Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203258
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714203258.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: M.

G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. J. XX, XXX XX Q., občan SR, zastúpeného: JUDr. Peter
Bódi, advokát, M. R. Štefánika 55/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou proti žalovanému: M. A., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX W., občan SR, zastúpeného Mgr. Stelou Chovanovou,
advokátkou so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 2.200,- EUR s príslušenstvom
a o protinávrhu na zaplatenie 400,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a.

Súd návrh žalovaného z a m i e t a .

Žalobca má nárok na zaplatenie trov konania vo výške 100% vo veci protinávrhu o zaplatenie sumy
400,- EUR s 9% úrokom z omeškania od 16. 09. 2011.

Žalovaný má nárok na trovy konania vo výške 100% vo veci žaloby o zaplatenie sumy 2.200,- EUR
spolu s 9,25% úrokom z omeškania z tejto sumy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom po čiastočnom späťvzatí návrhu, ktoré bolo uznesením

Okresného súdu Zvolen 8C/49/2014-44 zo dňa 03. 11. 2014 zastavené domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 2.200,- EUR spolu aj s 9,25% úrokom z omeškania od 10. 11. 2011 do
zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne zo sumy 2.600,- EUR od 10. 11. 2011 do zaplatenia
ako aj trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16. 09. 2011 uzatvoril ako prenajímateľ - predávajúci so žalovaným
ako nájomcom - kupujúcim zmluvu označenú ako Zmluva o kúpne prenajatej veci podľa § 489 a
nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo AUDI A8 Quatro EVČ: G.

XXX B. (súd ho bude ďalej označovať len ako „motorové vozidlo“). V deň podpisu zmluvy odovzdal
žalobca žalovanému do užívania motorové vozidlo, pričom žalovaný mu zaplatil sumu 400,- EUR, ale
nezaplatil ďalšie dohodnuté splátky. Celková cena vozidla bola 2.600,- EUR, pričom formou pravidelných
mesačných splátok mu mala byť táto zaplatená do 06. 09. 2012. Keďže žalovaný po prevzatí vozidla
a zaplatení sumy 400,- EUR neuhradil žiadnu mesačnú splátku podľa článku II. bod 2 písm. a) zmluvy
dňom 10. 11. 2011 sa stala splatnou celá suma a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu za každý deň z omeškania. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd rozhodol

tak ako je vyššie uvedené.

2. Súd z písomného vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 17. 09. 2014 spoluaj s protinávrhom zistil, že tento okrem iných skutočností poukazuje na to, že namieta absolútnu
neplatnosť zmluvy o kúpe motorového vozidla z dôvodu, že vlastníka uvedeného vozidla nepozná.
Poukázal na to, že nevie posúdiť či k uzatvoreniu právneho úkonu mal oprávnenie od vlastníka

predmetného vozidla alebo z akého objektívneho dôvodu odvodil dobromyseľnosť vystupovať ako
vlastník veci, keďže s autom nakladal ako vlastník resp. prenajímateľ. Prenajímateľ - predávajúci ako
žalobca vystupuje v zmluve pod IČO: XXXXXX/XXXX čo zjavne nie je IČO, ale rodné číslo, keďže
predávajúci sa narodil XX. XX. XXXX a ako druhá zmluvná strana tiež má rodné číslo a teda sa
jednalo o zmluvu o kúpe prenajatej veci medzi súkromnými osobami nepodnikateľmi. Z uvedeného je

zrejmé, že zmluva o kúpe, hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka, je nutné ju podriadiť pod
režim Občianskeho zákonníka. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka tento neumožňuje prevod
vlastníckeho práva od nevlastníka a takéto plnenie sa považuje za objektívne nemožné a teda žalobca
nemohol platne previesť vlastníctvo k tejto veci. O počiatočnú právnu nemožnosť plnenia išlo z dôvodu,
že v okamihu uzavretia zmluvy existovala právna prekážka neexistencie vlastníctva, ktorá bránila, aby
sa zmluva stala platnou. V tomto prípade je navrhovateľ ako nevlastník auta v záhlaví zmluvy uvedený

ako fyzická osoba nepodnikateľ a podľa môjho názoru účelovo zneužil ustanovenie § 489 a nasl.
Obchodného zákonníka. Ak súd teda uzná túto zmluvu za absolútne neplatnú tak zmluvné strany sú
povinné si navzájom vydať čo prijali a preto z uvedeného dôvodu žiadame, aby súd zaviazal žalobcu na
zaplatenie sumy žalovanému vo výške 400,- EUR spolu s príslušenstvom.
Zároveň poukazuje aj na neprimeranosť zmluvnej pokuty, ktorá v rámci zmluvy predstavuje 720% ročne

čo sa dá kvalifikovať ako úžera.
Taktiež poukázal na to, že približne 20. 09. 2011 mu na jednej z pracovných ciest bola odcudzená
peňaženka so všetkými dokladmi preto telefonoval žalobcovi, že potrebuje veľký technický preukaz, aby
si mohol vybaviť malý technický preukaz. Žalobca mu uviedol, že veľký technický nevlastní a nemôžu mu
ho dať, pričom bez veľkého technického preukazu a bez fyzickej prítomnosti vlastníka na Dopravnom

inšpektoráte v G. mu nemohol byť vydaný nový malý technický preukaz a z tohto dôvodu sa stalo auto
nespôsobilým na prevádzku na pozemných komunikáciách a do doby, kedy žalobca spolu s vlastníkom
vozidla vybavia nový malý technický preukaz odstaví ho pred bytovkou. S odstupom času je zrejmé,
že malý technický preukazu zo strany vlastníka nebolo možné vybaviť, nakoľko exekútorský úrad vydal
na jeho odobratie príkaz načo by sa pri povinnej kontrole vozidla pred vydaním malého technického

preukazu prišlo. Žalobca spolu s vlastníkom auta svojim konaním už po dvoch týždňoch od podpísania
zmluvy znemožnili užívať predmet zmluvy, na čo som niekoľkokrát upozornil žalobcu a z tohto dôvodu
som mu prestal uhrádzať dohodnuté splátky, nakoľko predmet zmluvy stratil akýkoľvek význam práve z
dôvodu jeho nepoužiteľnosti. Žalobcu som vyzval, aby si prišiel pre uvedené vozidlo, lebo ho nemám z
čoho splácať, keďže mi choroba neumožňovala ďalej pracovať a bol som hospitalizovaný. Neskôr ma

suseda informovala, že spolu so sestrou videli ako vozidlo odťahovala odťahovacia služba a bol som
presvedčený, že vozidlo dal na základe mojej telefonickej výzvy odtiahnuť žalobca. Myslel som si, že
došlo k obojstrannému odstúpeniu od zmluvy.
Zároveň poukazuje na to, že podľa neho vozidlo bolo odtiahnuté prostredníctvom exekútorského úradu,
čo však súdu bolo v priebehu konania výpoveďami svedkov preukázané ako nepravdivé tvrdenie.

3. Súd na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľ
predávajúci a nájomcom - kupujúcim ako žalovaným zo dňa 16. 09. 2011 zistil, že predmetom tejto
zmluvy bolo motorové vozidlo a zmluva nadobudla účinnosť momentom prevzatia predmetu prenájmu
a budúcej kúpy. Zmluva je dohodnutá na dobu určitú t. j. na dobu dĺžky dohodnutých splátok. Podľa

článku II. bod 2 pri prevzatí predmetu nájomca - kupujúci uhradí nultú splátku kúpnej ceny v hotovosti
400,- EUR a nájomca zaplatí predmet zmluvy najneskôr do 09. 06. 2012 v celkovej sume 2.600,- EUR.
Podľa článku 3 kupujúci spolu s automobilom preberá všetku potrebnú dokumentáciu spojenú s jeho
vlastníctvom. Berie na vedomie, že vzhľadom na svoj vek je automobil primerane opotrebovaný.

4. Súd z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10. 09. 2011 medzi predávajúcim D.
T. a kupujúcim M. G. zistil, že predmetom tejto zmluvy je predmetné motorové vozidlo, pričom
predávajúci predáva automobil za dohodnutú kúpnu cenu 2.500,- EUR, pričom kúpna cena bola
zaplatená pri podpise zmluvy. Podľa článku I. predávajúci je výlučným vlastníkom automobilu značky
AUDI A8 ŠPZ: G. XXX B.. Kupujúci svojim podpisom potvrdzuje, že predmet kúpy prevezme dňom

podpisu tejto zmluvy, preberá všetku potrebnú dokumentáciu spojenú s jeho vlastníctvom. Kupujúci
nadobúda vlastnícke právo k predmetu kúpy dňom zaplatenia celej kúpnej ceny. Okamihom prevzatia
predmetu zmluvy prechádza na neho nebezpečenstvom náhodnej skazy a náhodného zhoršenia.5. Z evidenčnej karty vozidla evidovaného Okresným riaditeľstvom Policajného
zboru, Okresný dopravný inšpektorát v G. súd zistil, že O. A. je od 08. 12. 2010 až do súčasnosti vedená
ako nový držiteľ a vlastník vozidla. Na uvedené predmetné vozidlo boli dané exekútorské blokácie dňa

10. 01. 2012 a 25. 01. 2012 súdnym exekútorom JUDr. J., dňa 11. 09. 2013 súdnym exekútorom D. E.
a 18. 09. 2014 súdnym exekútorom JUDr. Ľ. H.Á..
Pred O. A. bolo viacero vlastníkov tohto vozidla, pričom predchádzajúcim vlastníkom bola W. T., pred
ňou bol D. J..
Na základe žiadosti o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla zo dňa 08. 12. 2010 súd zistil,

že W. T. žiada o vykonanie tejto zmeny: prepis vozidla na nového držiteľa A. O., nar. XX. XX. XXXX.
Na základe žiadosti o prihlásenie motorového vozidla bolo zistené, že dňa 08. 12. 2010 O. A. podala
žiadosť o zaevidovanie vozidla na nového držiteľa.

6. Na základe žiadosti o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla bolo
zistené, že dňa 05. 05. 2014 požiadala O. A. o výmenu malého technického preukazu kvôli strate.

Z uznesenia Obvodného oddelenia policajného zboru vo Zvolene zo dňa 08. 12. 2014 ČVS: ORP-1049/
ZV-ZV-2014 súd zistil, že trestné stíhanie bolo prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, pričom predmetom mala byť tá skutočnosť, že v
presne nezistenom čase v mesiaci jún 2014 v meste W. na ulici F. bolo ukradnuté predmetné motorové

vozidlo, čím bola spôsobená M. A. škoda vo výške 1.500,- EUR.
V rámci uvedeného uznesenia sa uvádzaj aj vyjadrenie M. G. (žalobcu), ktorý uviedol, že predmetné
vozidlokúpilodosobyD.T.,ktorýbymalpochádzaťzoJ.,pričomtotovozidlomalasimesiacahneďnato
ho predal M. A.. Pri predaji mu odovzdal malý technický preukaz a veľký technický preukaz poslal poštou
pánovi T. na odhlášku a o ostatné sa nestaral. Uviedol, že neskôr ho A. kontaktoval, že na predmetnom

vozidle sú úplne opotrebované brzdy a že toto chce vrátiť, s týmto nesúhlasil. A. zaplatil len prvú splátku.
Tiež uviedol, že mal vedomosť o tom, že O. A., ktorá bola vlastníkom a držiteľom vozidla bola v tom
čase družka pána T., má s ňou dve deti.
Z vyjadrenia O. A. v rámci tohto trestného stíhania súd zistil, že ona je družkou D. T., ktorý v súčasnosti
pracuje v F.. Uviedla, že približne pred tromi rokmi bola vlastníkom aj držiteľom predmetného vozidla.

Predchádzajúcim vlastníkom bola matka D. T.. V tom období sa s partnerom dostali do finančných
ťažkostí a preto boli nútení toto vozidlo predať. Nevedela uviesť komu bolo predané, pretože tieto
záležitosti vybavoval jej druh D. T.. Ďalej uviedla, že od času predaja vozidla nemá o ňom žiadne
informácie a nevie kde sa vozidlo momentálne nachádza. Uviedla, že si už nespomína na to či boli v
čase, keď vozidlo predávala uvalené na neho exekútorské blokácie, ale nie je to vylúčené. Nevedela o

tom, že stále figuruje ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla a že si už nespomína na
to prečo vozidlo v čase, keď ho predali nebolo prepísané na nového majiteľa.

7. Súd z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Zvolene zo dňa 15.
03. 2016 ČVS: ORP-1049-ZV-ZV-2014 (č. l. 179) zistil z výpovedi E. A., že tento uvedené vozidlo kúpil

od osoby O. A., pričom pri kúpe bola spísaná kúpno-predajná zmluva a splnomocnenie bolo potrebné na
prepis uvedeného vozidla na jeho osobu. Poukázal na to, že niekedy v apríli roku 2014 sa stretol s R. T.,
ktorý sa ho opýtal či nevie o tom kto by kúpil uvedené motorové vozidlo. Poukázal na to, že pred kúpou
si pozrel aj dokumentáciu od tohto vozidla vrátane STK a EK a zistil, že všetko je platné a že majiteľkou
vozidla D. O. A., ktorá je švagrinou R. T.L.. Taktiež uviedol, že vedel o tom, že je na uvedenom aute

exekúcia, pričom sa dohodli, že toto vymení za vozidlo Peugeot 406, ktorého vlastníkom je on a že tento
mu ešte doplatí finančnú čiastku a dá dva mobilné telefóny. Kúpa sa uskutočnila 25. 04. 2014, pričom
on zmluvu podpisoval na Obecnom úrade v C. J. a zo strany O. A. už bol na zmluve podpis úradne
osvedčený. E. A. uviedol, že potom stretol O. A. a rozprávali sa o exekúciách, pričom táto uviedla, že
má dlh asi vo výške 700,- EUR, pričom po jeho splatení sa predmetné vozidlo prepíše na E. A. s čím

bol oboznámený. A. T. k veci uviedol, že v roku 2014 prišiel k nemu na adresu domov E. A. a spýtal sa
ho či nie je na predaj predmetné motorové vozidlo, ktoré už dlhšie pozoroval pred jeho domom. Uviedol,
že toto vozidlo patrilo aj patrí O. A. a povedal mu, že O. A. má záujem uvedené vozidlo predať, lebo
odchádza do zahraničia. Neskôr prišiel E. A. za O. A., s ktorou sa dohodol, že auto vyplatí za sumu 400,-
EUR a odovzdá jej aj svoj Peugeot 406 a dva mobilné telefóny. Obchod sa takto aj uskutočnil, pričom

neskôr sa zistilo na dopravnom inšpektoráte, že uvedené motorové vozidlo nie je možné prepísať na
E. A. a to v dôsledku exekúcií, ktoré boli uvalené na toto motorové vozidlo. Potom sa podľa jeho slov
O. A. s E. A. dohodli, že si budú splácať svoje exekúcie.Z výsluchu D. T. súd zistil, že on je druhom O. A., pričom jeho družka bola ako majiteľka tohto vozidla
niekedy na jar roku 2014 kontaktovaná políciou v G., aby si prišla pre uvedené motorové vozidlo do
W., pretože je tam dlhodobo zaparkované na trávniku. Za toto parkovanie dostali aj pokutu 150,- EUR.

Následne bolo motorové vozidlo odtiahnuté do C. J., kde býva jeho brat A. T.. Priznal, že má vedomosť
o tom, že vozidlo bolo predané E. A., ale že on pri tomto predaji nebol prítomný.
Súd z vyjadrenia O. A., ktorá bola vypočutá ako svedok, táto uviedla, že predmetné vozidlo v roku 2014
opätovne nadobudla tak, že jej druh D. T. uvedené vozidlo na základe telefonátu E.. Ľ. E. bol odtiahnuť
vo W., kde malo parkovať vyše jedného roka na zelenej ploche. Tento policajt ich informoval, že ak si

vozidlo neodtiahnu tak im hrozí pokuta za parkovanie na zelenej ploche. Zároveň uviedla, že vozidlo
bolo potom odparkované vo dvore jej svokra A. T. a že od svojho druha vie, že keď nakladali vozidlo R.
W. tak sa nikto oň neprišiel zaujímať. Mysleli si, že majiteľ vozidla zomrel, pretože vozidlo bolo riadne
zanedbané. Následne uviedla, že jej druh D. T. toto vozidlo odovzdal bratovi A., ktorému povedal, aby
ho predal a že ona v tej veci iba podpísala ako vlastníčka vozidla kúpno-predajnú zmluvu. Pamätá si,
že podpis boli overiť na Obecnom úrade v C. J.. Nevie za akú sumu bolo vozidlo predané.

8. Z výsluchu O. A. dožiadaným súdom zistil, že táto uviedla, že podpis na
žiadosti o vydanie malého technického preukazu je jej. Čo sa týka vedomostí, či vie o tom, že boli
exekútorské blokácie uvalené na predmetné vozidlo a či exekútorom oznámila, že už nie je alebo je
vlastníčkou tohto vozidla uviedla, že keď sa odovzdávalo auto pánovi G. nebola si vedomá, že sú tam

blokácie, všetko vybavoval jej priateľ. Jeden zo súdnych exekútorov volal kvôli tomu, že je vlastníčka
auta a bol spisovať majetok, bolo to asi dva roky späť, bývali ešte na Slovensku. Uvedené auto sa
neodhlasovalo, pretože tam bol problém s technickým preukazom a všetko riešil jej priateľ.
Naotázkučiniekedypoverilainúosobunaodhláseniemotorovéhovozidlauviedla,ženikohonepoverila,
to by si pamätala. Na otázku či sa stretla niekedy s M. G. ohľadom predaja tohto vozidla uviedla: videla

som ho iba raz aj to, keď už auto mal. Všetko vybavoval jej priateľ.
Na otázku či niekedy splnomocnila svojho priateľa D. T. na predaj uvedeného vozidla uviedla, že ho
nesplnomocnila, vedela o tom komu ho má predať, cenu nevie, zdá sa jej, že ho vymenili za auto,
nepamätá si za aké sa vymenilo, peniaze za predaj jej žiadne nedal, nie si je vedomá či mu doplácal
nejaké peniaze. Myslím si, že nie, to by jej určite povedal. Nevedela vôbec ako odhlasovanie funguje,

figurovalo tam len jej meno, nepamätám si či som ho bola odhlásiť.
Vo veci, aby sa vyjadrila k výpovedi o podaní vysvetlenia zo dňa 05. 12. 2014, kde uviedla príslušníkovi
OO PZ Zvolen, že „približne pred troma rokmi ste bola vlastníkom a držiteľom motorového vozidla AUDI
A8 Quatro, pričom v tomto období ste sa s druhom (D. T.) dostali do finančných ťažkostí a preto ste
boli nútení toto vozidlo predať, ďalej ste uviedla, že tieto záležitosti vybavoval váš druh D. T., pričom od

času predaja nemáte o danom motorovom vozidle žiadne informácie a neviete kde sa toto momentálne
nachádza ani kto je vlastníkom, záverom ste uviedla, že ste nevedela o tom, že stále figurujete ako
vlastník a držiteľ daného motorového vozidla“ uviedla: to som určite nepovedala, že som nevedela o
tom, že stále figurujem ako vlastník a držiteľ motorového vozidla, keď viem, že to auto sa neprepísalo.
Viem, že vtedy bol problém s techničákom, nedalo sa prepísať, už teraz neviem čo s tým, keď sú tam

blokácie, musíme počkať kým sa odblokuje. To, že sme boli vo finančných ťažkostiach je pravda, ale
viem, že auto bolo vymenené, nie predané. V tom čase som nevedela o danom motorovom vozidle nič
a pokiaľ nás nezavolali príslušníci OO PZ, že si ho máme ísť odtiahnuť, pretože budeme pokutovaní.

9. Súd z výsluchu svedka D. T. urobeného prostredníctvom Okresného súdu

v Galante zistil, že vedel o tom, že jeho družka sa domáhala vydania malého technického preukazu
kvôli strate, on jej to kázal, aby tam išla. Vo veci kúpnej zmluvy, či ju podpisoval s pánom M. G. uviedol,
že áno, kúpnu zmluvu som podpisoval s kupujúcim, bolo to dávno, podpisovali sme ju v H. v rodinnom
dome po jeho otcovi, nepamätám si kto ju vyhotovil. Žiadnu inú kúpnu zmluvu so žalobcom M. G.
nepodpisoval. Na otázku či ho niekedy O. A. písomne na predaj tohto motorového vozidla splnomocnila

a či sa predaj mal uskutočniť konkrétnej osobe za konkrétnu cenu uviedol, že všetky autá boli jeho,
písomne ho nesplnomocnila pani A. na predaj tohto auta, ja som ho vymenil za iné auto, ešte horší vrak.
S G. sa dohodli tak, že auto sa neprepíše, že si uhradí ešte poistku za auto pokiaľ nájde druhého kupca.
Oni auto nepredali, ale vymenili ho za iné, ktoré bolo na plyn.

10. Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 15.
2014 zistil, že tento opätovne poukazuje na to, že žalobca zakúpil od pána D. T. na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 10. 09. 2011 predmetné vozidlo, pričom nemal informácie o tom, že by na predmetné
vozidlo boli uvalené nejaké exekúcie. Taktiež sa vyjadruje ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy medzižalobcom a žalovaným, pričom čo však je podstatné z uvedeného vyjadrenia na strane 4 poukazuje
na to, že vznáša námietku premlčania voči nároku, ktorú si uplatnil žalovaný voči žalobcovi vo výške
400,-EUR v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným

bola uzatvorená dňa 16. 09. 2011 a k uplatneniu tohto nároku došlo až 17. 09. 2014, teda po uplynutí
trojročnej objektívnej premlčacej doby.
11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10. 12. 2014 poukázal na
to, že uvedené vozidlo kúpil žalobca na základe kúpnej zmluvy od predávajúceho D. T., pričom
poukazovanie na to, že možno je vlastníčkou podľa dopravného inšpektorátu O. A. je možné, že toto

auto ona nejakým spôsobom predala resp. splnomocnila ho na predaj tohto auta alebo ho poverila.
V rámci vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 09. 09. 2015 poukazuje
na výpoveď O. A. s tým, že táto uviedla vo svojej výpovedi, že auto predávali, nakoľko mali finančnú
tieseň a preto ona poverila svojho druha D. T. na predanie tohto vozidla.
Na pojednávaní dňa 28. 09. 2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom aj na výpoveď pána
T. je možné, že zmluva bola podpísaná iba formálne, ale došlo k výmene áut. Podľa neho zo strany

pána G. malo ísť o výmenu auta Ford Explorer. V rámci tohto konania je podľa neho potrebné si ustáliť
predbežnú otázku v podobe kto je vlastne vlastníkom vozidla AUDI A8 s tým, že podľa neho jeho
klient nadobudol vlastnícke právo od O. A., ktorá bola vlastníčkou a držiteľkou vozidla. Poukazuje na
jej výpoveď v zápisnici sp. zn. 8Cd/1/2016 urobenú na Okresnom súde v G., z ktorej vyplýva vôľa
prostredníctvom svojho druha previesť vlastnícke právo vozidla AUDI A8 na klienta M. G.. Poukazuje

na to, že všetko riešil jej priateľ, pričom auto bolo vymenené, nie predané. Aj v zápisnici z výpovede
D. T. sa uvádza, že vozidlo AUDI A8 vymenil s M. G. za iné vozidlo. Preto v zmysle toho ako som na
dnešnom pojednávaní uviedol s najväčšou pravdepodobnosťou skutočne došlo k zámene vozidiel AUDI
A8 s vozidlom Ford Explorer, ktorého vlastníkom mal byť môj klient. Titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva M. G.Š. k vozidlu AUDI A8 bola ústne uzatvorená zámenná zmluva medzi mojim klientom M. G.

a vlastníčkou vozidla O. A. zastúpenou jej druhom. Právny zástupca na strane 3 zápisnice doslovne
uviedol „ z uvedeného teda rovnako vyplýva, že v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k vozidlu,
či už to teda bola kúpna zmluva, ktorá bola formálne podľa nášho názoru iba spísaná z dôvodu ako mi
uviedol môj klient, pretože teda v tej chvíli mali nejakú kúpnu zmluvu pri sebe s tým, že teda už predtým
sa ústne dohodli, že dôjde k nejakej zámennej zmluve, ale formálne teda, aby mali nejaký dokument

tak spísali, tak ako mi klient uviedol, túto písomnú zmluvu, ktorá teda bola predložená súdu.“ Taktiež
poukazuje vo svojej výpovedi na ďalšie skutočnosti, ktoré však pre súd za súčasnej dôkaznej situácie
nie sú podstatné s tým, že opätovne zdôraznil, tak ako vo svojom písomnom podaní doručenom súdu
dňa 15. 10. 2014, na námietku premlčania vo veci pohľadávky 400,- EUR.
Čo sa týka poukazovania na dôkazy, ktoré boli na pojednávaní preukázané vo veci akéhosi postúpenia

pohľadávky k tomuto sa bližšie vyjadriť nevedel.

12. Súd z vyjadrení právnej zástupkyni žalovaného na pojednávaniach zistil, že táto
s návrhom nesúhlasí. Podľa nich nebola uzatvorená kúpna zmluva v súlade so zákonom, nakoľko
žalobca uvedené motorové vozidlo nemohol vlastniť z dôvodu, že ho nenadobudol právnym úkonom

v súlade so zákonom. Poukazuje, že sú tu určité hypotetické tvrdenia a skutočnosti, ktoré nie sú
preukázané, kde žalobca sa odvoláva na akúsi ústnu zámennú zmluvu, nejaké formálne podpísanie
kúpnej zmluvy, nejaké opätovné nadobudnutie vlastníctva pani A. a vychádza a odvoláva sa na trestný
spis, ktorý bol priložený a na výsluchy navrhovateľov. Pán G. nemohol kúpiť tvrdené auto, nakoľko
zmluva medzi G. a A. je absolútne neplatná, keďže G. kúpil od pána T. auto, ktorý nebol jeho

vlastníkom. Podľa nich vlastníkom tohto motorového vozidla je naďalej pani A., ktorá tiež vyhlásila vo
svojom výsluchu, že nikomu žiadne splnomocnenie na predaj vozidla nedala. Na samotnej kúpnej
zmluve je podpísaný T., G., nikde tam nefiguruje A. alebo to, že by mal niekto konať za ňu v zastúpení.
Nejaké domnienky, dohady, že by konali z vlastnej vôle alebo konkludentným súhlasom alebo niečo také
považujem za právne irelevantné. Podľa nej jediný skutočný právny prevod tohto vozidla sa uskutočnil

medzi pani A. a A.. Z neplatného právneho úkonu ako prvotného potom nemôže vzniknúť ďalší právny
úkon a ide o neplatné právne úkony od samého začiatku. Zároveň poukazujú na to, že žiadajú, aby súd
vyhovel ich vzájomnému návrhu na zaplatenie 400, EUR.

13. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len Civilný sporový poriadok)
prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.14. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná.

16. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo

môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov.

17. Podľa § 187 ods. 2 Civilného sporového poriadku dôkazným prostriedkom je
najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

18. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon je
prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 489 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník)
zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca
je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po
jej zániku.

23. Podľa § 489 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva o kúpe prenajatej veci
vyžaduje písomnú formu.

24. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a

zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že tak návrh žalobcu
ako aj protinávrh žalovaného nie sú dôvodné a preto tieto obidva zamietol.

26. Čo sa týka zamietnutia návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 2.200,- EUR aj
s predmetným príslušenstvom súd má za to, že tomuto návrhu nemohol vyhovieť z toho dôvodu, nakoľko
vychádzal zo zásady, že nikto nemôže previesť viac práv na iného ako sám má. Predovšetkým žalobca
sa domáhal zaplatenia predmetnej sumy na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci uzatvorenej medzi
žalobcom ako prenajímateľom - predávajúcim a žalovaným ako nájomcom - kupujúcim zo dňa 16.

09. 2011. Podľa súdu aj uvedená zmluva o kúpe prenajatej veci má výrazné vady, pre ktoré by bola
neplatným právnym úkonom a to aj predovšetkým z dôvodov, že nebolo preukázané v súlade s § 262
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka použitie Obchodného zákonníka, ktoré si účastníci písomne nedohodli
medzi sebou, avšak nakoľko toto nie je hlavným dôvodom zamietnutia tohto návrhu súd sa bližšie týmto
zaoberať nebude.

Čo sa však týka hlavného dôvodu, je to ten dôvod, že žalobca nepreukázal žiadnym právne relevantným
spôsobom a to predovšetkým dôkazmi svoje tvrdenia, pričom súd má za to, že každý účastník nie je
len povinný tvrdiť určité skutočnosti, ale aj predložiť dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti potvrdili. Samotný
žalobca svoje vlastnícke právo počas celého konania okrem posledného pojednávania odvodzoval oduzatvorenia kúpnej zmluvy medzi ním ako kupujúcim a D. T. ako predávajúcim zo dňa 10. 09. 2011
na čo doslovne poukazuje vo svojich, a to jednak písomných vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené
dňa 08. 12. 2014 a 15. 10. 2014 a tiež na pojednávaní konanom dňa 10. 12. 2014, pričom samozrejme

je až súdu nepochopiteľné, že sa odrazu rozpamätal na akúsi skutočnosť výmeny auta, keď dovtedy
tvrdil, že uvedené auto kúpil od pána D. T.. Taktiež v rámci prvotných tvrdení absolútne sa nespomínala
pani O. A. ako vlastníčka tohto auta, že by ona pána T. pri kúpe tohto auta splnomocnila na jeho predaj
a k tomuto prikročil žalobca len pod ťarchou jej výpovedí ako aj výpovedí D. T., ktoré sa uskutočnili
neskôr. Súd má teda za to, že žalobca v žiadnom prípade v čase uzatvárania kúpnej zmluvy s pánom

D. T. nemal vedomosť o tom, že by O. A. mala byť vlastníčkou uvedeného auta a tiež, že by pána
T.a k tomuto splnomocnila. To jednoznačne preukazujú písomné dôkazy, ktoré predložil dokonca sám
žalobca a to predmetnú kúpnu zmluvu, kde sa ani slovom nespomína, že by vlastníkom mala byť O.
A., kde je jednoznačne uvádzaný predávajúci D. T. ako aj jeho podpis. Ďalšie tvrdenia súd viac-menej
považuje za účelové a to tým spôsobom, že právny zástupca žalobcu menil svoje výpovede podľa toho
čo sa kedy dozvedel a čo by bolo v jeho prospech. Celkove teda súd má za to, že v zmysle § 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je
neplatný. Zo samotného správania sa a tvrdení žalobcu v konaní vyplývalo, že tento prakticky až do
skončenia dokazovania sám nevedel, že či uvedené auto kúpil resp. zámennou zmluvou vymenil za
Ford Galaxy, až na konci túto skutočnosť úplne potvrdil. Zároveň však nebolo absolútne preukázané
ani to, že ak došlo k zámennej zmluve bolo minimálne potrebné preukázať tú skutočnosť, že k Fordu

Galaxy, ktorý by mal byť vymenený za AUDI A8 O. A. nadobudla vlastnícke právo, kedy by teda mohla
byť s najväčšou pravdepodobnosťou zámenná zmluva platná, čo však by zároveň mohla vylučovať tá
skutočnosť, že keďže právny úkon musí byť v čase jeho robenia určitý, slobodný a vážny, čo v tomto
prípade nebolo preukázané, by ešte neznamenalo, že takýto právny úkony by neodporoval zákonu a bol
platný.SamotnáO.A. nikdyneuviedla,žečiaakéautonadobudladovlastníctva,čihoeštevlastníalebo

ho predala, alebo vymenila. Súd z rozsiahleho dokazovania mal preukázané, že z vyjadrenia právneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 28. 09. 2016, kde tento doslovne uviedol: „ v súvislosti s prevodom
vlastníckeho práva, či už to bola teda kúpna zmluva spísaná iba formálne, pretože účastníci mali nejakú
kúpnu zmluvu pri sebe s tým, že sa teda predtým ústne dohodli, že dôjde k nejakej zámene, ale formálne
teda, aby mali nejaký dokument tak spísali, tak ako mi klient uviedol túto písomnú zmluvu, ktorá bola

teda predložená súdu, vyplýva, že ani v čase podania žaloby ani v čase rozhodnutia súdu neboli zo
strany žalobcu produkované dôkazy, ktoré by jednoznačne bez pochybností preukazovali skutočnosť, že
právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Zrozumiteľnosť právneho úkonu musí
byť tak jasná, aby neboli pochybnosti o tom čo účastníci právnym úkonom chceli urobiť. Tak z vyjadrení
pani A. ako aj D. T., títo sa viackrát vo svojich vyjadreniach jednak vyjadrujú v tom zmysle, že auto bolo

vymenené, potom, že auto predali a teda ani oni sami jednoznačne neuvádzajú k akému právnemu
úkonu pri prevode vlastníctva k autu podľa nich malo prísť. Súd uvedie niekoľko príkladov k týmto
vyjadreniam a to napr. z uznesenia zo dňa 08. 12. 2014 vydaného Obvodným oddelením Policajného
zboru vo Zvolene (č. l. 141), kde na strane 3 sa uvádza, že vo veci bola vypočutá O. A., ktorá uviedla, že
mali finančné ťažkosti a preto boli nútení toto vozidlo predať. Menovaná nevedela uviesť komu bolo toto

vozidlo predané, pretože tieto záležitosti vybavoval jej druh D. T.. Od tohto času nemá o tomto žiadne
informácie.
Zároveň zasa si odporovala vo svojej výpovedi zaznamenanej v zápisnici Okresného súdu R. G.
8Cd/1/2016 zo dňa 23. 03. 2016, kde doslovne uviedla na otázku či niekedy splnomocnila svojho priateľa
na predaj uvedeného vozidla, ak áno, kedy, akým spôsobom, komu mal predať predmetné motorové

vozidlo, za akú cenu, „že nesplnomocnila som svojho priateľa na predaj uvedeného vozidla“, vedela som
o tom komu ho má predať, cenu neviem, zdá sa mi, že ho vymieňali auto za auto, nepamätám si za aké
sa vymenilo, peniaze mi za predaj žiadne nedal, nie som si toho vedomá či mu doplácal nejaké peniaze.
Myslím, že určite nie, to by mi povedal. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že právny úkon, ktorý by
robil pán D. T. v mene O. A. nemohol byť určitý, zrozumiteľný ako aj vážny v zmysle § 37 Občianskeho

zákonníka, pretože samotná O. A. vedená ako vlastníčka a držiteľka auta nevedela akým spôsobom
by malo prejsť jej vlastníctvo na inú osobu, či to bola kúpno-predajná zmluva resp. zámenná zmluva,
ďalej ak by mala byť zámenná zmluva platná musela by ona sa stať vlastníčkou auta Ford Galaxy,
na ktoré poukazuje právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní. Určitosť takéhoto právneho
úkonu samozrejme je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu, aby z neho mohli vzniknúť práva

a povinnosti, aby mohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k takémuto predmetu, súdu nebolo
jednoznačne preukázané či ide o kúpnu zmluvu resp. zámennú zmluvu, avšak ktorákoľvek z týchto
zmlúv nemala také znaky, ktoré by právny úkon robili platným a preto ani samotný žalobca z neplatného
právneho úkonu nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu AUDI A8.Na základe tejto skutočnosti súd teda návrh žalobcu na zaplatenie sumy 2.200,- EUR s príslušenstvom
zamietol.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

30. Čo sa týka protinávrhu, ktorý podal žalovaný na zaplatenie sumy 400,- EUR, ktorá
mala predstavovať sumu podpísanú pri uzatváraní zmluvy o kúpe prenajatej veci dňa 16. 09. 2011 súd
mal preukázané, že v zmysle článku II. bod 1 tejto zmluvy bolo určené, že pri prevzatí predmetu zmluvu
nájomca - budúci kupujúci uhradí nultú splátku kúpnej ceny v hotovosti vo výške 400, -EUR. Podľa

článku III. prvá veta nájomca - kupujúci svojim podpisom potvrdzuje, že predmet kúpy prevezme dňom
podpisu tejto zmluvy. Zmluva bola podpísaná teda 16. 09. 2011 a teda týmto dňom mal aj žalovaný
zaplatiť žalobcovi uvedených 400,- EUR.
Čo sa týka samotného uplatnenia si nároku na zaplatenie sumy 400,- EUR tento si žalovaný uplatnil
svojim podaním doručeným súdu dňa 17. 09. 2014. Na základe § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

je v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, čo predstavuje aj plnenie v rámci
neplatnej kúpnej zmluvy podľa § 451 ods. 2 dvojročná premlčacia lehota od času, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a trojročná objektívna
premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Čo sa týka teda tejto
skutočnosti žalovaný si mohol nárok najneskôr uplatniť dňa 16. 09. 2014. Nakoľko došlo k uplatneniu

až 17. 09. 2014, teda po uplynutí tejto lehoty súd považuje vzájomný návrh žalovaného za premlčaný
a preto mu ho nemohol priznať.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Zároveň súd rozhodol aj o trovách konania a to tým spôsobom, že žalovaný má
právo na náhradu trov konania vo výške 100% v rámci uplatňovaného nároku žalobcu voči nemu t.
j. zaplatenia sumy vo výške 2.200,- EUR spolu aj s príslušenstvom a zároveň súd zasa priznal právo
žalobcu na trovy konania vo výške 100% voči žalovanému týkajúce sa vzájomného návrhu o zaplatenie

sumy 400,- EUR aj s príslušenstvom.
§ 149 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 185 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 187 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 191 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z. z.
§ 34 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 37 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb.
§ 39 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 489 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb.

§ 558 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 107 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.