Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Cb/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217262
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712217262.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci navrhovateľa EX -

EL, s.r.o., Lazovná č. 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 641 547, zastúpeného Ulianko & partners, s.r.o.
so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti odporcovi Ing. Pavlovi Boldišovi - KBK so
sídlom Cikkerova 7, 962 31 Sliač, IČO: 33 286 256, zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advkátom,
Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová so sídlom Trhová č. 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 9.098,96
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na zaplatenie časti žalovanej sumy vo výške 6.039,06 Eur
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 9.10.2012 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 9.098,96 Eur s

príslušenstvom. Dňa 17.10.2012 predložil právny zástupca navrhovateľa súdu opravený návrh na
vydanie platobného rozkazu.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o prenájme
nebytových priestorov č. XXSX zo dňa 1.6.2007, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov
nachádzajúcich sa v objekte č. XX, prevádzka sklady, ul. M. XX-XX, L.. Na základe tejto Zmluvy o
prenájme nebytových priestorov vystavil. navrhovateľ odporcovi faktúry, z ktorých odporca uhradil len

niektoré, aj to nie v plnej výške. Navrhovateľ predložil do spisu faktúru č. 015/09 zo dňa 30.1.2009,
č. 021/10 zo dňa 28.2.2010, č. 041/09 zo dňa 1.2.2009, č. 067/09 zo dňa 1.3.2009, č. 093/09 zo dňa
15.3.2009, č. 118/09 zo dňa 1.4.2009, č. 142/09 zo dňa 1.5.2009, č. 164/09 zo dňa 1.6.2009, č. 187/09
zo dňa 1.7.2009, č. 213/09 zo dňa 1.8.2009, č. 238/09 zo dňa 1.9.2009, č. 264/09 zo dňa 1.10.2009, č.
287/09 zo dňa 1.11.2009 a č. 309/09 zo dňa 1.12.2009.

Z predloženého prehľadu uskutočnených úhrad bolo zistené, že odporca z vyfakturovaných súm zaplatil

celkove sumu 18.087,89 Eur a suma vo výške 9.098,96 Eur, ktorá je žalovanou sumou, predstavuje
nedoplatok z vyššie uvedených faktúr.

Odporca nezaplatil sumu 1.357,77 Eur na základe faktúry č. 021/10 zo dňa 28.2.2010, splatnej
15.3.2010 a nezaplatil ani sumu 1.702,13 Eur vyfakturovanú faktúrou č. 093/09 zo dňa 15.3.2009
splatnou 31.3.2009. Sumy vyfakturované týmito dvomi faktúrami predstavujú celkove sumu 3.059,90
Eur. Táto suma má predstavovať nedoplatky na poskytnutých energiách a za služby poskytnuté v

spojení s nájmom. Zvyšok žalovanej sumy vo výške 6.039,83 Eur predstavuje celkový rozdiel medzi
vyfakturovanými a zaplatenými sumami. Fakturované boli sumy predstavujúce nájom za jednotlivé
mesiace.Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 11Cb/2/2013-119 zo dňa 26.9.2013 zamietol návrh navrhovateľa.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41Cob/383/2013-142 zo dňa 28.5.2014 zrušil uvedený

rozsudok Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Zvolen medzitýmnym rozsudkom č.k. 11Cb/2/2013-188 zo dňa 27.11.2014 rozhodol, že
základ žalovaného nároku je daný. Týmto medzitýmnym rozsudkom sa I. stupňový súd vysporiadal s
námietkou premlčania vznesenou právnym zástupcom odporcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 41Cob/26/2015-217 zo dňa 19.2.2015 potvrdil vyššie
uvedený medzitýmny rozsudok Okresného súdu Zvolen. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom
súdu I. stupňa v tom, že otázku premlčania uplatneného nároku je potrebné posudzovať podľa
príslušných ustanovení § 397 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko predmetný vzťah vnikol na
základe podnikateľskej činnosti dvoch podnikateľských subjektov.

Právny zástupca navrhovateľa dňa 24.6.2015 predložil do spisu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že trvá
na podanom návrhu v celom rozsahu. Fakturáciou dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) k zmluvne
dohodnutej cene považuje za oprávnenú a zákonnú. Poukázal na ustanovenie § 3 ods.3 zákona č.
18/1996 Z.z. o cenách, podľa ktorého súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami

môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté
alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná
spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných
opatrení ustanovené osobitnými predpismi. Poukázal na to, že podľa platných zmluvných dojednaní, v
zmysle ktorých cenu energií (článok 2, bod 2.7. Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 33S1), ako

aj nájmu (článok 3, bod 3.1. Zmluvy o nájme nebytových priestorov XXSX) zmluvne dohodli bez DPH.
Následne potom prenajímateľ ako platca DPH k predmetnej cene účtoval DPH v zmysle zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a jeho § 71 a nasl. Faktúru na účely DPH je povinný vyhotoviť
platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v Slovenskej republike pre zdaniteľnú osobu, pre právnickú
osobu,ktorániejezdaniteľnouosobou,prizásielkovompredaji,pridodanítovarualeboslužbynaosobnú

spotrebu, spotrebu zamestnancov alebo iný účel ako na podnikanie alebo pri užívaní hmotného majetku
platiteľa, pri ktorom bola odpočítaná daň, na iný účel ako na podnikanie.

Právny zástupca odporcu predložil dňa 26.6.2015 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v zmluve o prenájme
nebytových priestorov č. 33S1 zo dňa 1.6.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.5.2008 v časti nájmu za

nebytovépriestorymedziúčastníkmikonaniaakozmluvnýmistranamiúčtovaniedanezpridanejhodnoty
k sume nájmu nebolo dohodnuté, resp. navrhovateľ ako prenajímateľ nevyužil ako platiteľ dane v návrhu
tak zmluvy, ako ani dodatku k zmluve, ktorý vypracoval, svoje zákonné oprávnenie v zmysle ustanovenia
§ 38 ods.5 zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého je nájom nehnuteľnosti
alebo jej časti vždy oslobodený od dane z pridanej hodnoty s výnimkou nájmu špecifikovaného v § 38

ods.3 zákona, (ktorý sa na predmetný nájom nevzťahuje) za predpokladu, že a prenajímateľ ako platiteľ
dane nerozhodne, že nájom oslobodený od dane nebude. Pokiaľ teda navrhovateľ ako prenajímateľ vo
vystavených faktúrach predložených v konaní pred súdom k sume nájomného za nebytové priestory
účtoval aj daň z pridanej hodnoty, účtoval ju pravdepodobne v rozpore so zákonom o dani z pridanej
hodnoty. Odhliadnuc od tejto skutočnosti na základe faktúry č. 015/09, 041/09, 067/09, 118/09, 142/09,

164/09, 187/09, bolo nájomné za nebytové priestory (v súhrnnej výške DPH 1.446,55 Eur) a zálohové
platby účtované v znení Dodatku č. 2, ktorý medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami nikdy
nebol podpísaný. Na základe faktúr č. 213/09, 238/09, 264/09, 287/09 a 309/09, bolo nájomné za
nebytové priestory (v súhrnnej výške DPH 2.208,64 Eur) a zálohové platby účtované v znení Dodatku č.
3, ktorý medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami nikdy nebol podpísaný. Faktúrami č. 021/10,

093/09 boli odporcovi fakturované bližšie nešpecifikované nedoplatky na zálohových platbách, ako aj
bližšie nešpecifikované nedoplatky z mesačných fakturovaných súm, pričom odporca ako nájomca s
vyúčtovaním ani s rozúčtovaním nákladov spojených s užívaním nikdy nebol oboznámený a tieto mu
ani nikdy neboli predložené. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu, ktorý zastáva od začiatku
konania, fakturácia navrhovateľa vykazuje znaky svojvôle pri účtovaní nielen základnej sumy nájmu, ale

aj energií, resp. nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru a to nielen z hľadiska účtovania
dane z pridanej hodnoty k sume nájmu v rozpore s ustanovením § 38 ods.5 zákona, ale aj vyúčtovania
bližšie nešpecifikovanej spotreby energií zo strany odporcu ako nájomcu - bez preukázania ich skutočnej
spotreby. Z tohto dôvodu odporca ako nájomca bol nútený plniť na zmluvu, ktorá medzi účastníkmikonania bola uzavretá, keďže sa domnieva, že záväzky medzi zmluvnými stranami vznikajú zo zmlúv
a nie z vystavených faktúr.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného písomného návrhu,
ako aj ďalších vyjadrení vo veci. Poukázal na to, že fakturáciu DPH považuje za oprávnenú a zákonnú
a trvá na vyjadreniach, ktoré tam boli uvedené.

Právnyzástupcaodporcunapojednávaníuviedol,žetrvánavšetkýchpísomnýchaústnychvyjadreniach

prednesených v tomto konaní s poukazom na posledné vyjadrenie zo dňa 26.6.2015. Má za to, že
navrhovateľ nebol oprávnený k základnej sume nájmu účtovať daň z pridanej hodnoty, keďže v zmluve
medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté, že by k sume základného nájmu mala byť účtovaná aj
suma dane z pridanej hodnoty (DPH). Poukázal na to, že Okresný súd Zvolen v obdobnej veci rozhodol
rozsudkom pod č.k. 15Cb/3/2013 zo dňa 16.4.2015, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť.

Odporcauviedol,žesúhlasístým,čouviedolprávnyzástupca.Naotázkusudcu,čiskutočneod1.8.2009
užíval väčší priestor ako predtým, ako to vyplýva z nepodpísaného Dodatku č. 3 k Zmluve o prenájme
nebytových priestorov, uviedol, že vtedy sa stalo aj to, že sa priestory menili a že je pravda, že užívali
potom väčšie priestory. Nevedel sa presne vyjadriť k tomu dátumu od kedy to bolo. K užívaniu 9 m2
vonkajšíchpriestorovuviedol,ževzmluvemalidohodnutébezplatnéparkovanieatentovonkajšípriestor

mal slúžiť práve na parkovanie jeho motorových vozidiel.

Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že dňa 1.6.2007 bola medzi účastníkmi konania
uzavretá Zmluva o prenájme nebytových priestorov XXSX. Podľa článku 1 predmetom prenájmu boli
skladové priestory v objekte č. 1 patriaceho navrhovateľovi. Odporca si prenajal 250,30 m2, č. miestnosti

F a 250,30 m2 miestnosti F čo je 500,60 m2. V článku 3. bol dohodnutý nájom vo výške 700,- Sk za m2
ročne. Výška nájmu potom predstavuje 500,60 m2 x 700,- Sk, čo je 350.420,- Sk ročne, čo je 11.631,81
Eur. Podľa článku 4. zmluvy, nájomca užíva tieto priestory od 1.1.2007. V článku 2 bod 2.7. sa dohodlo,
že odporca bude platiť za služby spojené s užívaním priestorov, ktoré sú predmetom zmluvy, náklady
na vykurovanie, vodné a stočné, elektrickú energiu, odvoz a likvidáciu odpadu, náklady na vykurovanie

a odvod zrážkovej vody. V roku 2007 mal odporca platiť za dodávku tepla 27.720,- Sk, za spotrebu
elektrickej energie 6.075,- Sk, za spotrebu vody na 1 osobu 583,80 Sk, za zrážkovú vodu 8.082,70 Sk,
za odvoz a likvidáciu odpadu 584,- Sk a poplatok za kontajner 125,- Sk, čo je 43.170,50 Sk ročne, čo je
1.483 Eur ročne. Z ustanovenia bodu 2.7. vyplýva, že tieto náklady bude odporca platiť bez DPH.

Dňa 23.5.2008 bol podpísaný Dodatok č. k Zmluve o prenájme nebytových priestorov XXSX. Naďalej
boli prenajaté skladové priestory v objekte F a to 250,30 m2 v miestnosti F a 250,30 m2 v miestnosti F
čo je spolu 500,60 m2. Okrem toho boli prenajaté ostatné priestory v budove B1 a B6, WCŽ s plochou
1,80 m2. Celkove prenajaté priestory mali výmeru 502,40 m2. Bod 2.7 nájomnej zmluvy bol upravený
na ročnú platbu 78.065,- Sk bez DPH, čo je 2.591,28 Eur. Toto je plnenie za služby spojené s užívaním

priestorov. Podľa článku 3. bola upravená suma nájomného na 750,- Sk za m2 ročne pri skladových
priestoroch v budove B10, 300,- Sk za m2 ročne pri ostatných priestoroch v budove B1. Nájomca tieto
priestory užíva od 1.1.2008. Výška nájmu za 500,60 m2 po 750,- Sk predstavuje 375.450,- Sk ročne a
pri 1,8 m2 ostatných priestorov po 300,- Sk to je 530,- Sk ročne, čo je spolu 375.980,- Sk ročne. Táto
suma je 12.480,25 Eur.

Dodatok 2 k Zmluve o prenájme nebytových priestorov XXSX zo dňa 1.1.2009 nebol odporcom
podpísaný. Z toho dôvodu nedošlo k zmene nájomnej zmluvy v znení Dodatku 1. V Dodatku 2 v článku
1 bolo uvedených pôvodných 500,60 m2 plochy skladových priestorov v budove F Ostatné priestory v
budove B1 boli uvedené vo výmere 3,40 m2, čo je spolu 504 m2. Podľa tohto nepodpísaného Dodatku

mal odporca ako nájomca za poskytované služby hradiť v roku 2009 sumu 3.917,10 Eur ročne. Nájom
za skladové priestory v budove F mal byť 26 Eur za m2 ročne a za ostatné priestory v budove B1 10,50
Eur za m2 ročne. Podľa navrhovateľa tak odporca mal platiť za 500,60 m2 po 26 Eur sumu 13.015,60
Eur ročne a za 3,40 m2 ostatných priestorov po 10,50 Eur sumu 35,70 Eur ročne, čo je spolu 13.051,30
Eur ročne.

Dodatok 3 k Zmluve o prenájme nebytových priestorov XXSX zo dňa 29.7.2009 nebol podpísaný
odporcom, preto nedošlo k zmene podmienok nájomnej zmluvy v znení Dodatku 1. Podľa článku 1
neuzavretého Dodatku 3, od 1.8.2009 odporca užíval skladové priestory v budove B10 vo väčšej plochea to o 257 m2, čo je spolu s pôvodne prenajatými 500,60 m2 757,60 m2. Ostatné priestory v budove B1
boli naďalej prenajaté vo výmere 3,4 m2. Navrhovateľ v Dodatku 3 uviedol aj 9 m2 vonkajších priestorov
pri budove B10, a to od 1.8.2009. Celkove tak mali byť prenajaté priestory vo výmere 770 m2. Podľa

článku 2 sa menil obsah bodu 2.7 nájomnej zmluvy, keď podľa navrhovateľa mal odporca zaplatiť za
služby v roku 2009 sumu 4.367,97 Eur bez DPH.

Podľa článku 3 mal byť dohodnutý nájom za skladové priestory v budove B10 vo výške 26 Eur za m2
ročne, za ostatné priestory v budove B1 10,50 Eur za m2 ročne a za vonkajšie priestory pri budove B10

9 Eur za m2 ročne. Výška čiastky za 500,60 m2 prenajatých priestorov po 26 Eur predstavuje 13.015,60
Eur ročne, nájom za 257 m2 po 26 Eur za obdobie od 1.8.2009 do konca roku, čo je za 5 mesiacov, je
2.784,17 Eur, nájom za 3,40 m2 ostatných priestorov po 10,50 Eur je 35,70 Eur a za 9 m2 vonkajších
priestorov po 9 Eur je to 81 Eur ročne. Celkove tak ročný nájom mal byť 15.916,47 Eur.

Podľa Dodatku 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov mal odporca v roku 2009 platiť nájomné po

750,- Sk za m2 ročne, čo je 24,895 Eura ročne. Pri prenajatej ploche 500,60 m2 je nájom 12.462,656
Eura ročne, čo je 1.038,55 Eura mesačne. Po pripočítaní mesačného nájmu za 1,8 m2 ostatných
priestorov vo výške 1,494 Eura mesačne, predstavuje mesačný nájom sumu 1.040,04 Eur. Od 1.8.2009,
od kedy odporca užíval plochu väčšiu o 257 m2, by mala úhrada za užívanie tohto priestoru pri použití
ceny dohodnutého nájmu sumu 6.398,015 Eura ročne, čo je 533,168 Eur mesačne. Za 757,60 m2

prenajatej plochy a pripočítaní platby za poskytnuté služby vo výške 215,94 Eur, to predstavuje 1.788,61
Eur mesačne. Za obdobie od 1.1.2009 do 31.7.2009 malo byť správne účtovaných 7 x po 1.255,98 Eur,
čo je spolu 8.791,86 Eur a za obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 malo byť správne účtovaných 5 x po
1.788,61 Eur, čo je spolu 8.943,05 Eur. Celkove to predstavuje sumu 17.734,91 Eur.

Podľa vyčíslenia navrhovateľa odporca v rozhodnom období, t.j. za rok 2009 zaplatil celkove sumu
18.087,89 Eur, čo znamená, že zaplatil viac ako je oprávnene účtovaný - vyčíslený nájom + úhrada za
užívanie 257 m2 skladovej plochy od 1.8.2009 + záloha za služby.

Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 261 ods.6 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch
1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom

zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

Podľa § 1 ods.2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa§710Občianskehozákonníka,nájomapodnájomnebytovýchpriestorovupravujeosobitnýzákon.

Týmto zákonom je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 6 ods.1 uvedeného zákona, nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť
na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

Podľa § 6 ods.2 uvedeného zákona, práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu
sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.

Podľa ustanovenia § 3 ods.3 a 4 uvedeného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať

predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom
na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými
hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieťnajdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa
odseku 3, je neplatná.

Podľa ustanovenia § 5 ods.3 tohto zákona, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým
udržiavaním.

Podľa ustanovenia § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§38ods.5Zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnoty,jenájomnehnuteľnostialebojejčasti
vždy oslobodený od dani z pridanej hodnoty, s výnimkou nájmu špecifikovaného v § 38 ods.3 uvedeného
zákona za predpokladu, že sa prenajímateľ ako platiteľ dane nerozhodne, že nájom oslobodený od dane

nebude.

Z nájomnej zmluvy a ani z Dodatku 1 nevyplýva povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty. V zmluve je
vždy zdôraznené, že je to bez DPH. Preto podľa názoru súdu navrhovateľ nemohol oprávnene k nájmu
vo výške dohodnutej nájomnou zmluvou a jej dodatkom 1 účtovať aj daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 152 ods.2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Určitú výnimku zo zásady povinného vyčerpania celého predmetu konania predstavuje druhá veta

ustanovenia § 152 ods.5 O.s.p. Za podmienky, že je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr
o časti alebo o základe prejednávanej veci. V prípade, ak súd rozhoduje len o časti prejednávanej veci,
hovoríme o čiastočnom rozsudku. Ak súd rozhoduje o základe uplatnenej prejednávanej veci, hovoríme
o medzitýmnom rozsudkom. Podmienky účelnosti čiastočného rozsudku budú splnené spravidla vtedy,
ak to bude v súlade so zásadou hospodárnosti konania, čo bude záležať na voľnej úvahe súdu. Treba

brať na zreteľ okolnosti konkrétnej prejednávanej veci. Táto možnosť bude spravidla daná v prípadoch,
keď o určitej časti uplatneného nároku bude nepochybné, ako má súd rozhodnúť.

O trovách konania sa v čiastočnom rozsudku rozhoduje iba v prípadoch, ak tento čiastočný rozsudok
predstavuje pre niektorého účastníka konania aj rozsudok konečný. V ostatných prípadoch sa o trovách

konania rozhodne až v rozhodnutí konečnom.

Z návrhu na začatie konania a z predložených faktúr vyplýva, že žalovaná suma 9.098,96 Eur pozostáva
zo sumy 6.039,83 Eur, čo má byť nedoplatok nájomného spolu s DPH a zo sumy 3.059,90 Eur, čo má
byť nedoplatok za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti.

Súd mal dokazovaním jednoznačne preukázané, že navrhovateľ mohol oprávnene účtovať výšku
nájomného v súlade s uzavretou zmluvou o nájme nebytových priestorov v znení jej Dodatku 1. Nemohol
oprávnene účtovať výšku nájomného podľa Dodatku 2 a Dodatku 3 k Zmluve o nájme nebytových
priestorov, lebo tieto dodatky neboli odporcom podpísané, čo znamená, že nedošlo k platnej zmene

uzavretej nájomnej zmluvy. Takisto navrhovateľ nebol oprávnený účtovať daň z pridanej hodnoty z
vyúčtovanej výšky nájomného a vyúčtovanej zálohy za poskytnuté služby. Ako už vyplynulo z vyššie
uvedených výpočtov, odporca mal navrhovateľovi za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 zaplatiť sumu
17.734,91 Eur. Navrhovateľ v návrhu uviedol a uviedol aj prehľad vyplatených súm odporcom v celkovej
výške 18.087,89 Eur. Z uvedeného vyplýva, že odporca na nájomnom nič nedlhuje.

Súd považoval za hospodárne rozhodnúť o časti tohto nároku čiastočným rozsudkom tak, že tento
uplatnený nárok zamietol. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku súd bude pokračovať v konaní
a bude rozhodovať ešte o nároku na zaplatenie 1.357,77 Eur a 1.702,13 Eur, čo je spolu 3.059,90 Eur
na základe faktúr č. 021/10 zo dňa 28.2.2010 a č. 093/09 zo dňa 15.3.2009.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).