Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200860
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor, pracovisko Veľké Kapušany, P.O. Hviezdoslava 75, Veľké Kapušany, za účasti R. V., bytom L..C..
V. XX/XXX, P. W., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 96/2015 zo dňa 16.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké
Kapušany č. V 96/2015 zo dňa 16.03.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 96/2015 zo dňa 16.03.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 12/2015-RAČ uzavretej dňa 13.01.2015 medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a R. V. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu bol byt č.

XXX na prízemí bytového domu, súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXXX katastrálneho územia
P. W., obec P. W., okres Michalovce v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 516/9289 (LV č. XXXX).

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá dňa 13.01.2015 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a
účastníkom R. V. ako záložným dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v

zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia. Správny orgán je povinný pri rozhodovaní o povolení
vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Dohoda
o splnomocnení bola vpísaná do formulárovej dohody (predtlačenej a teda dlžník - záložca nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody), v danom prípade bola teda obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa
- záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho
záujmy, keďže splnomocnenec bol už v tejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný. Takúto dohodu
o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá

a pripravená. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného
veriteľa - navrhovateľky. Spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu
(splnomocnenca), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že bysplnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho
práv, skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom
tohto právneho úkonu. Odporca z tohto dôvodu považoval predmetnú dohodu o splnomocnení za

neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 36 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva je
absolútne neplatná aj vzhľadom na fakt, že peňažná pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať,
v nej nie je vyčíslená. Poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré
v obdobných veciach týkajúcich sa uzavretia záložných zmlúv v prospech navrhovateľky ako záložného
veriteľa za rovnakých skutkových okolností vyslovili záver, že ide o absolútne neplatný právny úkon.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 24.03.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Namietala aj
nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva úvaha, na základe akých skutočností a aplikáciou ktorých konkrétnych ustanovení zákona

dospel správny orgán k záveru, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca.
Nesúhlasila s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov

splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne
existovať, nestačí len potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a

vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nemožno ju
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka. Dodala, že nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru
alebo v poplatku za poskytnutie úveru, prípadne v iných skutočnostiach. Na záver navrhovateľka
uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom

a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 14.07.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 21.09.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie

riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 10.08.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Odporca, u ktorého bolo
vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 07.08.2015, listom zo dňa 11.08.2015 oznámil
svojuneúčasťnapojednávanízdôvodupracovnejzaneprázdnenostiapožiadaloprejednanievecivjeho
neprítomnosti. Účastníčka R. V., u ktorej bolo vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom

07.08.2015, nebola na pojednávaní prítomná, pričom svoju neúčasť neospravedlnila. Súd v súlade s §
250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov
konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom R. V. zmluvu o

úvere č. 900303405 zo dňa 11.10.2013. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 11.10.2013
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia

splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom
R. V. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.Dňa 13.01.2015 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 12/2015-RAČ medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné

právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 900303405 zo dňa 11.10.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu

z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom R. V. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola

vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,
chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne,
či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na

formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva č. 12/2015-RAČ zo dňa 13.01.2015
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní, nerešpektuje
požiadavkou vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy
o zriadení záložného práva, pretože z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie istiny

vo výške 1.400,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého výšku navrhovateľka
ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu, že ku vkladovému
konaniu nepredložila zmluvu o úvere a ani doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku
zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom zálohu mali byť
nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníka konania, pričom je zrejmé, že ich hodnota

prevyšuje poskytnutú istinu spolu s primeraným príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v

spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.