Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230294
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2115230294.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368,
právne zastúpeného: Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: O. K., B.. XX.U. XXXX, X. U. T.. S. XXXX/XX, XXXXX P. T., o zaplatenie
146,30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 80 Eur od 12.decembra 2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške
5,61 eur na trovách právneho zastúpenia a 1,54 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 22.decembra 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol
žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 146,30 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel
so žalovaným dňa 24.apríla 2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru

a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu, na základe ktorých
žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 80,- eur. Predpokladom
uzatvorenia zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese
internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie
zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová
zmluva a zmluva o pôžičke nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými

stranami s ich textom, v prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára
obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou
elektronickej pošty. Spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný mal vrátiť žalobcovi 81,30 eur, pričom príslušenstvo
úveru bolo vyjadrené pevnou sumou 1,30 eur. Úver sa stal splatný dňom 11.decembra 2014. Žalovaný
neuhradil žiadnu sumu, preto si žalobca uplatňuje i úrok z omeškania od 12.decembra 2014 do
zaplatenia. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu záväzku v zmysle čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy a

preto si uplatňuje i náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur, teda celkový
uplatnený nárok žalobcu je vo výške 146,30 eur s príslušenstvom.Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane
ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk (6.apríla
2016, čl. 20), ktorý sa však k žalobe písomne nevyjadril.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť

len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od
10.mája 2016 až do vyhlásenia rozhodnutia (18.mája 2016).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
Rámcovou zmluvou (č.l. 4 - 6), Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 18.novembra 2014 (č.l.
7), výpisom z účtu (č.l. 8), upomienkou o nezaplatení pohľadávky z 18.decembra 2014 (č.l. 9), urgenciou

nezaplatenej pohľadávky z 25.decembra 2014 (č.l. 10), upozornením na hrozbu exekúcie z 1.januára
2014 (č.l. 11), výpoveďou dohody o splátkovom kalendári s výzvou k urýchlenej úhrade dlhu z 11.januára
2015 (č.l. 12), prehľadom priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaným NBS, a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z Rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že žalobca spotrebiteľský úver poskytuje

prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý
bezúčelový úver. Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie
upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých
podmienok. V rámcovej zmluve v čl. III. sú bližšie upravené podmienky uzatvorenia zmluvy, pričom

Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej
zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
klientovi úver na bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy.
Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo
výške úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová zmluva

upravuje, že úver sa poskytuje ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku
kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS , e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Úver
je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, je poskytnutý jednorázovo v
celej výške. Dlžník sa zaväzuje úver splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka

uhradiť splátku sa považuje za splnený pripísaním peňažných prostriedkov na účet veriteľa. V Rámcovej
zmluve sú ďalej upravené podmienky zmeny a ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa na základe Rámcovej
zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý, bezúročný úver vo výške 80,- eur
s jednorázovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na účet spotrebiteľa

najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi
úver s príslušenstvom v celkovej výške 81,30 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa; splatnosť
úveru s príslušenstvom 11.decembra 2014, RPMN je vo výške 29,2 %, celkové náklady spotrebiteľa sú
tvorené poplatkom za poskytnutie úveru 1,30 eur. Celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť
je 81,30 eur. Priemerná RPMN je 391 %.

Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že dňa 18.novembra 2014 bola zúčtovaná úhrada sumy 80,- eur na účet
žalovaného.
Upomienkou o nezaplatení pohľadávky z 18.decembra 2014 (č.l. 9) vyzýval žalobca žalovaného
k zaplateniu sumy 140,22 eur, pričom administratívne náklady vymáhania predstavujú 35,- eur;
upomienkou urgenciou nezaplatenej pohľadávky z 25.decembra 2014 (č.l. 10) vyzýval žalobca

žalovaného k zaplateniu 126,30 eur, pričom administratívne náklady vymáhania sa zvýšili o 10,- eur;
upozornením na hrozbu exekúcie z 1.januára 2014 (č.l. 11) vyzýval žalobca žalovaného k zaplateniu
136,30 eur s tým, že administratívne náklady opäť vzrástli o 10,- eur; výpoveďou dohody o splátkovomkalendári s výzvou k urýchlenej úhrade dlhu z 11.januára 2015 (č.l. 12) bol žalovaný vyzvaný k zaplateniu
156,30 eur.
Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaného Národnou bankou

Slovenska súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva o úvere uzatvorená (november 2014)
bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery splatná do jedného roka vo výške 9,53% a
priemerná ročná percentuálna miera nákladov za toto obdobie bola vo výške 12,89%.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom
o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§4ods.2)citovanéhozákona,dodávateľjepovinnýoznámiťspotrebiteľoviinformáciezreteľnýma
zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami
dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel
týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne
vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy (od 01.09.2014 do 31.12.2014; ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“, alebo „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia

zmluvy na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a
ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9
ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkonom ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení
zákona, považoval súd návrh navrhovateľa za čiastočne dôvodný.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ

právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola
vo výške 0,75%, úroky z omeškania teda predstavujú 5,75 % ročne.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný

aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V konaní bolo preukázané a účastníkmi nespochybnené, že dňa 18.novembra 2014 uzavreli účastníci
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri

finančných službách na diaľku, podľa § 24 a nasl. ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a následne podporne i podľa Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z Rámcovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvu
uzatvárajúúčastnícinazákladežiadostioposkytnutieúveruspotrebiteľavoformeformuláraprístupného
na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je

oprávnený spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa, ktorému bol vytvorený
užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Rámcová zmluva a zmluva sa
považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej
príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s
informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a

účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom zmlúv a jej prípadných príloh.
Uzavretie zmluvy na diaľku predpokladá zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku, pričom medzi účastníkmi neboli sporné okolnosti uzatvárania zmluvy. Svojou
povahou išlo o zmluvu o úvere a nie zmluvu o pôžičke, pretože zo zmluvy vzniká veriteľovi záväzok
poskytnúť klientovi úver za dohodnutých podmienok. Súd posudzoval obsahové náležitosti zmluvy i

podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase uzavretia
zmluvy /§ 24 ods. 1 zákona/ a zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojitosti s Rámcovou zmluvou
neobsahujú všetky zákonom predpokladané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Akovyplývazustanovenia§657a658ods.1Občianskehozákonníka,pôžičkajebuďbezodplatnáalebo
odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo vyššie

uvedených zmluvách sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si
teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky
je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne
neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva čipovinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka
sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto
neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť

od ostatného obsahu zmluvy.
Žalobca si v zmysle čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy uplatnil voči žalovanému náhradu skutočne
vynaložených nákladov vo výške 65 eur za štyri písomné výzvy adresované žalovanému. Podľa čl.
IV.bod 5 Rámcovej zmluvy „v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť
veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace

personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové
správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania. Tieto náklady
sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania
prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou
úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie
a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo

výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania
štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: „celkové náklady vo
výške ďalších 30,- eur“. Predovšetkým súd udáva, že žalobca nepreukázal z čoho konkrétne pozostáva
žalovaná suma skutočne vynaložených nákladov a ako k tejto sume dospel. Rovnako nie je preukázané,
či vôbec a akým spôsobom doručil žalobca prípadné urgencie a upomienky žalovanému. Zmluvné

dojednanie o nákladoch spojených s vymáhaním obsiahnuté v článku IV.bod 5 Rámcovej zmluvy
považuje súd za neplatné. Ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, na
ktorých sa nemôže spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ si žalobca ako veriteľ zakomponoval do Rámcovej
zmluvy uvedené plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, pretože je obsiahnuté v rámcovej
zmluve pre rovnaké typy úverov a aj vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé, že žalovaný

ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného dojednania nemohol nijako ovplyvniť. Žalobca nepreukázal
skutočnevynaloženénákladyspojenésvymáhaním,tedaakékonkrétnepersonálnenáklady,nákladyza
prevádzku kancelárie, telefonické výzvy a iné mu vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho veriteľ
môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené takmer
žiadne náklady /čl. VII.bod 1 Rámcovej zmluvy/. Súd poukazuje na to, že ide o bežnú evidenciu a správu

úveru, pričom v dôsledku omeškania dlžníka nie je veriteľ povinný vyzývať dlžníka v krátkej dobe štyrmi
podaniami, v ktorých ho upozorňuje na dlh a zároveň o ďalšie navýšenie nákladov za upomienku. V prvej
upomienke je pritom žalovaný vyzvaný k úhrade administratívnych nákladov vymáhania 15,- eur, pričom
nie je zrejmé na akom podklade si žalobca uvedené uplatňoval, v ďalšej si uplatňuje administratívne
náklady 10,- eur, v ďalšej náklady 10,- eur. Žalobca si takto zabezpečuje plnenie, ktoré skrýva pod

„skutočne vynaložené náklady“. Podľa názoru súdu ide o plnenie, ktoré je v rozpore s § 9 ods. 10
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa
ktorého veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia

spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí,
ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú
službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas
spotrebiteľa /uvedené ustanovenie sa vzhľadom na § 24 ods. 1 a § 25b ods. 1 citovaného zákona
vzťahuje aj na predmetnú zmluvu/.

Pokiaľ si teda žalobca dojednal uvedené plnenie v rozpore s citovaným ustanovením, ide o neplatné
dojednanie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho podľa názoru súdu by išlo o neprimeranú
sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, pretože tieto náklady tvoria takmer 80% z celkovej sumy
poskytnutého úveru /§ 53 ods. 4 písm. k) OZ/, a teda uvedené zmluvné dojednanie v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka je neplatné.

Pri posudzovaní sporov zo spotrebiteľských zmlúv má súd ex offo povinnosť venovať zvýšenú pozornosť
ochrane práv odporcu ako spotrebiteľa a to aj vtedy, keď sa spotrebiteľ týchto práv nedomáha, ak sa
konanie poskytovateľa javí ako nečestné. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej istiny,
a to poskytnutej sumy úveru vo výške 80 eur, dlžných zmluvných úrokov, resp. odmeny vo výške 1,30
eur a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 65 eur ako aj úroku z

omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 12.decembra 2014 do zaplatenia.
Pokiaľideoposkytnutiesumyúveru80Euržalovanému,ktorúsumužalovanývlehotesplatnostinevrátil,
žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď mal súd tieto skutočnosti v konaní jednoznačne preukázané
doloženým výpisom z účtu. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením tejto istiny a žalobca si správneuplatnil príslušný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 12.decembra 2014 do
zaplatenia. Preto súd dospel k záveru, že nárok bol v tejto časti uplatnený dôvodne. V ostatnej časti, čo
do nákladov za poskytnutie úveru - pôžičky, resp. „odplaty“, náhrady „vynaložených“ nákladov, vzhľadom

na vyššie uvedené je žaloba nedôvodná. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedeného vo výrokovej časti
rozsudku.
Na dôvažok súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 26/2011
z 26.apríla 2012, podľa ktorého, pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o

pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý
sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni
„zhodnotiť obvyklým spôsobom“. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu
o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej
finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takej

to situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Zároveň treba poukázať aj na skutočnosť, že v predmetnej zmluve je neprimerane vysoký údaj o RPMN,

keď je vo výške 391 %. Takáto dohoda ohľadne RPMN je neprijateľná, prieči sa dobrým mravom, a teda
je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko takto určená RPMN je mnohokrát vyššia
než RPMN úverov poskytovaných za obdobné podmienky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom

rozsahu úspešný žalobca (úspešný v časti 54,68% ku 45,32%), a teda pomer úspechu predstavuje
9,36%, preto mu súd náhradu trov konania priznal podľa jeho pomeru úspechu v konaní, t.j. vo výške
9,36% z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 eur (2x úkony právnej služby po 16,60
eur + 2x režijný paušál vo výške 8,39 eur + DPH), t.j. vo výške 5,61 eur a 9,36% z uplatnenej náhrady
za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur, t.j. vo výške 1,54 eur. Okrem toho ide o drobný spor,

pričom žalobcom uplatnené trovy vo výške 76,48 eur tvoria vyše polovicu žalovanej pohľadávky, čo
predstavuje v spotrebiteľskej veci výrazný nepomer.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).