Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010322
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116010322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a

prísediacich I.. I. R. a L.. T. D., v trestnej veci obžalovaného Q. Q., stíhaného pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom
do 30.12.2015 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20.06.2016 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Q. Q., nar. XX. XX. XXXX v Brezne,
trvale bytom Q. Q., U. XX,

u z n á v a sa vinným, že

v presne nezistenom období od mája 2011 do 12. marca 2015 v Banskej Bystrici najskôr v byte na ul.
Družby, neskôr v bytoch na Severnej ulici, Radvanskej ulici a znovu na Severnej ulici svoju družku, s
ktorou žil v spoločnej domácnosti U. W., nar. XX. XX. XXXX týral takým spôsobom, že ju fyzicky napádal,

viackrát opakovane udieral päsťou do brucha, fackal po hlave, ťahal za vlasy, zakazoval jej stýkať sa
s jej matkou, často jej telefonoval a hovoril jej, že ho podvádza, že je obyčajná piča, že je neschopná,
vyhrážal sa jej, že ju zabije, keď príde domov, že má oceľovú tyčku a s ňou jej rozbije hlavu, hovoril jej,
že je darebná, nič nerobí a z nich syna vychová len kokota, musela nakupovať a variť len to, čo on chcel,
aj napriek tmu hádzal jedlo o stenu, keď ostala tehotná, tak jej povedal, že ak nepôjde na potrat, tak on a
postará, aby potratila a toto jeho správanie bolo čoraz hrubšie, dňa 07. 03. 2015 jej povedal, že ak zistí,
že ak zistí, že príde o rodinu, tak ich radšej pozabíja, čo viedlo k tomu, že poškodená spolu so svojimi
deťmi dňa 09. 03. 2015 ušla z ich spoločnej domácnosti, napísala mu list, že od neho odchádza, aby

zariadil život po svojom a aj napriek tomu po nej vyhlásil pátranie, aby zistil, kde je čoho sa ona bála,
čím jej spôsoboval psychické a fyzické utrpenie,

teda

týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona v znení účinného do 31. 12. 2015

Za to sa o d s u dz u j e :Podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr.
zákona, § 46 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 51 ods. 1 Tr. zákona sa výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému ustanovuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona sa obžalovanému v skúšobnej dobe ukladá príkaz nepriblížiť sa k
poškodenej U. W., nar. XX. XX. XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
jej obydlia, kde sa táto osoba zdržuje, bez jej súhlasu.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného Q. Q., bola obžaloba prokurátorky

Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. X U.-XX zo dňa 07.04.2016 za zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom období od mája 2011 do 12.
marca2015vBanskejBystricinajskôrvbytenaul.Družby,neskôrvbytochnaSevernejulici,Radvanskej
ulici a znovu na Severnej ulici svoju družku, s ktorou žil v spoločnej domácnosti U. W., nar. XX. XX.

XXXX týral takým spôsobom, že ju fyzicky napádal, viackrát opakovane udieral päsťou do brucha, fackal
po hlave, ťahal za vlasy, zakazoval jej stýkať sa s jej matkou, často jej telefonoval a hovoril jej, že ho
podvádza, že je obyčajná piča, že je neschopná, vyhrážal sa jej, že ju zabije, keď príde domov, že má
oceľovú tyčku a s ňou jej rozbije hlavu, hovoril jej, že je darebná, nič nerobí a z nich syna vychová len
kokota, musela nakupovať a variť len to, čo on chcel, aj napriek tmu hádzal jedlo o stenu, keď ostala

tehotná, tak jej povedal, že ak nepôjde na potrat, tak on a postará, aby potratila a toto jeho správanie
bolo čoraz hrubšie, dňa 07. 03. 2015 jej povedal, že ak zistí, že ak zistí, že príde o rodinu, tak ich radšej
pozabíja, čo viedlo k tomu, že poškodená spolu so svojimi deťmi dňa 09. 03. 2015 ušla z ich spoločnej
domácnosti, napísala mu list, že od neho odchádza, aby zariadil život po svojom a aj napriek tomu po
nej vyhlásil pátranie, aby zistil, kde je čoho sa ona bála, čím jej spôsoboval psychické a fyzické utrpenie.

Obžalovaný Q. Q. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že U. W. bola jeho družka, s ktorou sa poznájú cca od roku 2005 a žijú spolu od roku 2006. Žili
spolu partnerským životom ako druh a družka. Z ich vzťahu sa narodili 2 deti, ktoré sú ešte maloleté.
Starší Samko má 8 rokov a Simonka má 2 roky. Nemali vlastný byt, preto bývali v podnájmoch a

často sa sťahovali. Kvôli tomu, že matka poškodenej T. W. si našla priateľa, vyhodila z domu svojho
manžela a otca poškodenej U. W. a ten potom začal bývať s nami. Kvôli tomu sa museli presťahovať do
väčšieho bytu na ul. Družby v BB. Je to alkoholik, každý deň bol pod vplyvom alkoholu, čo medzi ním a
poškodenou vyvolávalo hádky, pretože potom smrdel. Hodnotil ho ako nekonfliktnú osobu, ktorá sa do
nich nestarala. Spolužitie s poškodenou U. W. hodnotil ako bezproblémové, mali len bežné partnerské

nezhody. Občas sa pohádali, kvôli peniazom, ale iné problémy nemali. Ak sa hádali tak to bolo len kvôli
financiám, pretože poškodená si zobrala úver, aby splácala dlhy za svojich rodičov. Pokiaľ bol na tom
finančne dobre, pomáhal im. Vylúčil, že by ju niekedy fyzicky napadol, udrel alebo týral. Nie je to pravda.
Taktiež nie je pravda, že poškodenej zakazoval stýkať sa s jej matkou, nikdy nebol vo vzťahu k nej
vulgárny ani sa jej nevyhrážal. Taktiež nie je pravda, že by ju nútil jesť celý mesiac kura, alebo že by

hádzal jedlo na stenu. Nepovažuje sa za alkoholika ani za osobu závislú na alkohole. Pije príležitostne
a preferuje pivo. Tvrdý alkohol pije v obmedzenom rozsahu. Nie je pravda, že ju nútil variť len to, čo
chcel on. Kura varili často preto lebo bolo lacné. Poškodenú nikdy neponižoval, ani ju neurážal. Nikdy ju
nenútil k neštandardným sexuálnym praktikám, pokiaľ s tým nesúhlasila. Nikdy ju neznásilnil. Počas ich
spolužitia ju nikdy nepodviedol, ani nemal iný vzťah. Ona ako sa neskôr dozvedel počas ich spolužitia

nadviazala vzťah s jej terajším priateľom T. B., s ktorým teraz žije v spoločnej domácnosti. Ich syna
P. nikdy neudrel, maximálne mu výchovne prebehol prstami po tvári, ale to sa nedá nazvať bitkou.
Spolužitie s poškodenou ukončili v marci 2015, kedy od neho odišla ku kolegyni T. L.G., po 4 dňoch sa k
nemu vrátila a žili spolu ešte 3 mesiace, chceli sa aj zobrať. Definitívne od neho odišla v júni 2015., kedy
aj ukončili partnerské spolužitie. Dôvodom trestného oznámenia, ktoré naňho poškodená podala bolapodľa neho jej snaha získať ich deti do svojej starostlivosti a s tým súvisiace výživné. Týmto spôsobom
si poškodená chcela vyriešiť svoje finančné problémy.

Poškodená U. W. vo výpovedi uviedla, že s obžalovaným žili v partnerskom vzťahu 9 rokov a majú spolu
2 deti. Ich vzťah hodnotila tak, že tam boli aj pekné chvíle, ale boli tam aj zlé obdobia. Obžalovaný má
2 stránky, jedna je tá, ktorou sa prezentuje navonok tzn. že je komunikatívny, priateľský, vie si získať
dôveru ľudí a druhá je tá, ktorú zažila ona, ktorou sa prejavoval vo vzťahu k nej doma. Spočiatku sa jeho
agresivita prejavovala len keď bol pod vplyvom alkoholu, pričom vrcholom boli udalosti z mája 2012, keď

bývali na Severnej ul. v BB a z augusta 2012, keď bývali na Radvanskej ul. v BB v podnájmoch, kedy ju
opakovane bil, znásilňoval proti jej vôli a nútil ju k sexuálnym praktikám, ktoré nechcela. Neskôr sa jeho
negatívne správanie prejavovalo vo vzťahu k nej aj keď bol triezvy, neustále ju ponižoval, obťažoval ju
telefonátmi, ktoré musela stále dvíhať, podozrieval ju z nevery a z toho, že má iný vzťah. Bol frustrovaný
asi z toho, že nikde nepracoval, bol na nej finančne závislý, domáhal sa od nej stále prísunu peňazí
a neznášal, keď mu oponovala. Vyžadoval odo nej absolútnu poslušnosť. Ona sa za jeho správanie

k nej hanbila, preto sa s tým nikomu nezdôverila, nebola ani na lekárskom ošetrení, ani na polícii. Až
keď sa situácia stala neúnosnou, začala ju riešiť a podala trestné oznámenie. Rozhodnúť sa odísť od
obžalovaného jej pomohli kolegyne z práce. Raz si kolegyňa I. R. v Domove dôchodcov na Jilemnického
ul. všimla, že má monokel, ktorý jej spôsobil obžalovaný, bolo to v máji v roku 2012, keď bývali na
Severnej ul., keď ju obžalovaný zbil a znásilnil, tak sa jej pýtala z čoho to má a ona jej vtedy zaklamala, že

syn P.o spal medzi nami a on ju udrel nohou. Hanbila som sa jej povedať pravdu. Až v neskoršom období
sa zdôverila svojim kolegyniam v marci 2015, Ľ. B., Ľ. W. a T. L.. Oni jej pomáhali riešiť situáciu okolo
jej odchodu od obžalovaného, pomáhali jej vybaviť ubytovanie v Azylovom centre. T. L. jej poskytla aj
ubytovanie a pomohla jej odsťahovať sa od obžalovaného a pomohli jejd nakontaktovať sa aj na krízové
centrum. Čo sa týka finančnej situácie v ich vzťahu s obžalovaným peniaze boli sústredené vždy u nej. V

čase keď obžalovaný pracoval, tak zarábal 200-300 eur, ktoré však potom od nej po častiach do týždňa
dvoch vyťahal a minul. Je pravda, že bola úverovo zaťažená, zobrala si úvery kvôli svojmu otcovi, lebo
mupomáhalasplácaťjehodlžoby.Obžalovanýonichvedel.Obžalovanéhosabála,ajsahobojí,pretože
je nevyspytateľný, bál sa ho aj jej otec U. W., ktorý s nimi býval a bola sa ho aj jeho mama a aj ich syn,
ktorý je kvôli nemu teraz v psychologickej a psychiatrickej opatere. Bol u neho diagnostikovaný syndróm

ADHD a depresie. Psychiatrička povedala, že prišli v poslednom momentne, že sa mu mohlo niečo stať a
syn si mohol ublížiť. Ona sa v súčasnosti nelieči, nenavštevuje žiadneho psychológa, ani psychiatra, ani
neberie žiadne lieky. S obžalovaným nemali spoločných známych, ktorí by ich navštevovali a ktorí by boli
svedkami správania obžalovaného voči nej. O všetkom bola informovaná len mama obžalovaného F. Q.,
ku ktorej zvykla ujsť, keď vedela, že obžalovaný zasa pije a príde domov opitý. Vedela to už z jeho hlasu,

keď jej telefonoval. Vtedy vedela, že bude vyvádzať. Vtedy sa zvykla aj s deťmi zbaliť, niekedy zobrala
zo sebou aj svojho otca a išli k F. Q., ktorá ich prichýlila. Ona nemala žiadne návštevy ani kamarátky.
Nemala ani žiadnu dôverníčku, ktorej by sa zdôverovala so svojimi problémami a ani obžalovaný nemal
takúto osobu. Mal jedného kamaráta L. W., s ktorým chodili aj na výlety spolu s deťmi, ale ich partnerské
problémy s ním neriešil. Od obžalovaného odišla v marci 2015. Vrátila sa k nemu asi po týždni potom, čo

ju presvedčil, že sa zmení. Ona mu naivne uverila, ale po pár týždňoch začal znova piť, povedal jej, že
už sa mu nemá opovážiť znova ujsť, že je iba jeho a že bude iba s ním. Definitívne od neho odišla k 01.
06. 2015. Týždeň bývala u jeho mamy, potom s ňou bola 10 dní na dovolenke v Chorvátsku, potom ju
vyhodila, lebo zistila, že mala písomný vzťah s jej terajším partnerom T. B., potom išla na týždeň bývať k
svojej mame, potom si našla prenájom v 1-izb. byte na Ďumbierskej ul., a od októbra 2015 žije a býva v

Hriňovej s terajším priateľom T. B.B.. S ním žije v spoločnej domácnosti od októbra 2015. S obžalovaným
vedú 3 súdne spory, všetky sa týkajú maloletých detí, v jednom prípade je to úprava styku k maloletým
deťom, v druhom prípade je obžalovaný trestne stíhaný za zanedbanie povinnej výživy, pretože neplatí
na deti výživné. Na OS ZV je vedené konanie o úpravu práv a povinnosti mal. Simonke, ktorá jej bola
zverená do osobnej starostlivosti. O veci samej zatiaľ rozhodnuté nebolo.

Svedok U. W., otec poškodenej uviedol, že U. W. sa obžalovaného bála, hlavne vtedy keď mal vypité.
Vtedy sa ho bál aj on. Zo strachu asi 3krát ušiel do roby, aby sa mu vyhol a predišiel jeho atakom na svoju
osobu. Pár krát sa stalo, že s poškodenou a deťmi ušli k F. Q., mame obžalovaného. Keď obžalovaný
vstal, bol priečny, všetko mu vadilo, jeho žena, jej dlhy, on, že pije a kadečo iné. Večer už bolo dobre.

Keď bol triezvy, tak sa s ním dalo. To ako bije poškodenú U. W. nikdy nevidel, ale počul to cez dvere, keď
sa to dialo, obžalovaný bol podráždený a nervózny, on sa vtedy radšej zavrel do izby a nestaral som sa
do nich. Cez zatvorené dvere 1-2 krát počul, ako niečo pľaslo, akoby ju fackal. Potom počul poškodenú
plakať. Bál sa do toho montovať, aby nedostal aj on. Jeho zbil len raz, aj to vedy keď ho vyhodil z domu,vtedy mu dal asi 4 facky. Vyhodil ho pretože zasa začal piť. Na návštevy k ním chodila len jeho žena,
obžalovaného mama a ešte jeden jeho kamarát, nevie ako sa volá. Pár krát som si všimol na poškodenej
aj modriny a opuchliny. Vtedy bývali v prenajatom byte v Radvani alebo na Severnej ul. , už si nepamätal.

Časovo to ohraničiť nevedel. Býval s nimi asi 3 roky. Vtedy keď poškodená odišla od obžalovaného,
už s nimi nebýval. Na otázku, či mu niekedy obžalovaný ponúkal sex s poškodenou uviedol, že raz sa
to stalo, vtedy mal vypité. Vošiel do jeho izby a volal ho, aby si šiel zasexovať s poškodenou. Potom
povedal, že ho chcel len vyskúšať.

Svedkyňa F. Q. uviedla, že obžalovaný je jej syn. S poškodenou U. W. začal obžalovaný chodiť cca
pred 10 rokmi. Poškodená bola vtedy ešte na strednej škole. Otehotnela a z ich vzťahu sa postupne
narodili 2 deti, P. J. P.. Ona im vždy pomáhala, ako vedela, nikdy nevidela, že by sa obžalovaný
poškodenej vyhrážal alebo že by na ňu fyzicky útočil alebo kričal. Hádali sa len kvôli peniazom, ktorých
mali nedostatok a kvôli hroziacim exekúciám. Poškodená sa na obžalovaného v jej prítomnosti nikdy
nesťažovala. Nevie o tom, že by ju týral alebo znásilňoval. Také niečo si nikdy nevšimla a ni poškodenás

sa jej s tým nezdôverila. Nikdy si na poškodenej nevšimla žiadne modriny alebo podliatiny. Potvrdila, že
v dvoch prípadoch k nej poškodená prišla aj s deťmi aj so svojim otcom, údajne preto, že obžalovaný mal
mať vypité a oni sa ho báli. Keď s ním však telefonovala, nič také si nevšimla. Podľa nej si to poškodená
všetkovymyslela,pretožechcelaodobžalovanéhoodísť,kvôlisvojmupriateľoviT.B.,sktorýmterazžije.

K spolužitiu obžalovaného a poškodenej boli na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia L. P., L. B.,
I. U., I. R. a prečítaná výpoveď svedkyne T. L..

Svedkyňa L. P. uviedla, že obžalovaného a poškodenú U. W. pozná ako susedov z Radvanskej XX,
kde títo asi rok a pol bývali v podnájme. Jej byt susedil s bytom, ktorý mali prenajatý. O ich vzťahu

a manželských problémoch nič nevedela, títo sa jej nezdôverovali, poškodená jej o týchto veciach
nehovorila a sama si nikdy na nej nevšimla modriny ani opuchliny. Nič, čo by naznačovalo, že poškodená
je psychicky alebo fyzicky týraná si nevšimla. Nič si nevšimla ani na ich deťoch.

Svedok L. B. uviedol, že obžalovaného a jeho partnerku U. W. pozná ako susedov zo P. XX, kde sa staral

o svojich starých rodičov. Bolo to v rokoch 2013 - 2014. Vtedy komunikoval viac s obžalovaným ako
poškodenou. Nevšimol si v ich vzťahu žiadne nezhody, mali bežné partnerské problémy. Na poškodenej
si nikdy nevšimol podliatiny ani modriny, ani sa mu na obžalovaného nesťažovala. Neviem nič o tom, že
by ju bil alebo fyzicky týral. Obžalovaný hovoril len o finančných problémoch, ktoré ich trápia.

Svedkyňa I. R. uviedla, že poškodenú U.. W. pozná ako svoju bývalú kolegyňu z Domova dôchodcov
na Jilmenického ul. v BB, kde obe pracovali ako opatrovateľky. Obžalovaného poznám ako jej partnera,
s ktorým mali syna, o ktorého sa spolu starali. Občas ju v práci navštívil. Mali sme len kolegiálny a
nie kamarátsky vzťah, poškodená sa jej so svojimi osobnými problémami nezdôverovala. Na svojho
partnera sa nesťažovala, ani sa jej nezdôverovala so svojím osobným životom. Poškodená bola taký

uzavretý typ a ona sa jej nepýtala. Pár krát si všimla, že prišla do roboty vyklepaná, ale ona nezisťovala,
čo sa stalo. Nepamätala si, či si na poškodenej niekedy všimla, že prišla do práce s modrinami a lebo
podliatinami. Obžalovaného pozná len z videnia.

Svedkyňa I. U. uviedla, že obžalovaného a poškodenú pozná len ako susedov zo Severnej ul. v BB

kde mali títo prenajatý byt. Bývali tam dvakrát, ale nevedela uviesť v akom to bolo časovom období.
Registrovala ich ako partnerov, ktorí mali psíka, ktorého venčili, pri tom sa stretávali a rozprávali.
Ich súkromný život nerozoberali, nezdôverovali sa jej so svojimi problémami. Od obžalovaného sa
dozvedela, že ho opustila žena, hovoril jej, že to bolo kvôli úverom a exekúciám. Nikdy si na poškodenej
nevšimla modriny, podliatiny alebo iné zranenia. Poškodená sa jej na obžalovaného nesťažovala.

Obžalovaný s poškodenou sa jej javili ako harmonický pár, ktorý nemá žiadne problémy, normálne spolu
komunikovali a starali sa o syna. S poškodenou sa stretávala 2 - 3x do týždňa.

Z čítanej svedeckej výpovede T. L. vyplynulo, že bola kolegyňou poškodenej v Domove dôchodcov na
Jilemníckého ul. v Banskej Bystrici. Stretávali sa len v práci, kamarátky neboli. Na začiatku roku 2015

si všimla na správaní poškodenej zmenu, bola utrápená a smutná. Ich sociálnej pracovníčke povedal,
že má problémy s priateľom, že je hrubý nielen na ňu ale aj syna P., pričom sa chcela poradiť ohľadne
azylového domu. Potom sa v práci zosypala a povedal, že sa nemôže vrátiť domov, lebo ju obžalovaný
zabije. Preto jej navrhla, že môže ísť k nej domov, veľmi sa ho bála. Potom jej povedala, že obžalovanýzbil aj malého P., že mal hrču aj modriny. Povedal jej aj to, že ju obžalovaný bil aj znásilnil, keď prišiel
opitý domov. Znásilnil ju a priviazal o radiator, že párkrát zbil aj otca poškodenej. Poškodená chodila do
práce vždy v dlhom rukáve, aby jej čo najmenej bolo vidieť holé telo. Vie o tom, že kolegyne ju videli v

práci aj s monoklom, u nich si na to poškodená dávala pozor. Stále hovorila, že ho už nechce vidieť a
bojí sa ho. Bál sa ho aj P.. Tú prvú noc, keď u nej spali, tak Samko sa v jej prítomnosti poškodenej pýtal,
prečo je otec taký zlý, prečo na nich kričí, prečo ich bije, prečo chodí opitý a potom sa im ospravedlňuje.
Poškodená povedala, že ocko je taký, nejako to nerozvádzala. Ale na P. bolo vidieť, že je rád, že odišiel
z toho ich bytu. Potom musela ísť poškodená na školenie a po jej deti prišla jej svokra. Medzitým boli

aj u právnika a v azylovom dome. Týždeň mala poškodená vypnutý telefón a keď si ho zapla dohodla
sa s obžalovaným že sa stretnú. On ju prehovoril, aby sa k nemu vrátila. Potom ako od nich odišla ju
stretla už len v práci. Obžalovaný jej do práce telefonoval a ona musela vždy zdvihnúť telefón. Myslí si,
že poškodená mohla niektoré veci prikrášliť, ale keď bola u nich doma videla aj fľaky po jedle na stene.
Vedela, že poškodená má dlhy kvôli otcovi. Obžalovaný vtedy nikde nepracoval, chodil cvičiť.

Do trestného konania boli v prípravnom konaní pribratí znalci z odboru zdravotníctva odvetvia
psychiatrie L.. D. C. a z odboru psychológie L.. G. R. k posúdeniu psychického stavu poškodenej.
Zo záveru znaleckého posudku MUDr. Renáty Lóškovej vyplýva, že poškodená U. W. trpí syndrómom
týranej osoby, pričom u nej boli zistené známky psychotraumatizácie v súvislosti s týraním v zmysle
úzkostne-depresívneho prežívania. Správanie zo strany partnera vyvolávalo u posudzovanej napätie,

spôsobovalo stres a viedlo k neplnohodnotnému životu s množstvom obmedzení. Nie je možné sa
jednoznačne vyjadriť k tomu, či u poškodenej ide následky trvalého charakteru. Psychické môžu byť
len prechodné, teda upraviteľné. Vhodné by bolo keby sa poškodená osamostatnila, vyhľadala odbornú
pomoc a zahájila adekvátnu liečbu. Z psychologického vyšetrenia L.. G. R. vyplýva, že intelektové
schopnosti poškodenej sú primerané, pamäťové funkcie primerané a je schopná primerane vnímať,

zapamätať si a reprodukovať prežívané udalosti v dostatočnej miere. U poškodenej sa sklony k
fantazijnému spracovaniu skutočností, ku klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu situácie,
účelovému spracovaniu jednotlivých údajov nepreukázali. Možnosti ovplyvnenia výpovede zo strany
inej osoby sú nepravdepodobné. Pri znaleckom vyšetrení vypovedala poškodená podobne ako na
polícii, aavšak pri ňom nezachádzala do podrobnosti, snažila sa skôr bagatelizovať správanie sa svojho

priateľa, snaží sa ho chrániť, hľadá na ňom aj pozitívne vlastnosti. Ona sa Obviňuje z toho, že na neho
podal a trestné oznámenie a v prípade, že bude odsúdený, tak nevie či sa s tým dokáže vyrovnať, cítila
by sa vinnou. Zdôrazňuje, že jej záleží na rodine. Poškodená chcela stiahnuť trestné oznámenie na
partnera po rozhovore s ním, avšak už to nebolo možné. Uviedla, že trestné oznámenie dala na podnet
kolegyne. U poškodenej sa neprejavujú sklony ku konfabulácii.

Znalkyňa L.. D. C. bola k záverom znaleckého posudku vypracovaného na poškodenú U. W. v
prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní dopočutá, pričom uviedla, že sa v plnej miere pridržiava
záverov znaleckého posudku. Na otázku vyšetrovateľky, že ak U. W. užila pred výsluchom na polícií
tabletku NEUROL, či ju to mohlo utlmiť do takej miery, že by nevedela, čo rozpráva vyšetrovateľke

PZ uviedla, že nie, nemohlo. Neurol anxyolitikum, predpisujú ho bežne aj obvodní lekári na potlačenie
úzkostnej symptomatiky. Pani W. takúto symptomatiku má a u nej som aj odporúčala, aby navštívila
psychiatra alebo psychológa, aby zahájila psychoterapeutickú liečbu alebo psychofarmakologickú
liečbu, alebo kombináciu obidvoch. Odborným lekárom by v takom prípade mala ordinovaný napr. aj
Neurol. Veľa ich pacientov, ktorí sa liečia na úzkosť alebo depresiu, tieto lieky užívajú a sú plne pracovne

výkonní, chodia do zamestnania, ide o rôzne profesie, od vysokoškolských po robotnícke. Na otázku
obhajcu, či má syndróm týranej osoby vývojové štádia, znalkyňa uviedla, že syndróm týranej osoby nie je
medicínsky termín, nejedná sa o diagnózu, ktorá by sa nachádzala v medzinárodnej klasifikácii chorôb,
a preto v tomto prípade nemôže hovoriť o nejakých vývojových štádiách. U poškodenej bol diagnostický
záver: zmiešaná úzkostne depresívna porucha. Na otázku obhajcu, či mohlo diagnostikovanie napätie

a stres posudzovanej osoby vyplývať aj z iných jej životných situácií, napr. z finančných dlhov, znalkyňa
uviedla, že možné to je, ale je viac pravdepodobné, resp. väčší podiel v tomto prípade u nej zohrávalo
to, že obžalovaný sa jej priamo vyhrážal, že ak on skončí v base, tak má utekať z Bystrice. Predtým
ju dlhodobo fyzicky napádal, urážal ju, nadával jej, obviňoval ju, obmedzoval ju, čí u nej neustále
stres a napätie násobil. Navyše ju fyzicky napadol aj v siedmom mesiaci gravidity. Jeho správa bolo

nepredvídateľné, nikdy nevedela, v akom stave a za akých okolností dôjde znovu k nejakému urážaniu,
prípadne k nejakému násilnému správaniu. Na otázku obhajcu, či jej poškodená uviedla, že by ju Q. Q.
priviazal k radiátoru znalkyňa povedala, že túto konkrétnu skutočnosť neuviedla, vyšetrenie bolo dlhé,
náročné, je tam anamnestický rozsah 2,5strany formátu A4. Je možné, že túto udalosť mohla aj cielenevynechať, prípadne v tej situácii vyšetrenia mohla na ňu pozabudnúť. Pre týrané osoby vo všeobecnosti
platí, že nie všetko, čo sa udeje, počas znaleckého vyšetrenia povedia. Napriek tomu to nič nemení
na záveroch znaleckého posudku, poškodená uviedla dostatok informácií, ktoré boli podkladom pre

posudkové závery. Na otázku predsedu senátu, či je akceptovateľné, keď sa poškodená svojmu okoliu
nezdôverila, že je svojim partnerom týraná uviedla, že to je jeden z typických znakov a prejavom týranej
osoby. Obete sa nezvyknú so svojimi pocitmi obracať na tretie osoby, majú tendenciu správanie partnera
bagatelizovať, ospravedlňovať a obhajovať. Na otázku obhajcu, či úzkostno-depresívny stav, ktorý bol
diagnostikovaný u poškodenej U.. W. v rozhodnom období mohol byť zapríčinený aj inými príčinami ako

je týranie zo strany partnera uviedla, že úzkostno-depresívnym stavom môže trpieť v podstate každý
jedinec, avšak jeho príčina môže byť rôzna. U poškodenej skúmala obdobie mája 2011 do marca 2015,
kedy vyhodnocovala všetky faktory prichádzajúce do úvahy. Finančné problémy na ktoré poukazuje
obhajoba existovali počas celého spolužitia s obžalovaným a to spolužitie nebolo preto problémové.
Situácia sa začala zhoršovať až v skúmanom období, kedy aj kolegyne na pracovisku si začali všímať u
poškodenej zmeny v správaní, kde z „pohoďáčky“ sa stala uzavretá osoba, ktorá sa zahaľovala, nosila

dlhé rukávy a stala sa apatickou. Toto sú všetko signály, ktoré nasvedčujú tomu, že príčinou zmeny v jej
správaní bol partnerský vzťah a problémy z neho vyplývajúce. Poškodená žila v neustálom napätí, ktoré
sa prejavovalo nepredvídavosťou v správaní obžalovaného, u ktorého poškodená nikdy nevedela kedy
aakozareagujeažilavneustálomstrese.Vzťahsinýmmužomasnahaodísťodobžalovanéhonemohla
byť príčinou týchto jej stavov. Zdravá osoba by reagovala tak, že by partnera opustila a zariadila by sa

iným spôsobom. Poškodená nemala snahu obžalovaného kriminalizovať alebo mu rozbiť zle. Trestné
oznámenie dala až na podnet policajtov, ktorí po nej pátrali na podnet obžalovaného. Na otázku obhajcu,
či skutočnosť, že mama poškodenej U.. W. trpí depresiami, môže mať vplyv na úzkostno-depresívny
stav poškodenej, znalkyňa uviedla, že depresia je dedičná v tých prípadoch pokiaľ u matky je prítomná
endogénna depresia ako choroba, ktorá sa môže dediť. U poškodenej sa však u takúto dedičnú poruchu

nejedná.

Nakoľko sa obžalovaný násilia voči poškodenej dopúšťal pod vplyvom alkoholu bola v prípravnom
konaní do trestného konania pribratá znalkyňa z odboru zdravotníctva odvetvia psychiatrie L.. D.Á. C..
Zo záverov jej posudku je zistiteľné, že obžalovaný nie je závislý od alkoholu. Znalkyňa konštatuje

symptomatický abúzus alkoholu bez jednoznačných znakov závislosti. V čase páchania skutkov nebola
u obžalovaného zistená prítomnosť patickej či komplikovanej opitosti, jednalo sa o opitosť jednoduchú.
Požitý alkohol u obžalovaného deliberoval (odbrzdil) agresívne správanie v čase incidentov. Nenavrhla
uloženie žiadnych ochranných opatrení.

Žalovaného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. d) Trestného zákona sa dopustí, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi,
spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym
sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním

alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej
bezpečnosť, a to závažnejším spôsobom konania. Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych
osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku deti alebo plnoleté osoby pre chorobu,
starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb. V danom prípade
ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Týraním sa rozumie, zlé zaobchádzanie s blízkou osobou,

ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje
ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u týranej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o
konanie,ktorétýranáosobaprejehokrutosť,bezohľadnosťalebobolestivosťpociťujeakoťažképríkorie.
Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas. Ide o úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Tr. zák., trestný čin je spáchaný úmyselne, ak

páchateľ, a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre
prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že obžalovaný

sa skutku dopustil, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zo spáchania skutku je
obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodenej U. W., ktorá od podania trestného
oznámenia opisovala prežité udalosti konštantne a nemenne. Pokiaľ sa aj v jej výpovediach objavili
drobné nezrovnalosti, tieto sú vysvetliteľné dobou, ktorá uplynula od prežitých udalostí. Je pochopiteľné,že odstupom času si poškodená na niektoré detaily nespomenula, resp. na iné áno. Práve naopak,
podozrivé by bolo keby vypovedala rovnako a nemenne, potom by jej výpoveď nebola spontánna
a pôsobila by naučeným dojmom, čomu tak v tomto prípade nebolo. Obžalovaný bol nepriamo

usvedčovaný aj výpoveďami svedka U. W., otca poškodenej, ktorý s nimi v čase útokov žil v spoločnej
domácnosti, ktorý potvrdil vedomosť o fyzických atakoch obžalovaného voči poškodenej a T. L., ktorá
pomáhala poškodenej sa od obžalovaného odsťahovať, čo bol už len dôsledok jeho psychického
a fyzického násilia páchaného na obžalovanej. Vierohodnosť výpovede poškodenej je potvrdená aj
znaleckým posudkom znalkýň MUDr. D. C. J. L.. G. R. z ktorého vyplýva, že poškodená U. W. trpela

syndrómom týranej osoby. Udalosti, ktoré poškodená prežila v súvislosti s týraním, ovplyvnili jej psychiku
aďalšívývinosobnosti.Ažkeďsasituáciapreňustalaneudržateľnousiuvedomila,žemusíchrániťseba
a svoje deti, ktoré už začali mať psychické problémy a rozhodla sa od obžalovaného odísť. Skutočnosť,
že svedkovia P., B., U., susedia v prenajatých bytoch, nepotvrdili vedomosť o psychickom alebo fyzickom
násilí obžalovaného voči poškodenej neznamená, že sa toto nedialo. Podľa znalkyne L.. C. je typickým
prejavom obete domáceho násilia, že sa pod vplyvom takéhoto správania uzatvárala do seba, že to

v sebe dusila, že sa za to hanbila a že nemala snahu sa s tým zverovať tretím osobám. Mala snahu
bagatelizovať správanie agresora, ospravedlňovať a obhajovať ho. Z jej záverov vyplýva, že poškodená
nemala záujem obžalovaného kriminalizovať a aj podanie trestného oznámenia nebol z jej strany
pripraveným krokom, ale vyplynul z momentálnej situácie. Za tohto stavu teda nie je pravdepodobné,
že si poškodená vymýšľala alebo podala trestné oznámenie účelovo. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne

F. Q., matky obžalovaného, túto súd nepovažoval za vierohodnú. Táto aj keď musela mať vedomosť o
správaní obžalovaného, táto v snahe chrániť svojho syna všetko poprela a práve snažila sa spochybniť
vierohodnosť a motiváciu poškodenej, ktorá ju viedla k podaniu trestného oznámenia. Pokiaľ ide o
obhajobné tvrdenia obžalovaného, ktorý tvrdil, že príčinou podania trestného oznámenia poškodenou
bola jej snaha získať ich deti do svojej osobnej starostlivosti a s tým súvisiace výživné, čím si chcela

vyriešiť svoje finančné problémy, táto bola vyvrátená znalkyňou L.. C., ktorá to vylúčila.

V prejednávanom prípade bolo teda preukázané, že obžalovaný po dlhší čas úmyselne,
poškodenej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, preto súd po právnej stránke konanie obžalovaného

kvalifikoval, ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že je slobodný, otec dvoch maloletých detí. Je zamestnaný v
Pizerii Franco v Banskej Bystrici na Bakossovej ulici ako pizza pekár. Skončil SOU poľnohospodársko-

potravinárske v Banskej Bystrici, Pod Bánošom, v odbore pekár. Nie je evidovaný ako držiteľ zbrojného
preukazu a vlastník zbrane. Nie je evidovaný v PAL, ani v CPLDZ. Od zamestnávateľa je hodnotený
kladne, nebolo voči nemu vedené žiadne disciplinárne konanie. Od 01. 12. 2015 je zamestnaný na trvalý
pracovný pomer - polovičný úväzok. Sú proti nemu vedené 3 exekučné príkazy. Bolo voči nemu vedené
jednopriestupkovékonanie,ktorévšakboloodloženébezzačatiakonaniaopriestupku.Doposiaľsúdom

trestaný nebol.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia

páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona hrozil trest odňatia slobody
na sedem až pätnásť rokov.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob
spáchania činu a jeho následok, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich

okolností. Súd u obžalovaného vzal do úvahy existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr.
zákona, pretože viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priťažujúce okolnosti nezistil. Podľa
§ 38 ods. 3 ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. Po znížení trestnej sadzby hrozil obžalovanému trest odňatia slobodyna sedem rokov až 12 rokov a 4 mesiace. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti
prípadualebovzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj

trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto
zákonom. Súd dospel k záveru, že na osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia
slobody na základe takto modifikovanej trestnej sadzby, ale účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom
odňatia slobody kratšieho trvania. Pritom vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zákona podľa ktorého,
trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu

blízke osoby. V tejto súvislosti súd nemohol opomenúť, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť voči
dvom maloletým deťom pochádzajúcim zo vzťahu s poškodenou U. W., ktorú si musí plniť a na ktorú
výživu sú tieto odkázané. Na základe týchto okolností, teda osobných pomerov obžalovaného, súd
dospel k záveru, že na prevýchovu osoby obžalovaného bude dostatočný trest odňatia slobody vo
výmere troch rokov a za splnenia podmienok ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému trest
mimoriadne znížil.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie

je nevyhnutný. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods.
1 podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Súd preto ďalej skúmal, či je potrebné, aby takto vymeraný trest obžalovaný priamo vykonal, alebo či
je ešte účelu trestu možné dosiahnuť aj jeho hrozbou podmienečného odsúdenia. Vzhľadom na osobu
páchateľa,sprihliadnutímnadoterajšíspôsobživota,akoajnaskutočnosť,žeobžalovanýspoškodenou
v spoločnej domácnosti nežije od júna 2015, ma súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu osoby obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto v zmysle § 49 ods.

1 Tr. zákona za použitia § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní
štyroch rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému v skúšobnej dobe uložil príkaz
nepriblížiť sa k poškodenej U. W. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej
obydlia, kde sa táto osoba zdržuje, bez jej súhlasu. Súd má za to, že takto uložený trest povedie k

dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.