Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202534
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416202534.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:
TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne
zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovaným: 1/ P. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, T., 2/ S. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Q. XXX/X, T., v
konaní o zaplatenie 374,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 258,- Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.07.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2016 žiadal žalobca od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenie spoločne a
nerozdielne sumy 374,- Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 24.03.2015 z titulu úveru. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovanými ako dlžníkmi uzavrel dňa 04.07.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
na sumu 400,- Eur za celkový úrok 80,- Eur a servisný poplatok 36,- Eur. Úver mali žalovaní 1/ a 2/
splatiť v 13 mesačných splátkach, no uhradili len sumu 142,- Eur. Pretože nesplácali podľa splátkového
kalendára, po predchádzajúcom upozornení im listom zo dňa 24.08.2015 oznámil predčasnú splatnosť

úveru ku dňu 23.03.2015.

2. Obidvaja žalovaní prevzali opis žalobného návrhu dňa 16.06.2016. Nijakým spôsobom sa k nemu
nevyjadrili.

3. Súd potom na pojednávaní dňa 06.09.2016 prejednal vec v neprítomnosti sporových strán, ktoré sa na
pojednávanie nedostavili, i keď právny zástupca žalobcu predvolanie prevzal dňa 10.08.2016 a žalovaní

mali predvolanie doručené v súlade s § 112 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tým, že im
bolo zaslané na adresu trvalého pobytu, kde si zásielku neprevzali.

4.Zožalobcompredloženýchlistinnýchdôkazovsúdzistil,ženazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere
č. K420142362 datovanej dňom 04.07.2014 žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ ako spoludlžníkom úver
vo výške 400,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20 % a okrem toho si žalobca

účtoval servisný poplatok vo výške 9 % istiny. V čl. II zmluvy sa žalovaní zaviazali uhradiť istinu 400,-
Eur, úrok 80,- Eur a servisný poplatok 36,- Eur v 13 mesačných splátkach.5. Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného žalobcom ako aj z postavenia
jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jej
samotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch.

6. Ku dňu uzavretia zmluvy 04.07.2014 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento
údaj je síce v čl. III bode 2 uvedený tak, že „Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru

je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu
konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní.“, no takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň (teda
deň, mesiac a rok), v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že
splatnosť splátok úveru bola dohodnutá v čl. II bode 2 zmluvy tak, že prvá splátka je splatnou 10. deň
po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky, čo znamená, že žalobca ako veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať

jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový
okamih splatnosti poslednej splátky. Navyše termín konečnej splatnosti úveru určený v zmluve ako 380.
deň po uzavretí zmluvy sa nezhoduje so splatnosťou splátok ako sú vymedzené v čl. II bode 2 zmluvy,
pretože 380. deň po uzavretí zmluvy vychádza na deň 20.07.2015 (pri počítaní času v súlade s ust. § 122
ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka). Podľa čl. I zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť úver žalovaným

do 10 dní od uzavretia zmluvy, t.j. najneskôr do 14.07.2014 a práve vo väzbe na deň poskytnutia úveru
bola určená splatnosť splátok v čl. II bode 2 zmluvy - splatnosť prvej splátky 10. deň po poskytnutí úveru
a ďalších splátok zasa 30. deň po splatnosti predchádzajúcej. Potom pokiaľ úver mohol byť poskytnutý
najskôr v deň uzavretia zmluvy, t.j. 04.07.2014, posledná splátka bola v súlade s čl. II bod 2 zmluvy
splatnou dňa 13.07.2015 a pokiaľ úver bol poskytnutý najneskôr do 10 dní od uzavretia zmluvy, t.j.

najneskôr dňa 14.07.2014, splatnosť poslednej splátky vychádza na deň 29.07.2015. V oboch prípadoch
to teda nie je 380. deň po uzavretí zmluvy. Dochádza k zhode jedine v prípade, že úver bol poskytnutý
dňa 11.07.2014, kedy termín konečnej splatnosti úveru je skutočne deň 20.07.2015. To, že úver bol
žalovaným skutočne poskytnutý dňa 11.07.2014, však žalobca nepreukázal. Nič to ale nemení na tom,
že zmluva konkrétny deň ako termín konečnej splatnosti úveru neobsahuje.

7. Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli absencii uvedenej náležitosti v predloženej zmluve o
spotrebiteľskomúverejepredmetnýúverbezúročnýabezpoplatkovpodľa§11ods.1písm.b)zákonač.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preto žalobca mal
nárok len na vrátenie poskytnutej sumy 400,- Eur a pokiaľ žalovaní vrátili z tejto sumy iba čiastku 142,-

Eur, sú povinní uhradiť žalobcovi ešte zvyšok v sume 258,- Eur. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

8. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej

len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, nakoľko síce išlo o úverový právny vzťah založený
dňa 04.07.2014 majúci právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, no podľa § 52 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy má prednosť
občianskoprávna úprava pred Obchodným zákonníkom. Podľa § 3 nariadenia je výška úrokov z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 24.03.2014 do zaplatenia poukazujúc na to, že listom zo dňa
24.08.2015 zosplatnil úver ku dňu 23.03.2015. Nepreukázal však, že tento list doručil žalovaným, lebo
z poštového podacieho hárku je zistiteľné len jeho odoslanie na poštovú prepravu. Žalovaní 1/ a 2/ sa

preto nedostali do omeškania dňom 24.03.2015. Nepochybne však žalovaní boli v omeškaní s vrátením
celého úveru 400,- Eur po uplynutí splatnosti poslednej splátky, čo prepočtom údajov o splatnosti splátok
v zmluve možno určiť najskôr na deň 13.07.2015. Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne (sadzba ECB ku dňu 14.07.2015 bola 0,05 % ročne) zo sumy 258,- Eur od 14.07.2015 do
zaplatenia.

10. O nárok na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Obe sporové strany mali čiastočný úspech, pričomúspech žalobcu predstavoval 69 % po zaokrúhlení (t. j. 258,- Eur s príslušenstvom z celkovo žalovanej
sumy 374,- Eur s príslušenstvom), vo zvyšku v rozsahu 31 % boli úspešní žalovaní 1/ a 2/. Čistý úspech
žalobcu potom predstavuje rozdiel, t. j. 38 %, v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov

konania voči žalovaným 1/ a 2/. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.