Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209728
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8712209728.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa Mgr. Š. Z.,

S.. X.X.XXXX, M. Q., H.. V. XXXX/XX, proti odporcovi V. R. W. C. X. V. V. R., Bratislava, Ž. S. XX, v
konaní o náhradu škody s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,- O. a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti o sumu XX.XXX,- O. súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške X,- O. do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 18.7.2012 návrh na začatie konania o zaplatenie peňažnej náhrady za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zbytočnými prieťahmi v konaní v trvaní 8 rokov, 4 mesiace a 8 dní a to
vo výške XX.XXX,- eur.

Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. XT/XXX/XX bol navrhovateľ
oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad podanej sp.zn. XPv/XXX/XX. Svoj návrh

odôvodnil tým, že pochybenie štátu a jeho orgánov vidí v zdĺhavom právnom posúdení trestnosti jeho
konania ako aj súvisiacich zákonných podmienok spojených s vedením podania, v dôsledku čoho u
navrhovateľa bezdôvodne dlho trval stav právnej neistoty, čo výrazným spôsobom zasiahlo do jeho
života.Vpriebehucelejdobytrestnéhostíhaniasanezmeniliskutkovéokolnosti,zktorýchsúdvychádzal
pri oslobodzujúcich rozsudkoch a aj napriek tomu došlo po 8 rokoch k správnemu právnemu posúdeniu
rozhodujúcich okolností a bol vydaný právoplatný oslobodzujúci rozsudok.

Orgány činné v trestnom konaní pri svojom rozhodovaní porušili zákon tým, že nerešpektovali ust. § 2,
ods. 12 trestného poriadku a viedli voči navrhovateľovi konanie bez toho, aby včas vyhodnotili, či dôkazy
proti jeho osobe boli získané zákonným spôsobom a či bolo zákonné samotné trestné stíhanie.

V dôsledku takto neprimeranej dlhej doby trestného stíhania a v duchu zásady neskorá spravodlivosť,
žiadna spravodlivosť utrpel navrhovateľ škody, a to z dôvodu začatia trestného stíhania a vznesenia
obvinenia, bol vtedajším zamestnávateľom Colný úrad Poprad rozhodnutím sp. zn. XXXX/XXXX zo dňa

14.8.2002 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby až do času právoplatného skončenia trestného
stíhania, čo dokazuje priamu príčinnú súvislosť, keďže v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že
podkladom na jeho vydanie je začatie trestného stíhania.Následkom tohto rozhodnutia poberal služobný plat vo výške minimálnej mzdy a rovnako musel
dodržiavať ostatné povinnosti colníka. Jeho jediný príjem bol vo výške minimálnej mzdy 166,- eur a
zároveň bol na základe rozsudku Okresného súdu Poprad povinný prispievať na výživu maloletých dcér

vsume133,-eur.Finančnásituáciabolapretoznačnezložitáaneúnosná.Zároveň,akouviedolzdôvodu
povinnosti dodržiavať ostatné povinnosti colníka aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby
nemožnosť vykonávať prakticky žiadnu inú zárobkovú činnosť a taktiež s prihliadnutím na skutočnosť,
že súdne konanie sa javilo, že bude prebiehať dlhšiu dobu, nakoniec trvalo viac ako 8 rokov, bol nútený
požiadať dňa 12.6.2003 o uvoľnenie zo služobného pomeru z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.

Za dobu trestného stíhania vykonával iba dočasné zamestnania, čo neboli zodpovedajúce kvalifikácii a
praxi a prebiehajúce trestné stíhanie zasiahlo do jeho pracovného života neúmernou dĺžkou, negatívne
najmä tým, že nemohol si zadovážiť dlhodobé zamestnanie z dôvodu účasti na súdnych pojednávania.
Rovnako zasiahlo jeho osobnostnú sféru a neúmerným dlhým trvaním právnej neistoty, neschopnosti
viesť riadny život počas trvania trestného stíhania, a to v oblasti rodinnej, osobnej, v oblasti bývania, a

tým došlo aj k neúmerne dlhému poškodzovaniu navrhovateľovho dobrého mena.

Navrhovateľ uviedol, že pri posudzovaní náhrady výšky vychádzal z platnej judikatúry, a to uznesenia
Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý sa odvoláva na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
č.k. XXCdo/XXXX/XXXX, kde sa konštatuje v obdobnom prípade, že primeraná výška náhrady škody za

spôsobené prieťahy v konaní na nemajetkovej ujme je 1.000,- eur za každý rok s tým, že pokiaľ účastník
neprispel prieťahom v konaní, je možné túto sumu zvýšiť a rovnako zvýšiť vzhľadom na okolnosti daného
prípadu.

Navrhovateľ považuje následky neprimerane dlhého trestného stíhania za závažné obzvlášť s

ohľadom na to, že bol štátnym zamestnancom, ktorý si riadne plnil svoje pracovné povinnosti a štát
prostredníctvom svojich orgánov spôsobil, že trestné stíhanie trvalo neprimerane dlhú dobu a obzvlášť
s prihliadnutím na to, že sa jednalo o prípad, kedy navrhovateľ porušil zákon a dal podnet na trestné
stíhanie.

Podľa jeho názoru bola nesprávnym úradným postupom spôsobená neprimeraná dĺžka trestného
stíhania, a to z dôvodu nerešpektovania pokynov nariadeného súdu na odstránenie nedostatkov.
Nerešpektovanie záväzných pokynov považuje za nesprávny úradný postup, ktorý prispel k
neprimeranej dĺžke tohto trestného stíhania v zmysle nálezu ústavného súdu SR č. XX/XXXX-XX, súd
konštatoval, že vzhľadom na mimoriadne citlivý zásah trestného stíhania do osobnostných práv a slobôd

sa primeranosť lehoty na konanie v trestných veciach musí posudzovať prísnejšie.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 12.11.2012. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že nesprávnym úradným postupom by mohlo byť len nevydanie alebo oneskorené vydanie
rozhodnutia alebo vykonanie úkonu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu výlučne v

dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vykonanie či vydanie. Pričom je nutné
podotknúť, že postup orgánov činných v trestnom konaní ani súdne konanie z hľadiska prieťahov nie je
kompetentný preskúmať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 58/1969 Z.b., či zákona č. 514/2003
Z.z.

Celková doba priebehu konania zodpovedá v každom prípade zložitosti skutkovej a právnej náročnosti
veci, ktorá bola v tejto veci značne komplikovaná, avšak nie je možné konštatovať, že zo strany orgánov
činných v trestnom konaní a súdu došlo k zbytočným prieťahom.

V konaní boli riadne vykonávané úkony smerujúce k objasneniu veci v zmysle trestného poriadku. Súd

v predmetnej veci 3x rozhodol rozsudkom a raz trestným rozkazom, pričom boli voči rozhodnutiam
podávané opravné prostriedky, o ktorých rozhodoval nadriadený súd.

V súvislosti s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov si mal navrhovateľ
uplatňovať primerané zadosťučinenie sťažnosťou pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, nakoľko

otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantované v čl. 48, ods. 2 ústavy, je kompetentný preskúmavať Ústavný súd.Žalobca si pri uplatňovaní nároku na súde uviedol požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v
sume XX.XXX,- eur.

Súd vykonal dokazovanie, a to: návrh bol podaný dňa 18.7.2012, súčasťou je fotokópia uznesenie
Okresnej prokuratúry v Poprade zo dňa 2.8.2002 č. XPVXXX/XX, uznesenie, v ktorom bola sťažnosť
navrhovateľa zamietnutá ako nedôvodná, fotokópia uznesenia Okresného úradu vyšetrovania PZ v
Poprade zo dňa 31.7.2002 č. Č.:J.-XXX/XX-Q.-XXXX - je to uznesenie, ktorým bolo začaté trestné
stíhanie voči navrhovateľovi, fotokópia uznesenia KS v Prešove zo dňa 8.12.2010 č.k. XTo/XX/XX-XXX,

ktorým KS rozhodol podľa §319 trestného poriadku zamietol odvolanie okresného prokurátora, fotokópia
listu zo dňa 4.1.2012 MS SR sekcia právnych služieb adresované navrhovateľovi, podľa ktorého
žiadosť navrhovateľa zamietli ako nedôvodnú, jednalo sa o žiadosť za náhradu škody za nezákonné
rozhodnutie, fotokópia colného úradu Poprad rozhodnutie zo dňa 14.8.2002, podľa ktorého dňom
doručenia rozhodnutia dočasne pozbavuje výkonu štátnej služby navrhovateľa do času právoplatného
skončenia trestného stíhania, rozhodnutie fotokópia riaditeľa colného úradu Prešov XXX/XXXX-XXXX

zo dňa 3.8.2011, ktorým sa končí dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a to dňom 9.12.2010
voči navrhovateľovi, fotokópia žaloby o náhradu škody podaná na OS Poprad dňa 23.1.2012 č.k. XXC/
XX/XXXX čl. 28-41, kde sú totožní účastníci konania, vznesenie námietky zaujatosti zo dňa 3.8.2012
čl. 42-44, prekladacia správa na KS Prešov zo dňa 12.9.2012, námietka zaujatosti sa týkala veci
posúdenia, nakoľko v uvedenej trestnej veci bolo rozhodnuté tunajším súdom a ďalej aj účastníkom

konania aj v trestnej veci aj v tejto veci súd vzniesol námietku zaujatosti, že v uvedenej veci nie je
možné vystupovať, uznesenie KS v Prešove zo dňa 19.9.2012, kde je uvedené, že sudkyňa JUDr.
Mária Kubusová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci XXC/XXX/XXXX Os Poprad.
Súd 16.10.2012 požiadal odporcu o vyjadrenie k návrhu a zároveň vyžiadal pripojiť spis XT/XXX/
XXXX. Odporca sa vyjadril k návrhu dňa 12.11.2012, a to na čl. 50-56, predložil súdu poverenie zo

dňa 31.10.2012, fotokópiu rozsudku KS v Nitre č.k. XCo/XXX/XXXX čl. 58-67, dňa 3.1.2013 mailom
požiadal navrhovateľ o informáciu o zaslanie č. spisu a oznámenie o konaní vo veci, nakoľko do
dnešného dňa neobdŕžal žiadne upovedomenie o konaní v danej veci, mailom zo dňa 8.1.2013 bola
zaslanáodpoveďnavrhovateľovi,kdebolouvedené,ževecjepridelenáJUDr.MáriiKubusovejakonanie
nie je ukončené, súd vytýčil pojednávanie na dnešný deň a to 8.1.2013, uznesenie zo dňa 9.1.2013,

oznamovacia povinnosť, kde súd oznámil v zmysle §35, ods. 4 O.s.p. Okresnej prokuratúre Poprad, že
bol podaný návrh vo veci, úradný záznam, kde je uvedené, že bol požiadaný znovu spis XT/XXX/XXXX
na pripojenie k spisu, avšak predmetný spis je pripojený k č.k. XXC/XX/XXXX a tento sa od 30.11.2012
na Krajskom súde v Prešove18.7.2012, posledné pojednávanie sa konalo 1.3.2013, bolo odročené na
dnešný deň, že súd požiada Krajský súd v Prešove o zapožičanie spisu XT/XXX/XXXX, navrhovateľ

predložil písomné návrhy súdu na dokazovanie. Súd má pripojený spis XT/XXX/XXXX, navrhovateľ
listom zo dňa 12.3.2013 uviedol vykonanie listinných dôkazov trestný spis XT/XXX/XXXX OS Poprad,
rozhodnutie riaditeľa colného úradu Poprad, rozhodnutie riaditeľa colného úradu Prešov, posudok o
služobnej činnosti colníka 2002 (v spise) rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru zo dňa 24.6.2011,
lekárske potvrdenie MUDr. Kantorovej zo dňa 11.2.2011, všetko sa nachádza v spise, a zistil nasledovný

skutkový a právny stav:

Súd vykonal dokazovanie, a to: Návrh bol podaný dňa 18.7.2012. Okresný súd v Poprade rozhodol
rozsudkom dňa 20.5.2013. Proti rozsudku bolo podané odvolanie zo strany navrhovateľa a odporcu.
Krajský súd Prešov uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.9.2013 zrušil rozsudok OS Poprad a

vecvrátilsúdunaďalšiekonanie,ppl.dňa21.10.2013.OSPopradvytýčilpojednávanienadeň14.3.2014
bolo odročené na dnešný deň. Dňa 19.3.2014 podal navrhovateľ návrh na doplnenie dokazovania: číta
sa. Súd si pripojil zápisnicu zo dňa 19.6.2012 č.k. XXC/XX/XXXX. Číta výpoveď svedka O. Z.Y., S..
XX.XX.XXXX, N. M. Q., H.. V. XXXX/XX. Svedok U. A., S.. XX.XX.XXXX, M. Q., N. XXXX/XX: číta sa.
Svedok X. U., S.. XX.XX.XXXX, M. Q., R. XXXX/X: číta sa. Svedok O. Z., S.. XX.X.XXXX, M. Č.R., R.,

F., Y.. X.X. XX: číta sa.

Súd má pripojený trestný spis 6T/113/2008. Prílohová obálka CD nosič 2x. Obsah spisu: spisový prehľad
čl. 1 uznesenie zo dňa 31.7.2002: číta sa. čl. 2, čl. 3 uznesenie OP v PP zo dňa 2.8.2002: číta sa.
úradný záznam o zaistení osoby zo dňa 31.7.2002 čl. 5, 5a zápisnica o zadržaní podozrivej osoby,

čl. 6 zápisnica o výsluchu zadržaného, čl. 7: číta sa. Príkaz na umiestnenie osoby do cely zo dňa
31.7.2002 OÚ vyšetrovania PZ čl. 8: číta sa, čl. 9: číta sa. Príkaz na umiestnenie zo dňa 1.8.2002 č.
ČVS: OUV-578/20-PP-2002. Plná moc zo dňa 31.7.2002. Čl.12-13 OU vyšetrovania PZ v PP zo dňa
2.8.2002 podnet na vzatie do väzby. OP PP list zo dňa 2.8.2002 čl. 14: číta sa. Zápisnica o výsluchuobvineného zo dňa 3.8.2002 čl. 16-18: číta sa. Úradný záznam zo dňa 3.8.2002. Uznesenie OS PP zo
dňa 3.8.2002 o vzatí do väzby čl. 20: číta sa. Príkaz na prijatie do väzby zo dňa 3.8.2002. Uznesenie
OP PP zo dňa 27.8.2002 o vyhovení žiadosti Mgr. Z. o prepustení väzby na slobodu čl. 23: číta sa.

Čl. 24 list OP Poprad príkaz. Čl. 24 vyrozumenie o úkone. Čl. 26 vyrozumenie o úkone. Doplnenie
výpovede zo dňa 2.8.2002 čl. 27-32. Úradný záznam čl. 33: číta sa. Zápisnica o výsluchu obvineného
zo dňa 1.8.2002 čl. 34-40: číta sa. Zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 2.8.2002: číta sa čl. 40-44 M.
X. zo dňa 23.9.2002 čl. 45-50: číta sa. žiadosť o zbavenie mlčanlivosti čl. 51. Colné riaditeľstvo SR
oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti. Zápis o výsluchu svedka JUDr. J. čl. 55-57. Zápis z výsluchu

svedka P. Z. čl. 58-62; P. J. čl. 63-70; čl. 70: číta sa; JUDr. Š. M. čl. 70-71: číta sa; zo dňa 21.8.2002
JUDr. O. X. čl. 72-73: číta sa; Bc. O. Š. zo dňa 21.8.2002 čl. 74-75: číta sa; W. A. čl. 76-78: číta sa;
Ing. F. F. čl. 79-80: číta sa. Úradný záznam čl. 81 zo dňa 31.7.2002: číta sa. úradný záznam čl. 82-84:
číta sa. Zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 31.7.2002 čl. 85: číta sa. Zápisnica o ohliadke miesta
činu zo dňa 27.9.2002 čl. 88: číta sa. Dokumentácia čl. 89-204. Vyšetrovací spis ČVS ORP-578-20-
PP-2002. Čl. 399 uznesenie zo dňa 10.12.2006: číta sa. uznesenie zo dňa 30.9.2007: číta sa. zápisnica

o výsluchu obvineného zo dňa 3.9.2007: číta sa. Prepis odpočúvania nahrávky na zvukovom nosiči
čl. 410-415. Žiadosť o súčinnosť čl. 416: číta sa. Colný kriminálny úrad zo dňa 5.12.2007. Odpoveď:
číta sa. Prezídium PZ zo dňa 12.12.2007 súčinnosť: číta sa. ORPZ úrad justič.a krim.polície Poprad
list zo dňa 21.1.2008 čl. 422-423: číta sa. Odstúpenie zo dňa 14.2.2008 čl. 424: číta sa. Čl. 425 list:
číta sa. žiadosť o súčinnosť zo dňa 21.1.2008, zo dňa 10.3.2008 čl. 428: číta sa; zo dňa 18.3.2008

čl. 429: číta sa. Odpoveď PPZ úrad boja proti korupcii zo dňa 21.4.2008 čl. 430: číta sa. ORPZ list zo
dňa 4.6.2008 podanie správy čl. 434: číta sa. Charakteristika zo dňa 30.6.2008 odpis z registra trestov
čl. 437. Návrh na podanie obžaloby zo dňa 30.6.2008: číta sa. OP PP vrátenie veci zo dňa 9.7.2008.
Zápisnica o výsluchu obvineného čl. 445-447: číta sa. Návrh na podanie obžaloby zo dňa 8.8.2008.
OP PP podanie obžaloby zo dňa 15.11.2002 č.k. 2T/263/02 čl. 207-221: číta sa. Prezídium PZ list zo

dňa 14.1.2003 žiadosť o súčinnosť zo dňa 13.1.2003 čl. 56-57. Návrh na vykonanie dôkazov zo dňa
18.2.2003 čl. 231. Odovzdávajúci protokol čl. 236. Zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 4.3.2003
čl. 238-258: číta sa. Zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 7.4.2003 čl. 260-269: číta sa. Zápisnica
z hl.pojednávania zo dňa 2.6.2003 čl. 277-283: číta sa. Zápisnica z hl.pojednávania zo dňa 4.6.2003
čl. 284-285: číta sa. Rozsudok 2T/263/02-290. Čl. 290-304: číta sa. Odvolanie čl. 306-309: číta sa.

sťažnosť zo dňa 24.10.2003 zo strany navrhovateľa čl. 323: číta sa. Zápisnica o verejnom zasadnutí
KS Prešov čl. 324-325. Uznesenie KS Prešov o zrušení rozsudku a vrátení súdu 326-320. Zápisnica z
hl.pojednávaniazodňa1.12.2004čl.337-341:čítasa.zápisnicaohlavnompojednávanízodňa4.5.2005
čl. 348-352: číta sa. Rozsudok čl. 356-372 zo dňa 27.5.2005: číta sa. Odvolanie zo dňa 8.7.2005 čl.
378-382: číta sa. Zápisnica o verejnom zasadnutí zo dňa 11.10.2005 KS Prešov čl. 386-387 zrušený

rozsudok Os Poprad. Uznesenie KS Prešov zo dňa 11.10.2005 čl. 388-391: číta sa. Úrad špeciálnej
prokuratúry zo dňa 24.62006. OP PP obžaloba zo dňa 25.9.2008. Trestný rozkaz zo dňa 30.9.2008: číta
sa Zápisnica z hl. pojednávania čl. 481-493: číta sa. Uznesenie čl. 496: číta sa. Správa Prezídium PZ zo
dňa 30.11.2009. Zápisnica z hl.pojednávania čl. 514-522: číta sa. zápisnica z hl. pojednávania zo dňa
1.3.2010 čl. 527-548: číta sa. Rozsudok XT/XXX/XXXX-XXX-XXX: číta sa, ppl. dňa 8.12.2010.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.9.2013 zrušil rozsudok
Okresného súdu v Poprade č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 19.4.2013, v ktorom okrem iného uviedol,
že v ďalšom konaní bude úlohou súdu postupovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. najmä jeho § 9 ods.
1, 2 a 16 a nasl. a v tom to smere na základe návrhu vykonať dokazovanie.

Súd mal preukázané rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 6T/113/2008-550 zo dňa 3.3.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2010, že navrhovateľ Mgr. Š. Z. bol oslobodený spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Poprad 1Pv/670/02 zo dňa 23.9.2008 podanej na Okresnom súde Poprad dňa
25.9.2008.

Navrhovateľ vo svojom návrhu sa domáha nemajetkovej ujmy z titulu prieťahov v konaní v trvaní 8 rokov,
4 mesiace a 8 dní.

Súd mal preukázané, že dňa 7.7.2011 podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a dňa 4.1.2012
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámilo navrhovateľovi, že nárok na náhradu škody

zamieta z dôvodu nesplnenia predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.Ďalej z listinných dôkazov súd mal preukázané, že rozhodnutím zo dňa 14.8.2002 bol navrhovateľ
dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, a to do času právoplatného skončenia trestného stíhania
začatého na základe uznesenia ČVS: J.-XXX/XX-Q.-XXXX zo dňa 31.7.2002, a to Colným úradom

Poprad.

Súd mal z trestného spisu 6T/113/2008 preukázané, že voči navrhovateľovi bolo začaté trestné stíhanie
pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158, ods. 1, pís. a) Zák. účinného do
31.12.2005 a trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160, ods. 1 a 2 trestného

zákona účinného do 31.12.2005, a to obvinenie zo dňa 31.7.2002 ČVS: J.-XXX/XX-Q.-XXXX. Proti
uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Poprad
zo dňa 2.8.2002 sp. zn. 1Pv/670/02 zamietnutá ako nedôvodná.

V čase od 31.7.2002 do 3.8.2002 bol navrhovateľ umiestnený v cele policajného zaistenia OOPZ Poprad
a dňa 3.8.2002 bol uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. NT52/02 vzatý do väzby s umiestnením v

ústave na výkon väzby Levoča, a to až do 12.8.2002 s tým, že od 13.8.2002 do 27.8.2002 trest vykonával
v nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne z dôvodu zdravotných problémov. Proti uzneseniu
o vzatí do väzby navrhovateľ sťažnosť nepodal.

Uznesením Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 27.8.2002 č.k. XPv/XXX/XX-XX bol navrhovateľ

prepustený z väzby na slobodu, nakoľko pominuli dôvody väzby.

Navrhovateľ svoj návrh opiera o dlho trvajúce trestné konanie, ktoré prebiehalo 8 rokov a poukazuje na
ust. § 17, ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. a poukazuje na porušenie ústavných a zákonných práv a rýchle
súdne konanie a požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000,- eur.

Podaním zo dňa 19.3.2014 navrhovateľ požiadal súd o vykonanie dokazovania a to oboznámením sa so
svedeckými výpoveďami O. Z., O. Z., X. U., U. A. a nachádzajúcich sa v spise Okresného súdu Poprad
sp. zn. 20C/14/2012. Svedkyňa O. Z. uviedla, že navrhovateľ je jej syn a že v auguste 2002 bol vzatý do
väzby z dôvodu prijatia úplatku. Vo väzbe bol 2 alebo 3 mesiace. Navrhovateľ mal v tom čase dve dcéry,

ktoré žili s matkou a mal povinnosť platiť výživné. Svedkyňa uviedla, že manžel svedkyne chodieval s
navrhovateľom na pojednávania a susedia sa vypytovali aj známy čo sa to stalo, čo navrhovateľ urobil
nakoľko bola o ňom odvysielaná reportáž na TV JOJ. Navrhovateľ sa psychicky zrútil a prišiel bývať k
rodičom. Liečil sa na psychiatrii. Museli sa o neho starať, aby si niečo nespravil. Liečil sa ambulantne.
Navrhovateľ asi pred rokom získal opätovne prácu v colnej správe a býva u rodičov, ale tvrdí že v práci

sa s ním kolegovia nebavia a že neviem kedy sa vráti situácia do predchádzajúceho stavu. Susedia sa
stále vypytujú čo sa stalo, psychicky sa zrútil.

Svedkyňa U. A., bytom Poprad uviedla že navrhovateľ, jej bývalý manžel, uviedla že sa dozvedela že
je navrhovateľ trestne stíhaný až po dvadsiatom auguste 2002. Dozvedela sa od známeho, Martina

Daniela, ktorý povedal že navrhovateľ je vo väzbe kvôli úplatkom. Vie, že navrhovateľ bol v zlom
psychickom stave. Navrhovateľ bol bez zamestnania a trpela aj svedkyňa a spoločné deti nakoľko
neprispieval na výživné v dohodnutej výške. Svedkyňa uviedla, že raz sa stalo nejaká spolužiačka
dcéram vykričala, že majú otca v base.

Svedok X. U. uviedol, že skúšal volať navrhovateľa v rozhodnom období. Nedvíhal a mobilný telefón
mal vypnutý a preto sa pýtal na colnom úrade čo sa stalo, ale oni sa usmievali a povedal, že sa to
dozviem. Navrhovateľ mal ambície funkčne postúpiť, preto si myslel že bol povýšený. Následne vo firme
svedka iní ľudia povedali, že bol zadržaný „kukláčmi“ kvôli veľkým peniazom. Následne bol prepustený
navrhovateľa z väzby a vzatý do nemocnice nakoľko odpadol. Z nemocnice viezol navrhovateľa s

kamarátom v aute a navrhovateľ bol vychudnutý - psychická troska.

SvedkyňaO.Z.bytomČeskárepublika-R.,F.uviedla,ženavrhovateľjejejmanžel.Uviedla,žepracovali
spolu vo Veľkej Británii, spolu aj žili, ale nepracoval vo svojom odbore. V roku 2011 uzatvorili manželstvo,
v súčasnosti žijú oddelene nakoľko navrhovateľ opätovne nastúpil do zamestnania ako colník. Svedkyňa

uviedla, že má obavy, že ak by sa prisťahovala na Slovensko, situácia by sa u navrhovateľa zopakovala
a zostali by obidvaja bez práce. Jej rodičia dodnes nevedia, že navrhovateľ bol trestne stíhaný, bojí sa
im to povedať nakoľko by si mohli o ňom vytvoriť zlý obraz.Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že
podľa ustálenej judikatúry zohľadňujúci princíp vzťahujúci sa na riadny výkon spravodlivosti rozsudky
súdov a tribunálov musia dostatočne uviezť dôvody, na ktorých sú založené (napr. garcia RUIZ v.

Španielsko, § 46) alebo že národné súdy musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých
založili svoje rozhodnutia.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu. Práve zo skutočnosti, že súdny proces musí byť „spravodlivý“ vyplýva povinnosť súdu
odôvodniť súdneho rozhodnutie. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v
rozpore s procesnými zásadami porušuje ústavno-právne princípy (napr. 2 Us. 85/06). Najvyšší súd SR

pri riešení otázok odškodnenia väzby v rozsudku z 31.5.2007 sp. zn. 4Cdo/177/2005 (uverejnenom v
zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod por. č. 13/2009 vyslovil, že nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru i keď nárok
na odškodnenie väzby vznikol podľa ust. § 5 ods., 1 zákona č. 58/1969 Zb. Nárok na odškodnenie sa
priznávaajkeďrozhodnutieoväzbebolozákonné.Akbolotrestnéstíhaniezastavenéalebobolobvinený

oslobodený spod žaloby. Predpokladom nároku je vznik škody príčinnej súvislosti s namietavým
poručením čl. 5. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa pod škodou v zmysle čl. 5 ods.
5 Dohovoru rozumie ako škoda materiálna, tak nemateriálna (napr. rozhodnutia Tsirlis a Kkouloumpasv.
Grécko). I keď čl. 5 ods. 5 Dohovoru zaručuje odškodnenie za pozbavenie osobnej slobody v prípadoch
obdobných prípadom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo

nezákonným rozhodnutím možno použiť tento článok aj v prípadoch, v ktorých sú splnené podmienky
zodpovednostikštátuzaškoduspôsobenúrozhodnutímoväzbepodľazákona.Nároknanáhraduškody
za predchádzajúce nezákonné pozbavenie slobody zaručuje predovšetkým čl. 46 ods. 3 Ústavy SR,
podľa ktorého má každý právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu,
či orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Toto právo zaručuje aj vnútroštátna

úprava predmetnej veci a to zákon č. 514/2003 Z.z. Súd vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu
SR, ktorá sa s nastoleným problémami vysporiadala tak, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
treba posudzovať aj v súvislosti s čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru. Nezákonným vzatím navrhovateľa do
väzby došlo voči nemu k zásahu jeho osobného, spoločenského, profesionálneho, rodinného života
ako aj do jeho postavenia v spoločnosti s prihliadnutím na to, že navrhovateľ bol zamestnaný v štátnej

správe. Súd vychádzal z názoru, že návrh je dôvodný keď výsledkami vykonaného dokazovania boli
preukázané predpoklady vzniku nemajetkovej ujmy, náhrada ktorej je predmetom konania v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Nezákonným trestným stíhaním navrhovateľa sa zasiahlo vážne do jeho osobnej slobody, dobrej
povesti. Tento zásah zanechal negatívne dôsledky aj v jeho osobnom, rodinnom, spoločenskom živote

a v neposlednom rade aj v jeho pracovnom živote. Čo bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami
ako to bolo uvedené vyššie. S prihliadnutím na závažnosť ujmy na uvedených právach navrhovateľa
berúc do úvahy následné reakcie, ktoré zásah do práv navrhovateľa vyvolal v jednotlivých sférach jeho
osobnosti dĺžkou konania súd voľnou úvahou určil náhradu nemajetkovej ujmy sumou 4.000,- eur. V
prevyšujúcej časti, t.j. o sumu 16.000, eur návrh zamietol ako nedôvodný. Pri úvahe o výške náhrady

nemajetkovej ujmy vychádzal súd z názoru, že právo domáhať sa takejto náhrady sa musí priznať
každému komu ujma vznikla ako dôsledok nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo ako dôsledok
nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu. Náhrada nemajetkovej ujmy by mala predstavovať
spravodlivé zadosťučinenie. Morálna ujma zahŕňa ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, dobrej
povesti v dôsledku morálneho utrpenia, prípadne zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody.

Výšku priznanej náhrady súd považoval za primeranú aj s prihliadnutím na to, že navrhovateľ nevyužil
možnosť aj inej formy zadosťučinenia, napr. ospravedlnenie sa navrhovateľovi. Výšku náhrady určil
voľnou úvahou podľa § 136 O.s.p., pričom vychádzal z platnej právnej úpravy - zo zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý bol z účinnosťou od 1.1.2009
novelizovaný zákonom č. 517/2008 Z.z., ktorý zaviedol mechanizmus určovania minimálnej výšky

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch - § 17 ods. 3 citovaného zákona. Súd vychádzal pri výpočte
alebo pri určovaní nemajetkovej ujmy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z., podľa ktorého patrí
poškodenému, ak bola trestným činom spôsobená smrť, odškodnenie v sume 50 násobku minimálnej
mzdy, teda 50 násobok minimálnej mzdy tvorí sumu 4.000,- eur. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmypodľa čl. 5 ods. 1 a odsek 5 Dohovoru má aj osoba, na ktorej bol celkom alebo z časti vykonaný trest,
ak neskoro v konaní bola spod obžaloby oslobodená alebo ak bolo trestné stíhanie proti nej zastavené,
hoci nárok na toto odškodnenie jej vznikol podľa zákona č. 514/2003 Z.z., § 3 ods. 1 a § 9 ods. 1

citovanéhozákona.Podľaust.§17ods.2zák.č.514/2003Z.z.,akibasamotnékonštatovanieporušenie
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom nahrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosť za
ktorých k nej došlo, závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd mal preukázané, že poškodený
- navrhovateľ bol zamestnaný v štátnej správe, vykonával svoju funkciu riadne a mal preukázané
svedeckými výpoveďami, že došlo k zásahu do jeho osobného a súkromného života. Nakoľko aj matka

navrhovateľa, bývala manželka a kamarát uviedli, že susedia a blízky z okolí sa pýtali na dôvody prečo
bol zatknutý, čo sa stalo a vzhľadom na nemožnosť vykonávať svoje zamestnanie došlo aj k zníženiu
jednak spoločenského uplatnenia a taktiež k finančnému zníženiu a taktiež k zníženiu hodnoty života čo
potvrdilaajbývalámanželkanakoľkonavrhovateľztohtodôvoduneprispievalnavýživumaloletýchdetía
taktiež sa s nimi nestretával, nekontaktoval tak, ako bolo predtým zvykom a taktiež ako uviedli svedkovia

a tak sám navrhovateľ, že psychicky to veľmi zle znášal, túto záťaž, kde bol nútený navštevovať
odborného lekára. Primeranosť nemajetkovej ujmy treba vždy posudzovať, resp. určovať okrem iného
aj v kontexte s ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi obdobnú problematiku, kde výška príslušného
odškodnenia vyplýva priamo zo zákona, ale aj v kontexte s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské
práva a Ústavného súdu SR.

Nemajetková ujma, ktorú v danej veci navrhovateľ uplatňuje, je psychickým stavom ktorý nie je čo do
svojej podstaty presne ohraničiteľným a odvíja sa od toho, akú nemajetkovú ujmu poškodená osoba
subjektívne pociťuje. Nemajetková ujma je kategóriou čisto subjektívnou, ktorú možno preukázať len so
značnými obtiažami, a preto vo svojej podstate sa nedá odškodniť to, ako sa poškodený cítil, ale či mal

vzhľadom ku všetkým okolnostiam prípadu dôvodu sa cítiť poškodeným.

Vo vzťahu k čl. 5 európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, skutočnosti ktorými
navrhovateľ odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy sa netýkajú len nárokov v súvislosti s väzbou, ale
uvádza, že k následkom v osobnom a pracovnom živote došlo v dôsledku trestného stíhania.

Odporca namieta, že navrhovateľ uplatnené nároky riadne nešpecifikoval a nie je možné uvažovať o
priznaní náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko Zák. č. 58/1969 Zb. takýto inštitút nepozná.

Súd posudzoval návrh navrhovateľa v zmysle zákona č. 58/1969 ako aj zákona č. 514/2003 Z.z.

Navrhovateľ nemajetkovú ujmu si uplatňuje z titulu prieťahov v konaní trvajúci niekoľko rokov.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v
zmysle Zák. č. 58/1969 Zb. ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov je súčasné splnenie troch základných predpokladov:

1. Nesprávny úradný postup,
2. Vznik škody alebo majetkovej či nemajetkovej ujmy,
3. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri
jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Nejde o konkrétne

okolnosti, ale môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri
nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu.

Systém súdnej ochrany ustáva rozdeľuje medzi Ústavný súd a všeobecné súdy. Prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je základné ľudské právo a procesný postup, ktorý má garantovať právo na
spravodlivý proces. Nie je možné, aby všeobecný súd v rámci konania o náhrade škody konštatoval
porušenie ústavného práva na účastníka na bezprieťahové konanie.Ďalej súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že na základe rozhodnutia Colného úradu Poprad zo dňa
14.8.2002 bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a následne na základe vlastnej žiadosti zo dňa
12.6.2003 rozhodnutím riaditeľa Colného úradu zo dňa 9.7.2003 bol uvoľnený zo služobného pomeru

na základe vlastnej písomnej žiadosti podľa § 182 Zák. č. 200/1998 Z.z.

Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle Zák. č. 58/1969 Zb. ako aj zákona č. 514/2003 Z.z.
sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť.
Súd považuje návrh navrhovateľa za dôvodný. Navrhovateľ vo svojom návrhu dostatočne preukázal na

základe listinných dôkazov a na základe svojho vyjadrenia, že návrh je dôvodný. Súd má za to, že trestné
stíhanie jeho osoby, ktoré sa skončilo oslobodením spod žaloby trvalo od 31.7.2002 do 10.2.2010, teda
v prevažnej miere za účinnosti zákona č. 514/203 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2004. Súd sa pri
uplatňovaní nároku zaoberal a postupoval z pohľadu zákona č. 514/203 Z.z. Podľa § 9 cit. zákona č.
514/2003 Z.z. nepochybne zahŕňa do pojmu nesprávny úradný postup aj nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní čo navrhovateľ preukázal a potvrdil v konaní.

Súd považuje návrh, ktorý podal navrhovateľ, ktorý nazval nemajetkovú ujmu, a to titulom prieťahov v
konaní, žalobu za neopodstatnenú a nedôvodnú tak, ako vyššie uviedol.

Podľa § 9, ods. 1, 2 Zák. č. 514/2003 Z.z.,
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky

a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z.
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)

Podľa § 142 ods. 1, ods. 2 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy
právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Ak účastník v
lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách účastníkov konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení a v súlade s
vyhláseným výrokom súdu o trovách konania na pojednávaní konanom dňa 28.3.2014, na ktorom došlo
k vyhláseniu rozsudku a priznaniu práva na náhradu trov konania navrhovateľovi. Podaním doručeným

súdu dňa 3.4.2014 (osobne podané rovnakého dňa) síce navrhovateľ súdu oznámil, že si neuplatňuje
náhradu trov konania, avšak neučinil tak v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku
podľa § 151 ods. 1 OSP (táto lehota uplynula mu uplynula dňa 2.4.2014). Z toho dôvodu súd postupoval
podľa § 151 ods. 2 OSP, a to tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia iné trovy nevyplývajú.

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel nakoľko ako už vyššie súd uviedol, navrhovateľ preukázal a súd
prihliadol na výšku nemajetkovej ujmy a to v zmysle ust. § 17 ods. 2 cit. zákona a súd priznal výšku
nemajetkovej ujmy navrhovateľovi vo výške 4.000,- eur a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol ako
nedôvodný. Súd má za to, že určenú výšku považuje za dostatočnú satisfakciu vo vzťahu navrhovateľa
a odporcu nakoľko aj z dôvodu zdravotných, psychických a osobných problémov, ktoré vyvolalo konanie

v trestnej veci proti navrhovateľovi, a ktoré ako vyplýva zo spisového materiálu trvalo od 31.7.2002 do
10.12.2010 keď bol navrhovateľ oslobodený spod žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 2. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania, ktoré bol povinný navrhovateľ vyčísliť v lehote 3 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku do uvedenej

lehoty. Trovy konania nevyčíslil a preto súd mu priznal náhradu trov konania vyplývajúci zo spisu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia, nakoľko zo spisu súd nemal preukázané ani zistené, že navrhovateľovi vznikli
trovy konania a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenia 0,- eur, resp. žiadnych trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.