazuje pritom na existujúcu judikatúru.

3. Žalovaný s podaním návrhom nesúhlasí a namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
Poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť uplatnenej výšky nároku, jediným dôkazom

je výpoveď manžela žalobkyne, s ktorým majú vzájomne dlhodobý vzťah, spoločne hospodária,
spoločne vedú domácnosť, jeho výpoveď nie je relevantná pre preukázanie intenzity majetkovej resp.
nemajetkovejujmyžalobkyne.Súčasnepoukázalnaskutočnosť,žežalobkyňasosvojoumatkouneviedli
spoločnú domácnosť, nenavštevovali sa výrazne intenzívne, resp. žalobkyňa rozsah spôsobenej ujmy
nepreukázala. Poškodená matka žalobkyne pracovala v Rakúsku, týždeň tam pracovala, týždeň bola
doma. V prípade, že by súd konštatoval existenciu ujmy, podľa názoru žalovaného je uplatnená sumy
neprimerane vysoká.

4. Intervenient na strane žalovanej do konania vstúpil z podnetu žalovaného a namietol dôvodnosť
konania. Poukázal zhodne so žalovaným na skutočnosť, že žalobkyňa so svojou matkou neviedli
spoločnú domácnosť, nenavštevovali sa výrazne intenzívne, resp. žalobkyňa rozsah spôsobenej ujmynepreukázala. V prípade, že by súd konštatoval existenciu ujmy, podľa názoru žalovaného je uplatnená
sumy neprimerane vysoká.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka L. R. a listinnými dôkazmi založenými
v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

6. Žalobou zo dňa 11.4.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorý súd uloží žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- eur s príslušenstvom a z dôvodu, že ako vodič vozidla zn.

Toyota Yaris, dňa 21.1.2015 na parkovisku čerpacej stanice Slovnaft, kde pri cúvaní bez toho, aby sa
náležite presvedčil, či neohrozí ostatných účastníkov cestnej premávky zadnou časťou vozidla zrazil
chodkyňu T. R. a táto pri náraze a páde utrpela zranenia, ktorým dňa 22.1.2015 podľahla. Žalobkyňa
bola na osobu svojej matky T. R. citovo veľmi naviazaná, jej úmrtie v dôsledku dopravnej nehody pociťuje
ako ujmu, za ktorú od žalovaného ako vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, požaduje náhradu
nemajetkovej ujmy. Poukazuje pritom na existujúcu judikatúru. Vyjadrenia žalobkyne potvrdzuje svedok

L. R., manžel žalobkyne, pričom uviedol, že od úmrtia matky je žalobkyňa plačlivá, uvedomuje si, že je
sirota, nakoľko otec jej zomrel už pred časom.

7. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

8. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

9. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie

svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

11. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

12. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

13. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom

4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a
podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.18. Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní

nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať
povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho
občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky
odškodneného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

19. Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo
na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne
postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom
má taká osoba trvalý pobyt.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený
má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi /20/ a je povinný tento nárok preukázať.

23. Podľa § 15 ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na premlčanie
nárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,
ktorá škodu spôsobila.

24. Podľa § 214 ods. 1 C.s.p. ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

25. Podľa § 214 ods. 2 C.s.p. súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je,

alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

26. V prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou, že dňa 21.1.2015 došlo k dopravnej nehode
zavinenej žalovaným, ktorý bol vodičom motorového vozidla značky Toyota Yaris, a ktorý bol poistencom
intervenienta na žalovanej strane. Pri dopravnej nehode zahynula matka žalobkyne T. R., ktorej stratu

žalobkyňa pociťuje ako osobnú ujmu, za ktorú žiada náhradu.

27. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrnuje
tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne sankcie za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ustanovenie § 13 OZ.

Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného ustanovenia, zákonná úprava
vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté
(môžu ňou byť len fyzické osoby) a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (môžu ňou byť aj
právnické osoby). Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba
medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinnosti

vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu na určitú osobu.
Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do
týchtoprávinéhodopustil.Jednásapretoovýlučneosobnúpovinnosťtohtosubjektu,ktoráneprechádza
na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by umožňovalo prípadný prechodtejto povinnosti na ďalšiu osobu, ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú. Z uvedených úvah
teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv,
je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah

do osobnostných práv spôsobil.

28. V posudzovanej veci bolo nesporné, že zásah do osobnostných práv žalobkyne (do jej práva na
súkromný a rodinný život) bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný. Zostáva posúdiť,
či výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 318/2001 Z.z., na ktorom žalovaný založil svoj právny

názor, že nie je v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy pasívne vecne legitimovaný, (nie)je správny.

29. Vo všeobecnosti za spôsobenú škodu zodpovedá škodca, v prejednávanej veci žalovaný. Z
ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 318/2001 Z.z. vyplýva, že jeho predmetom je upraviť povinné
zmluvnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Taktourčenému
predmetu korešponduje aj vymedzenie, na koho sa poistenie zodpovednosti vzťahuje (vzťahuje sa na

každého, kto zodpovedá za škodu) a vymedzenie rozsahu poistného krytia.

30. Právna úprava rozsahu poistenia zodpovednosti v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona podáva
taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú poistnému krytiu a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho,
čo sa odškodňuje, okrem prípadu uvedeného pod písmenom c/, plne v zhode s právnou úpravou

spôsobu a rozsahu náhrady škody v Občianskom zákonníku (§ 442 a nasl. OZ). Poistený má v zmysle
tohto zákonného ustanovenia jeho písmena a/ z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, pričom je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
Naproti tomu, pojem „nemajetkovej ujmy v peniazoch“ za zásah do osobnostných práv je upravený v

Prvej časti OZ v ustanovení § 13 ods. 2 OZ ako jeden z právnych prostriedkov ochrany osobnostných
práv. Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné
právo bolo porušené, priznanie peňažnej satisfakcie. Keďže skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť
(dá sa len predpokladať), výška nemajetkovej ujmy sa nedá presne vyčísliť a teda ani preukázať.

31.Zákonopovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduvustanovení§2,vktoromvymedzuje
pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda osobitne nedefinuje a definíciu nepodáva ani Občiansky
zákonník (čo treba rozumieť pod pojmom škoda nevysvetľuje ani teraz platná Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel). V občianskom zákonníku sa však nachádza právna úprava spôsobu

a rozsahu náhrady (§ 442 a nasl. OZ), ktorá okrem iného vymedzuje, čo sa pri škode na zdraví a
usmrtení odškodňuje. Pokiaľ ide o nároky nemajetkovej povahy, pri škode na zdraví sa odškodňuje
bolesť poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ). Pri strate života sa výživou
oprávneným osobám priznáva pozostalostná úrazová renta (§ 448 OZ) a uhrádzajú sa náklady spojené
s pohrebom, prípade s liečením (§ 449 ods. 1 a 2 OZ). Keďže zákon č. 381/2001 Z.z. pojem škody

nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie, čo sa odškodňuje, niet dôvodu
takto vymedzenú škodu v Občianskom zákonníku nestotožniť so škodou vyjadrenou v § 4 ods. 2 písm. a/
citovaného zákona. Chráneným predmetom, za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného
poškodenému, ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je
aj rodinný život.

32. Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných
práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa
§ 11 a nasl. OZ.

33. Čo sa týka intervenienta, v tomto smere súd konštatuje, že poistenie má za úlohu ekonomickú
ochranu jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Poisťovníctvo je založené na
tvorbe poistno-technických rezerv, ktoré sa tvoria prostredníctvom výberu a akumulácie poistného od
poistených. Z týchto rezerv sú následne poisťovňou vyplácané poistné plnenia. Na základe dohody a
za poplatok poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. V prípade, že nastane

poistnáudalosť,poisťovňasazaväzujeuhradiťpoistenémudohodnutúpoistnúsumu,vprípadepoistenia
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie vzťahuje na následky spôsobené
poškodeným pri prevádzke motorového vozidla a nie je obmedzené na osobu poistenca. Uvedený druh
poistenia je poistením, ktorého existencia je pri prevádzke motorového vozidla povinná v zmysle ust. §3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Poistenie slúži ako prostriedok na prenos rizika zo subjektu, ktorý ho
nie je ochotný podstúpiť na poisťovateľa, ktorý je ochotný ho prebrať.

34. Súd je toho názoru, že i pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je pojem škoda potrebné vykladať tak,
že zahŕňa i nemajetkovú ujmu, i keď sa jedná o samostatné inštitúty, ak účelom poistenia za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo v súvislosti
s prevádzkou vozidla.

35. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2014, z ktorého
vyplýva, že: „... ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na svoju doterajšiu judikatúru,
v ktorej už uviedol, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z
hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry
ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je

interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie
či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu,
najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé
v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Podľa

tejto judikatúry ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí
aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy
interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010,
III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).“ Z uvedeného je

zrejmé,žepriposudzovanívecijenepochybnepotrebnéinterpretovaťprávnunormuvsúladesprincípmi
spravodlivosti.

36. Z citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochranu ľudských práv a slobôd,
Občianskeho zákonníka vyplýva obsah práva na ochranu osobnosti. Do rámca všeobecnej úpravy

ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Rešpektovanie súkromného života, zahŕňa aj právo
na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je
rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, s osobami v úzkom citovom, priateľskom
alebo obdobnom vzťahu. Ide o vzťahy medzi príbuznými, bez ohľadu na skutočnosť, že žijú alebo
nežijú v spoločnej domácnosti. Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za

nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby je existencia neoprávneného
zásahu spôsobilému ujmu vyvolať a príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou.

37. V danom prípade protiprávnosť a príčinná súvislosť zásahu vyplýva z trestného konania vedeného
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 5T/107/2015. V tomto konaní bol žalovaný uznaný vinným

prečinom usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov.

38. Súd nemal pochybnosť o tom, že smrť T. R. spôsobila veľmi vážny zásah do súkromného života
žalobkyne a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca.

Smrťou matky žalobkyňa stratila sociálne, morálne, citové puto vytvorené medzi nimi a nebohou
matkou. Od smrti matky má žalobkyňa a jej rodina ochudobnenú sféru vzťahu s nebohou ako
najbližším rodinným príslušníkom. Stratila možnosť prejavovať jej lásku, priazeň a dostávať oporu,
porozumenie. Protiprávnym konaním žalovaného u žalobkyne došlo k nenávratnej deštrukcii väzieb
súkromného života. Následky zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna

by nepostačovala na primerané vyváženie a zmiernenie ujmy žalobkyne. Ujma vzniknutá žalobkyni
je neodstrániteľná, každá iná fyzická osoba by ujmu považovala za objektívne závažnú, náhrada
nemajetkovej ujmy môže u žalobkyne prispieť k zmiereniu stavu. Je prejavom slušnosti a spravodlivosti,
nemôže však odčiniť dopad tragickej udalosti.

39. Vzhľadom na uvedené súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že podstatou poistenia je
ekonomická ochrana jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Na základe dohody
a za poplatok poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. Intervenient
nepredložil dôkaz o tom, že by mal so žalovaným zúžený či obmedzený rozsah poistenia, prípade, žebude žalovaný zaviazaný povinnosťou náhrady nemajetkovej ujmy v akomkoľvek rozsahu, nastúpi s
najväčšou pravdepodobnosťou jeho zodpovednosť voči svojmu poistencovi, žalovanému.

40. Vzhľadom na charakter prejednávanej veci, keď žalovaný namietal jednak základ uplatneného
právneho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj jej výšku, súd z dôvodu hospodárnosti konania
v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 C.s.p. najskôr rozhodol len o základe uplatneného nároku.

41. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia uznesenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.